Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_7C-229-2012.pdf
PDF · 132.26 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/229/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Lamprechtovou, v právnej veci žalobcu: C.. L. M., bytom M. XX, F. P., proti žalovanému: P E R E X, a. s., IČO: 00 685 313, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 39/A, právne zastúpený: LEGAL PROFESSIONALS, s.r.o., IČO: 36 857 998, so sídlom v Bratislave, Sartorisova 12, v mene, ktorej koná: JUDr. Marek Ogurčák, advokát a konateľ, o ochranu osobnosti a iné, takto <http://www.orsr.sk/hladaj_osoba.asp? PR=Ogurčák&MENO=Marek&SID=0&T=f0&R=1>
rozhodol:
I/ Súd žalobu v časti ospravedlnenia vo všetkých nárokovaných bodoch zamieta.
II/ Súd žalobu v časti náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- € zamieta.
III/ Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania, o ktorej výške náhrady rozhodne súd 1. inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou, došlou na Okresný súd Bratislava II dňa 9.08.2012 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 14.12.2012 sa žalobca domáhal voči žalovanému, aby súd po vykonanom dokazovaní vydal rozsudok v nasledovnom znení: „Ospravedlnenie:“
„ Obchodná spoločnosť PEREX a.s. so sídlom Trnavská cesta 39/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 00685313, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 62/ B uverejnila v novinách Pravda V článku v Pravde zo dňa 12. januára 2009 článok - „Slovensko stiahne z NATO polovicu vojakov“ v ktorom bolo uvedené: Citácia: „Napríklad v americkom Norfolku experimentovali slovenskí vojaci s novými počítačovými sieťami a IP protokolom verzie šesť, ktorý sa na Slovensku nikde nepoužíva. Zásahom z generálneho štábu však Slovensko od amerického projektu odskočilo“. Táto citácia je nepravdivá. Slovenskí vojaci neexperimentovali v ACT s americkým projektom a nie je pravda, že generálny štáb a Slovensko od amerického projektu odskočilo. V článku v Pravde zo dňa 31. januára 2009: „Vojaci si užívajú luxus, ktorý preverí polícia“, v ktorom bolo uvedené: „Vyslaní slovenskí vojaci na základni NATO v americkom Norfolku si užívajú vo veľkých domoch s vírivkou. Prepychové bývanie im pritom platí slovenské ministerstvo obrany v rozpore s vlastnými predpismi. Štát tak ročne oberajú o tisíce eur.“ Táto citácia je nepravdivá a hrubo zavádzajúca. Slovenskí vojaci bývali v súlade s predpismi Ministerstva obrany a neoberali štát o žiadne peniaze.
Štát nebol oberaný o tisíce eur a práve naopak vojaci v Norfolku šetrili peniaze a každý rok vracali desaťtisíce dolárov do rozpočtu. Citácia: „Slovenskí dôstojníci z NATO pre ministerstvo obrany tvrdili, že bývajú v menších bytoch, ako v skutočnosti majú. Pripadne luxus vysvetlili tým, že sa menšie domy v okolí vojenskej základne nedali zohnať.“ Táto citácia je nepravdivá a hrubo zavádzajúca. Slovenskí vojaci nikdy netvrdili, že bývajú v menších bytoch ani to, že sa menšie domy v okolí vojenskej základne nedali zohnať. Podklady pre ministerstvo obrany SR o bytoch boli dodávané v súlade s rozmermi bytov a internými predpismi MO SR. Citácia: „Jeho sťažnosť u veliteľa Norfolku, ale aj náčelníka generálneho štábu Ľ. V. doteraz nikto neriešil.“ Toto tvrdenie je nepravdivé a hrubo zavádzajúce. Všetky podnety boli riešené zo strany veliteľa Norfolku plk. M. v súlade so zákonmi SR a smernicami MO SR.
Citácia: „Major tvrdil, že dochádzalo k miliónovým podvodom s bytmi, a to že traja ľudia leteli na výlet do Ameriky ako aj to že, jeho deti šikanovali vojaci z prepychových domov.“ Tvrdenie majora, že sa v Norfolku jednalo o miliónové podvody s bytmi, ako aj to, že ich údajne šikanovali vojaci z prepychových domov je hnusný a nepravdivý výmysel hrubo zavádzajúci skutočnosť. K žiadnym miliónovým podvodom nedošlo, a ani nedošlo ani k šikanovaniu deti. Naopak boli šetrené finančné prostriedky. Šikanovanie detí je hnusný výmysel, ktorý súvisí s hnusným ohováraním a paranojou. Citácia: „Ako dodáva, (major) štátu tak spôsobil iba jeden vojak škodu za najmenej milión korún.“ Toto tvrdenie je nepravdivé a hrubo zavádzajúce pretože nebola spôsobená žiadna škoda a vojaci užívali byty v súlade so smernicami MO SR. Citácia: „Sťažoval som sa na podvod veliteľovi L. M.. Ten to ignoroval. Jeho podriadený G. Z. mal pritom v strede dvora vírivku. Aj veliteľ totiž býval v dome, na ktorý nemal nárok,“ dodáva major. Podobne bývajú aj ďalší najmenej dvaja vojaci. Toto tvrdenie je nepravdivé a hrubo zavádzajúce. Všetky sťažnosti a podnety sa riešili v súlade so zákonmi SR a internými predpismi MO SR. Veliteľ býval v dome v súlade so smernicami MO SR, tak isto ostatní príslušníci bývali v súlade so zákonmi SR a internými predpismi MO SR. Citácia: „Podľa trestného oznámenia sa vojaci v USA obohacovali a doteraz tak robia až 700 dolármi mesačne. Pri štvorročnom pobyte sa tak suma vyšplhá až k miliónu korún (33 tisíc eur) na jedného.“ Toto tvrdenie je nepravdivé a hrubo zavádzajúce. Vojaci sa v USA neobohacovali a ani nemohli, pretože to nie je možné z dôvodu existencie amerických federálnych zákonov, ktoré nedovoľujú, takúto paranoidne vymyslenú operáciu, ale aj z dôvodu slovenských zákonov a predpisov súvisiacich s podpisom nájomnej zmluvy a trestom súvisiacim s únikom dani. Toto tvrdenie bolo vymyslené s cieľom čo najviac uškodiť vojakom v Norfolku. Pre hore uvedené tvrdenia, týkajúce sa plk. Ing. L. M. týkajúceho sa tzv. amerického projektu v NATO od ktorého by odstúpilo Slovensko po zásahu z GŠ OS SR, tvrdenie o podvode s bytmi v Norfolku, obohacovaní sa PrV v Norfolku ako aj tzv. šikany nemali noviny Pravda nikdy žiadne vierohodné dôkazy. Preverovaním orgánmi činnými v trestnom konaní sa preukázalo, že v Norfolku (USA) nedošlo zo strany plk. Ing. L. M. ani zo strany profesionálnych vojakov OS SR, ktorí plnili úlohy v Norfolku k žiadnemu podvodu s bytmi. Tvrdenie o tzv. Šikanovaní detí je nepravdivé a účelovo vymyslené. Uverejnenými údajmi došlo k zásahu do cti a dôstojnosti plk. Ing. L. M., ktorému sa týmto ospravedlňujeme. Podpis PEREX a.s., vydavateľ denníka Pravda a je povinný žalobcovi zaplatiť nemajetkovú ujmu v sume 10 000 € ako aj náhradu trov konania. “
2. Svoju žalobu o.i. skutkovo odôvodnil tým, že v máji 2006 bol žalobca vyslaný na plnenie úloh v zahraničí ako vedúci Národného styčného tímu Ozbrojených síl SR (VNST OS SR) pri ACT v Norfolku. Úlohy sa snažil plniť v súlade so zákonmi SR a s nariadeniami MO SR a GŠ OS SR. O tom, že som úlohy plnil čo najlepšie a bez problémov svedčia jeho odmeny a hodnotenia. Situácia v jeho pracovnom ako aj rodinnom živote sa radikálne zmenila po vydaní článkov v Pravde. Prvým takým článkom bol článok zo dňa 12. januára 2009 uverejnený v denníku Pravda pod názvom „Slovensko stiahne z NATO polovicu vojakov“. V článku boli uvedené aj nepravdivé a účelové tvrdenia týkajúce sa pôsobenia Slovenska v ACT o tom, že zo strany OS SR sa odstúpilo od tzv. slovenského projektu v Norfolku. Táto informácia bola nepravdivá, účelová a zavádzajúca. Tento článok bol napísaný novinárom U. G., ktorý pracoval v denníku Pravda. Po uverejnení článku sa informoval od svojich nadriadených o tom, že sú to nepravdivé informácie. Vzhľadom k tomu, že sa tieto informácie týkali priamo aj žalobcu ako vedúceho a hlavného funkcionára OS SR pri veliteľstve NATO a vzhľadom k tomu, že článok bol nepravdivý a navodzoval
mienku na to, že žalobca ako vedúci funkcionár OS SR v Norfolku zastupujúci záujmy Ozbrojených síl SR, MO SR ako aj SR zapríčinil, že sa odstúpilo od niečoho dôležitého pre OS SR informoval Náčelníka GŠ OS SR o tom, že to nie je pravda a žiadal o prijatie opatrení. Informácie pre novinára mohla poskytnúť len osoba, ktorá pracovala v Norfolku a novinár tieto informácie mohol mať len od osoby, ktorá mala informácie o ACT z priamej činnosti v ACT v danej oblasti. Dňa 31.01.2009 bol v denníku Pravda uvedený článok, ktorý bol pokračovaním nepravdivých údajov o pôsobení PrV v Norfolku a ktorý uviedol nepravdivé skutkové tvrdenia, s účelovými, nepravdivými a dehonestujúcimi informáciami o osobe žalobcu, ako aj o iných príslušníkoch OS SR plniacim úlohy v Norfolku a v celkovom dôsledku o OS SR. Uvedené tvrdenia cieľavedome nepravdivo informovali o skutočnostiach v Norfolku (USA). Tento článok bol napísaný znovu novinárom U. G.D., novinárom denníka Pravda. V článku, ktorý napísal tento novinár bola hrubo napadnutá osobná dôstojnosť žalobcu ako aj jeho česť v spojení s nepravdivými informáciami. Podľa článku tieto údaje boli poskytnuté akýmsi majorom OS SR, ktorý pôsobil v Norfolku. Podľa informácii, ktoré sú v článku žalobca predpokladá, že autorom informácií môže byť jedine C.. P. G.. V článku sú uvedené nepravdivé informácie a klamstvá, podľa ktorej príslušníci OS SR pôsobiaci pri strategickom veliteľstve NATO - ACT v Norfolku, kde bol veliteľom, klamali, oberali ročne štát o tisíce eur, mali prenajímať byty na ktoré nemali nárok, a tým si každý mesiac mali prisvojovať okolo 700 USD s tým, že celková suma obohatenia každého vojaka činí až 33 000 € na jedného príslušníka. S tým, že žalobca ako veliteľ nekonal proti tomu. Uvedením týchto nepravdivých informácii došlo k ohováraniu podľa ust. § 373 Trestného zákona. Tieto lživé tvrdenia v mienkotvornom denníku Pravda navodili mienku o veľmi závažnom trestnom čine podvodu spáchanom profesionálnymi vojakmi v Norfolku (USA). Pokračovaním útoku na osobu žalobcu, ktorý znovu oživil nepravdivú kauzu a naväzovali na predchádzajúci článok, bol posledný článok o tzv. kauze bytov zverejnený v Pravde dňa 11. augusta 2009. Znovu mu volali známi, spolupracovníci a pýtali sa ho, či vie o článku. Článok z 31. januára 2009 bol znovu otvorený aj so lživými tvrdeniami. Znovu boli rozjatrené moje rany, ktoré sa nestihli zaceliť. Znovu bolo pripomínané niečo čo nebola pravda. Napriek tomu, že plníte zákony, nariadenia, šetríte zverené finančné prostriedky, cieľavedomá kampaň za využitia médií a mienkotvorného denníka z vás urobia zlodeja, gaunera a šikanéra detí. Je to možné v demokratickej spoločnosti ? Uverejniť nepravdy, zhanobiť nepravdivo moju osobu (ale aj iných PrV), ktorý poctivo plní svoje úlohy a zákony, pošliapať moje ústavné práva a nik za to nenesie zodpovednosť ? Kde sú moje ľudské práva na ochranu osobnosti zaručené mi v ústave SR ? Odpovie mi na to niekto ? K tomu žalobca uvádza, že pred uverejnením článkov v novinách Pravda nebol oslovený zo strany novinára novín Pravda G. U. k poskytnutiu pravdivých informácií z mojej strany, ktoré by mu doložil a vyvrátil klamstvá, a ktoré uviedli veci na správnu mieru. Zároveň zo strany mjr. C.. P. G. bola cieľavedome zahájená kampaň nadväzujúca na články v Pravde a podávanie trestných oznámení v súvislosti s bytmi ako aj inými vecami, kde bola opisovaná moja osoba ako neplniaca povinnosti a porušujúca povinnosti. Tak ako to bolo uvedené aj v článku novinára G.. Tieto články a podania vyšetrované vyšetrovateľom VOP a inšpekciou MO v spojitosti s cieľavedomou kampaňou voči osobe žalobcu ako aj ostatným príslušníkom OS SR v Norfolku, s masírovaním mienky v spoločnosti proti žalobcovi a voči osobe žalobcu v mienkotvornom denníku, ktorý má veľký vplyv na vytváranie verejnej mienky v spoločnosti mali nepriaznivý dôsledok na život žalobcu a na jeho kariéru. Vytvorilo negatívnu a nepravdivú mienku o jeho osobe. Napriek tomu, že Vojenská prokuratúra a Inšpekcia MO SR tzv. kauzu prešetrila a šetrením nebolo zistené žiadne porušenie povinností osobou žalobcu vo veci prenájmu bytov a hospodárenia s finančnými prostriedkami ani to, že by došlo k trestnému činu tak ako to bolo uvádzané v denníku Pravda a v trestných podaniach, doposiaľ nebolo v denníku Pravda uverejnené žiadne ospravedlnenie ani oprava. To, že tento článok a veci súvisiace s týmto majú dosah na osobu žalobcu aj v súčasnosti je zapríčinené aj tým, že doteraz tieto články figurujú na internete a v archíve Pravdy a hocikto sa môže zoznámiť s tzv. rozkrádaním a šikanovaním v Norfolku, kde bol žalobca veliteľom. Všetky kroky, ktoré boli vykonané v môj neprospech mali za následok, že došlo k poškodeniu žalobcovho mena, k zmene jeho profesionálneho života v negatívnom zmysle, k zníženiu spoločenskej prestíže, k ujme a zníženiu vážnosti na GŠ OS SR a na MO SR a u spojencov NATO. Články mali takisto veľký dosah na jeho rodinný život, vzhľadom k tomu, že do udalosti bola zatiahnutá aj jeho manželka a jeho rodina a žalobcov rodinný život sa zmenil k negatívnemu.
3. Žalovaný sa písomne vyjadril k žalobe podaním zo dňa 29.10.2012, v ktorom o. i. uviedol, že žalobcom v súvislosti s jeho uplatneným nárokom neboli predložené články (originály alebo fotokópie) z denníka Pravda z vydania 12. januára 2009 a 31. januára 2009, ale len články z elektronickej podoby, ktorých obsah a rozsah sa nemusia zhodovať s obsahom (znením) a rozsahom článkov, uverejnených v printovej podobe denníka Pravda, ktoré sú predmetom žaloby. Tieto predložené dôkazné prostriedky nepreukazujú obsah žalovaných článkov zverejnených v printovej podobe denníka Pravda. Žaloba
žalobcu v súvislosti s napadnutými informáciami v žalovaných článkoch je založená na subjektívnych predpokladoch, špekuláciách a domnienkach žalobcu bez toho, aby tieto jeho závery mali oporu v obsahu žalovaného článku. Žalobca zo žalovaných článkoch vytrháva z kontextu jednotlivé časti textu, čím dochádza k skresleniu ich obsahu. Takto vytrhnuté časti textu podrobuje výkladu, ktorý je ale v rozpore s obsahom a významom článkov ako takých. Predmetom žalovaných článkov, ako vyplýva z ich obsahu nebol žalobca, ale fungovanie SR pri NATO, znižovanie počtu vojakov z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov ako aj informácie o podozreniach z nehospodárneho nakladania s finančnými prostriedkami, a z uvedeného dôvodu podľa názoru žalovaného absentuje aktívna vecná legitimácia žalobcu v súvislosti so žalovanými výrokmi. Žalobca úmyselne prekrúca a vykladá obsah žalovaného článku spôsobom, ktorý nemá oporu v skutočnom obsahu žalovaného článku. K záverom tvrdeným žalobcom sa logickým ani gramatickým výkladom obsahu článku dopracovať nedá a priemerný čitateľ vzhľadom na obsah žalovaného článku objektívne nemôže dospieť k záverom tvrdeným žalobcom. Žalobca vytrháva jednotlivé vety a slová z kontextu obsahu celého žalovaného článku, čím úmyselne skresľuje informácie a vykladá ich spôsobom nemajúcim oporu v obsahu žalovaného článku ako takého, pričom následne tvrdí, že vytrhnutá časť textu zo žalovaného článku bola spôsobilá poškodiť ho na jeho subjektívnych právach. Pri posudzovaní obsahu žalovaných článkov je potrebné vychádzať z jeho skutočného obsahu a informácií, ktoré boli uverejnené a nie zo záverov, fabulácií a konštrukcií tvrdených žalobcom. V neposlednom rade je potrebné tiež poukázať, že žalobca v podanej žalobe a žalobnom petite narába z textom, ktorý označuje ako citáciu žalovaného článku, pričom ale text uvádzaný žalobcom sa v tejto podobe v žalovanom článku nenachádza. Žalobca si v súvislosti s podanou žalobou uplatňuje aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, hoci svoj nárok odvodzuje od článku uverejneného v denníku Pravda dňa 12.01.2009 a článku uverejneného v denníku Pravda dňa 31.01.2009. Žalobca žalobu o ochranu osobnosti podal na súd až dňa 9.8.2012, teda po márnom uplynutí premlčacej doby vzťahujúcej sa k uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. V danom prípade je v kontexte judikatúry slovenských a českých súdov zrejmé, že právo domáhať sa primeraného zadosťučinenia vo forme náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je majetkovým právom a podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 278/2007, podľa ktorého „Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako jeden z relatívne samostatných prostriedkov ochrany osobnosti fyzickej osoby, je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje.“ Z uvedeného dôvodu žalovaný vznáša námietku premlčania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch uplatnenej žalobcom v podanom žalobnom návrhu.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, prednesom právneho zástupcu žalovaného, svedka Ing. P. G.M., oboznámením sa so žalobou, písomným vyjadrením žalovaného a listinnými dôkazmi založenými v spise a to článkom v novinách Pravda zo dňa 12. januára 2009, článkom v novinách Pravda zo dňa 31. januára 2009, finančnými dokladmi o šetrení finančných prostriedkov v NST, výpisom z obchodného registra žalovaného, daňovými priznaniami žalovaného za rok 2011, písomným upresnením návrhov na dokazovanie, Metodickými pokynmi generálneho riaditeľa SEOPMV o ekonomickom a materiálnom zabezpečení zahraničných pracovísk, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav.
5. Z novinových článkov Pravda zo dňa 12. januára 2009 a 31. januára 2009 mal súd preukázané tvrdenia o pôsobení Národného styčného tímu Ozbrojených síl SR (VNST OS SR) ako aj ostatných príslušníkov OS SR pri ACT v Norfolku.
6. Z finančných dokladov o šetrení finančných prostriedkov v Národnom styčnom týme OS SR mal súd preukázanú bilanciu, resp. výsledok šetrenia finančných prostriedkov na zahraničnom pracovisku Norfolk v roku 2008. Ďalej stav čerpania finančných prostriedkov v roku 2008.
7. Z Metodických pokynov generálneho riaditeľa SEOPMV o ekonomickom a materiálnom zabezpečení zahraničných pracovísk mal súd preukázané, že Ministerstvo obrany SR na zabezpečenie činnosti zahraničných pracovísk vydalo metodické pokyny, ktoré definujú organizačné, odborné, materiálno- technické a ekonomické zabezpečenie zamestnancov vyslaných na výkon práce v zahraničí Úradu zabezpečenia medzinárodnej spolupráce a generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky.
8. Z prednesu právneho zástupcu žalovaného vyplynulo, že žiadal žalobu v celosti zamietnuť, čo sa týka ospravedlnenia i majetkovej ujmy pridržiava sa písomne podaného vyjadrenia zo dňa 21.10.2012, pričom bližšie k veci uviedol, že absentuje aktívna legitimácia u žalobcu, domáha sa ospravedlnenia k niečomu, čo nebolo uverejnené a netýka sa jej osoby; informáciami, za ktoré sa žiada ospravedlnenie nemohla byť žalobcovi spôsobená žiadna nemajetková ujma; informácie, ktoré napáda žalobca sú pravdivé a žalovaný ich preukáže dôkazmi v tomto konaní navrhnutými; navrhovateľ napáda dokonca text, ktorý sa v texte žiadneho zo žalovaných článkov nenachádza, informácie napadnuté žalobcom, ktoré spája so svojou osobou s ním v žiadnom zo žalovaných článkov neboli spájané; v žiadnom zo žalovaných článkov nebolo uvedené, že by sa podozrenia uvádzané v článku týkali práve osoby žalobcu. Ten v rozhodnom čase bol veliteľom v NST pri ACT v Norfolku. Informácie, ktoré sa týkali profesionálnych vojakov OS SR, ktorí plnili úlohy v Norfolku sú irelevantné, nakoľko títo vojaci nie sú účastníkmi tohto súdneho sporu. Čo sa týka 2. žalobného petitu, t.j. nemajetkovej ujmy, právny zástupca žalovaného dáva do pozornosti súdu, že uvedené nie je riadne zdôvodnené zo strany žalobcu, takisto žiada tento petit zamietnuť, nakoľko žaloba bola podaná dňa 9.08.2012 a žalované články boli uverejnené 12.01.2009 a 31.01.2009 a z tohto dôvodu aj na základe judikatúry uvedenej v našom písomnom vyjadrení má za to, že tento nárok je premlčaný a žalovaný vzniesol námietku premlčania.
9. Z výsluchu žalobcu vyplynulo, že t. č. žalobca je chorý, berie lieky, nevedel, či vôbec na pojednávanie príde a preto ani nevolal svojho právneho zástupcu, vo veci však bude vypovedať. Žiada žalobe vyhovieť v plnom znení v oboch petitoch, s tým, že v plnom rozsahu sa pridržiava obsahu žaloby, dodáva, že išlo o dlhodobý podvod, klamlivá informácia, nepravdivá, ktorá vyšla ako článok, pričom neskôr šetrením bolo preukázané, že sa nič z toho nestalo, pričom došlo k ataku na jeho česť, osobu, dôstojnosť, takisto bolo pošpinené jeho meno, žalovaný napriek tomu, že nič z toho nebola pravda nič v tejto veci neurobil, obrovskému množstvu čitateľov sa tak podsunul tento článok, bol zverejnený na internete, bolo možné viesť k nemu diskusiu, pričom žalobca čestne slúžil v ozbrojených silách, pričom tento článok neustále ešte existuje na internete, takisto to malo vplyv na jeho rodinu, bol celý život vojak, nič iné robiť nevie, obetoval svoje zdravie, život v rôznych misiách pre SR. Čo sa týka samotných článkov uviedol, že je to určitá nadväznosť hanobenia práce tímu OS z Norfolku, pretože už prvý článok bola nepravda, čo malo následok zo strany jeho nadriadených, čo sa vlastne stalo aj keď sa nič nestalo a vytvára dojem, že žalobca ako vedúci zapríčinil to, že sa odstúpilo od určitého projektu, ktorý neexistoval, pretože Slovensko nikdy nijaký projekt nerobilo. Ďalší článok, už hrubo napadol česť, osobnú dôstojnosť žalobcu ako vedúceho, že zapríčinil, či dovolil rozkrádanie finančných prostriedkov jemu zverených. Čo sa týka ujmy na osobe žalobcu, tak došlo k skráteniu jeho pobytu práve v dôsledku týchto článkov, ďalej sa vyskytli zdravotné problémy v jeho rodine, otec mal problémy so srdcom, telefonovali mu známy, bratia čo sa deje. K výške nemajetkovej ujmy žalobca dospel po zvážení, že aspoň čiastočne pokryje jeho ujmu, môže síce dôjsť, že táto bude menlivá.
10. Z výsluchu svedka Ing. P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., N. XX vyplynulo, že pozná žalobcu, ktorý pracoval ako vedúci Národného styčného týmu pri veliteľstve (ALLIED COMANNT TRANSFORMATION) v Norfolku, štát Virginia Beach, USA, svedok bol v pozícii vedúceho expertízneho tímu (Net work Domain Branch C4I divízie) v ALLIED COMANNT TRANSFORMATION, žalobca pre nás zabezpečoval logistiku (napr. prenájom bytov) a iné, svedok má so žalobcom výsostne pracovný vzťah, navyše žalobca podal na svedka žalobu v obdobnom spore OS Bratislava II. Po mojom príchode do Norfolku v roku 2005, mi tím predchádzajúci žalobcovi dal ponuku domov vo Virginia Beach, USA, čo bolo ich povinnosťou, aby mohol pracovne existovať v USA.
11. Zo Záznamu o vykonanom personálnom pohovore Náčelníka Generálneho štábu OS SR s plk. Ing. L. M., nar. XX.XX.XXXX, M. pri ukončení vyslania na plnenie úloh mimo územia SR, odvolaní z doterajšej funkcie a ustanovení do funkcie podľa § 53 ods. 1 písm. b) č. 346/2005 Z. z. v záujme ozbrojených síl SR vyplynulo, že žalobca na osobnom pohovore s Náčelníkom Generálneho štábu OS SR generálom Ing. Ľ. V., N.. dňa 30.03.2009 nesúhlasil s ustanovením do funkcie zástupcu náčelníka odboru, odbor operačného plánovania, Štáb pre operácie Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky, počnúc dňom 01.08.2009. Miesto výkonu štátnej služby Bratislava.
12. Zo Záznamu o vykonanom personálnom pohovore Náčelníka Generálneho štábu OS SR s plk. Ing. L. M., nar. XX.XX.XXXX, M. pri odvolaní z doterajšej funkcie podľa § 58 ods. 1 písm. a) a ustanovení do inej funkcie podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 346/2005 Z. z. vyplynulo, že žalobca na osobnom pohovore s Náčelníkom Generálneho štábu OS SR generálom Ing. Ľ. V., N.. dňa 17.08.2009 si vyžiadal čas na rozmyslenie, čo sa týka ponúknutej funkcie zástupcu náčelníka odboru / Odbor výcviku, cvičení a doktrín / Štáb pre operácie / Generálny štáb / Ozbrojené sily SR / miesto výkonu štátnej služby Bratislava, s predpokladaným termínom nástupu do funkcie: 01.09.2009.
13. Z listu zo dňa 23.10.2009 - Vec: Žiadosť o skončenie služobného pomeru prepustením vyplynulo, že žalobca týmto listom oznámil Náčelníkovi Generálneho štábu OS SR generálovi Ing. Ľ. V., N.., že v súlade s ust. § 70 ods. 2, písm. a) zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“), že žiada o skončenie služobného pomeru prepustením pred uplynutím doby uvedenej v § 70 ods. 1, písm. i) až k) zákona z osobných dôvodov k 30.12.2009.
14. Z listu Ministerstva obrany SR, odbor ekonomického a materiálneho zabezpečenia zo dňa 02.06.2009 - Vec: ubytovanie príslušníkov OS SR na zahraničnom pracovisku v Norfolku - odpoveď vyplynulo, že Ing. P. D., riaditeľ odboru ekonomického a materiálneho zabezpečenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky oznámil riaditeľke Úradu právnych služieb Ministerstva obrany Slovenskej republiky, že na základe uznesenia Útvaru vojenskej polície Bratislava bolo začaté trestné stíhanie vo veci spáchania prečinu porušovania služobných povinností podľa § 411 ods. 1 Trestného zákona v súvislosti s prenájmom neprimeraných služobných bytov a domov v meste Norfolk (USA) určených pre príslušníkov Ozbrojených síl SR vyslaných na prácu v zahraničí k veliteľstvu Alliet Command Transformation. V tejto súvislosti Ing. P. D., riaditeľ odboru ekonomického a materiálneho zabezpečenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky oznámil, že pri uvedenom skutku nevznikla škoda na majetku štátu v správe Ministerstva obrany Slovenskej republiky, a preto si neuplatňujú nárok na náhradu škody v trestnom konaní.
15. Predmetom sporu je ochrana osobnosti a náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka ).
16. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení platných predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
17. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
18. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
19. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
20. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
21. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
22. Podľa § 100 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
23. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
24. Podľa § 102 Občianskeho zákonníka, pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.
25. Subjekty občianskeho osobnostného práva ako jednotného práva, resp. v rámci jeho čiastkových osobnostných práv podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), môžu byť len ľudia - fyzické osoby, z tohto teoretického poňatia a contrario vyplýva, že v slovenskom občianskom práve nemôžu byť a nie sú subjekty všeobecného osobnostného práva, resp. čiastkových osobnostných práv podľa § 11 OZ právnické osoby.
26. Tieto prostriedky občiansko-právnej ochrany je možné použiť v konkrétnom prípade samostatne, resp. kombinovane, musí byť však z podanej žaloby úplne jasné a zrejmé akého prostriedku ochrany sa žalobca vlastne domáha, resp. aby v prípade potreby bola žalobná žiadosť v priebehu konania opravená či doplnená, treba mať na zreteli, že sa jedná o návrhové konanie. V konkrétnom prípade, ak sú splnené stanovené zákonné podmienky pre priznanie primeraného zadosťučinenia, súd nemá len právo, ale aj povinnosť žalobe o poskytnutie primeraného zadosťučinenia vyhovieť. Takéto zadosťučinenie spočíva v určitom plnení, ktoré sa priznáva postihnutej osobe a to buď a/ morálnym nepeňažným plnením b/ peňažným plnením
27. Pričom obe zadosťučinenia sledujú cieľ, aby bolo toto zadosťučinenie primerané s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu zodpovedajúcim, postačujúcim a zároveň účinným spôsobom zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu. Aká forma morálneho zadosťučinenia bude primeraná a tým aj účinná bude vždy závisieť na objektívnom posúdení konkrétneho prípadu, súd pri úvahe vychádza jednak z celkovej povahy, jednak z jednotlivých okolností konkrétneho prípadu (intenzita, povaha a spôsob neoprávneného zásahu, charakter a rozsah zasiahnutej hodnoty osobnosti, trvanie i šírka ohlasu vzniknutej nemajetkovej ujmy pre postavenie a uplatnenie postihnutej osoby v spoločnosti atď..
28. Ústava Slovenskej republiky a Listina základných práv a slobôd zaručujú všetkým ľudom predovšetkým slobodu, rovnosť v dôstojnosti a právach, právo na ľudskú dôstojnosť, osobnú česť, dobrú povesť, ochranu mena a ďalších práv, ktoré sú zadefinované v konkrétnych zákonných normách.
29. Za zásah a jeho neoprávnenosť sa považuje každé konanie ( i opomenutie ), ktoré je objektívne spôsobilé zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti, znamená zmenu existujúceho stavu k horšiemu, zmenu v osobnostnej sfére fyzickej osoby. Bude však v každom prípade záležať na konkrétnom zásahu, jeho obsahu, forme, okolnostiach, prípadne ďalších faktoroch k posúdeniu toho, či skutočne došlo k porušeniu tohto práva.
30. Dôvodmi vylučujúcimi neoprávnenosť zásahu do integrity fyzickej osoby sú jednak súhlas fyzickej osoby k takémuto zásahu, takýto zásah výslovne dovoľuje zákon, k zásahu došlo v súvislosti s výkonom iného subjektívneho práva stanoveného zákonom, k zásahu došlo v rámci plnenia povinnosti stanovenej zákonom, respektíve oznámené informácie sú pravdivé.
31. Za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti sa považuje konanie, ktoré smeruje proti osobnej a mravnej integrite fyzickej osoby, ktoré je objektívne spôsobilé znížiť jej dôstojnosť, vážnosť a česť a ktoré ohrozuje jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 1. októbra 2002, sp. zn. 28Cdo 983/2002).
32. Vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má len ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia). Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu žalobcovi, ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo
pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania a jednou z prvých otázok, ktoré si súd musí vyriešiť.
33. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že predmetom novinových článkov, ktoré boli zverejnené v periodiku Pravda zo dňa 12. januára 2009 a zo dňa 31. januára 2009, ako vyplýva z ich obsahu neboli tvrdenia, ktoré by boli spôsobilé znížiť dôstojnosť a vážnosť žalobcu a jeho rodiny, ale týkali sa celkového pôsobenia Národného styčného týmu Ozbrojených síl SR pri ACT v Norfolku, USA, kde žalobca ako vedúci Národného styčného týmu Ozbrojených síl SR plnil úlohy v súlade so zákonmi SR a nariadeniami Ministerstva obrany SR a Generálneho štábu Ozbrojených síl SR. V novinových článkov, ktorých autorom je redaktor denníka Pravda p. G. U. sú uvedené len všeobecné informácie o podozreniach z možného nehospodárneho nakladania s finančnými prostriedkami počas pôsobenia Národného styčného týmu Ozbrojených síl SR pri ACT v Norfolku, USA, ktorého vedúcim bol žalobca. Súd vychádzal pri posúdení obsahu novinových článkov periodika Pravda zo skutočného obsahu týchto novinových článkov, pričom súd vo vzťahu k osobe žalobcu nemal listinnými dôkazmi doloženými zo strany žalobcu dostatočne preukázané, akým negatívnym spôsobom mohli informácie uvedené v predmetných novinových článkoch periodika Pravda, týkajúce sa pôsobenia žalobcu ako vedúceho Národného styčného týmu Ozbrojených síl SR pri ACT v Norfolku, USA, ovplyvniť jeho dobrú povesť, znížiť jeho spoločenskú vážnosť a reálne poškodiť dobré meno žalobcu v jeho profesijnom a súkromnom živote ako aj vážnosť jeho rodiny. Z listinných dôkazov, ktoré boli doložené k žalobe ako aj z výsluchu sporových strán a svedka C.. P. G. nemal súd jednoznačne preukázané uvedené tvrdenia v žalobe, týkajúce sa poškodenia dobrého mena žalobcu a zníženia jeho spoločenskej vážnosti v profesijnom a súkromnom živote. Vzhľadom na uvedené, súd je toho právneho názoru, že žalobca s poukazom na skutkové okolnosti žaloby, právne dôvody a petit žaloby nepreukázal existenciu ním tvrdeného práva, a preto žalobca nie je v spornej veci aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie nároku vyplývajúceho z petitu žaloby. Z uvedeného dôvodu, t.j. nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd žalobu v časti ospravedlnenia vo všetkých nárokovaných bodoch (ochrany osobnosti) zamietol, pričom o ďalšej časti týkajúcej sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch nerozhodoval. Napriek tomu, súd dáva do pozornosti, že právny zástupca žalovaného v mene žalovaného vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom súd sa stotožnil v plnom rozsahu s právnou argumentáciou právneho zástupcu žalovaného, ktorú uviedol vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 29.10.2012, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch uplatnený žalobcom v žalobe je už dávno premlčaný, nakoľko právo domáhať sa primeraného zadosťučinenia vo forme náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je majetkovým právom, a teda podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola žalobcom podaná na súd dňa 09.08.2012, pričom žalobca si svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch odvodzuje od novinových článkov uverejnených v periodiku Pravda zo dňa 12.01.2009 a 31.01.2009, s poukazom na plynúcu všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu (§ 13 ods. 2 OZ), od uvedeného obdobia, došlo nesporne k premlčaniu tohto nároku žalobcu.
34. Súd upustil od výsluchu svedka P.. U. G., zamestnanca SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, s.r.o., Panónska cesta 9, 852 32 Bratislava, ktorého navrhol vypočuť vo veci žalovaný, ako aj od výsluchu ďalších navrhovaných svedkov a to z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko mal za to, že tieto výsluchy sú nadbytočné.
35. Súd sa zaoberal aj sústavným ospravedlňovaním žalobcu na jednotlivých konaniach, ktoré vyhodnotil ako nedôveryhodné a to aj s poukazom na zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu ohľadom prerušenia konania dôvodov žalobcu, ktorý opätovne súdu nedoložil žiadnu lekársku správu od odborného lekára, v spise sa nachádzajú len doklady od všeobecného lekára. Vzhľadom na uvedené súd pojednával v neprítomnosti žalobcu.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. O nároku na náhradu trov konania procesných strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako úspešnej procesnej strane priznal voči žalobcovi, ktorý bol v spore neúspešný nárok náhradu trov konania. Súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške priznanej náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak.