Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Csp-351-2017.pdf
PDF · 117.4 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/351/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 7967692, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava proti žalovanému: G. Y., T.. X.X.XXXX, N.. Q. XXXX/XX, XXX XX G. T. D., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JAKUBIS & PARTNERS s. r. o., so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 50 990 365, o zaplatenie 1 361,82 € s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 31. 5. 2017, vo výške 173,63 eur zastavuje.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
IV. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 22. 9. 2017 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 989,47 eur s prísl. a náhrady trov konania.
2. V odôvodnení žaloby uviedol, že dňa 21. 10. 2013 bola medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Poštová banka, a.s. v právnom postavení veriteľa a žalovaným v právnom postavení dlžníka uzavretá zmluva o úvere číslo XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver (zmluva o úvere, Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky ďalej spolu len ako „Zmluva“). Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému titulom Zmluvy postúpením na základe Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017, uzavretá medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s. ako postupníkom.
3. Na základe Zmluvy bol žalovanému poskytnutý zo strany Poštovej banky, a.s. úver, a to vo výške 1000 EUR. Žalovaná sa podľa Zmluvy zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach vo výške podľa zmluvy o úvere, výška každej splátky, vrátane skladby a splatnosti jednotlivých splátok úveru je zrejmá z Predpisu splátok. V prípade, ak je súčasťou zmluvy o úvere aj dohoda strán o poistení schopnosti splácať úver, v mesačnej splátke je zahrnuté aj dohodnuté poistné podľa Sadzobníka. V prípade, ak ide o poistenie dobrovoľné vo forme doplnkovej služby, žalobca poukázal na to, že takéto poistné sa nezapočítava do celkových nákladov úveru, a to s poukazom na § 2 písm. g) zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sa do celkových nákladov úveru nezapočítavajú poplatky za nepovinné poistenie k úveru (ak na získanie úveru nebolo poistenie povinné, resp. nebolo povinné na získanie úveru za uvedených podmienok). V dobe od uzatvorenia Zmluvy žalovaná splatila svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v časti „Zaplatené splátky“ listiny „Aktuálny stav úveru“. Listina Aktuálny stav úveru je vyhotovená z bankového informačného systému žalobcu, ktorý je vedený v súlade s ustanovením § 40 ods. 8 a 9 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v platnom znení.
4. V zmysle Obchodných podmienok pre úver, ak je klient v omeškaní s platením čo i len jednej splátky, veriteľovi vzniká nárok požadovať predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Pred zosplatnením úveru bol zo strany právneho predchodcu žalobcu uplatnený postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a žalovanej bolo zaslané upozornenie pred zosplatnením úveru. V upozornení pred zosplatnením bola žalovaná oboznámená s tým, že je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti pohľadávka z titulu Zmluvy a zároveň bola žalovaná vyzvaná na doplatenie dlžnej sumy. Vzhľadom na to, že žalovaná úhradu pohľadávky nevykonala do 15 kalendárnych dní od doručenia upozornenia banky, veriteľ - Poštová banka, a.s. pristúpil k zosplatneniu úveru listom - Výzva na úhradu dlžnej sumy. Žalovaná ani napriek zaslanej výzve (o zosplatnení úveru) nezaplatila dlžnú pohľadávku.
5. Právnym titulom, na základe ktorého si žalobca uplatňuje voči žalovanej pohľadávku, je zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu v súlade s ustanovením § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka. Záväzok zo zmluvy o úvere podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka vzniká dohodou o jej podstatných náležitostiach, ktorými sú záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka v jeho prospech peňažné prostriedky, určenie sumy peňažných prostriedkov, záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky.
6. V súlade s Obchodnými podmienkami vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver úroky. Takto určená úroková sadzba je v Zmluve dojednaná vo výške 25,5 % ročne, pričom výška úrokovej sadzby je špecifikovaná aj v listine „Aktuálny stav úveru“ zo dňa 7.6. 2017. V zmysle Obchodných podmienok, v prípade, ak sa úver stane predčasne splatným, veriteľ je ďalej oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaním v Zmluve.
7. Žalobca si v súdnom konaní uplatňuje voči žalovanej aj príslušné zákonné úroky z omeškania, a to v súlade s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., vo výške 5,25 %.
8. Dátum začatia úročenia percentom z dlžnej istiny od 8.6. 2017, je daný dňom nasledujúcim po dni vystavenia listiny Aktuálny stav úveru zo dňa 7.6. 2017, nakoľko do tohto dátumu sú úroky vyčíslené tak, ako je uvedené v žalobcom predloženej prílohe - listine, ktorá obsahuje špecifikáciu úrokov do zosplatnenia úveru (výsledok úrokov - suma BIS korešponduje so sumou úrokov podľa výzvy na zosplatnenie zo dňa 19. 9. 2014).
9. V zmysle Obchodných podmienok, vznikla ďalej žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky, a to vrátane poplatkov v zmysle Sadzobníka. Takto určená výška dlžných poplatkov je 0 EUR a je podrobne špecifikovaná v Aktuálnom stave úveru zo dňa 7.6. 2017. Predmetné poplatky (s výnimkou poistného a poplatku za poskytnutie úveru, ak bol účtovaný) boli veriteľom vynaložené na účely predchádzania súdnemu sporu.
10. Žalovaná k dnešnému dňu svoj dlh voči žalobcovi neuhradila, preto sa žalobca domáha nároku na zaplatenie predmetnou žalobou, ktorou žalobca navrhol o jeho nároku rozhodnúť v skrátenom konaní a v prípade odporu aby súd vo veci vyhlásil rozsudok.
11. K žalobe žalobca predložil listinné dôkazy, a to: Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21. 10. 2013, Obchodné a Všeobecné obchodné podmienky pre úver, Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 13. 6. 2017 s príslušnou časťou prílohy, Predpis splátok k zmluve o úvere, listina „Aktuálny stav úveru“ zo dňa 7. 6. 2017, upozornenie s podacím hárkom, výzva na úhradu dlžnej sumy s doručenkou, listina obsahujúca špecifikáciu úrokov a sadzobník poplatkov.
12. Súd vydal dňa 19. 10. 2017 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná podala v zákonnej lehote odôvodnený odpor, preto súd uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5. 12. 2017, platobný rozkaz zrušil podľa ustanovení § 267 ods.3 C.s.p. a vo veci nariadil pojednávanie.
13. Žalovaná v odpore uviedla, že nesúhlasí s výškou dlžnej sumy z dôvodu uvedeného RPMN vo výške 25,5 % v úverovej zmluve a 5,25 % úrokom z omeškania. Ďalej uviedla, že na základe predmetnej úverovej zmluvy jej bol Poštovou bankou poskytnutý úver vo výške 1.000,- eur, ktorý ku dňu 10. 11. 2017 splatila istinou 850,12 eur, ktorá jej bola zrážaná zo mzdy jej zamestnávateľom - G., k čomu predložila potvrdenie od zamestnávateľa o vykonávaní zrážok zo mzdy. Ďalej uviedla, že úver si pravidelne splácala. Podľa aktuálneho stavu úveru ku dňu 7. 6. 2017 od 5. 11. 2013 do 5. 9. 2014 splatila v mesačných splátkach po 28,- eur spolu sumu 308,- eur. Spolu so zrážkami zo mzdy vykonávanými jej zamestnávateľom zaplatila Poštovej banke, a. s. sumu 1.158,12 eur. Z uvedeného dôvodu teda nesúhlasí, aby mala platiť ďalšiu časť úveru tak, ako to požaduje žalobca a navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaná v odpore ešte vysvetlila, v akej ťažkej životnej situácii bola v júni 2014, kedy požiadala o zverenie svojich neplnoletých súrodencov do náhradnej osobnej starostlivosti z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu jej matky, o čom rozhodol Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom sp. zn. 5P/62/2014. Od júna 2014 do februára 2015 ich 4-členná rodina poberala prídavky na deti a výživné vo výške 54,- eur, dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eur, ktorá bola vyplácaná jej plnoletej, ale nezaopatrenej sestra a ona poberala minimálnu mzdu vo výške 308,- eur. Jej mama poberala invalidný dôchodok vo výške 250,- eur. Musela hradiť platbu za sociálnu službu matke a výdaje za lieky, takže nebola schopná uhrádzať predmetný úver. Žalovaná sa odvolala aj proti výroku o trovách konania a žiadala oslobodenie od týchto trov a od súdnych poplatkov z vyššie uvedených dôvodov.
14. Za použitia ustanovení § 254 C.s.p. súd po zistení majetkových a zárobkových pomerov žalovanej a po zistení, že toho času je na materskej dovolenke s maloletým dieťaťom (od 3. 11. 2017 bola žalovaná práceneschopná z dôvodu rizikovej gravidity, z ktorého dôvodu jej boli aj pozastavené zrážky zo mzdy), priznal jej oslobodenie od súdnych poplatkov v tomto konaní.
15. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa právny zástupca žalobcu nezúčastnil, svoju neúčasť písomne ospravedlnil prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý zároveň súdu doručil čiastočné späťvzatie žaloby a súhlasil s rozhodnutím veci na základe žalobcom predložených listinných dôkazov za jeho neprítomnosti.
16. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.
17. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
18. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
19. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
20. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení súd konanie o zaplatenie úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 31. 5. 2017 vo výške 173,63 eur zastavil. Rozhodol tak aj napriek nesúhlasu právnej zástupkyne žalovanej, ktorá tento nesúhlas neodôvodnila, resp. vyjadrila sa, že nesúhlasí s len čiastočným späťvzatím návrhu. Mala teda zato, že žalobca mal zobrať žalobu späť v celom rozsahu, nakoľko táto je nedôvodná.
21. Žalovaná bola na pojednávaní zastúpená právnym zástupcom JAKUBIS & PARTNERS, s. r. o., pričom na pojednávaní spoločnosť zastupovala na základe substitučného plnomocenstva I.. G. Š.. Táto navrhovala žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú z nasledujúcich dôvodov:
22. Poukázala na charakter predmetnej Zmluvy o úvere, ktorá s poukazom na ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou, a preto neplatné je ustanovenie § 52 ods. 2 dojednanie v zmluve o režime Obchodného zákonníka.
23. Ďalej s poukazom na § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. navrhovala, aby žalobca dôkazmi preukázal, že banka pred postúpením pohľadávky písomne vyzvala žalovanú na splnenie záväzku a táto aj napriek tejto výzve zostala s omeškaní s platením záväzku v lehote aspoň 90 dní. Nepreukázanie tejto skutočnosti bude mať za následok nepreukázanie aktívnej legitimácie postupníka.
24. Ďalej uviedla, že predmetný úverový vzťah obsahuje netransparentnú inkorporačnú doložku, pričom o takýto charakter doložky ide aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie menším písmom, akým sú uvedené zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy. V danom prípade takáto doložka nemohla privodiť viazanosť zmluvných dojednaní v zmluve, ktoré sú uvedené drobným písmom (najmä na strane 2 zmluvy). Táto skutočnosť vo vzťahu k úrokom z úveru a ostatným poplatkom má taký dopad, že tieto obsiahnuté v obchodných podmienkach sa nestávajú súčasťou zmluvy. V takom prípade je následkom napr. neplatné dojednanie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Ak úver nebol platne zosplatnený, nebolo ho možné ani postúpiť.
25. Ďalej žalovaná uviedla, že predmetná úverová zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko v zmluve absentuje uvedenie adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu, alebo sťažnosť podľa písm. c/ citovaného ustanovenia, ako aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmysle písm. k/ citovaného ustanovenia.
26. Z vyššie uvedených dôvodov žalobcovi by vznikol nárok len na vrátenie samotnej istiny, ktorú poskytol žalovanej, nakoľko však žalovaná túto už zaplatila, dokonca vrátila žalobcovi viac, ako si požičala, nemá žalobca nárok na zaplatenie žiadnej sumy od žalovanej.
27. Žalovaná zároveň vzniesla námietku premlčania celého nároku žalobcu, čo bližšie nešpecifikovala.
28. Žalobca po čiastočnom späťvzatí návrhu naďalej trval na podanej žalobe s tvrdením, že právnym titulom, na základe ktorého si uplatňuje voči žalovanej pohľadávku, je zmluva o úvere, ktorá je uzatvorená podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia je dlžník povinný vrátiť veriteľovi poskytnuté prostriedky a zaplatiť aj úroky. Žalovaná splatila svoj záväzok len čiastočne, čo vyplýva z aktuálneho stavu úveru vyhotoveného dňa 7. 6. 2017. Nakoľko došlo k podstatnému porušeniu zmluvných povinností, vyhlásil žalobca úver za predčasne splatný ku dňu 19. 9. 2014. V súlade s obchodnými podmienkami žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť za úver žalobcovi úroky dojednané vo výške 25,5 % ročne.
29. Žalobca ďalej s poukazom na dôkaznú listinu - Aktuálny stav úveru zrekapituloval, aká suma z úveru bola zaplatená, akými mesačnými splátkami žalovaná uhrádzala dlh. Uviedol, aký vzorec bol použitý na výpočet úrokov z omeškania.
30. K námietke neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok uviedol, že žalovanej bola doručená výzva na splatenie úveru, ktorá bola predložená ako príloha k návrhu, a to listom zo dňa 19. 9. 2014 (prvá výzva - upozornenie bola vypracovaná 3. 9. 2014), pričom žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou mesačnej splátky prvýkrát dňa 15. 12. 2013, ktorú uhradila až 21. 5. 2015. K doručovaniu predmetnej výzvy žalobca uviedol, že pri doručovaní v poštovom styku sa považujú písomnosti za doručené v 3. deň po ich odoslaní, a to v zmysle čl. 3, II. časti VOP bod 3.4. Z predloženej poštovej obálky vyplýva, že výzva na splatenie úveru bola daná na poštovú prepravu dňa 22. 9. 2014, takže dňom 25. 9. 2014 sa považovala za doručenú. Lehota na plnenie bola vo výzve určená 10-dňová, ktorá uplynula dňa 5. 10. 2014. Z uvedeného vyplýva, že žalobca si mohol prvýkrát uplatniť svoje právo na súde dňa 6. 10. 2014, teda deň po márnom uplynutí lehoty na dobrovoľné plnenie. Nárok žalobcu tak nie je premlčaný, nakoľko k premlčaniu by došlo k 7. 10. 2017 a žaloba bola podaná dňa 22. 9. 2017, K otázke premlčania žalobca dal súdu do pozornosti závery verejného zasadania pléna Ústavného súdu SR zo dňa 7. 2. 2018, na ktorom sa rozhodlo, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.
31. S poukazom na vyššie uvedené súd má zato, že nie je opodstatnená námietka žalovanej o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky po zistení, že žalovaný postupoval v zmysle zmluvných
dojednaní pri doručovaní písomností - výzvy na zaplatenie dlhu pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok.
32. Žalobca ďalej s poukazom na ustanovenie čl. II bod 1.7 a čl. XIV. zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa uviedol, že na ustanovenie § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. sa vzťahuje zákaz retroaktivity, a teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 1. 4. 2015, v opačnom prípade by došlo k porušeniu základných princípov nášho právneho poriadku. Vyvodil záver, že na všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 1. 4. 2015 je nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.
33. V závere žalobca poukázal v písomnom vyjadrení k odporu na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C 42/2015 z 9. 11. 2016, v zmysle ktorého Súdny dvor dospel k záveru, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. V ďalšom s poukazom na § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka uviedol, že veriteľ má nárok na úrok až do splatenia úveru, pričom zosplatnenie úveru je len zmena termínu splatnosti, na ktorý má veriteľ nárok. V prípade zmluvného úroku ide de facto o odmenu veriteľa za poskytnutie úveru, pričom žalovaná nevrátila plnú výšku úveru, na základe čoho je žalobca naďalej oprávnený aj na zaplatenie zmluvného úroku. Žalobca sa nestotožňuje s hodnotením, že pri súbežnom uplatňovaní úrokov z úveru a úrokov z omeškania dochádza k značnej nerovnováhe, pričom dohodnutý úrok predstavuje odmenu za požičanie peňazí a úrok z omeškania je sankciou za porušenie povinnosti - nedodržanie dohodnutej doby splatnosti.
34. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak s dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
35. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
36. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
37. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
38. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ku dňu 21. 10. 2013) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
39. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/, g/, i/, k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ku dňu 21. 10. 2013) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
40. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ku dňu 21. 10. 2013) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
41. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ku dňu 21. 10. 2013) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
42. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ku dňu 21. 10. 2013) dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
43. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ku dňu 21. 10. 2013) spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
44. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ku dňu 21. 10. 2013) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
45. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 21. 10. 2013 uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Z obsahu zmluvy je totiž zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred predchodcom žalobcu, ktorej obsah nemala žalovaná možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť. Zmluvu uzatvorila žalovaná ako nepodnikateľka. Zmluva je písaná malým nahusteným písmom a ide o pomerne dlhý text obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie. Úverová zmluva uzatvorená medzi predchodcom žalobcu a žalovanou je aj absolútnym obchodom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka. Keďže ide aj o spotrebiteľský úver, ktorý je regulovaný osobitnou úpravou, a to zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzavretia zmluvy v spojení s úpravou uvedenou v § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, súd v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa na tieto vzťahy aplikoval právnu úpravu uvedenú v Občianskom zákonníku.
46. Dokazovaním bolo tiež preukázané, že na základe uvedenej zmluvy mal byť predchodcom žalobcu žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.000,- eur. Žalovaná mala podľa uzavretej zmluvy, zaplatiť celkove sumu 2.204,64 eur (72 mesačných splátok krát 30,62 eur). Nárok žalobcu pozostáva z nesplatenej časti úveru vo výške 989,47 eur s príslušenstvom.
47. Ako bolo vyššie konštatované právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto na tento je treba aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Podľa § 100 ods.1 a § 101 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí , ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej, pričom pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Ako už bolo vyššie uvedené, právny zástupca žalovanej v písomnom vyjadrení zo dňa 27. 4. 2018 vzniesol námietku premlčania celého nároku žalobcu. Na základe uvedeného preto súd sa v úvode musel zaoberať vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovanej. Irelevantné je pri predmetnom právnom posúdení stanovisko žalobcu, v ktorom poukazuje, v ktorom poukázal na závery verejného zasadania Pléna Ústavného súdu SR zo dňa 7. 2. 2018, na ktorom sa rozhodlo, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.
48. Žalobca sa domáha od žalovanej zaplatenia sumy 989,47 eur s prísl. žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22. 9. 2017. Ako vyplýva zo žalobcom predloženého dokladu - mimoriadnej splatnosti úveru, dlh sa stal splatným dňa 19. 9. 2014. Trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva začala teda žalobcovi plynúť dňa 20. 9. 2014 t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti celého dlhu. Žalobca podal návrh na súde až dňa 22. 9. 2017, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňom 20. 9. 2014 (teda 2 dni pred podaním žalobného návrhu).
49. Premlčanie má za následok zánik nároku, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno priznať. Vzhľadom na nemožnosť uplatnenia práva žalobcu voči žalovaným z dôvodu premlčania nároku, kedy súd musel na premlčanie prihliadať z dôvodu žalovanou vznesenej námietky premlčania, súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.
50. V závere súd konštatuje, že nie je v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami o premlčaní stanovisko žalovaného vyjadrené k vznesenej námietke premlčania, v ktorom tento uvádza, že k premlčaniu došlo k 7. 10. 2017, pričom uvedený dátum odvíja od výzvy na splatenie úveru, ktorá bola žalovanej doručovaná listom zo dňa 19. 9. 2014. Predmetná výzva bola daná na poštovú prepravu dňa 22. 9. 2014. Za doručenú sa považuje 3 dni po odoslaní (žalovaná túto výzvu neprevzala) a nakoľko vo výzve bola určená 10 dňová lehota na plnenie, táto mala uplynúť dňa 5. 10. 2014. Takéto počítanie začiatku plynutia premlčacej doby súd považuje pre daný prípad za tendenčné a účelové a navyše nie je v súlade s doterajšou súdnou praxou, so stanoviskami a rozhodnutiami súdov SR.
51. Súd považuje za potrebné pre právne posúdenie veci uviesť aj tú skutočnosť, že pokiaľ by predmetný nárok nebol premlčaný, v danom prípade je absolútne zrejmé, že predmetná úverová zmluva je objektívne v rozpore so Zákonom o spotrebiteľských úveroch a že zákonná sankcia za takéto porušenie je bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy. Právna úprava pritom neobsahuje žiadne výnimky, teda ak nastane ktorékoľvek z porušení zákona (pre ktoré je stanovená sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti), potom sa táto zákonná sankcia jednoducho musí uplatniť - bez výnimky (v žiadnom ustanovení právnej úpravy nie je uvedená akákoľvek možnosť, že ak by nastalo niektoré z porušení, tak by sa sankcia nemusela uplatniť). Žalobca sa v rámci svojej argumentácie snaží presvedčiť súd o tom, že by mal vyložiť niektoré ustanovenia zmluvy priamo a výslovne v neprospech spotrebiteľa, čo je v rozpore so základnou zásadnou právnej úpravy v zmysle ktorej súd má postupovať vždy v maximálnej možnej miere v prospech spotrebiteľa.
52. Súd sa stotožňuje s konštatovaním žalovanej, že v zmluve je nesprávne uvedená hodnota RPMN, ktorá nezodpovedá skutočnej výške RPMN v neprospech spotrebiteľa (výpočet je možné jednoducho preveriť doplnením rozhodujúcich údajov do zákonného vzorca na výpočet RPMN) celkovo o 6,39 % v porovnaní so skutočnou hodnotou RPMN vypočítanou podľa výšky úveru, počtu a výšky splátok (35,07 %). Ďalej je nesprávne uvedená celková čiastka splatná spotrebiteľom, neplatne uzatvorené poistenie, možno sa stotožniť s ďalším tvrdením žalovanej, že zmluva obsahuje neprijateľnú inkorporačnú doložku a podobne. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru vyplýva už zo zjednodušeného výpočtu, pri ktorom pri vynásobení počtu splátok 72 x 30,62 eur je zrejmé, že žalovaná mala zaplatiť celkovú čiastku 2.204,64 eur, pričom žalobca v zmluve udáva celkovú výšku nákladov 878,43 eur, ktorá suma spolu s výškou úveru je podstatne nižšia ako žalobcom požadovaná výška splatenia úveru (čo predstavuje navýšenie o 326,21 eur). Už len tento samotný údaj nesprávne premietnutý aj do výpočtu RPMN je v rozpore s § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v čase uzavretia zmluvy, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru.
53. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
54. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
55. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
56. Žalovaná bola v konaní úspešná, preto súd jej priznal plnú náhradu trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.