Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/89/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: Alektum, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 44 721 598, zastúpeného Hudec s.r.o., so sídlom Bratislava, Lazaretská 23, IČO: 36 855 260, proti žalovanému: S. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. V., N. rad XXX/X, o zaplatenie 3585,85 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo 4. októbra 2016, č. k. 13C/614/2015-44, v zastavujúcom výroku, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie žalobcu o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o zaplatenie 8 % ročného úroku z omeškania zo sumy 3584,92 eura od 15. 10. 2012 do zaplatenia zastavil. Nepripustil zmenu petitu navrhovanú žalobcom v podaní doručenom súdu dňa 10. 06. 2016. Zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2551,57 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v časti prevyšujúcej túto sumu žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 41,48 % náhrady trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení, o.i. uviedol, že pred otvorením pojednávania žalobca písomným podaním (č.l. 33 spisu), doručeným súdu dňa 10. 06. 2016, zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 8 % ročného úroku z omeškania zo sumy 3584,92 eura od 15. 10. 2012 do zaplatenia a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. V zmysle 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) akceptoval toto čiastočného späťvzatie žalobcu pred začatím pojednávania konanom dňa 04. 10. 2016 a rozhodol aj ostatných nárokoch žalobcu.

2. Proti tomuto rozsudku, v jeho zastavujúcej časti, podal odvolanie žalobca, domáhajúc sa ním jeho zmeny tak, že súd zastavuje konanie o zaplatenie 8% ročného úroku z omeškania zo sumy 3584,92 eura od 15. 10. 2012 do 29. 10. 2012, zastavuje konanie o zaplatenie 8 % ročného úroku z omeškania zo sumy 3584,92 eura od 29. 10. 2012 do 29. 05. 2016, v časti zodpovedajúcej sume 519,67 eura a doplnil výrok o nasledovnú časť, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2551,57 eura od 15. 10. 2012 do 29. 05. 2016, v časti zodpovedajúcej sume 478,39 eura a 8 % úrok z omeškania zo sumy 2551,57 eura od 30. 05. 2016 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec a svojim rozhodnutím porušil právo na spravodlivý proces. Zo znenia ich podania vyplýva, že úrok nanovo definovali a brali žalobu späť iba v časti a nie v celej výške.

3. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

4. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 , preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 , bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie treba odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. Výrok, ktorým nebola pripustená zmena petitu, vyhovujúci a zamietajúci nadobudol pre absenciu odvolania nadobudol právoplatnosť.

5. Podľa § 355 proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

6. Podľa ust. § 359 odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

7. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

8. Z ustanovenia § 355 vyplýva, že strana sporu môže napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Pritom v zmysle § 367 CSP, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Na podanie odvolania však ten-ktorý účastník nemusí byť vždy oprávnený.

9. Podľa § 145 ods. 1, 2 ak je žaloba vzatá späť, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

10. Podľa § 146 ods. 1 druhej vety na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

11. Späťvzatie žaloby celkom a tiež aj len sčasti je dispozitívnym úkonom, na ktorý je oprávnený iba žalobca a toto dispozičné právo mu ostáva zachované nielen počas konania na súde prvej inštancie, ale aj po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, najneskôr však do momentu, kým jeho rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Znamená to, že vziať žalobu späť je možné nielen počas odvolacej lehoty, ale kedykoľvek počas odvolacieho konania, najneskôr do právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorá skutočnosť však nenastane skôr, kým o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Zo zákonnej úpravy vyplýva, že žalovaný môže späťvzatiu zabrániť. Súd je totiž povinný vyzvať žalovaného, aby sa vyjadril, či so spätvzatím žaloby, resp., jej časti súhlasí, alebo nie, avšak len do času začatia pojednávania vo veci.

12. Žalobca ako dominus litis disponuje po začatí konania subjektívnym právom vziať žalobu späť a v prípade splnenia zákonných podmienok tým dosiahnuť zastavenie konania alebo jeho časti bez meritórneho rozhodnutia. Ide súčasne o úkon fakultatívny, keďže žiadne ustanovenie právneho poriadku neukladá žalobcovi povinnosť vziať podanú žalobu späť za akýchkoľvek podmienok. Účinné späťvzatie žaloby musí obsahovať zrozumiteľný, jednoznačný a bezpodmienečný prejav vôle žalobcu vziať žalobu, prípadne jej časť, späť. Pokiaľ by takýto prejav obsahoval akúkoľvek podmienku, či už vo vzťahu k žalovanému, súdu alebo iným osobám, nemožno ho považovať za späťvzatie žaloby s riadnymi procesnoprávnymi účinkami. Ak vezme strana sporu svoj návrh na začatie konania späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodlo. Uplatnený nárok však späťvzatím návrhu nezaniká, možno ho uplatniť znova.

13. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca jednoznačne písomným podaním, došlým súdu prvej inštancie dňa 10. 06. 2016, zobral žalobu v príslušenstve istiny späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Ide o prejav jasný, určitý, zrozumiteľný a nepodmienený, pretože žiadal konanie v tejto časti zastaviť a nanovo upraviť právny vzťah medzi stranami sporu. Hovoriť o tom, že ide zo strany žalobu o podmienený úkone je nedôvodné a deštruktívne.

14. Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalobca uplatňuje odvolací dôvod - nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a porušenie práva na spravodlivý proces.

15. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký nesprávny postup súdu, ktorý sa prejavuje v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, vymykajúcich sa nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zvolenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, právo na riadne zdôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Pri posudzovaní znemožnenia uskutočňovať strane jej patriace procesné práva, je nevyhnuté skúmať intenzitu zásahu do práva na spravodlivý proces a jednotlivé konkrétne porušenia procesných práv je potrebné hodnotiť v kontexte celého súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie procesné postupy súdu a možnosti strany namietať alebo zvrátiť nesprávny postup súdu.

17. Žalobca odôvodnil porušenie práva na spravodlivý proces tým, že iba nanovo definoval úrok z omeškania a nebral úrok z omeškania späť v celej výške, ale len v časti, čo však podľa konštatácie odvolacieho súdu nie je dané. Ako je už vyššie uvedené, prejav žalobcu bol nepodmienený, jasný, určitý a zrozumiteľný, čo napokon a aj z dôvodov jeho odvolania vyplýva.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v tomto prípade nebol oprávneným podať odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, v jeho zastavujúcej časti, a preto odvolanie žalobcu odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou podľa § 386 písm. b/ CSP.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 ; dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .