Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/11/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu Mgr. Janky Benkovičovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 358 31 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Mýtna 48, P.O. Box 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému O. I., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Q. XXX, XXX XX Q., o zaplatenie 3.527,96 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca č.k. 4Csp/70/2017-75 zo dňa 08. 09. 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Revúca vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol (III. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (IV. výrok) p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1.1. Okresný súd Revúca (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“, event. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 08. 09. 2017 konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 626,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 626,18 eur od 21. 03. 2017 do zaplatenia zastavil (I. výrok). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 610,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 610,- eur od 21. 03. 2017 do zaplatenia, a to mesačnými splátkami vo výške 61,- eur splatnými vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (II. výrok). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (III. výrok). O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania (IV. výrok). 1.2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 3.527,96 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne od 21. 03. 2017 do zaplatenia z titulu nesplateného úveru, ktorý bol poskytnutý žalovanému právnym predchodcom žalobcu L., a.s., na základe zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty L., a. s., zo dňa 21. 05. 2012 vo výške schváleného úverového rámca 1.800,- eur , ktorý bol povinný žalovaný splácať v štandardnej mesačnej splátke vo výške 60,- eur, s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného, právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku listom zo dňa 04. 05. 2014. Žalovanú sumu žalobca zdôvodnil ako debetný stav na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov, poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením vo výške 3.477,96 eur, ktorá pozostával z istiny vo výške 1.448,46 eur, poplatkov vo výške 258,42 eur, štandardného úroku vo výške 1.403,32 eur a zo sankčného úroku vo výške 367,76 eur. 1.3 V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že právny predchodca žalobcu, ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 21. 05. 2012 Úverovú Zmluvu o bezúčelovom

revolvingovom úvere č. XXXXXXXX (ďalej len "Zmluva"), na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úverový rámec (kreditný limit) vo výške 900,- eur, so štandardnou mesačnou splátkou 30,- eur. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.800,- eur so štandardnou splátkou vo výške 60,- eur. Podľa výpisu z čerpania splátok a úhrad žalovaný dňa 28. 05. 2012 prvýkrát použil kreditnú kartu, z ktorej postupne vyčerpal peňažné prostriedky v celkovej sume 2.030,- eur, a to platbami u obchodníka alebo výbermi z bankomatu. Dňa 04. 05. 2014 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu celého poskytnutého úveru. Žalovaný prevzal výzvu osobne dňa 12. 06. 2014. Žalovaný na výzvu právneho predchodcu žalobcu písomne reagoval a po zosplatnení úveru dlžnú sumu čiastočne viackrát uhrádzal. Žalovaný postupne na účet právneho predchodcu žalobcu uhradil peňažné prostriedky v celkovej výške 1.420,- eur . 1.4 Po uvedení zákonných ustanovení § 261 ods. 3, písm. d), § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1,2,3,9 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení ku dňu 31. 12. 2012 (ďalej aj ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“, resp. ,,zák. č. 129/2010 Z.z.“) konštatoval, že ,,v súlade s citovanou právnou úpravou súd podanej žalobe v časti o zaplatenie sumy 610,- eur vyhovel, nakoľko v uvedenej časti mal preukázanú jej dôvodnosť. Vo zvyšnej časti istiny súd žalobu zamietol, keďže jej dôvodnosť preukázanú nemal. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na základe úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní kreditnej platobnej karty L., a.s. "bankomatky" (ďalej len ,,zmluva o úvere"), uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 21.05.2012, bol žalovanému poskytnutý revolvingový úver vo výške úverového rámca 900,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v mesačných splátkach vo výške 30,- eur, ktorú skutočnosť žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval. Rovnako tak nerozporoval ani tvrdenie žalobcu, že ku dňu vystavenia kartového účtu mal schválený úverový rámec vo výške 1.800,- eur a bol povinný právnemu predchodcovi žalobcu platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 60,- eur. Zmluva o úvere je v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka absolútnym obchodom. Uzatvorená úverová zmluva má charakter štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, keďže bola uzatvorená za účinnosti zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch medzi dodávateľom v súvislosti výkonom podnikateľskej činnosti právneho predchodcu žalobcu a žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý zmluvu neuzatváral v súvislosti so svojou obchodnou alebo podnikateľskou činnosťou. Predmetná zmluva je typickou adhéznou zmluvou, ktorú o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane na predtlačenom formulári uzatváral dodávateľ s veľkým počtom spotrebiteľov s tým, že dodávateľ, ako navrhovateľ zmluvy, vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy spolu so všeobecnými podmienkami boli pre žalovaného vopred pripravené a žalovaný nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Zmluva o úvere obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti úverovej zmluvy, a to záväzok veriteľa poskytnúť v prospech dlžníka peňažné prostriedky, určenie sumy poskytovaných peňažných prostriedkov, ako aj záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť (zmluvne dohodnuté) úroky. Úverová zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným neobsahovala obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy uvedené § 9 ods. 1, 2 písm. a) až k), r) a y) zákona o spotrebiteľských úveroch, účinnom v čase uzavretia spotrebiteľského úveru, najmä neobsahovala údaje o počte splátok a termíne konečnej splatnosti úveru pri vyčerpaní celého úverového limitu a jeho následnom postupnom splatení žalovaným, hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí žalovaný zaplatiť, ak by vyčerpal a splatil celú výšku úverového rámca, ktoré by boli vypočítané na základe údajov platných ku dňu podpisu Zmluvy, tiež neobsahovala celkovú výšku spotrebiteľského úveru. Všeobecné úverové podmienky právneho predchodcu žalobcu ako veriteľa pre spotrebiteľský (revolvingový) úver majú mať podľa názoru súdu pre každého, jeho zmluvného partnera, t j. pre neurčitý počet dlžníkov iba podporný a vysvetľujúci charakter už individuálnych zmluvných dojednaní určitej zmluvy o úvere uzavretej s konkrétnym dlžníkom. Naopak nesmú slúžiť k tomu, aby sa do nich dostávali prípadne skrývali dojednania, ktoré sú pre samotného spotrebiteľa rozhodné, a ktoré majú podstatný vplyv na jeho rozhodnutie, či do úverového vzťahu s veriteľom vstúpi alebo nie. Sadzobník poplatkov a odmien, rovnako ani všeobecné úverové podmienky právneho predchodcu žalobcu netvoria súčasť úverovej zmluvy a neboli podpísané žalovaným napriek tomu, že podmienkou platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je písomná forma. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalobcu, podľa ktorého vzhľadom na charakter úveru nebolo vopred možné dohodnúť počet splátok úveru, termín jeho konečnej splatnosti ani určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, pretože úver sa čerpá a dopĺňa na základe vôle žalovaného, a tým sa menia aj údaje relevantné pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov a z tohto dôvodu Zmluva tieto údaje neobsahuje. Pre prípad uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je revolvingový úver, bol veriteľ povinný uviesť v zmluve relevantné údaje

vypočítané s prihliadnutím na výšku úverového limitu podľa podmienok nastavených a uvedených v samotnom texte zmluvy (úver 900,- Eur, mesačná splátka vo výške 30,- eur) tak, aby spotrebiteľ mohol získať aspoň približné a orientačné informácie potrebné pre rozhodnutie, či zmluvu s veriteľom uzatvorí alebo nie. Absencia podstatných obsahových náležitosti zmluvy o úvere má za následok, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi preto vznikol nárok na vrátenie len tých finančných prostriedkov, ktoré žalovanému reálne poskytol. Žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku na základe zmluvy o bezúčelovom revolvingovom úvere a žalovanému reálne poskytol peňažné prostriedky, postupným čerpaním a realizovaním platieb kreditnou kartou u obchodníka, prípadne výbermi peňažných prostriedkov z bankomatu, v celkovej výške 2.030,- eur. Žalovaný v konaní ani nerozporoval, že kreditnú kartu používal, preto mu vznikla povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Od sumy poskytnutých peňažných prostriedkov súd odpočítal sumy, ktoré žalovaný zaplatil, a ktoré žalobca započítal okrem istiny aj na úroky. Celkom súd odpočítal zaplatenú sumu vo výške 1.420,- eur. Celková dlžná čiastka potom predstavuje sumu 610,- eur (2.030 eur - 1.420 eur). Žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval tvrdenia žalobcu o uzavretí úverovej zmluvy, o poskytnutí peňažných prostriedkov, ani o nesplnení svojej povinnosti vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, preto mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 610,- eur, čo je rozdiel medzi čerpanými prostriedkami a sumou, ktorú žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu a žalobcovi zaplatil. Keďže súd vyhodnotil úver ako bezúročný a bez poplatkov vo zvyšnej časti žalobu, ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, preto žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré mu súd priznal vo výške tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Žalobca si úroky z omeškania uplatnil v zákonnej výške 8,00 % ročne a súd mu ich priznal z dlžnej istiny úveru, t.j. zo sumy 610,- eur od 21. 03. 2017 do zaplatenia, keďže podľa výpisu z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 28. 02. 2017 bol deň splatnosti určený k 20. 03. 2017, preto nasledujúcim dňom, t.j. dňom 21. 03. 2017 sa žalovaný dostal do omeškania. V prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol“. 1.5 Na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“) podľa zásady úspechu a neúspechu v spore tak, že napriek úspechu žalovaného vo výške 65,42 %, ktorý si v konaní žiadne trovy neuplatnil, mu nepriznal náhradu trov konania.

2.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne do výroku, ktorým okresný súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol (III. výrok) a proti závislému výroku o trovách konania (IV. výrok), podal žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) odvolanie a žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu a prizná mu náhradu trov konania. 2.2. V odôvodnení odvolania namietal nesprávny právny záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti úveru pre absenciu zákonom požadovaných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. 2.3 Argumentoval tým, že kreditná karta je formou revolvingového úveru, ktorý je čerpaný používaním karty, pričom žalovaný ako majiteľ karty môže, ale nemusí tento úver čerpať, revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Z uvedeného dôvodu v priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN pre celú dobu trvania úverového vzťahu, pretože sa úver čerpá podľa vôle dlžníka a veriteľ ho dopĺňa, čím sa menia relevantné údaje pre výpočet RPMN. Zároveň poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 27. 01. 2011 sp. zn. 6Co/95/2010 a na objektívnu nemožnosť určenia výšky RPMN pre celú dobu trvania úverového vzťahu ako aj na čl. V. s označením „Vyhlásenie klienta“, bod 2. indukatívny výpočet RPMN, ktorý obsahuje celkovú čiastku úveru. Konštatoval, že s nákladmi spojenými so spotrebiteľským úverom, výškou, úrokovou sadzbou, RPMN, bol žalovaný oboznámený v úverovej zmluve, pretože indukatívny výpočet nákladov spojených s úverom vyčíslený podľa prílohy č. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. je splnením zákonnej povinnosti veriteľa oboznámiť spotrebiteľa s nákladmi úveru. Ďalej poukázal na termín splatnosti štandardnej mesačnej splátky k 15. dňu v kalendárnom mesiaci podľa čl. V. bod 1., ako aj na informáciu klienta o termíne splatnosti úverovej splátky vo výpisoch mu zasielaných v zmysle zmluvných dojednaní. Konštatoval, že nakoľko revolvingový úver je typický tým, že úverový vzťah funguje na neurčitú dobu, nie je možné z objektívnych dôvodov určiť termín konečnej splatnosti úveru, ktorý je typický pre splátkové úvery na dobu určitú. Zároveň odkázal na čl. X. bod 60. obchodných podmienok, z ktorých vyplýva, že úverová doba sa uzatvára na dobu neurčitú.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 vec preskúmal v rozsahu určenom ust. § 379, § 380 a § 381 , bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario s použitím § 219 ods. 3 a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým okresný súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol (III. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (IV. výrok) ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím vo výroku, ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol (III. výrok) prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, prvoinštančný súd predmetnú vec skutkovo aj právne správne posúdil.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 21. 05. 2012 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty L., a. s., na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovaný mal schválený úverový rámec 900,- eur s povinnosťou ho splácať mesačnou splátkou po 30,- eur, so štandardnou úrokovou sadzbou v zmysle cenníka 1,9 % p. m. /22,80 % p. a. v časti V. vyhlásenie klienta v žiadosti o aktiváciu Bankomatky W. je uvedené, že klient čerpá spotrebiteľský úver platobnou kartou u obchodníka dňa 01. 03. 2012, ďalej je uvedená výška úveru 900,- eur, počet splátok 48, deň splatnosti štandardnej mesačnej splátky je 15. deň v kalendárnom mesiaci a bude uvedený vo výpise. Výška poslednej splátky je uvedená v sume 21,72 €, RPMN je uvedená vo výške 27,47 %. Priemerná hodnota RPMN pre kreditné karty je uvedená vo výške 23,10 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.800,- eur so štandardnou splátkou vo výške 60,- eur. Podľa výpisu z čerpania splátok a úhrad žalovaný prvýkrát použil kreditnú kartu dňa 28. 05. 2012, postupne z nej čerpal peňažné prostriedky v celkovej sume 2.030,- eur, a to platbami u obchodníka alebo výbermi z bankomatu.

8. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie je zrejmé, že založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby vo zvyšku, ktorá zostala predmetom konania po zastavení konania v časti 626,18 eur s 8 % úrokom z omeškania od 21. 03. 2017 do zaplatenia na zistení, že predmetná úverová zmluva má charakter štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, uzavretej za účinnosti zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, je typickou adhéznou zmluvou, pričom návrh zmluvy spolu so všeobecnými podmienkami boli vopred pripravené a žalovaný nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah, pričom zmluva neobsahovala obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy uvedené v § 9 ods. 1, 2 písm. a) až k), r) a y) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to najmä údaj o počte splátok a termín konečnej splatnosti úveru pri vyčerpaní celého úverového limitu a jeho následnom postupnom splatení žalovaným, hodnotu RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí žalovaný zaplatiť a taktiež celkovú výšku spotrebiteľského úveru. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že Sadzobník poplatkov a odmien a Všeobecné úverové podmienky právneho predchodcu žalobcu netvoria súčasť úverovej zmluvy a neboli podpísané žalovaným napriek tomu, že podmienkou platnosti zmluvy je písomná forma, pričom tieto majú iba podporný a vysvetľujúci charakter pre neurčitý počet dlžníkov už v individuálnych zmluvných dojednaniach určitej zmluvy o úvere uzavretej s konkrétnym dlžníkom.

9. V danom prípade bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva, jej text bol vopred pripravený a dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu a ani do obsahu príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy.

10. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s právnym posúdením súdu prvej inštancie, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov vzhľadom na absenciu zákonných náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úverov a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení

ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. 21. 05. 2012. Námietka žalobcu spočívajúca v tom, že predmetný úver je revolvingovým úverom s tým, že ho veriteľ dopĺňa a úverový vzťah funguje na dobu neurčitú, a preto nemožno určiť termín konečnej splatnosti úveru v zmysle príslušných článkov obchodných podmienok a podľa názoru žalobcu doba trvania úveru neurčitá, nespĺňa tieto zákonné atribúty a náležitosti v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, pretože predmetný úver bol stanovený vo výške 900,- eur so splátkou 30,- eur a podľa čl. V. bod 1. bol stanovený deň splatnosti mesačnej splátky v 15. deň v kalendárnom mesiaci a bude uvedený vo výpise. Nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že nebolo možné určiť termín konečnej splatnosti úveru a dobu trvania zmluvy.

11. Odvolací súd zdôrazňuje, že nesplnenie čo len z jednej náležitosti zmluvy o úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru, a preto ani vzhľadom na vyššie uvedené konštatovanie, nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že predmetná zmluvy spĺňa všetky náležitosti stanovené zákonnými ustanoveniami.

12. V súdenej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácií, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednanie pripravený, pri kontraktácii využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany tej osoby, ktorá uzatvárala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej prezentovaný skutkový stav.

13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol (III. výrok) ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 vrátane závislého výroku o trovách konania (IV. výrok), pretože okresný súd náležite aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 s prihliadnutím na čiastočný (prevažujúci) úspech žalovaného v spore.

14. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým súd konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 626,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 620,18 eur od 21. 03. 2017 do zaplatenia, zastavil (I. výrok) a výrok, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 610,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 610,- eur od 21. 03. 2017 do zaplatenia, a to mesačnými splátkami vo výške 61,- eur splatnými vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškania s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (II. výrok ) zostali nedotknuté (§ 367 ods. 2 .

15. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva : „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, zásadne by teda mal nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože však zo spisu odvolací súd nezistil, že by žalovanému v odvolacom konaní nejaké účelne vynaložené trovy vznikli, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .