Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Sa/4/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. L. X., PhD., v právnej veci žalobcu: V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. nad I. XXX, právne zastúpený: JUDr. V. O., advokát so sídlom B., XXX XX B., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, generálny riaditeľ, ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 30.01.2017, takto

rozhodol:

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 15.02.2017 domáhal zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXXXX-X/ XXXX-BA zo dňa 30.01.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), zamietajúceho odvolanie žalobcu a potvrdzujúceho rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-BA. zo dňa 01.12.2016 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci nepriznania nároku na úrazovú rentu, pričom žalobca sa domáhal zrušenia aj prvostupňového rozhodnutia a uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

2. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím č. XX-XXXX- ACXX/XX zo dňa 31.08.2004 rozhodla, že „žalobca, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 03.12.2002, podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z.z. má nárok na úrazovú rentu odo dňa 1. januára 2004 v sume 8 570 Sk a od 1. februára 2004 v sume 8 369 Sk mesačne, ktorá bola určená podľa § 89 ods. 1 až 3 zákona č. 461/2003 Z.z. a na ktorú bude mať nárok do zmeny podmienok rozhodujúcich pre priznanie nároku na úrazovú rentu, na jej výplatu alebo na určenie jej sumy podľa zákona č. 461/2003 Z.z.“ Rozhodnutie vychádzalo zo záverov posudku vystaveného dňa 19.07.2004 posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza, podľa ktorého žalobca mal zistený pokles pracovnej schopnosti odo dňa 01.01.2004 v rozsahu 85%, čím spĺňal podmienku na úrazovú rentu. Podľa pracovnej anamnézy dochádzalo počas výkonu práce na mechanizovanom rúbaní, razení a banskej údržbe u poškodeného k preťažovaniu horných končatín, čo malo za následok vznik choroby z povolania - ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín z dlhodobého, nadmerného, jednostranného zaťaženia končatín. Proti rozhodnutiu zo dňa 31.08.2004 nepodal žalobca opravný prostriedok.

3. Listom zo dňa 04.10.2016 právny zástupca žalobcu oznámil Sociálnej poisťovni, ústredie, že žalobcovi mala priznať a vyplácať náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti od roku 2002,

resp. 2003 z titulu odškodnenia priznanej choroby z povolania, nakoľko žalobcovi bola priznaná choroba z povolania hlásením zo dňa 20.03.2003 s dátumom prvého zistenia 03.12.2012.

4. Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 01.12.2006 rozhodla, že žalobca, „ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 03.12.2002, nemá podľa § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nárok na úrazovú rentu.“ Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že vychádzalo z nasledovných skutočností: Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie bola žalobcovi zistená choroba z povolania - ochorenie kostí, kĺbov, šliach, nervov končatín z dlhodobého nadmerného, jednostranného zaťaženia, s dátumom prvého zistenia dňa 03.12.2002. Zamestnávateľom zodpovedným za vznik choroby z povolania bola spoločnosť K.. Pracovný pomer žalobcu u zamestnávateľa, ktorý je zodpovedný za vznik choroby z povolania, zanikol dňa 14.09.2001, t.j. ešte pred zistením choroby z povolania, a to výpoveďou zo strany zamestnávateľa z dôvodu nadbytočnosti. U zodpovedného zamestnávateľa žalobcovi strata na zárobku do 31.12.2003 nevznikla ani nebola vyplácaná. Žalobca si uplatnil nárok na úrazovú rentu podaním žiadosti o priznanie úrazovej renty podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), ktorá bola doručená do Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza, dňa 21.05.2004. Ak žalobcovi nevznikol nárok na úrazovú rentu v zmysle § 272 ods. 3 zákona a zdravotné ťažkosti v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania s dátumom prvého zistenia do 31.12.2003 pretrvávajú aj po tomto dátume, sa na účely nároku na úrazovú rentu podľa § 88 a nasledujúcich zákona posudzuje progresia choroby z povolania od 01.01.2004, a to v porovnaní s klinickými prejavmi vyskytujúcimi sa u žalobcu do 31.12.2003. Sociálna poisťovňa s prihliadnutím na skutočnosť, že následky poistnej udalosti (pracovný úraz alebo choroba z povolania) vzniknutej pred účinnosťou zákona o sociálnom poistení môžu trvať, resp. progredovať aj po 31.12.2003, metodickými postupmi stanovila, že v takomto prípade sa na účely nároku na úrazovú rentu posudzuje zhoršenie zdravotného stavu po 01.01.2004. Nárok na úrazovú rentu sa týmto čiastočne posudzuje, ako keby poistná udalosť vznikla za účinnosti zákona čo sociálnom poistení (podľa § 88 ods. 1 zákona sa postupuje výlučne v prípadoch, ak poškodenému bola choroba z povolania zistená po 31.12.2003).

5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie, považujúc toto rozhodnutie za nesprávne. Sociálna poisťovňa žalobcovi v súvislosti s jeho chorobou z povolania mala vyplácať náhradu za stratu na zárobku, ktorá mala byť odo dňa 01.01.2004 pretransformovaná na úrazovú rentu a úrazová renta, priznaná žalobcovi rozhodnutím zo dňa 31.08.2004, mu mala byť priznaná ako transformovaná úrazová renta.

6. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení poukázal na ustanovenie § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopností, ktorá sa vyplácala k 31.12.2003 a nárok na jej výplatu trvá aj po tomto dni, sa považuje od 01.01.2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrila do 31.12.2003. Zákon v citovanom ustanovení upravuje tzv. transformovanú úrazovú rentu, nárok na túto dávku je podľa tohto ustanovenia zákona podmienený výplatou náhrady za stratu na zárobku k 31.12.2003 a trvaním tohto nároku aj po 31.12.2003. Zo spisu vyplýva, že žalobcovi do 31.12.2003 nebola priznaná náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti v dôsledku choroby z povolania, ktorá bola prvýkrát zistená dňa 03.12.2002. Predmetná náhrada teda nemohla byť poškodenému k 31.12.2003 vyplácaná, preto logicky nedošlo ani k jej transformácii na úrazovú rentu. V tejto súvislosti žalobca poznamenal, že rozhodnutie zo dňa 31.08.2004 je právoplatné a ako také je aj nemenné a záväzné tak pre Sociálnu poisťovňu, ako aj pre žalobcu. Žalobca ani nevyužil možnosť podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu zo dňa 31.08.2004, o ktorej bol možnosti riadne poučený v závere daného rozhodnutia. Vzhľadom na túto argumentáciu, úvahy právneho zástupcu o tom, že rozhodnutím zo dňa 31.08.2004 mala byť žalobcovi priznaná transformovaná úrazová renta, nielenže nemalú oporu v právnom poriadku, ale sú vzhľadom na právoplatnosť daného rozhodnutia irelevantné.

7. Žalovaný ďalej v napadnutom rozhodnutí pripomenul, že podľa § 89a zákona o sociálnom poistení nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku. Bolo preukázané, že žalobca dosiahol dôchodkový vek dňa 31.03.2016. Na základe tejto skutočnosti je zrejmé, že pobočka postupovala v súlade so zákonom, keď rozhodnutím zo dňa 03.03.2016 rozhodla o zániku nároku žalobcu na úrazovú rentu podľa § 89a zákona. Žalovaný

záverom poznamenal, že Sociálna poisťovňa nikdy nebola a ani v súčasnosti nie je poskytovate- ľom náhrady za stratu na zárobku. S účinnosťou odo dňa 01.01.2004 len prevzala poskytovanie tých náhrad za stratu na zárobku, ktoré sa poškodeným v dôsledku poistnej udalosti (choroba z povolania, resp. pracovný úraz) vyplácali k 31.12.2003, pričom nárok na ich výplatu trval aj po tomto dni, t. j. poskytovanie transformovanej úrazovej renty. Tvrdenie právneho zástupcu, uvedené v odvolaní, že Sociálna poisťovňa mala žalobcovi do 31.12.2003 vyplácať náhradu za stratu na zárobku po skončení dočasnej práce-neschopnosti, nemá žiadny právny základ.

8. Zo včas podanej správnej žaloby vyplýva, že žalobca v napadnutých rozhodnutiach identifikoval dôvod ich zrušenia podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Zopakoval skutočnosti uvádzané už v administratívnom konaní. Choroba z povolania mu bola hlásená v roku 2003, avšak ako dátum prvého zistenia choroby z povolania je uvedený deň 03.12.2002, čo podľa žalobcu znamená, že ak by bol pracoval u svojho zamestnávateľa, kde mu choroba z povolania vznikla a ktorý zodpovednosť za ňu uznal, ako vyplýva z jeho listu zo dňa 14.10.2016, bol by žalobca následne preradený na inú prácu a bol by mu vznikol nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti podľa § 201 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2002. Podľa žalobcu mu žalovaný mal priznať a vyplácať náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti od decembra 2002 a po dni 01.0.2004 mal byť tento nárok pretransformovaný na úrazovú rentu podľa § 272 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pričom tento nárok má byť žalobcovi vyplácaný doživotne.

9. K správnej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný. Zdôraznil, že žalobcovi do 31.12.2003 nebola priznaná náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti v dôsledku choroby z povolania, a teda nemohla byť žalobcovi k 31.12.2003 vyplácaná. Z tohto dôvodu logicky nedošlo ani k jej transformácii na úrazovú rentu. Túto skutočnosť podľa žalovaného potvrdil aj samotný žalobca, keď v žalobe uviedol, že ak by jeho pracovný pomer u zodpovedného zamestnávateľa nezanikol a bol by v dôsledku choroby z povolania preradený na inú prácu, bol by mu vznikol nárok na náhradu za stratu na zárobku. V nadväznosti na to žalovaný poznamenal, že žalobca síce rovnako ako v odvolaní, tak aj žalobe neustále namieta, že má nárok na transformovanú úrazovú rentu, nijakým spôsobom však nepreukázal, že by mu bola k 31.12.2003 priznaná a zároveň vyplácaná náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti v dôsledku choroby z povolania. S poukazom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že v prípade žalobcu neexistuje právny dôvod na priznanie nároku na transformovanú úrazovú rentu podľa § 272 zákona, nakoľko tento nárok žalobcovi z dôvodu nesplnenia zákonom stanovených podmienok nevznikol. Žalobcovi teda nevznikol nárok na transformovanú úrazovú rentu, avšak nárok na úrazovú rentu podľa § 88 zákona o sociálnom poistení, ktorý si uplatnil na základe žiadosti v roku 2004, a až na jej základe bola Sociálna poisťovňa oprávnená rozhodovať o jeho nároku na túto dávku podľa ustanovenia § 88 zákona o sociálnom poistení. K námietke žalobcu, v zmysle ktorej mal zamestnávateľ žalobcu zodpovedný za vznik choroby z povolania u žalobcu poskytnúť Sociálnej poisťovni podklady a tá mala na ich základe žalobcovi priznať a vyplácať nárok na náhradu za stratu na zárobku, čo podľa žalobcu Sociálna poisťovňa mala urobiť a bezdôvodne neurobila, žalovaný uviedol, že v zmysle § 44a ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni mal zamestnávateľ právo, aby pri vzniku poistnej udalosti zaň Sociálna poisťovňa hradila preukázané nároky na náhradu škody na zdraví spôsobenú chorobou z povolania, ktorá bola prvý raz preukázaná počas trvania poistenia zodpovednosti za škodu. Vychádzajúc z uvedeného, náhradu za škodu na zdraví v dôsledku choroby z povolania mal vyplácať zamestnávateľ, avšak keďže bol poistený pre prípad zodpovednosti za škodu, mal právo od Sociálnej poisťovne vyžadovať, aby za neho hradila žalobcovi náhradu škody na zdraví spôsobenú chorobou z povolania, ktorú preukázal. Základným predpokladom spomínaného postupu bolo teda uplatnenie takého nároku na hradenie náhrady škody Sociálnou poisťovňou, a zároveň jeho preukázanie. Ako vyplýva aj z listu zo dňa 14.10.2016, vypracovaného spoločnosťou K.., a.s. (K. a.s.), ktorá je právnym nástupcom zamestnávateľa zodpovedného za vznik choroby z povolania žalobcu, „v roku 2003 neboli zo strany zamestnávateľa postúpené Sociálnej poisťovni žiadne doklady...“ Ďalej uvedená spoločnosť dodala, že predmetné doklady boli pobočke Sociálnej poisťovne zaslané až v roku 2004, a to až na vyžiadanie pobočky, v súvislosti so žalobcom uplatneným nárokom na úrazovú rentu. Nakoľko ako dokazuje aj vyjadrenie spoločnosti K., a.s. v liste zo dňa 14.10.2016, nárok na úhradu náhrady škody na zdraví žalobcovi Sociálnou poisťovňou nebol zo strany zamestnávateľa uplatnený a ani preukázaný, Sociálna poisťovňa nemala právny základ na to, aby za zamestnávateľa takýto nárok hradila a na úhradu nepreukázaného nároku žalobcu na náhradu škody nebola povinná. Záverom svojho vyjadrenia k správnej žalobe žalovaný opätovne zdôraznil, že základnou

zákonnou podmienkou priznania a vyplácania tzv. transformovanej úrazovej renty je v zmysle § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení výplata náhrady za stratu na zárobku k 31.12.2003 a trvanie tohto nároku aj po 31.12.2003. Túto podmienku žalobca preukázateľne nesplnil, čím mu nárok na transformovanú úrazovú rentu nevznikol. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je preto vecne správne a zákonné a z uvedeného dôvodu navrhol žalovaný správnu žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

10. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

11. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

12. Podľa § 191 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

13. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 2 písm. e) SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 SSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je priamo zo zákona spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva (§ 6 ods. 2 písm. c) SSP v spojení s § 199 ods. 1 písm. a) SSP), súc vedený legislatívnym imperatívom, aby správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach posudzoval neformálne (§ 202 ods. 2 SSP), nariadil na prejednanie veci pojednávanie, nakoľko oň požiadal účastník konania.

14. Na pojednávaní účastníci konania zotrvali na právnom základe svojej skôr písomne prezentovanej argumentácie 15. Podľa § 198 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2003 zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, má nárok v rozsahu, v ktorom zamestnávateľ zodpovedá za škodu, na poskytnutie náhrady za stratu na zárobku alebo stratu na dôchodku.

16. Podľa § 201 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2003 náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity sa poskytne zamestnancovi v takej sume, aby spolu s jeho zárobkom po pracovnom úraze alebo po zistení choroby z povolania s pripočítaním prípadného invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku poskytovaného z toho istého dôvodu sa rovnala jeho priemernému zárobku pred vznikom škody. Pritom sa neprihliada na zárobok zamestnanca, ktorý dosiahol zvýšeným pracovným úsilím.

17. Podľa § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31.12.2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 01.01.2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31.12.2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane.

18. Po preskúmaní správnej žaloby, písomných podaní účastníkov konania, ich vyjadrení na pojednávaní a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu, dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného a pred ním prvostupňového správneho orgánu vedúci k vydaniu ich rozhodnutí. Z listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu, vyplýva, že z dôkazov, ktoré mali správne orgány k dispozícii, vyvodili správne skutkové závery. Svoje úvahy, vedúce ich k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnili a takto zistený a ustálený skutkový stav následne správne právne posúdili právne korektnou aplikáciou relevantných zákonných ustanovení. Správny súd v napadnutom rozhodnutí nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani inú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V tomto kontexte správny súd považuje napadnuté rozhodnutie za argumentačne zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené.

19. Správny súd sa prikláňa k argumentácii žalovaného, podľa ktorej sa v administratívnom konaní nepreukázalo, že by žalobcovi bola ku dňu 31.12.2003 priznaná a súčasne vyplá-caná náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti v dôsledku choroby z povolania. Základnou zákonnou podmienkou priznania a vyplácania tzv. transformova-nej úrazovej renty je v zmysle ustanovenia § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení existujúca výplata náhrady za stratu na zárobku chorobou z povolania postihnutému zamestnancovi k 31.12.2003 a trvanie tohto nároku aj po 31.12.2003. Túto podmienku žalobca nesplnil, aspoň to nevyplýva z obsahu administratívneho spisu, čím mu nárok na transformovanú úrazovú rentu nevznikol. Je preto potrebné za správny považovať právny názor žalovaného, podľa ktorého tu nie je právny dôvod na priznanie nároku na transformovanú úrazovú rentu podľa § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, nakoľko tento nárok žalobcovi z dôvodu nesplnenia zákonom stanovených podmienok nevznikol. K názoru právneho zástupcu žalobcu o použiteľnosti ustanovení § 44a až § 44g zákona NR SR č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov správny súd uvádza, že ide o ustanovenia siedmej časti citovaného zákona, ktorá upravuje poistenie zodpovednosti za škodu, avšak ktoré neustanovujú iný právny režim úpravy nároku na úrazovú rentu vyplývajúcu z ustanovenia § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v priamej nadväznosti na ustanovenie § 201 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2003, než ako bolo prezentované vyššie uvedeným právnym názorom správneho súdu.

20. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobca uviedol v správnej žalobe, neboli spôsobilé privodiť mu úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

21. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ich priznanie nežiadal a nešlo ani o situáciu, kedy by to bolo možné vo vzťahu k žalobcovi spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doruče-né, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k poru-šeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhod-nutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúde-nia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažova-teľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronic-kej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného pred-pisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na poda-nie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.