Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/171/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: Bazcom, a.s., Opletalova 1015/55, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČ: 273 97 050, zast. spoločnosťou BBH advokátska kancelária, s.r.o., Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Alžbetina s.r.o., Jantárová 30, 040 01 Košice, IČO: 44 401 001, zast. spoločnosťou Vojčík & Partners, s.r.o., Rázusova 28, 040 01 Košice v konaní o určenie záložného práva k nehnuteľnostiam, o návrhu žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 20.12.2016, č.k. 26Cb/32/2016-173, v znení opravného uznesenia zo dňa 19.10.2017, č.k. 26Cb/32/2016-333 takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie zrušil uznesenie Okresného súdu Košice I č.k. 26Cb/32/2016-70 zo dňa 11.mája 2016 o nariadení predbežného opatrenia.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že Okresný súd Košice I uznesením č.k. 26Cb/32/2016-70 zo dňa 11. mája 2016 na návrh žalobcu nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s pozemkom registra „C“ s parc. č. XXX, výmera 1704 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, s pozemkom registra „C“ s parc. č. XXX, výmera 153 m2, druh pozemku: záhrady a so stavbou so súp. č. XXX, na parcele č. XXX, popis stavby: budova, nachádzajúcimi sa v k.ú. A. M., obec C. - A. M., okres C. I, zapísanými na LV č. XXXXX, a to tieto nepredať, nedarovať ani inak nepreviesť na tretiu osobu, nevložiť do majetku právnickej osoby, nezriadiť záložné právo, vecné bremeno a ani iné právo tretej osoby obmedzujúce dispozíciu s nehnuteľnosťami a tieto neprenechať do užívania tretej osoby, či už odplatne alebo bezodplatne, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci žaloby o určenie záložného práva k nehnuteľnostiam.

3. Na pojednávaní dňa 08.11.2016 právny zástupca žalovaného doručil súdu ako aj právnemu zástupcovi žalobcu návrh na zrušenie predbežného opatrenia zo dňa 07.11.2016. V návrhu uviedol, že je potrebné odlišovať prevod vlastníckeho práva zo strany žalovaného a prevod vlastníckeho práva v rámci exekučného konania. Žalobca nepreukázal, ani neosvedčil, že by žalovaný mal úmysel previesť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na tretiu osobu. Mal za to, že nedošlo k naplneniu zákonných predpokladov na vydanie predbežného opatrenia. K prevodu vlastníckeho práva v exekučnom konaní poukázal na ust. § 134 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z., z ktorého vyplýva, že exekúciu predajom nehnuteľnosti nemožno vykonať, ak je povinnému v konaní o určenie vlastníctva podľa osobitného predpisu vykonateľným neodkladným opatrením uložená povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckeho práva k nej. Mal za to, že vydanie predbežného opatrenia v tomto konaní (o určenie záložného práva) nemá žiaden dopad na prebiehajúce exekučné konania, t.j. že exekútor je oprávnený

predmetné nehnuteľnosti predať. Exekučný poriadok zakazuje predaj nehnuteľnosti len v konaní o určenie vlastníckeho práva v spojení s povinnosťou zdržať sa prevodu vlastníckeho práva. Je nepochybné, že argument žalobcu ohľadom predaja nehnuteľností v rámci exekučného konania nemá žiadnu oporu v zákone, nakoľko aj napriek existujúcemu uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia je exekútor oprávnený predmetné nehnuteľnosti v exekučnom konaní predať. Tvrdil, že neboli dané zákonné dôvody na vydanie uznesenia o nariadení predbežného opatrenia. Predmetné predbežné opatrenie je v celom rozsahu nezákonné, nakoľko sa jeho vydaním žiadnym spôsobom nezmenilo postavenie žalobcu a ani vymožiteľnosť práva zo strany žalobcu.

4. Podľa ust. § 471 ods. 1 predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach.

5. Podľa ust. § 334 súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

6. Na pojednávaní dňa 08.11.2016 právny zástupca žalovaného poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 193/08-20 zo dňa 04. júna 2008, v odôvodnení ktorého sa vysporiadal s otázkou, či môže dôjsť k zániku záložného práva v zmysle ust. § 155 ods. 2 v prípade, ak záložca nie je dlžníkom a záložné právo zabezpečuje pohľadávku tretej osoby a nie samotného záložcu. Ústavný súd dospel k záveru, že nie je možné súhlasiť s argumentáciou sťažovateľa, podľa ktorej „do reštrukturalizácie nie je možné prihlásiť zabezpečovacie právo, ktoré priamo nezabezpečuje pohľadávku voči dlžníkovi v reštrukturalizácii“, lebo nie je v súlade s platnou právnou úpravou. Ústavný súd poukázal tiež na to, že realizáciou svojich oprávnení zo záložnej zmluvy mohol sťažovateľ prihlásiť svoju pohľadávku v rámci konania o reštrukturalizácii ako zabezpečenú, pričom neprihlásenie tejto pohľadávky v konaní o reštrukturalizácii má za následok jej zánik.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené a najmä na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovený v odôvodnení uznesenia č. k. I. ÚS 193/08-20 zo dňa 04. júna 2008, podľa ktorého záložné právo (zabezpečovacie právo) žalobcu mohlo byť prihlásené do reštrukturalizačného konania žalovaného, pričom neprihlásením pohľadávky zaniklo, súd dospel k záveru, že odpadli dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené. Zanikol totiž stav právnej neistoty a existencia naliehavého právneho záujmu na dočasnej úprave pomerov procesných strán. Na základe uvedeného súd zrušil uznesenie o nariadení predbežného opatrenia.

8. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca.

9. Žalobca odvolanie odôvodnil tým, že súd absolútne odignoroval vyjadrenie žalobcu k návrhu žalovaného, ktoré žalobca na súd osobne podal dňa 8.12.2016.

10. Súd tak priamo porušil ust. § 339 CSP, podľa ktorého „O zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez pojednávania. V prípadoch neodkladného opatrenia podľa § 334 a § 338 majú dotknuté subjekty právo vyjadriť sa k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia.“ a taktiež jeden zo základných princípov civilného procesu vyjadrený čl. 9 CSP, v zmysle ktorého „Strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.“

11. Ignorovaním vyjadrenia žalobcu súd bezpochyby porušil žalobcove procesné práva a navyše konal v rozpore s ďalším absolútne fundamentálnym princípom civilného procesu, ktorým je zásada rovnosti strán v civilnom procese.

12. Tým, že súd prvej inštancie prihliadol pri rozhodovaní o zrušení neodkladného opatrenia výlučne k tvrdeniam žalovaného a na argumentáciu žalobcu uvedenú vo vyjadrení vôbec neprihliadol, žalovaného v tomto konaní zásadným spôsobom bezdôvodne zvýhodnil, čím princíp rovnosti strán v civilnom procese bezpochyby porušil.

13. Je zjavné, že vyššie popísané porušenia procesných zásad súdom prvej inštancie sú natoľko závažné, že znamenajú porušenie práva na spravodlivý proces žalobcu, čím je naplnený odvolací dôvod podľa ust. §365 ods. 1 písm. b) CSP.

14. Je zrejmé, že súd nariadil neodkladné opatrenie, nakoľko sa stotožnil s argumentáciou žalobcu v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a mal za preukázané dôvody, ktoré osvedčovali dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, ako aj potrebu dočasnej ochrany práv žalobcu. Konajúci súd sa stotožnil s tým, že nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia vyplýva jednak z potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov (t.j. dočasnej ochrany práv a oprávnených záujmov žalobcu - najmä jeho záložného práva a súvisiacich nárokov), ako aj z existencie obavy, že výkon súdneho rozhodnutia vo veci žaloby bude znemožnený (nakoľko bez vydania neodkladného opatrenia vo veci by aj v prípade úspechu v súdnom konaní hrozilo, že žalobca nebude po prevode nehnuteľností na tretiu osobu oprávnený záložné právo voči nadobúdateľovi nehnuteľností uplatniť).

15. Splnená bola tiež ďalšia zákonná podmienka vydania neodkladného opatrenia, ktorou je osvedčenie nároku žalobcu. Súd vydaním neodkladného opatrenia vyjadril, že má za osvedčenú existenciu záložného práva žalobcu a táto sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.

16. Žalobca má stále neuhradenú pohľadávku, ktorú jeho záložné právo na nehnuteľnosti zabezpečuje, a na majetku žalovaného stále viazne niekoľko exekučných konaní.

17. Z odôvodnenia uznesenia (viď body 8 a 9 uznesenia) potom vyplýva, že jedinou takouto skutočnosťou mohlo byť predloženie uznesenia Ústavného súdu SR č.k. ÚS 193/08-20 z 04.06.2008 (ďalej len „Rozhodnutie ÚS“) žalovaným súdu prvej inštancie.

18. Účelom ust.§ 334 je vytvorenie možnosti zrušenia neodkladného (predbežného) opatrenia v situácii, kedy jeho nariadenie už nie je potrebné - t.j. napr. v prípade, kedy dlžník doplní zabezpečenie pohľadávky a budúca exekúcia preto už nie je ohrozená (odpadnú dôvody nariadenia neodkladného opatrenia). Aplikácia inštitútu zrušenia neodkladného opatrenia na situáciu, kedy žalovaný dodatočne po právoplatnosti opatrenia predloží súdu právnu argumentáciu týkajúcu sa veci samej, neprichádza do úvahy a je nezmyselná. Dikcia predmetného zákonného ustanovenia vyžadujúca odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené nemôže byť v tomto smere jasnejšia.

19. Opačný názor by znamenal hrubé a bezprecedentné porušenie princípu právnej istoty vo vzťahu ku všetkým súdnym rozhodnutiam o predbežných opatreniach (resp. neodkladných a zabezpečovacích opatreniach), kedy by akékoľvek právoplatné predbežné (neodkladné/zabezpečovacie) opatrenie mohlo byť súdom s odkazom na ust. § 334 zrušené výlučne na základe predloženia „novej“ právnej argumentácie žalovaným. Umožnenie takejto interpretácie by viedlo k absurdnému záveru, podľa ktorého by právoplatnosť uznesenia o predbežnom (neodkladnom/zabezpečovacom) opatrení bola úplne irelevantnou, nakoľko takéto uznesenie by kedykoľvek bolo možné zrušiť na základe dodatočne doložených právnych argumentov.

20. Súd prvej inštancie bez zjavného dôvodu neprihliadol k tomu, že pri inštitúte zrušenia neodkladného opatrenia nejde o posúdenie správnosti argumentácie žalobcu v prospech vydania neodkladného opatrenia, resp. vo vzťahu k veci samej. V prípade návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia musí

žalovaný preukázať, že od vydania neodkladného opatrenia došlo k takej zmene situácie, aby jej následkom bola neexistencia dôvodov k jeho vydaniu, čo sa žalovanému nepodarilo, resp. sa o to ani nepokúsil. Ako je navyše zrejmé z vyššie uvedeného, pravdou je pravý opak, t.j. od vydania neodkladného opatrenia k žiadnej zmene pomerov medzi stranami sporu nedošlo.

21. Iba pre úplnosť a nad rámec vyššie uvedeného si žalobca dovoľuje uviesť, že predmetné Rozhodnutie ÚS, na ktoré súd prvej inštancie v uznesení o žalovaný v návrhu odkazujú, nie je aplikovateľné na vzťahy medzi žalobcom a žalovaným a prejednávanú vec, a to najmä z dôvodu, že (i) v prípade posudzovanom ústavným súdom bol záložný veriteľ zároveň aj priamym veriteľom dlžníka v reštrukturalizácii (z dôvodu ručenia), t.j. skutkové okolnosti prípadu sú odlišné od situácie žalobcu a žalovaného, kde žiadny priamy veriteľský vzťah neexistuje; a (ii) v Rozhodnutí ÚS sa ústavný súd nevyjadril a nevysporiadal s argumentáciou, ktorú žalobca predložil v rámci konania o určení záložného práva k nehnuteľnostiam.

22. Najmä je však v tejto súvislosti potrebné zdôrazniť, že otázku relevantnosti/aplikovateľnosti právnych záverov uvedených v Rozhodnutí ÚS je z pohľadu súdu prvej inštancie potrebné posudzovať vo veci samej, v žiadnom prípade nie pri rozhodovaní o zrušení právoplatného uznesenia o neodkladnom opatrení.

23. Podľa ust. § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

24. Podľa ust. § 392 CSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje rozsudok alebo mení rozsudok; inak rozhoduje uznesením.

25. Vzhľadom na uvedené žiada týmto žalobca odvolací súd, aby po preskúmaní veci vydal nasledovné uznesenie: „Súd mení napadnuté uznesenie Okresného súdu Košice I tak, že návrh žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia zamieta. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 33,- eur a trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

26. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

27. Z obsahu odvolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia nevyjadril.

28. V spise na čl. 196 je založené vyjadrenie k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia zo dňa 2.12.2016, ktoré bolo osobne podané súdu dňa 8.12.2016, teda pred vydaním odvolaním napadnutého rozhodnutia. Nemôže byť na ujmu žalobcu, že v dôsledku nesprávnej žurnalizácie spisu sa súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zrušení neodkladného opatrenia neoboznámil s obsahom vyjadrenia žalobcu. Koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo, podľa ktorého strany v spore musia dostať príležitosť predložiť nielen všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim.

29. Vychádzajúc z uvedeného bolo potrebné vo veci zohľadniť to, že žalobca podal vyjadrenie k návrhu na zrušenie rozhodnutia, pričom súd prvej inštancie sa s obsahom vyjadrenia neoboznámil a ani neposkytol možnosť žalovanému zaujať stanovisko k uvedenému vyjadreniu. Vzhľadom na uvedené

procesné pochybenie súdu prvej inštancie, nebolo pre rozhodnutie odvolacieho súdu dostatočným podkladom.

30. Skutočnosť, že v konaní došlo k procesnej chybe podľa § 365 ods. 1 písm. b) má za následok, že odvolací súd musí odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa § 365 ods. 1 písm. b) zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

31. Súd prvej inštancie sa v ďalšom konaní oboznámi s obsahom vyjadrenia k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia a zároveň dá možnosť žalovanému vyjadriť sa k uvedenému podaniu.

32. Vzhľadom sa dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie sa odvolací súd ďalšími dôvodmi odvolania nezaoberal.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).