Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoCsp/54/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35792752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 810 01 Bratislava, proti žalovanej: A. X., H.. XX.XX.XXXX, C. A. XX, za účasti osobitného subjektu Občianskeho združenie Spotrebiteľské centrum so sídlom A Warhola 33, Medzilaborce, IČO: 42 249 708, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Riedlom, advokátom so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov, o zaplatenie 1.381,06 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 08.09.2021, č. k. XCsp/XXX/XXXX- XXX, takto jednohlasne

rozhodol:

I. Mení rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 889 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 889 eur od 09.08.2015 do zaplatenia a v prevyšujúcej zamietavej časti rozsudok potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 28,75 %.

III. Osobitný subjekt nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd E. (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit. :

„I. Žaloba s a z a m i e t a.

II. Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

III. Osobitný subjekt m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

2. Vec právne posúdil podľa ust. , - 4, , , , , o spotrebiteľských úveroch, , , a (ďalej len „“) a uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny vo výške 1.381,06 eur s príslušenstvom z dôvodu porušenia zmluvných povinností zo strany žalovanej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu. Žalobca tvrdil, že dňa 25.09.2014 uzavrel so žalovanou Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom boli peňažné prostriedky vo výške 1.500 eur. Žalovaná sa podľa tvrdenia žalobcu dostala do omeškania s úhradou splátok pri splátke č. 3. Keďže žalovaná porušila povinnosť splácať dlh riadne a včas, žalobca jej Listom označeným ako ,,Oznámenie o zosplatnení“ zo dňa 14.07.2015 oznámil, že k

uvedenému dňu je v omeškaní so splátkou č. 7, 8, 9, a že suma omeškaných splátok je 194,92 eur. Do vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru zaplatila žalovaná na svoj dlh sumu vo výške 611 eur. Osobitný subjekt v priebehu konania namietal, že úver poskytnutý žalovanej je úverom bezúročným a bez poplatkov, keďže zmluva neobsahuje konečný termín splatnosti úveru, výšku a termíny splatnosti istiny a poplatkov. Rovnako žalobca nepreukázal, že skúmal schopnosť žalovanej splácať poskytnutý úver. Súd prvej inštancie považoval za Podstatnú námietku osobitného subjektu, podľa ktorej žalobca neuniesol dôkazné bremeno o svojom nároku zo zmluvy, keďže žalobca len všeobecne opísal určité skutočnosti. Zo skutkových tvrdení žalobcu nemožno zistiť, prečo uplatňuje dlh vo výške 1.381,06 eur, pričom takýmto procesným správaním žalobca zaťažuje súd, ktorý by preskúmaním žaloby nad rámec uvedeného porušil zásadu rovnosti sporových strán v neprospech žalovanej. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi stranami bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, medzi žalobcom a žalovanou ako spoludlžníčkou vznikol zmluvou o úvere občiansky záväzkový právny vzťah, v rámci ktorého boli pôvodne obom žalovaným v právnom postavení dlžníkov poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 1.500 eur. Túto sumu mala žalovaná (pôvodne obaja žalovaní) splácať v pravidelných mesačných splátkach. Keďže žalovaná dlh nesplácala riadne a včas, žalobca zosplatnil úver. Medzi stranami nebolo sporné tvrdenie žalobcu, podľa ktorého dlžníci na svoj dlh zaplatili sumu v celkovej výške 611 eur. Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobca na preukázanie splnenia povinnosti podľa ust. nenavrhol žiaden dôkaz ani skutkové tvrdenie. V prejednávanom spore žalobca ani netvrdil, že posúdil schopnosť žalovanej v postavení spoludlžníčky splácať spotrebiteľský úver. Žalobca v žalobe neúplne opísal rozhodujúcu skutočnosť týkajúcu sa posúdenia schopnosti žalovaného splácať úver s odbornou starostlivosťou. Na preukázanie splnenia esenciálnej zákonnej povinnosti neuplatnil žiaden prostriedok procesného útoku. Tvrdenia žalobcu o splnení povinnosti podľa ust. o spotrebiteľských úveroch v žalobe absentovali. Vzhľadom na procesnú pasivitu žalobcu týkajúcu sa objasňovania esenciálnych skutočností súvisiacich s kontraktačným procesom a splnením si svojej právnej povinností pri uzatváraní zmluvy so žalovaným, tak nebolo možné tieto rozhodné skutkové okolnosti objasniť. Uvedené skutočnosti tak nie sú ani preukázané, ani vyvrátené. Preto súd dospel k záveru, že žalobca nesplnil povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou pri posúdení schopnosti žalovanej v právnom postavení spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalobca ako veriteľ tak hrubo porušil povinnosť v zmysle ust. , a preto je úver poskytnutý žalovaným úverom bezúročným a bez poplatkov. Žalovaná ako spoludlžníčka čerpala úver vo výške 1.500 eur. Veriteľovi pohľadávky na dlh bola zaplatená suma vo výške 611 eur. Tieto skutkové okolnosti neboli medzi stranami sporné. Žalobca by mohol mať nárok na zaplatenie sumy predstavujúcej rozdiel medzi sumou poskytnutých peňažných prostriedkov (1.500 eur) a sumou splátok realizovaných dlžníkmi (611 eur). Preto by bolo možné v zásade žalobcovi priznať nárok na zaplatenie sumy vo výške 889 eur. Žalobca však neuplatnil žiaden prostriedok procesného útoku, z ktorého by bolo možné ustáliť, aká časť sumy vrátenej dlžníkmi bola započítaná na istinu a aká na jej príslušenstvo. Aplikujúc pravidlá delenia dôkazného bremena tak súd vyhovel námietke osobitného subjektu, podľa ktorej žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno o tom, aký nárok a na základe akých skutkových okolností vlastne pred súdom uplatnil. V danom prípade nie je jasné, v akej výške bola pohľadávka žalobcu v časti jej istiny žalovanou uspokojená. O tejto skutkovej okolnosti mal prostriedky procesného útoku uplatniť žalobca, nie žalovaná vystupujúca v postavení slabšej strany ako spotrebiteľ. Súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto rozhodol o jej zamietnutí.

3. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. a a a .

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie, ktoré odôvodnil ust. , , , . Závery konajúceho súdu považoval za nesprávne po skutkovej stránke a z napadnutého rozhodnutia nevyplýva žiaden dôvod, pre ktoré by sa poskytnutie úveru malo zmeniť na darovanie sumy úveru. Žalobca poukázal na rozpornosť záverov súdu a prijatého rozhodnutia. Na jednej strane súd prvej inštancie dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru na základe žalobcom nepreukázaného skúmania schopnosti splácať úver. Preto žalobca považuje za vecne bezvýznamné a irelevantné, v akom rozsahu bola istina a príslušenstvo zaplatené. Všetky úhrady žalovanej sa majú považovať za úhrady na istinu úveru a na základe vykonaného dokazovania mal súd vyhovieť žalobe v časti zodpovedajúcej rozdielu medzi sumou úveru a uhradenou čiastkou. Preto žalobca považuje za zmätočné, ak súd na jednej strane vymedzil nárok žalobcu, na druhej strane tvrdí, že nemôže rozhodnúť,

lebo nevie určiť výšku nesplatenej istiny úveru. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie správne posúdil zmluvu o revolvingovom úvere č. 8XXXXXXXXX zo dňa 25.09.2014 ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá musí spĺňať všetky náležitosti podľa a o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „“). Rovnako odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého je potrebné predmetný spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v konaní nijako nepreukázal splnenie svojej povinnosti vyplývajúcej mu z ust. ZoSÚ, čo napokon žalobca v podanom odvolaní nerozporoval. Vzhľadom na prijatý právny záver, podľa ktorého je úver bezúročný a bez poplatkov, nie je potrebné, ani účelné, aby žalobca v konaní preukazoval skutočnosti týkajúce sa pripísania platieb prijatých žalobcom od žalovanej vo vzťahu k tomu, či tieto platby boli pripísané na istinu alebo príslušenstvo úveru, keďže žalobca má v tomto prípade nárok len na zaplatenie istiny poskytnutého úveru.

8. V konaní nebolo spornou skutočnosťou, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 1.500 eur a žalovaná za poskytnutý úver zaplatila spolu sumu vo výške 611 eur. Rozdiel týchto súm preto tvorí nárok žalobcu v tomto konaní, t. j. 889 eur (1 500 eur - 611 eur).

9. Vo vzťahu k nároku na úrok z omeškania odvolací súd uvádza, že žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou dlhu dňa 09.08.2015, keďže na zaplatenie dlhu bola listom žalobcu, ktorý jej bol doručený dňa 24.07.2015, vyzvaná, aby uhradila dlh v lehote 15 dní, teda do 08.08.2015. Z webovej stránky NI. vyplýva, že k 1. dňu omeškania žalovanej bola výška základnej úrokovej sadzby 0,05 %. V súlade s a ust. Nariadenia vlády č. patrí žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % odo dňa, kedy sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou dlhu, t.j. dňa 09.08.2015 do zaplatenia.

10. Na základe uvedeného odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s ust. tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

11. Zmenou napadnutého rozsudku vznikla podľa odvolaciemu súdu povinnosť rozhodnúť o celom nároku na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. Pretože žalobca bol vo výsledku úspešný v časti o zaplatenie 889 eur, čo predstavuje 64,37 % z uplatnenej sumy 1.381,06 eur a neúspešný v časti o zaplatenie 492 eur (35,62 %), odvolací súd mu podľa v spojení s , priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 28,75 % (výrok II). Osobitnému subjektu vzhľadom na úspech žalobcu náhradu trov konania nepriznal (výrok III).

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).