Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cb/25/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobkyne: Ľ. Q., G. XX/X, XXX XX G. V., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej: M. K., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX O. č. XX, zast. JUDr. Ľudmilou Kavuličovou, advokátkou, AK 26. novembra 1510/3, 066 01 Humenné, o zaplatenie sumy 10 106,50 eur s prísl., t a k t o

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej vo vzťahu k žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 12.12.2014 (pôvodné konanie vedené pod sp. zn. 11Ro/273/2014), domáhala vydania rozhodnutia ktorým by súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť jej sumu 10 106,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 31.01.2012 do zaplatenia a zaviazal ju na náhradu trov konania. Podanie žaloby odôvodnila tým, že dňa 12.12.2011 na základe faktúry č. 0112122011 fakturovala žalovanej za poskytnuté služby sumu vo výške 10 106,50 eur bez DPH. Faktúra bola splatná dňa 30.01.2012. Žalovaná dlžnú sumu neuhradila.

2. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť.

3. Súd sa oboznámil so žalobou a listinným dokladmi predloženými v konaní a to faktúrou č. 0112122011, výpisom zo Živnostenského registra žalobkyne a žalovanej, písomným vyjadrením žalovanej u a zistil tento skutkový stav veci:

4. Faktúrou č. 0112122011 dodávateľ - Ľ. K. A. A., T.: XXXXXXXX, vyúčtoval za poskytnuté služby žalovanej cenu 10 106,- eur. Faktúra je zo dňa 12.12.2011 a dátum splatnosti faktúry bol 30.01.2012.

5. Z výpisu zo Živnostenské registra žalobkyne vyplýva, že do 23.02.2012 vykonávala podnikateľskú činnosť pod obchodným menom Ľ. K. - A. A..

Podľa výpisu zo Živnostenského registra žalovanej, táto od roku 1994 vykonávala podnikateľskú činnosť pod obchodným názvom M. K. K., s miestom podnikania XXX XX O. XX.

6. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 20.11.2017 uviedla, že nemá vedomosti o existencii akejkoľvek právnej skutočnosti, oprávňujúcej žalobkyňu uplatniť si voči nej nárok na základe predloženej faktúry. Nie je zrejmé o čo žalobkyňa opiera svoj nárok a na základe akých právnych alebo faktických

skutočností bola faktúra vystavená. Neuznáva nárok uplatnený v tomto konaní a navrhla žalobu zamietnuť.

7. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobkyni spolu s uznesením tunajšieho súdu, v zmysle ktorého bola žalobkyňa vyzvaná na vyjadrenie k podaniu žalovanej a na uvedenie ďalších skutočností a označenie dôkazov na preukázanie jej tvrdení. Žalobkyňa na výzvu súd nereagovala, nevyjadrila sa k podaniu žalovanej.

8. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len ,,“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 261 ods. 5 Obchodného zákonníka, pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

Podľa § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka, ustanovenia upravujúce v hlave II tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

9. V danej právnej veci si žalobkyňa voči žalovanej uplatnila nárok na zaplatenie ceny ňou poskytnutých služieb bez bližšieho vymedzenia. Medzi ňou a žalovanou mal exitovať obchodnozáväzkový právny vzťah v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, teda medzi stranami sporu mala byť uzatvorená tzv. nepomenovaná zmluva na základe ktorej žalobkyňa žalovanej poskytla služby, pričom vyúčtovaná cena služieb v zmysle žalobkyňou vystavenej faktúry nebola zo strany žalovanej uhradená.

10. Žalovaná uplatnený nárok žalobkyne poprela v celom rozsahu, rozporovala existenciu právneho nároku žalobkyne na zaplatenie uplatnenej pohľadávky z dôvodu neexistencie právnej skutočnosti, na základe ktorej by nárok žalobkyne na zaplatenie žalovanej sumy existoval.

11. Žalobkyni bolo vyjadrenie žalovanej doručené, zároveň bola vyzvaná zo strany súdu na uvedenie ďalším skutočností a označenie dôkazov ma preukázanie ňou tvrdených skutočností. Žalobkyňa bola nečinná, na výzvu súdu vôbec nereagovala. Žalobkyňa bola takisto zo strany súdu riadne poučená v zmysle § 153 v spojení s § 149, § 154 Civilného sporového poriadku.

12. V danom spore súd dospel k záveru, že na strane žalobkyne nedošlo k uneseniu dôkazného bremena ohľadom skutkových tvrdení na ktorých bola žaloba v tomto konaní podaná. Žalobkyňa nepreukázala existenciu záväzkového vzťahu medzi ňou a žalovanou, nepreukázala, žeby vo vzťahu k žalovanej ňou boli poskytnuté služby a aké služby boli poskytnuté a že v dôsledku ich poskytnutia žalovanej vznikol záväzok zaplatiť žalobkyni cenu poskytnutých služieb vo výške 10 106,50 eur. Zo strany žalobkyne okrem faktúry v konaní nebol predložený žiaden dôkaz na preukázanie ňou tvrdených skutočností a ani nenavrhla na podporu svojich tvrdení vykonanie žiadneho dôkazu.

Žalovaná nárok žalobkyne poprela, namietala, že medzi ňou a žalobkyňou neexistoval žiadny záväzkový vzťah, na základe ktorého by jej vznikol záväzok žalobkyni zaplatiť žalovanú sumu.

13. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť strany sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo/762/2001 zo dňa 28.2.2002). Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.

14. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (rozsudok NS SR sp. zn. 3MCdo 6/2010 z 22.09.2010).

15. V civilnom sporovom sa totiž uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena.

16. Žalobkyňa v danom spore neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno pre potvrdenie skutočností uvádzaných v žalobe, z ktorých vyvodzovala svoj uplatnený nárok nie len čo do jeho vzniku, ale aj do výšky a preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

17. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd žalobu zamietol a preto žalovanej priznal v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.