Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_58Ek-257-2018.pdf
PDF · 82.28 KB
Case nature
Subarea
58Ek/257/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: KOMA SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 35 941 472, so sídlom Mlynárce- Štúrova 140, 949 01 Nitra, zast. JUDr. Petrom Bartošom, advokátom, so sídlom AK Kollárovo námestie 9, 811 06 Bratislava- Staré Mesto, proti povinnému: REALSVIT, a.s., IČO: 35 947 357, so sídlom Nová ulica 1588, 900 31 Stupava, o vymoženie 4.742,40 Eur s prísl. a trov exekúcie, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a .
II. Súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 07.02.2018 domáhal od povinného vymoženia sumy 4.742,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 902,40 Eur od 05.07.2017 do zaplatenia a trov predchádzajúceho konania vo výške 815,43 Eur, a to na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/138/2017 zo dňa 09.10.2017, vydaného rozhodcom Ing. Milošom Valachom, ad hoc rozhodcom rozhodcovského súdu. Zároveň sa domáhal náhrady trov exekúcie.
2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
3. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
4. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.
5. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
6. Podľa § 53 ods. 4 veta prvá Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
7. Súd v rámci preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie a priloženého exekučného titulu medziiným skúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky), a teda či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca s právomocou prejednať a rozhodnúť daný spor. Vyššie uvedené exekučný súd skúmal za účelom posúdenia formálnej a materiálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (IV. ÚS 78/2011). Zatiaľ čo formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu, tak ako vyžaduje ust. § 34 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, preskúmavaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi).
8. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej ako „zákon o rozhodcovskom konaní“), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
9. Podľa § 3 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva sa vzťahuje aj na právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. To platí aj v prípadoch postúpenia práv alebo povinností alebo inej zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva.
10. Podľa § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
11. Podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
12. Podľa § 4 ods. 3 písm. a) zákona o rozhodcovskom konaní písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán.
13. Podľa § 21 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.
14. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13. 10. 2011).
15. Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011).
16. Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu "rozhodnutia" nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13. 10. 2011).
17. Súd po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, predloženého exekučného titulu a rozhodcovskej doložky má za preukázané, že pôvodne rozhodca Ing. Miloš Valach vyvodil svoju právomoc konať a rozhodovať predmetný spor z rozhodcovskej doložky uvedenej vo Výzve na vrátenie
obytného kontajnera zo dňa 04.07.2017, ktorou oprávnený povinného vyzval na vrátenie obytného kontajnera, ktorý bol prenechaný do nájmu klientovi- Zoltánovi Máčaiovi, počas realizácie stavebnej akcie povinného. Nakoľko povinný neoprávnene zasiahol do vlastníckeho práva oprávneného, vyzval povinného na bezodkladné vrátenie predmetného obytného kontajnera. Zároveň povinnému oznámil, že v opačnom prípade sa za účelom riešenia sporu obráti na mediátora/rozhodcu Ing. Miloša Valacha, Suľany 243, 921 25 Hruboňovo, príp. na súd. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že oprávnený prenajal obytný kontajner Zoltánovi Máčaiovi- STREŠNÉ CENTRUM PARTIZÁNSKE, Skačany 537, 958 33 Skačany, IČO: 41 682 912 (v exekučnom titule ako žalovaný 1), pričom kontajner bol umiestnený v areáli povinného. Po skončení nájmu povinný oprávnenému zabránil a odmietol oprávnenému umožniť odvoz kontajnera. Následne povinný previezol obytný kontajner na neznáme miesto. Hoci oprávnený povinnému preukázal, že zadržiava majetok, ktorý nepatrí žalovanému 1, s ktorým má povinný nevysporiadané pohľadávky, povinný pokračuje vo svojom konaní a kontajner oprávnenému nevydal. Spor medzi povinným a žalovaným 1 sa nikdy netýkal oprávneného, avšak povinný naďalej zadržiava majetok oprávneného v hodnote 3.840,- Eur. Zároveň povinný svojím konaním spôsobil oprávnenému škodu vo výške 902,40 Eur, a to za náklady vynaložené na odvoz obytného kontajnera, ktorý povinný oprávnenému neumožnil dňa 29.06.2017.
18. Povinný vo svojej žalobnej odpovedi zo dňa 02.08.2017 uplatnil námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu rozhodovať o veci vo vzťahu k povinnému, ako žalovanému 2. Povinný uviedol, že oprávnený právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať o žalobe voči povinnému odvodil z rozhodcovskej doložky, ktorá mala byť obsiahnutá v jednostrannom úkone oprávneného voči povinnému, a to vo Výzve na vrátenie obytného kontajnera. Pre uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa vyžaduje aspoň vzájomná písomná komunikácia, čo však v danom prípade nie je splnené.
19. Rozhodcovský súd o svojej právomoci rozhodol uznesením zo dňa 30.08.2017, keď v tomto rozhodnutí uviedol, že existuje platná rozhodcovská zmluva v rozsahu podanej žaloby medzi žalobcom- oprávneným a žalovaným 1 a žalovaným 2- povinným a zároveň uviedol, že existuje právny rámec sporu definovaný v žalobnom návrhu. Žalovaný 1 a žalovaný 2- povinný sú pasívne legitímni v rozhodcovskom konaní RD/138/2017. Podľa záverov rozhodcovského súdu sú splnené všetky formálne náležitosti pre pokračovanie v rozhodcovskom konaní v zmysle Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej ako „zákon o rozhodcovskom konaní“), pretože tu existuje medzi žalobcom- oprávneným a žalovaným 1 a žalovaným 2 právny vzťah, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská doložka (zmluva) podľa § 1 ods. 1 a ods. 2, § 4 ods. 1, 3, 4 a 7 zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd tak rozhodol o svojej právomoci podľa § 21 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní s prihliadnutím na § 3 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní.
20. Po preskúmaní rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo Výzve na vrátenie obytného kontajnera zo dňa 04.07.2017 má súd za preukázané, že v danom prípade sa nejednalo o platne uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku, nakoľko medzi oprávneným a povinným nedošlo k vzájomnej písomnej komunikácii. Oprávnený povinnému doručil Výzvu na vrátenie obytného kontajnera, teda jednalo sa o jednorazový písomný kontakt oprávneného adresovaný povinnému, čo nemožno považovať za zachovanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 písm. a) zákona o rozhodcovskom konaní, ktorá je zákonným predpokladom platnosti rozhodcovskej zmluvy.
21. Po preskúmaní predloženého rozhodcovského rozsudku ďalej súd konštatuje, že v prípade právneho vzťahu medzi žalobcom- oprávneným a žalovaným 1 sa jedná o samostatný právny vzťah (Rámcová zmluva o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí NZ č. 055-1591271 z 16.09.2015 vrátane Všeobecných podmienok pre nájom kontajnerov (VPP) a Dodatku č. 1 zo dňa 16.09.2015) a takisto právny vzťah medzi žalovaným 1 a žalovaným 2- povinným je samostatným právnym vzťahom- pokiaľ sa jedná o uvádzané bližšie nešpecifikované nevysporiadané pohľadávky medzi žalovaným 1 a žalovaným 2- povinným. Hoci žalobca- oprávnený a žalovaný 1 majú uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu, nemožno jej záväznosť, resp. účinky odvodzovať aj voči žalovanému 2- povinnému odkazujúc na ustanovenie § 3 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku ani z iných listinných dôkazov nevyplýva, že žalovaný 2- povinný je právnym nástupcom žalovaného 1. Pokiaľ rozhodcovský súd svoju právomoc rozhodovať v tejto veci odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a žalovaným 1., súd ďalej konštatuje, že z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku ani z iných listinných dôkazov taktiež nie je zrejmé, že medzi uvedenými subjektmi došlo k postúpeniu práva, alebo povinnosti, či k inej zmene v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje
rozhodcovská zmluva. Nakoľko rozhodcovská zmluva odkazuje na právny vzťah medzi oprávneným a žalovaným 1, ktorý vznikol na základe Rámcovej zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí NZ č. 055-1591271 z 16.09.2015 vrátane VPP a Dodatku č. 1 zo dňa 16.09.2015 a súd nemá preukázané, že došlo k postúpeniu práv alebo povinností na povinného, alebo k inej zmene v osobe dlžníka v tomto právnom vzťahu, a taktiež nie je preukázané, že povinný je právnym nástupcom žalovaného 1, predmetná rozhodcovská doložka nezaložila právomoc rozhodcovi Ing. Milanovi Vojtekovi spor voči povinnému prejednať a rozhodnúť.
22. Záverom súd konštatuje, že predpokladom právomoci rozhodcu je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, podľa ktorej všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred určeným rozhodcom. Iba platná rozhodcovská zmluva pod ktorej aplikačný rozsah sa daný spor vzťahuje môže totiž založiť právomoc rozhodcovi na jej základe tento spor prejednať a rozhodnúť. V predmetnej veci má súd za preukázané, že rozhodca Ing. Miloš Valach vyvodil svoju právomoc prejednať a rozhodnúť daný spor z rozhodcovskej zmluvy, pod ktorej aplikačný rozsah tento spor nespadá. Teda jeho právomoc voči účastníkom vyššie uvedeného rozhodcovského konania nebola touto rozhodcovskou doložkou založená. Rozhodcovský rozsudok teda vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať, čiže bol vydaný v rozpore so zákonom. Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť zákonným exekučným titulom. Ide teda a rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky, a preto na jeho základe nemožno viesť nútený výkon rozhodnutia.
23. Na základe vyššie uvedeného súd v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok predložený v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať, a teda je tu daný rozpor exekučného titulu s § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, preto súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol v celom rozsahu podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku.
24. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.Z. Civilný sporový poriadok súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Nakoľko súd návrh na vykonanie exekúcie zamietol, teda oprávnený v zmysle § 255 ods. 1 CSP nemal ani čiastočný úspech vo veci, súd má za to, že trovy exekučného konania nemožno v tomto prípade považovať za účelne vynaložené výdavky a nemôže ich oprávnenému priznať, preto rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.