Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34C-12-2018.pdf
PDF · 113.55 KB
Case nature
Subarea
34C/12/2018
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcu: U., nar. X.X.XXXX, bytom P., zastúpený Advokátska kancelária Peter Dittrich s.r.o., so sídlom Mudroňova 29, 040 01 Košice, IČO: 36 861 855, proti žalovanému: C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.
II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručeným súdu dňa 28.3.2018 domáhal, aby súd zriadil k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v Okrese Košice I, v obci Košice - Staré Mesto, v katastrálnom území B., zapísaným na Liste vlastníctva číslo XXXXX vedenom Okresným úradom Košice, Katastrálny odbor ako byt číslo XX. na jedenástom poschodí bytového domu na ulici O., so súpisným číslom domu XXXX, stojacom na parcele registra „C“ číslo XXXX. a spoluvlastníckemu podielu k pozemku, na ktorom stojí bytový dom so súpisným číslom XXXX, a to parcele registra „C“ číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 504 m2, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, v jeho prospech záložné právo a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky vyplývajúcej z platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Košice I, dňa 30.7.2007, sp.zn. 19Ro/857/2007, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 5.2.2008, a ktorý znie na zaplatenie peňažnej sumy 547.000,- Sk (18.157,07 Eur) a poplatok z omeškania vo výške 2,5 promile za každý deň omeškania, t.j. od 21.2.2007 do zaplatenia a nahradenia trov konania vo výške 32.820,- Eur.
2. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil najmä tými skutočnosťami, že ako oprávnený v exekúcii podal dňa 14.2.2008 návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Molnárovi, Exekútorský úrad Košice, Kupeckého 29, 040 01 Košice. Podkladom na vykonanie exekúcie je exekučný titul, a to platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Košice I, zo dňa 30.7.2007, sp.zn. 19Ro/857/2007, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 5.2.2008, a ktorý znie na zaplatenie peňažnej sumy 547.000,-Sk (18.157,07 Eur) a poplatok z omeškania vo výške 2,5 promile za každý deň omeškania, t.j. od 21.2.2007 až do zaplatenia a nahradenie trov konania vo výške 32.820,- Sk. Okresný súd Košice I dňa 21.2.2008 vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na základe vyššie špecifikovaného platobného rozkazu. Počas výkonu exekúcie sa žalovaný, povinný v exekučnom konaní, opakovane domáhal vyhlásenia exekúcie za neplatnú a zastavenia exekúcie, čím odďaľoval uspokojenie jeho pohľadávky. Dňa 15.1.2013 povinný v exekučnom konaní podal návrh na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a zastavenie exekúcie. V predmetnom podaní povinný namietal samotnú prípustnosť exekúcie, nakoľko exekučný titul znejúci na zaplatenie peňažnej pohľadávky nebol vydaný v súlade so zákonom, pretože príslušenstvom peňažnej pohľadávky (záväzok z pôžičky) má byť úrok z omeškania a nie poplatok z omeškania vo výške 2,5 promile za každý deň omeškania tak ako to je uvedené v exekučnom titule. Exekvovaný nárok oprávneného považoval povinný za nedôvodný a v rozpore so zákonom ako aj s dobrými mravmi.
K podanému návrhu na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a zastavenie exekúcie podal vyjadrenie oprávnený z exekúcie, ktorý k svojmu vyjadreniu predložil aj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.01.2009, sp.zn. 4M Cdo/19/2008, v právnej veci žalobcu U., proti žalovanému C. o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti platobnému rozkazu Okresného súdu Košice I z 30.7.2007, sp.zn. 19Ro/857/2007, o zaplatenie 18.157,07 Eur s prísl., ktorým bolo mimoriadne dovolanie zamietnuté. V predmetnej súdnej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodoval o mimoriadnom dovolaní podanom Generálnym prokurátorom Slovenskej republiky, ktorý na podnet povinného v exekučnom konaní, žiadal zrušiť napadnutý platobný rozkaz Okresného súdu Košice I, sp.zn. 19Ro/857/2007 v časti výroku o povinnosti zaplatiť poplatok z omeškania. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení svojho zamietacieho rozhodnutia na strane 4 uvádza „V zmysle ustanovenia § 174 ods. 1 O.s.p. platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku. Odpor je riadnym opravným prostriedkom proti platobnému rozkazu. Včasné podanie odôvodneného odporu má za následok zrušenie platobného rozkazu zo zákona (§ 174 ods. 2 veta prvá O.s.p.). Právoplatný platobný rozkaz je záväzný v rozsahu stanovenom v § 159 ods. 2 O.s.p. a je prekážkou právoplatne rozsúdenej veci (§ 159 ods. 3 O.s.p.). V prejednávanej veci žalovaný, namietajúci vo svojom podnete nesprávnosť platobného rozkazu, nepodal proti nemu odpor ako riadny opravný prostriedok, hoci jeho podaním mohol bez ďalšieho dosiahnuť zrušenie platobného rozkazu a prejednanie veci súdom na pojednávaní. Z obsahu spisu pritom nevyplývajú žiadne objektívne prekážky, ktoré by žalovanému znemožnili využitie tohto opravného prostriedku.“ Dňa 18.10.2013 Okresný súd Košice I vydal uznesenie, ktorým rozhodol o návrhu povinného na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a zastavenie exekúcie zo dňa 15.1.2013 tak, že odklad exekúcie vedenej pod sp.zn.: 37Er/456/2008, EX25/2008, povoľuje do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 15.01.2013. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že “povolil odklad exekúcie, nakoľko po preverení uvedených skutočností dospel k záveru, že pohľadávka oprávneného zanikla a exekúcia sa vykonáva v širšom rozsahu, než postačuje na uspokojenie práva priznaného exekučným titulom a bol by naplnený dôvod na zastavenie exekúcie uvedený v § 57 ods. 3 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku.“ Voči predmetnému uzneseniu Okresného súdu Košice I podal odvolanie v exekúcii. O odvolaní rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý svojim uznesením zo dňa 27.06.2014, sp.zn. 6CoE/37/2014, zrušil uznesenie Okresného súdu Košice I a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd v Košiciach v odôvodnení svojho uznesenia uvádza, že neboli splnené zákonné podmienky na odklad (§ 56 ods. 2 Exekučného poriadku) a nie je ani predpoklad, že exekúcia bude zastavená (§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku - po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané). Krajský súd v Košiciach uvádza (strana 4 Uznesenia) „ pokiaľ Okresný súd v odôvodnení svojho uznesenia argumentuje tým, že možno očakávať, že dôjde k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, k tomu odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, predpokladá zánik práva priznaného rozhodnutím po jeho vydaní. Dôvody zániku sú upravené predovšetkým v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku. Najčastejším dôvodom na použitie tohto ustanovenia bude splnenie dlhu. Splnenie je dôvodom zániku práva a nadväzne na to aj zastavenie exekúcie len vtedy, ak k splneniu došlo mimo vykonávania exekúcie. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že neboli preukázané žiadne skutočnosti, z ktorých vyplýva reálne očakávanie zastavenia exekúcie a neboli osvedčené dôvody pre zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, ani iné dôvody zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku. Povinnosťou súdu bude zaoberať sa aj návrhom povinného na zastavenie exekúcie. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že zákonnosť (vecnú správnosť) exekučného titulu v prebiehajúcom exekučnom konaní už nie je možné preskúmavať. Obsahom exekučného titulu súd je viazaný a je povinný z neho vychádzať. Nezákonnosť exekučného titulu mohla byť namietaná v základnom konaní, konkrétne v odpore proti platobnému rozkazu, preto tvrdená nezákonnosť exekučného titulu nemôže byť dôvodom pre vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie.“ Následne Okresný súd Košice I opätovne rozhodoval o návrhu povinného na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a zastavenie exekúcie. Napriek predloženému uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4M Cdo/19/2008 ako aj napriek uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 6CoE/37/2014, Okresný súd Košice I vydal dňa 25.3.2015 uznesenie pod č.k. 37Er/456/2008-375, ktorým exekúciu v časti istiny zastavil. Exekúciu v časti úrokov z omeškania od 15.11.2012 zastavil. Exekúciu v časti úrokov z omeškania odo dňa 21.2.2007 do 14.11.2012 v prevyšujúcej 9,5 % ročne zastavil. Okresný súd Košice I pred vydaním svojho uznesenia zo dňa 25.3.2015 preskúmal skutočnosti týkajúce sa úhrady dlžoby povinným a zistil, že tento uhradil peňažnú sumu vo výške 20.000,- Eur Exekútorskému úradu dňa 14.11.2012 a túto
úhradu Okresný súd (bez ďalšieho dokazovania) započítal na úhradu istiny pohľadávky oprávneného (a to bez skúmania, či oprávnený obdržal sumu istiny k danému dňu a bez skúmania toho, na čo bola úhrada povinného použitá). Z uvedeného dôvodu súd mal za to, že istina je uhradená, a preto exekúciu v časti istiny zastavil (v rozpore so zákonom). Okresný súd nezisťoval ako bola započítaná úhrada povinného na trovy exekúcie a na istinu, ale svojvoľne a v rozpore s v tom čase platným a účinný Exekučným poriadkom určil ako podľa súdu bola započítaná táto úhrada povinného. Okresný súd Košice I zároveň v rozpore s vyššie citovaným uznesením Najvyššie súdu Slovenskej republiky ako aj v rozpore s vyššie citovaným uznesením Krajského súdu v Košiciach rozhodoval o obsahu exekučného titulu v časti poplatku/úroku z omeškania, na ktoré rozhodovanie nie je oprávnený. Voči uzneseniu Okresného súdu Košice I, č.k. 37Er/456/2008-375, zo dňa 25.3.2015, podal odvolanie oprávnený. Dňa 5.1.2017 Krajský súd v Košiciach svojim uznesením vydaným pod sp.zn. 15CoE/206/2015, potvrdil uznesenie Okresného súdu Košice I. Odvolací súd potvrdil Uznesenie súdu prvej inštancie z dôvodu, že “sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že pre zastavenie exekúcie v časti istiny a v časti úrokov z omeškania od 15.11.2012 v danom prípade sú splnené zákonné podmienky, nakoľko dňa 14.11.2012 došlo k úhrade dlžnej istiny.“ Rovnako sa stotožnil aj s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktoré sa dotýkalo rozhodovania o obsahu exekučného titulu a to o výške poplatku / úrokov z omeškania. Krajský súd v Košiciach pri vynesení svojho rozhodnutia zo dňa 5.1.2017 sa razantným spôsobom odchýlil od právneho názoru, ktorý bol uvedený v uznesení Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.6.2014 (v tej istej prejednávanej veci), keď v tomto uznesení tvrdil, že: „Splnenie je dôvodom zániku práva a nadväzne na to aj zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku) len vtedy, ak k splneniu došlo mimo vykonávania exekúcie“. Zákonnosť (vecnú správnosť) exekučného titulu v prebiehajúcom exekučnom konaní už nie je možné preskúmavať. Obsahom exekučného titulu súd je viazaný a je povinný z neho vychádzať. Nezákonnosť exekučného titulu mohla byť namietaná v základnom konaní, konkrétne v odpore proti platobnému rozkazu, preto tvrdená nezákonnosť exekučného titulu nemôže byť dôvodom pre vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie.“ Má za to, že konajúci Okresný súd Košice I ako aj súd druhej inštancie, Krajský súd v Košiciach nesprávne právne rozhodli vo veci návrhu na zastavenie exekúcie a preto podal proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 5.1.2017, sp.zn. 15CoE/206/2015 dovolanie, ktorým sa domáha zmeny predmetného uznesenia a to tak, že ruší sa uznesenie Okresného súdu Košice I, sp.zn. 37Er/458/2008 zo dňa 25.03.2015 a zamieta návrh povinného na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a zastavenie exekúcie zo dňa 15.1.2013. S ohľadom na právoplatnosť a vykonateľnosť uznesenia Okresného súdu Košice I, č.k. 37Er/456/2008-375, zo dňa 25.3.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 15CoE/206/2015, zo dňa 5.1.2017, súdny exekútor vymáhal dlžnú sumu ohraničenú výlučne v rozsahu vyššie uvedených súdnych rozhodnutí a z toho dôvodu dňa 22.3.2017 rozhodol o zániku exekučného záložného práva zriadeného na nehnuteľnostiach, a to: a) byte číslo XX . na L. poschodí bytového domu nachádzajúceho sa na ulici O. v Košiciach, Okres Košice I, obec Košice - Staré Mesto, katastrálne územie B., so súpisným číslom XXXX, stojacom na parcele registra “C“ číslo XXXX vo výmere 504 m2 a vedenom na liste vlastníctva číslo XXXXX pre katastrálne územie B. b) pozemkoch nachádzajúcich sa v okrese Košice - okolie, v obci F., v katastrálnom území F., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie F. ako
- parcela registra “C“ číslo XXX. - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 37 m2, parcela registra “C“ číslo XXX/X - záhrady vo výmere 363 m2. Dovolaním na najvyšší súd sa domáha zmeny rozhodnutí súdov prvej a druhej inštancie a s ohľadom na predchádzajúce rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je možné očakávať že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bude v jeho prospech, a týmto návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa snaží domôcť zabezpečenia úhrady svojho nároku, ktorý mu bol priznaný právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Košice I dňa 30.07.2007 pod sp.zn. 19Ro/857/2007, v celosti. Čo sa týka rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ohrozenie vymoženia nároku voči žalovanému vidí v tom, že zánikom a výmazom exekučného záložného práva z katastra nehnuteľností, bude mať žalovaný možnosť disponovať svojim vyššie uvedeným majetkom a scudziť ho, čím príde s ohľadom na vek žalovaného o akúkoľvek možnosť vymoženia svojho peňažného nároku.
3. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, t.j. platobným rozkazom Okresného súdu Košice I zo dňa 30.7.2007 vydaným pod sp.zn. 19Ro/857/2007 (čl. 10 spisu), návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 14.2.2008 (čl. 11 - 12 spisu), poverením Okresného súdu Košice I na výkon exekúcie zo dňa 21.2.2008 sp.zn. 37Er/456/2008 (čl. 13 spisu), uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.1.2009 vydaným pod sp.zn. 4M Cdo 19/2008 (čl. 14 - 17 spisu), vyjadrením žalobcu zo dňa 22.1.2013 v exekučnej veci (čl. 18 spisu),
uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 18.10.2013 vydaným pod sp.zn. 37Er 456/2008 (čl. 19 - 21 spisu), odvolaním žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 18.10.2013 vydaným pod sp.zn. 37Er 456/2008 zo dňa 25.11.2013 (čl. 22 - 24 spisu), uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.6.2014 vydaným pod sp.zn. 6CoE/37/2014 (čl. 25 - 29 spisu), uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 25.3.2015 vydaným pod sp.zn. 37Er 456/2008 (čl. 30 - 34 spisu), uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 5.1.2017 vydaným pod sp.zn. 15CoE/206/2015 (čl. 35 - 41 spisu), dovolaním žalobcu ako oprávneného v exekučnej veci zo dňa 18.4.2017 (čl. 42 - 48 spisu), výpisom z katastra nehnuteľností LV XXXXX, okres Košice I, obec Košice - Staré mesto, katastrálne územie B. zo dňa 27.3.2018 a zo dňa 30.4.2018 ( čl. 49 - 50, čl. 63 - 74 spisu).
4. Podľa ust. § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa ust. § 343 ods. 2 Civilného sporového poriadku záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
6. Podľa ust. § 343 ods. 3 Civilného sporového poriadku výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
7. Podľa ust. § 344 Civilného sporového poriadku ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
8. Podľa ust. § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa ust. § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
10. Podľa ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d/ Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
12. Podľa ust. § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Podľa ust. § 328 Civilného sporového poriadku ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
14. Podľa ust. § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
15. Podľa ust. § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
16. Podľa ust. § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
17. Podľa ust. § 333 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
18. Podľa ust. § 334 Civilného sporového poriadku súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
19. Podľa ust. § 335 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.
20. Podľa ust. § 337 ods. 3 Civilného sporového poriadku súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
21. Inštitút neodkladných opatrení a zabezpečovacieho opatrenia nahradil a doplnil doterajšie predbežné opatrenia v zmysle ust. § 74 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Novozavedeným inštitútom sa zmenila doterajšie koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová práva úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej.
22. Podľa ust. § 344 Civilného sporového poriadku ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
23. Neodkladné opatrenie má k zabezpečovaciemu opatreniu subsidiárne postavenie. To znamená, že súd pristúpi k nariadeniu neodkladného opatrenia iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
24. Zabezpečovaním opatrením súd zriaďuje na návrh sudcovské záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Nóvum tohto inštitútu spočíva v možnosti reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcu), teda navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia ( potenciálneho oprávneného) v exekučnom konaní.
25. Samotný výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra.
26. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva.
27. Dokazovanie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri jej zisťovaní súd neprihliada ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je možné. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ( ust. § 149 a nasl. Civilného sporového poriadku). Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke vzhľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv prostredníctvom vydaného zabezpečovacieho opatrenia.
28. Súd pred rozhodnutím o nariadení zabezpečovacieho opatrenia skúma splnenie podmienok na jeho nariadenie. Opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je daná v prípade existencie reálnej, bezprostredne hroziacej obavy, že výkon súdneho rozhodnutia v budúcnosti bude ohrozený. Vzhľadom na čiastočné prelomenie zásady rovnosti strán a jednostrannosť predložených dôkazov, čo je však odôvodnené osobitou povahou a účelom zabezpečovacieho opatrenia, musí súd starostlivo zisťovať splnenie všetkých zákonom stanovených predpokladov potrebných na jeho vydanie. Základným predpokladom spoločným pre všetky druhy zabezpečovacích opatrení je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho (nie iba faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má byť zabezpečovacím opatrením obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje dočasnú ochranu. Podmienkou, ktorú súd preskúmava osobitne v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k budúcemu výkonu súdneho rozhodnutia je osvedčenie existencie exekučného titulu alebo takého stavu v konaní, s ktorým je spojený reálny predpoklad, že exekučný titul bude vydaný. Ďalším predpokladom nevyhnutným pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tohto typu je osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, pričom táto obava musí mať určitý reálny podklad, ktorý je spôsobilým základom pre konštatovanie o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu k žalobcovi. Nevyhnutnou je taktiež všeobecná požiadavka, aby sa nariadením zabezpečovacieho opatrenia medzi stranami sporu nevytvoril nenávratný stav, a to pre prípad, že by poskytnutá dočasná ochrana nemala oporu v konečnom rozhodnutí vo veci samej. V neposlednom rade, obmedzenie subjektu, proti ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje, musí zodpovedať miere porušenia alebo ohrozenia práva žalobcu, teda účinky zabezpečovacieho opatrenia nesmú neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právnych vzťahov strán sporu. Všetky uvedené podmienky nariadenia zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu obavy z ohrozenia výkonu rozhodnutia sú usporiadané kumulatívne, preto v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť.
29. Žalobca podaným návrhom sleduje odstránenie obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia mohol byť ohrozený.
30. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že by bola exekúcia ohrozená patrí predovšetkým také konanie povinného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Pri skúmaní budúceho zmarenia exekúcie musí súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Súd rozhodujúci o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť súdu dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia opísaním rozhodujúcich skutočností musí osvedčiť rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu, a vecnou argumentáciou presvedčiť súd o potrebe nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Miera situácie sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Unesenie dôkazného bremena z tohto hľadiska predpokladá osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti zabezpečovacieho opatrenia.
31. Súd prvej inštancie preskúmal skutkové a právne dôvody návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a dospel k záveru, že nie súd splnené všetky zákonné podmienky pre jeho nariadenie, nakoľko zo strany žalobcu žiadnym spôsobom neboli osvedčené dôvody existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie žalovaným ako povinným v exekučnom konaní.
32. Podľa tvrdení žalobcu je tu obava, že prípadne vymáhanie jeho pohľadávky v rámci exekučného konania bude ohrozené, nakoľko zánikom a výmazom exekučného záložného práva z katastra nehnuteľností bude mať žalovaný možnosť disponovať svojim majetkom a scudziť ho, čím príde s ohľadom na vek žalovaného o akúkoľvek možnosť vymoženia svojho peňažného nároku.
33. Toto tvrdenie žalobcu bez ďalšieho (existencia konkrétneho konania žalovaného) však súd prvej inštancie považuje za nedostatočné a nepreukázané, a vychádza len zo subjektívnych obáv žalobcu. Je hypotetické a neodôvodňuje potrebu nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorým by sa zriadilo záložné právo na nehnuteľnosť. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že ním tvrdené nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia je reálne a bezprostredne hrozí. Samotné ničím nepodložené tvrdenie žalobcu o ohrození výkonu exekúcie na vymoženie jeho pohľadávky nebolo dostatočným osvedčením
existencie eventuálnej ujmy mu hroziacej s tým, že samotný dlh (akokoľvek vysoký) nemôže byť bez ďalšieho dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Jednou zo základných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je totiž, aby žalobca aspoň osvedčil dôvodnú obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí nielen tvrdiť ale aj osvedčiť objektívny stav ohrozenia, v dôsledku ktorých dochádza k kvalitatívnym alebo kvantitatívnym zmenám majetkovej podstaty žalovaného, ktoré vyvolávajú obavu, že výkon súdneho rozhodnutia bude zmarený, sťažený alebo úplne znemožnený.
34. Pretože všetky zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musia byť splnené kumulatívne, pri neexistencii čo i len jedného predpokladu nie je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť.
35. Z tvrdení žalobcu vo väzbe na ním pripojené listinné dôkazy nemožno prijať záver o preukázaní reálnej a bezprostrednej hrozby výkonu súdneho rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že žalobca sa dovolaním domáha zmeny rozhodnutí súdov prvej a druhej inštancie s ohľadom na predchádzajúce rozhodnutia krajského súdu a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 37 Er/456/2008 nepredstavuje dostatočný dôvod pre nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia.
36. Okrem vyššie uvedených skutočností súd pri zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musel prihliadnuť na okolnosť, že z predloženého čiastočného výpisu LV č. XXXXXX,. okres Košice I, obec Košice - Staré Mesto, katastrálne územie B. zo dňa 27.3.2018 a z výpisu LV č. XXXXXX., okres Košice I, obec Košice - Staré mesto, katastrálne územie B. zo dňa 27.3.2018 30.4.2018 vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti byt číslo XX. na jedenástom poschodí bytového domu na ulici O., so súpisným číslom domu XXXX., stojacom na parcele registra „C“ číslo XXXX a spoluvlastníckemu podielu k pozemku, na ktorom stojí bytový dom so súpisným číslom XXXX, a to parcele registra „C“ číslo XXXX. - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 504 m2 sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného a jeho manželky R. rod. X., nar. XX.X.XXXX. Pokiaľ má smerovať zabezpečovacie opatrenie voči nehnuteľnosti, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, takéto rozhodnutie sa týka aj manžela ako vlastníka tejto nehnuteľnosti, čo vyplýva z charakteru bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kedy každý z manželov je vlastníkom celej veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva a nemožno určiť, v akom podiele ktorý z nich sa na tomto vlastníctve zúčastňuje. Podľa názoru súdu nemožno sa tak domáhať nariadenia zabezpečovacieho opatrenia k nehnuteľnostiam, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve dlžníka a jeho manželky, pokiaľ manželka nie je ako strana účastná tohto konania, ktorého rozhodnutia sa týka aj jej vlastníckeho práva. Len pre ilustráciu možno na porovnanie poukázať na úpravu v Exekučnom poriadku, kedy ak je aj predmetom exekúcie vec patriaca do BSM a povinným je iba jeden z manželov, účastníkom exekučného konania v časti týkajúcej sa veci patriacej do BSM sa stáva aj druhý manžel.
37. Súd dospel tak k záveru, že základná podmienka pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v danom prípade nebola splnená, v dôsledku čoho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebolo možné vyhovieť.
38. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. Súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozhodol o nároku na náhradu trov konania aj bez návrhu v tomto uznesení, pretože uznesenie o odmietnutí neodkladného opatrenia je uznesením, ktorým sa konanie o neodkladnom opatrení končí.
40. O samotnom nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pretože výsledkom konanie je zamietnutie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, t.j. neúspech žalobcu, avšak z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému doposiaľ žiadny trovy nevznikli, a preto rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).