Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (25)Uznesenie_1T-56-2018.pdf
PDF · 75.25 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/56/2018
Uznesenie
Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom, v trestnej veci obvineného K. A., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 2Pv 551/17/7702 zo dňa 23.04.2018, dňa 30. apríla 2018 takto
rozhodol:
Podľa § 241 ods. 1, písm. c) Trestného poriadku, súd zastavuje trestné stíhanie obvineného: K. A., N.. XX.XX.XXXX M. M. N. C., C. A. V. Č.. XXXX, M. N. C., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že: „aj napriek tomu, že ako samostatne zárobkovo činná osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť pod menom K. A., V. Č.. XXXX, M. N. C.Y., IČO: 46740341, mal neuhradené viaceré záväzky voči iným obchodným partnerom, si dňa 28.06.2016 prostredníctvom emailovej objednávky objdnal od spoločnosti ČURHA TRANS s.r.o. prepravu tovaru na trase Pezinok
- Krásna nad Hornádom, ktorá bola zrealizovaná dňa 29.06.2016 a následne dňa 30.06.2016 bola za túto prepravu vystavená faktúra č. FV20160160 na sumu 480,- eur, splatná dňa 29.08.2016, pričom k jej uhradeniu v dobe splatnosti nedošlo, čím takto svojím konaním spôsobil poškodenej spoločnosti ČURHA TRANS s.r.o., so sídlom Uličské Krivé č. 140, IČO: 47009934, škodu vo výške 480,- eur“.
odôvodnenie:
Prokurátor podal obžalobu na obvineného pre prečin podvod podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona (ďalej len TZ), ktorý mal spáchať tak, že: „aj napriek tomu, že ako samostatne zárobkovo činná osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť pod menom K. A., V. Č.. XXXX, M. N. C., IČO: 46740341, mal neuhradené viaceré záväzky voči iným obchodným partnerom, si dňa 28.06.2016 prostredníctvom emailovej objednávky objednal od spoločnosti ČURHA TRANS s.r.o. prepravu tovaru na trase Pezinok
- Krásna nad Hornádom, ktorá bola zrealizovaná dňa 29.06.2016 a následne dňa 30.06.2016 bola za túto prepravu vystavená faktúra č. FV20160160 na sumu 480,- eur, splatná dňa 29.08.2016, pričom k jej uhradeniu v dobe splatnosti nedošlo, čím takto svojím konaním spôsobil poškodenej spoločnosti ČURHA TRANS s.r.o., so sídlom Uličské Krivé č. 140, IČO: 47009934, škodu vo výške 480,- eur“.
Z obsahu spisu vyplýva, že obvinený K. A. v prípravnom konaní prezentoval nedostatok finančných prostriedkov, pre ktorý vystavenú faktúru neuhradil. Potvrdil, že spoločnosť Čurha Trans s.r.o. mu schválila obchodný vzťah a vystavila faktúru na sumu 480,- eur za prepravu tovaru na trase Pezinok - Krásna nad Hornádom, túto však neuhradil z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, pričom nemal záujem niekoho uviesť do omylu. V priebehu niekoľkých mesiacov má záujem dlžnú sumu uhradiť. Pri ďalšom svojom výsluchu dňa 01.02.2018 uviedol, že v letných mesiacoch roku 2016 sa dostal do finančných problémov, pretože mu firmy, pre ktoré vykonal prepravy tovaru, v dobe splatnosti neuhradili faktúry. To bol aj dôvod, pre ktorý aj on následne neuhradil sumu 480,- eur spoločnosti Čurha Trans s.r.o. Potom sa dostal do exekúcií, v rámci ktorých mal asi od októbra 2016 zablokované účty a nemohol disponovať peniazmi. Na podnikanie využíval tri nákladné automobily s návesmi, no všetky mu vzali leasingové spoločnosti späť, nakoľko nebol schopný uhrádzať leasingové splátky.
Z ďalšieho obsahu spisu vyplynulo, že obvinený dlžnú sumu 480,- eur poškodenej spoločnosti zaplatil, a to dňa 01.02.2018.
Konateľka poškodenej spoločnosti v procesnom postavení svedka v rámci výsluchu pred povereným príslušníkom PZ uviedla, že vystavená faktúra č. FV20160160 na sumu 480,- eur, splatná 29.08.2016, nebola v dobe splatnosti uhradená a k dodatočnému uhradeniu došlo až dňa 01.02.2018.
Objektom trestného činu podvod je cudzí majetok, bez ohľadu na druh a formu vlastníctva. Majetkom sú nielen veci, ale aj pohľadávky a iné majetkové práva. Škodou na cudzom majetku je ujma majetkovej povahy. Ide nielen o zmenšenie majetku, ale aj o ušlý zisk. Obsahom škody môže byť peňažná suma, nejaká vec, ale aj konanie alebo opomenutie, ktoré má určitú majetkovú hodnotu.
Podvodné konanie, teda, uvedenie do omylu alebo využitie omylu, môže smerovať nielen voči poškodenému, ale aj voči inej osobe. Omyl je rozpor medzi predstavou a skutočnosťou. Omyl sa môže týkať aj skutočnosti, ktorá ešte len nastane, páchateľ však musí o omyle iného vedieť už v čase, keď dochádza k jeho obohateniu. Uvedením do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Môže ísť o konanie, opomenutie, aj konkludentné konanie. Uvedenie do omylu môže byť ľsťou, ale môže ísť aj o nepravdivú informáciu.
Prečin podvod je úmyselným trestným činom. Čin je dokonaný obohatením páchateľa alebo iného.
V doterajšom priebehu konania nebolo preukázané, aby obvinený v čase uzatvárania obchodného kontraktu s poškodenou spoločnosťou túto uviedol do omylu a obohatil seba na jej škodu. Jeho najväčšie finančné problémy nastali až následne v letných mesiacoch roka 2016, kedy mu leasingová spoločnosťou vzala nákladné autá aj s návesmi, ktoré slúžili na jeho podnikanie, a exekútor mu zablokoval účty v banke. Navyše obvinený po tom, čo sa dozvedel o trestnom oznámení, zaplatil poškodenému dlžnú sumu v plnej výške dňa 01.02.2018, teda v konečnom dôsledku nespôsobil žiadnu škodu.
Spory z občianskoprávnych či obchodnoprávnych zmlúv sa majú riešiť prostredníctvom civilného procesu. Princíp ultima ratio je úzko spojený so zásadou subsidiarity trestnej represie s tým, že len dôs- ledné rešpektovanie princípu ultima ratio zaručuje, že obmedzenia základných práv a slobôd, ku kto- rým dochádza v trestnom konaní, bude ešte možné považovať za proporcionálne s účelom sledovaným trestným konaním. Jednotlivé zložky proporcionality - spôsobilosť, nevyhnutnosť, adekvátnosť použitia trestnoprávneho prostriedku ochrany vyjadrujú nutnosť zodpovedania otázky, či neexistuje alternatív- ne riešenie v mimotrestnej oblasti, ktoré by predstavovalo menšie obmedzenie základných práv urči- tej osoby. Ingerencia donucovacej moci štátu v čase, keď neboli vyčerpané všetky zákonné prostriedky predpokladané právnym poriadkom by bola neprimeraným zásahom do riešenia súkromného - v tomto prípade civilného (občianskoprávneho) sporu.
Princíp ultima ratio nepôsobí len ako princíp obmedzujúci zákonodarcu v tom smere, že trestnopráv- ne riešenie je krajným prostriedkom vo vzťahu k ostatnej deliktuálnej právnej úprave, ale pôsobí aj ako interpretačné pravidlo trestnoprávnych noriem a plynie z neho, že trestnými činmi môžu byť len závaž- nejšie prípady protispoločenských konaní a to podľa zásady, že tam, kde postačia k regulácii prostriedky správneho alebo civilného práva, sú trestnoprávne prostriedky nielen nadbytočné, ale z pohľadu prin- cípu právneho štátu taktiež neprípustné.
Obdobne Ústavný súd SR aplikoval princíp ultima ratio aj v náleze zo dňa 14.12.2011 sp. zn. I. ÚS 316/2011, v ktorom konštatoval, že: „Trestný čin ako určitú právnu konštrukciu vymedzuje Trestný zákon uzavretým komplexom presne definovaných objektívnych a subjektívnych znakov, ktoré v súhrne vytvárajú skutkovú podstatu trestného činu. Ako sa skutok prejavuje vo vonkajšom svete, definuje predovšetkým objektívna stránka skutkovej podstaty, ktorá je tvorená súhrnom znakov charakterizujúcich konanie a následok vrátane kauzálneho vzťahu medzi nimi. Trestné právo je prostriedkom ultima ratio (ide o poslednú a najkrajnejšiu možnosť), čo sa podľa právnej teórie, ako aj súdnej praxe chápe aj ako zásada pomocnej úlohy trestnej represie (zásada subsidiarity). Podľa tejto zásady má byť trestné právo použité len ako najkrajnejší prostriedok a len pri typovo najzávažnejších porušeniach spoločenských vzťahov, záujmov a hodnôt, teda len tam, kde iné možnosti, hlavne prostriedky ostatných právnych odvetví, nie sú dostatočné, teda už boli vyčerpané, sú neúčinné alebo
zjavne nie sú vhodné. V oblasti aplikácie a interpretácie trestného práva potom - z takto chápaného prostriedku ultima ratio - musia byť akcentované právne princípy a zásady, ktoré primárne súvisia s posudzovaním trestnosti činu, napr. zásada nullum crimen, nulla poena sine lege či zásada in dubio pro reo.“
V Zbierke stanovísk NS a súdov SR č 6/2014 bolo pod č. 96 publikované rozhodnutie z ktorého plynula táto právna veta: „Ak páchateľ svojim konaním naplní zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu, je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdu vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť postupom podľa Trestného poriadku. Pravidlo „ultima ratio“ možno uplatniť jedine prostredníctvom materiálneho korektívu v rozsahu § 10 ods. 2 Tr. zák., teda v zmysle platnej a účinnej zákonnej úpravy, len pri prečinoch.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. augusta 2013, sp. zn. 2 Tdo 35/2013).
Ak by teda súd zistil, že došlo k naplneniu znakov prečinu podvod podľa § 221 ods. 1 TZ, aplikoval by pravidlo „ultima ratio“ prostredníctvom materiálneho korektívu v zmysle § 10 ods. 2 TZ. Pri prečinoch Trestný zákon okrem formy zavinenia ustanovuje aj skúmanie závažnosti trestného činu, ktorá je jeho materiálnou stránkou. Závažnosť je zadefinovaná ako taxatívny výpočet okolností potrebných na posúdenie vymedzenia prečinu (§ 10 ods. 2). Týmito okolnosťami sú spôsob spáchania a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, miera zavinenia a pohnútka. Spravidla ide o premenlivé pojmy, ktorých zistenie je podstatné pre rozhodnutie o čine. Ak ich posúdením je závažnosť činu nepatrná, nejde o prečin. V prípade negatívneho vymedzenia prečinu z hľadiska závažnosti prichádza v rámci trestného stíhania voči konkrétnemu obvinenému do úvahy postúpenie veci alebo zastavenie trestného stíhania.
V tomto prípade však súd nezistil, že došlo k naplneniu znakov prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 TZ, preto súd uzavrel, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci a preto podľa § 241 ods. 1, písm. c) Trestného poriadku, pre okolnosti uvedené v § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, súd zastavil trestné stíhanie obvineného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a obvinený (§ 241 ods. 4 TP) podať sťažnosť, do troch dní od oznámenia uznesenia, ktoré sa robí buď vyhlásením v prítomnosti toho, komu treba uznesenie oznámiť alebo doručením rovnopisu uznesenia. Sťažnosť sa podáva na Okresný súd Humenné a má odkladný účinok.