Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/92/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: K. I., nar. XX.X.XXXX, adresa B., G. T. XXX, zastúpeného advokátom: Mgr. Peter Kupka, so sídlom Trnava, Hlavná 23, proti žalovanému: F. P., nar. XX.X.XXXX, adresa O., A. XX, zastúpenému splnomocnencom: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Bratislava, Špitálska 10, o zaplatenie 42.600,- Eur s príslušenstvom, v časti náhrady trov konania za účasti pôvodného žalovaného 2.: B. P., nar. X.X.XXXX, adresa O., A. XX, rovnako zastúpeného splnomocnencom: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária, s. r. o., na odvolanie žalovaného 2. proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 18C/210/2014-90 zo dňa 3.6.2015 v časti výroku o náhrade trov konania, t a k t o

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi proti žalovanému 2. nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou konanie voči pôvodnému žalovanému 2. B. P. zastavil a druhou výrokovou vetou rozhodol o náhrade trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného 2. tak, že žalovaný 2. nemá právo na náhradu trov konania voči žalobcovi.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 96 ods. 1 a 2 v tom čase účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) a vecne tým, že v predmetnej veci došlo k späťvzatiu žaloby voči žalovanému 2., preto súd voči nemu konanie zastavil.

3. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP, keď uviedol, že nakoľko žalobca zavinil, že sa konanie voči žalovanému 2. zastavilo, má žalovaný 2. právo na náhradu trov konania, avšak keďže si trovy neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu jeho druhého výroku, ktorým súd rozhodol o náhrade trov konania podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie pôvodný žalovaný 2., ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žalobcovi uloží povinnosť žalovanému 2. zaplatiť náhradu trov konania vo vyčíslenej výške spolu v sume 1.235,04 Eur, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako odvolacie dôvody uviedol tie, ktoré sú uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f), v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) OSP. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu o nepriznaní mu náhrady trov konania, s tým, že si ju neuplatnil. Dôvodil, že žalobca späťvzal svoju žalobu voči žalovanému 2. podaním zo dňa 25.3.2015. O tomto podaní žalobcu súd rozhodol na začiatku pojednávania konaného dňa 3.6.2015 bez toho, aby dal žalovanému 2. alebo jeho právnemu zástupcovi priestor na zaujatie stanoviska. Žalovaný 2. ani jeho právny zástupca si nemohli uplatniť náhradu trov konania, pretože súd hneď na začiatku pojednávania prekvapivo a bez

varovania rozhodol o späťvzatí žaloby tak, že vyhlásil uznesenie o zastavení konania voči žalovanému 2. Pripravil tak žalovaného 2. o možnosť uplatniť si náhradu trov konania. Žalovaný 2. si uplatňuje od žalobcu plnú náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 OSP, pretože žalobca zavinil zastavenie konania. Odvolací súd na toto uplatnenie náhrady trov konania žalovaným 2. musí prihliadať. Podľa ust. § 154 ods. 1 OSP je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Toto ustanovenie sa v zmysle ust. § 167 ods. 2 OSP použije aj na uznesenie. Ust. § 154 ods. 1 OSP sa uplatňuje aj v odvolacom konaní. Žalovaný 2. poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/2010 z 20.4.2010 podľa ktorého: „Aplikácia príkazu § 154 ods. 1 OSP vo vzťahu k rozhodnutiu odvolacieho súdu sa viaže na zohľadnenie skutkových okolností, ktoré vyšli najavo počas odvolacieho konania a zároveň môžu mať za následok zmenu alebo zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa.“ Následne si žalovaný 2. vyčíslil náhradu trov konania za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava veci a účasť na pojednávaní dňa 3.6.2015, vrátane režijného paušálu a DPH, spolu v celkovej výške 1.235,04 Eur.

5. Žalobca odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalovaného sa nevyjadril.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej , ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 , ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 .

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 OSP, aktuálne § 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 357 písm. m) , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/, f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. a/, d/, f/, h/ , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom obsah preskúmavaného rozhodnutia, jeho odôvodnenie a žalovaným uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým a právnym záverom odôvodňujúcim nepriznanie žalovanému 2. nároku na náhradu trov konania.

9. Pretože rozhodnutie o náhrade trov konania je procesným rozhodnutím, bolo nutné, aby odvolací súd správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie posudzoval podľa ustanovení v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku.

10. Podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

11. Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

12. V zmysle ust. § 151 OSP platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie platilo, že súd rozhoduje o náhrade trov konania na návrh. Citované ustanovenie vychádzalo zo zásady, že pre účastníka, ktorý sa o svoje procesné práva má starať vo vlastnom záujme, podanie návrhu na priznanie náhrady trov nemôže znamenať výraznejšiu záťaž. Aj stručná požiadavka účastníka konania, či už v žalobe alebo v priebehu konania "žiadam trovy" predstavuje síce ešte nešpecifikovaný, ale predsa len relevantný návrh na priznanie náhrady trov konania. Uplatnenie nároku na náhradu trov konania je podľa § 151 ods. 1 OSP predpokladom jeho priznania súdom. Ak preto účastník nepožiada o náhradu trov konania, nemôže mu súd náhradu trov konania priznať, aj keby mu inak podľa zákona patrila a aj keby výška trov vyplývala zo spisu. Žalobca si spravidla uplatňuje nárok na náhradu trov už v žalobe, žalovaný tak môže prvýkrát urobiť vo vyjadrení k žalobe alebo v odpore proti platobnému rozkazu, či iným podaním adresovaným súdu, tiež na pojednávaní ústne do zápisnice.

13. Dokedy najneskôr možno uplatniť nárok na náhradu trov konania z OSP jednoznačne nevyplýva. Z podstaty nároku na náhradu trov konania, o ktorom sa spravidla rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí vyplýva, že nárok na náhradu trov by si mal účastník uplatniť najneskôr do vydania rozhodnutia vo veci samej, t. j. do vyhlásenia rozsudku, resp. vyhlásenia uznesenia a ak sa uznesenie nevyhlasuje, do okamihu jeho doručenia. Jednoznačné je teda iba to, že nárok na náhradu trov konania nemôže byť uplatnený neskôr, ako sa súd stane viazaný svojim výrokom (rovnaký záver obsahuje uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 633/2015-10 zo dňa 6.10.2015).

14. Podľa § 154 ods. 1 OSP a rovnako aj § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Podľa § 167 ods. 2 OSP a rovnako aj § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Zároveň v zmysle ust. § 383 (obdobne aj § 213 ods. 1 OSP), odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

15. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca podaním zo dňa 25.3.2015 vzal žalobu voči pôvodnému žalovanému 2. v celom rozsahu späť a žiadal konanie voči nemu zastaviť. Dôvod späťvzatia žaloby voči nemu neuviedol. Z procesného hľadiska potom zásadne platí, že žalobca zavinil zastavenie konania voči pôvodnému žalovanému 2. Žalovanému 2. tak vznikol nárok na náhradu trov jeho konania voči žalobcovi, a to na základe ust. § 146 ods. 2. veta prvá OSP. Predmetné späťvzatie žaloby, bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného 2. do vlastných rúk dňa 10.4.2015. Žalovaný 2. sa prostredníctvom právneho zastúpenia k späťvzatiu žaloby žalobcom písomne nevyjadril. Na najbližšom pojednávaní konanom dňa 3.6.2015 súd na začiatku pojednávania vyhlásil uznesenie, ktorým konanie voči žalovanému 2. zastavil. Na tomto pojednávaní o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným 2. súd nerozhodoval. Právny zástupca žalovaného 2. si na tomto pojednávaní náhradu trov konania neuplatnil. Uznesenie o zastavení konania potom súd vyhotovil aj písomne pod č. k. 18C/210/2014-90 zo dňa 3.6.2016, v rámci ktorého rozhodol už aj o náhrade trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného 2. tak, že žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, nakoľko tento si náhradu trov konania neuplatnil. Predmetné uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného 2. dňa 10.6.2015.

16. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal prvoinštančný súd správne zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 146 ods. 2 veta prvá OSP). Pôvodnému žalovanému 2. však náhradu trov konania nepriznal, a to z dôvodu podľa § 151 ods. 1 OSP, pretože si náhradu trov v konaní neuplatnil. Súd prvej inštancie teda v čase svojho rozhodovania postupoval správne, pretože v danom prípade bolo možné žalovanému 2. priznať náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP len za splnenia predpokladu uplatnenia si tohto nároku žalovaným 2. V tomto smere sa odvolací súd plne stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie vysloveným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný 2. si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, a to ani najneskôr do doručenia mu uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení konania voči nemu a o náhrade trov konania. Odvolací súd má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo možné považovať voči žalovanému 2. za prekvapivé. Žalovaný 2. mal dostatočný časový priestor pre uplatnenie si nároku na náhradu trov konania, ak ho mienil požadovať, a to minimálne kedykoľvek v období od doručenia mu späťvzatia žaloby žalobcom dňa 10.4.2015, mohol tak urobiť priamo na pojednávaní dňa 3.6.2015, na ktorom súd rozhodol len o zastavení konania voči žalovanému 2., nerozhodol o náhrade trov, následne

ho mohol predniesť kedykoľvek až do doručenia mu napadnutého uznesenia dňa 10.6.2015, teda mal minimálne priestor 2 mesiacov na to, aby si nárok na náhradu trov konania uplatnil, či už písomným podaním doručeným súdu, alebo ústne do zápisnice na pojednávaní. 17. V danom prípade bolo na posúdenie uvedených otázok potrebné aplikovať právne predpisy účinné v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Odvolací súd na ich základe dospel k záveru, že v čase vydania napadnutého uznesenia, bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti o náhrade trov konania za daného skutkového a právneho stavu vecne a právne správne, keď žalovanému 2. náhradu trov konania proti žalobcovi súd nepriznal, pretože si ju neuplatnil. Odvolací súd nemohol prihliadať na uplatnenie si tohto nároku na náhradu trov konania až v odvolacom konaní. Dôvodom odvolania totiž v zmysle ust. § 154 ods. 1 OSP môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do rozhodnutia súdu prvej inštancie (tu do doručenia uznesenia žalovanému), nakoľko pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, resp. v prípade uznesenia, ktoré nebolo vyhlásené v momente jeho doručenia (§ 170 ods. 1 OSP). K novým skutočnostiam, ktoré vznikli po vydaní napadnutého rozhodnutia by bolo možné v zmysle § 154 ods. 1 OSP prihliadnuť, ak by mohli mať vplyv na posúdenie vecnej správnosti rozhodnutia v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie. Uplatnenie nároku na náhradu trov konania až v odvolacom konaní nespôsobuje samo o sebe vecnú nesprávnosť odvolaním napadnutého uznesenia, a teda nemohlo bez ďalšieho viesť k jeho zmene alebo zrušeniu.

18. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov žalovaného 2., odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2. je nedôvodné, keďže uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku o náhrade trov konania vecne správne, v dôsledku čoho odvolací súd uznesenie v napadnutej časti trov s použitím ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

19. V zmysle § 396 ods. 1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

20. V zmysle § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

21. V zmysle § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalobcovi vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 , o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalobca v tomto odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v tomto odvolacom konaní nevznikli.

24. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

25. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 Základných princípov zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie postupom najskôr podľa § 262 v spojení s § 396 ods. 1 o priznaní nároku strane na náhradu

trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

26. Odvolací súd potom hoci úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, s odkazom tiež na obdobný záver NS SR v rozhodnutí z 26.10.2016 sp. zn. 6 Cdo 544/2015.

27. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .