Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Cpr/23/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Markétou Marečkovou v právnej veci žalobcu X. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, XXX XX O., právne zastúpený JUDr. Anton Wagner, advokát so sídlom Kudlovská 1, 066 01 Humenné, proti žalovanému Technické služby mesta Humenné, so sídlom Sninská 27/1018, 066 01 Humenné, IČO: 186 155, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobným návrhom doručeným súdu 25.08.2017 žalobca žiadal, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného dohodou zo dňa 27.06.2017 je neplatné a rozhodol o povinnosti žalovaného nahradiť trovy konania žalobcovi. Žalobný návrh odôvodnil tým, že žalovaný so žalobcom uzatvoril pracovný pomer pracovnou zmluvou z 30.08.2002 s dňom nástupu do práce 01.09.2002 na funkciu robotník pri údržbe verejnej zelene s miestom výkonu práce Humenné. Dňa 22.04.2016 žalovaný doručil žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru, pričom žalobca oznámil žalovanému, že výpoveď považuje za neplatnú, a že jeho pracovný pomer trvá. Následne bola podaná na Okresný súd v Humennom žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, kde súd rozhodol, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou z 26.04.2016 je neplatné. Po rozhodnutí Okresného súdu Humenné 22.06.2017 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá dohoda o mimosúdnom urovnaní náhrady mzdy. Následne 23.06.2017 žalobca sa zúčastnil preventívnej lekárskej prehliadky, o čom žalovaný mal vedomosť. Dňa 26.06.2017 oznámil žalobca žalovanému zlý zdravotný stav, pričom pri následnom ústnom jednaní štatutárny zástupca žalovaného oznámil, že ruší doterajšie pracovné miesto žalobcu a ponúka mu inú prácu na chodníkoch s tým, že zmenu pracovných podmienok si má premyslieť, ak zmenu nebude akceptovať, dostane k 01.01.2017 výpoveď z organizačných dôvodov. Navrhol zamestnávateľovi, aby mu bolo vyplatené odstupné vo výške päťnásobku mzdy, a že takto je možné skončiť pracovný pomer dohodou k 30.06.2017. Následne, keď bol zavolaný do kancelárie štatutárneho zástupcu žalovaného, bol ubezpečený zo strany štatutárneho zástupcu žalovaného a iných zamestnancov, že mu bude vyplatené odstupné, preto podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru. Následne mu odstupné vyplatené nebolo. Žalobca poukázal na skutočnosť, že všetci zamestnanci využili jeho neznalosť práva, jeho tieseň, uviedli ho do omylu, aby podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru.

2. Žalovaný sa k žalobnému návrhu nevyjadril.

3. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu na podanom žalobnom návrhu trval, žiadal, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného dohodou z 27.06.2017 je neplatné.

Dohodu považoval za v rozpore s dobrými mravmi, za absolútne neplatný právny úkon. Žalobca pri uzatváraní dohody bol v tiesni, uzatváral ju za nevýhodných podmienok. Vopred mu bolo zo strany zamestnávateľa signalizované, že sa chystajú organizačné zmeny, na základe ktorých bude nadbytočný. Pred uzavretím dohody právny zástupca žalobcu telefonicky poučil o tom, že v dohode musí byť uvedené, že je uzatváraná z dôvodu organizačných zmien, inak nedostane odstupné. Ekonómka žalovaného ubezpečila žalobcu, že dostane odstupné, keď uzatvorí dohodu, nestalo sa tak. Žalobca mu telefonicky potvrdil, že aj p. F.Á. ho ubezpečila, že v dohode budú uvedené organizačné zmeny. Dohoda bola uzatvorená v tiesni, pretože žalobca nie je osoba znalá práva, žalobca mohol túto dohodu podpísať pod tlakom dania výpovede.

4. Žalobca na pojednávaní uviedol, že dňa 23.06.2017 bol zo strany zamestnávateľa poslaný na preventívnu prehliadku, kde mu boli zistené zlé výsledky. Uvedenú skutočnosť, dňa 26.06.2017 oznámil vedúcemu p. L.. Požiadal ho, aby bol prideľovaný nie na 12-hodinové zmeny, ale 8-hodinové zmeny. P. L. išiel s touto informáciou za štatutárnym zástupcom žalovaného. Žalobcu zavolali do kancelárie, kde bol prítomný p. A., p. L., p. U., p. A.. Riaditeľ mu povedal, že sú s ním len problémy, že nikto s ním nechce robiť, preto sa jeho pracovné miesto zruší. Ponúkol mu prácu pri verejných komunikáciách, že si to má rozmyslieť, alebo, že keď uzatvorí dohodu o skončení pracovného pomeru, bude mu vyplatené odstupné. Cez obedňajšiu prestávku oznámil vedúcemu p. L., že ak mu bude vyplatené odstupné, podpíše dohodu o skončení pracovného pomeru. Pýtal sa ich ešte, či ho neoklamú. Potvrdili mu to p. F., X.. Š. i p. riaditeľ, preto dohodu podpísal. Keby vedel, že nedostane odstupné, dohodu by určite nepodpísal. Mal záujem u žalovaného zostať pracovať. Dohodu podpísal len preto, že sa mu zdalo, že zamestnávateľ mu nepridelil pôvodnú prácu a videl, že vzťahy na pracovisku nie sú dobré. Pri vykonaní dokazovania žalobca uviedol, že vypočutí svedkovia nehovorili pravdu. Zo strany zamestnávateľa mu bolo ponúknuté vyplatenie odstupného, ak skončí pracovný pomer dohodou. Ak by mu bolo ponúknuté skončenie pracovného pomeru výpoveďou s možnosťou vyplatenia odstupného, súhlasil by aj s takouto možnosťou.

5. Štatutárny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že so žalobou nesúhlasí. Uviedol, že mu bolo oznámené, že žalobca má zdravotné problémy, nemôže vykonávať 12-hodinové zmeny, tak mu navrhol, že s ohľadom na jeho zdravotný stav ho presunie na inú pracovnú pozíciu. Ponúkol mu inú prácu. K organizačnej zmene nedošlo, pretože v ten deň mu bola posunutá informácia, že žalobca má záujem skončiť pracovný pomer dohodou. K tomu došlo na druhý deň ráno. Potvrdil, že to, čo uviedol žalobca je pravda, okrem toho, že mu bolo ponúknuté odstupné. Vzájomnou dohodou dospeli k tomu, že žalobca sa uspokojí s odmenou vo výške 1 mesačného platu a podpíše dohodu o skončení pracovného pomeru. Žalobca si v tom čase nič iné nenárokoval. Žalobca pred podpisom dohody o skončení pracovného pomeru opustil kancelársku miestnosť, aby sa mohol poradiť s právnym zástupcom. Vrátil sa a dohodu podpísal. Na žalobcu nebol vyvíjaný ani psychicky, ani fyzický nátlak, bol v dobrej zdravotnej kondícii. Dohoda bola podpísaná pred svedkami p. A., X.. F., X.. Š.T. T. X.. A..

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany a to výsluchom: právneho zástupcu žalobcu, žalobcu, štatutárneho zástupcu žalovaného, svedkov: L. Š., O. F., L. A., F. F., P. A. T. Š. L., listinnými dôkazmi: listinou príspevkovej organizácie Technické služby mesta Humenné, pracovnou zmluvou žalobcu z 30.08.2002, výpoveďou z pracovného pomeru z 22.06.2016, oznámením z 25.04.2016, rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 21Cpr 2/2016 z 04.04.2017, dohodou o mimosúdnom urovnaní náhrady mzdy, dohodou o rozviazaní pracovného pomeru z 27.06.2018, rozpisom hovorov a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, z vykonania ktorých súd zistil skutkový stav:

7. Žalobca bol zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy z 30.08.2002 v pracovnej pozícii robotník pri údržbe verejnej zelene, pilčík, mechanik s dňom nástupom do práce 01.09.2002. Dňa 22.04.2016 žalovaný dal žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Následne 25.04.2016 žalovaný oznámil žalobcovi, že výpoveď z 22.04.2016 považuje za neplatnú. Následne 26.04.2016 žalovaný dal žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny. Okresný súd Humenné rozsudkom sp. zn. 21Cpr 2/202016 z 04.04.2017 rozhodol, že skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného výpoveďou z 26.04.2016 je neplatné. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 16.05.2017. Následne začal vykonávať u žalovaného opätovne prácu a uzavreli dohodu o mimosúdnom urovnaní náhrady mzdy z 22.06.2017. Dňa 27.06.2017 bola

uzatvorená medzi stranami sporu dohoda o rozviazaní pracovného pomeru ku dňu 30.06.2017 bez udania dôvodu.

8. Žalobca v konaní poukazoval na rozpis hovorov, ktorý preukázal, že v období pred uzatvorením dohody o skončení pracovného pomeru komunikoval s právnym zástupcom žalobcu.

9. Svedkyňa L. Š. na pojednávaní uviedla, že od roku 1989 pracuje u žalovaného v pozícii účtovníčka personalistka. Bola osobne prítomná pri uzatváraní dohody o skočení pracovného pomeru žalobcu u žalovaného 27.06.2017. Zavolal ju riaditeľ, že príde žalobca s tým, že chce skončiť pracovný pomer dohodou. Návrh dohody pripravovala ona. Aj riaditeľovi, aj žalobcovi uviedla, že odstupné pri uzatváraní dohody nepatrí. Žalobca netrval na tom, že má záujem o vyplatenie odstupného. Pred podpísaním dohody o skončení pracovného pomeru bola žalobcovi ponúknutá namiesto odstupného odmena vo výške 1 mesačného platu. Podľa jej názoru žalobca vedel, že keď uzavrie dohodu, nemá nárok na odstupné. Chcel čím skôr uzavrieť dohodu.

10. Svedkyňa O. F. na pojednávaní uviedla, že u žalovaného pracuje od roku 2005 ako vedúca ekonomického strediska. Má vedomosť o uzatvorenej dohode o skončení pracovného pomeru medzi stranami sporu. Bola prítomná v kancelárii riaditeľa, keď žalobca prišiel s tým, že chce ukončiť pracovný pomer dohodou. P. Š. pripravila návrh dohody, žalobca tam bol celý čas prítomný. Nepamätala si, či sa žalobca pre uzatváraním dohody pýtal na možnosť vyplatenia odstupného.

11. Svedkyňa L. A. na pojednávaní uviedla, že u žalovaného pracuje od augusta 2000 v pozícii vedúca prevádzky separácie komunálneho odpadu. Má vedomosť o uzatvorení dohody o skončení pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným. Bola prizvaná do kancelárie riaditeľa s tým, že žalobca chce ukončiť pracovný pomer dohodou bez udania dôvodu. Bola prítomná aj pri podpise dohody. Žalobcu nikto dohodu nenútil podpísať. Osobne počula, že riaditeľ povedal žalobcovi, že pri uzatváraní dohody mu odstupné nepatrí. Jej sa žalobca nepýtal, či mu bude vyplatené odstupné alebo nie.

12. Svedkyňa L. Š. na pojednávaní uviedla, že od roku 1989 pracuje u žalovaného v pozícii účtovníčka personalistka. Bola prítomná pri uzatváraní dohody o skončení pracovného pomeru žalobcu u žalovaného 27.06.2017. Zavolal ju riaditeľ, že príde žalobca, že chce skončiť pracovný pomer dohodou. Aj riaditeľovi, aj žalobcovi povedala, že žalobcovi odstupné pri uzatváraní dohody nepatrí. Žalobca netrval na tom, že chce odstupné. Žalobcovi bola ponúknutá namiesto odstupného odmena vo výške jedného mesačného platu po podpísaní dohody o skončení pracovného pomeru. Žalobca chcel čím skôr uzatvoriť dohodu. Podľa jej názoru vedel, že keď uzavrie dohodu, nemá nárok na odstupné.

13. Svedkyňa O. F. na pojednávaní uviedla, že u žalovaného pracuje od roku 2007 ako vedúca ekonomického strediska. Bola prítomná v kancelárii riaditeľa, keď žalobca prišiel s tým, že chce ukončiť pracovný pomer dohodou čím najskôr. P. Š. pripravila návrh dohody. Nepamätala si, či sa žalobca pred uzatvorením dohody pýtal na možnosť vyplatenia odstupného.

14. Svedok F. F. na pojednávaní uviedol, že u žalovaného pracuje cca 6 rokov v pozícii majster údržby verejnej zeleni. V čase uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným bol dlhodobo práceneschopný. Nebol v práci prítomný, nevie sa vyjadriť k predmetu sporu.

15. Svedok P. A. na pojednávaní uviedol, že u žalovaného pracuje od roku 2012 ako referent, v súčasnosti ako vedúci technickoprevádzkového strediska. Pamätá si okolnosti uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru medzi stranami sporu, bol tam osobne prítomný. Žalobca chcel ukončiť pracovný pomer, nepýtal sa na možnosť vyplatenia odstupného pri podpise dohody. Žalobcovi v tom čase nehrozila výpoveď z organizačných dôvodov. Žalobca hovoril niečo o zlom zdravotnom stave. Pri podpise dohody bol prítomný svedok, p. A., X.. F., X.. A., X.. Š.. Dohoda vyšla z iniciatívy žalobcu. Nebol na neho vyvíjaný žiadny nátlak. Žalobca chcel ukončiť pracovný pomer v mesiaci júl s tým, že dostane odmenu vo výške 1-mesačného platu. S čím súhlasil. Túto zmenu mu ponúkol riaditeľ.

16. Svedok Š. L. na pojednávaní uviedol, že u žalovaného pracuje cca 19 rokov ako robotník verejnej zelene. Mal vedomosť o skončení pracovného pomeru žalobcu u žalovaného. Nevedel sa vyjadriť, či to bolo formou dohody. Predtým spolu síce komunikovali, ale nevedel presne, aký bol dôvod skončenia pracovného pomeru žalobcu. Vedel, že žalobca nemá veľa robiť u žalovaného. Nepočul, že

by niekto z nadriadených hovoril žalobcovi o odstupnom pred skončením pracovného pomeru. Svedka to nezaujímalo. Žalobca mu pri výkone práce nič hovoril o tom prečo chce skončiť pracovný pomer, ani o tom, že má zdravotné problémy, ani o odstupnom. V tom čase bol hlavný nadriadený žalobcovi.

17. Podľa § 252i ods. 1 Zákonníka práce, týmto zákonom sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2013.

18. Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

19. Podľa § 60 ods. 2 Zákonníka práce, dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20180501>.

20. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

21. Podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2001/311/20180501> alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky, b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov, c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov, d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov, e) päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.

22. Podľa § 1 ods. 1 Občianskeho zákonníka, úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva.

23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa § 49 Občianskeho zákonníka, účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

25. Vykonaným dokazovaním prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany súd dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť, keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru.

26. Žalobca poukazoval na rozpor dohody o skončení pracovného pomeru s dobrými mravmi, keď podľa tvrdenia žalobcu dohodu podpísal z dôvodu, že žalovaný mu výslovne uviedol, že v súvislosti s uzavretou dohodou o skončení pracovného pomeru bude žalobcovi vyplatené odstupné. Žiadnymi dôkazmi žalobca nepreukázal, že zo strany žalovaného mu bolo pred podpisom dohody ústne oznámené, že v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou mu bude vyplatené odstupné. Vo veci súd vypočul viacerých svedkov zamestnancov žalovaného, ktorí boli prítomní na pracovisku v čase uzatvárania dohody o skončení pracovného pomeru, pričom žiaden zo svedkov nepotvrdil pravdivosť tvrdení žalobcu o prísľube zamestnávateľa vyplatiť odstupné. Žalobca neprodukoval ani jeden dôkaz preukazujúci tvrdenie žalobcu. Navyše samotný právny zástupca žalobcu uviedol, že pred podpisom dohody o skončení pracovného pomeru telefonicky poučil žalobcu o obsahu dohody, že v nej musia byť uvedené dôvody v zmysle § 76 ods. 2 Zákonníka práce, aby bol dôvodný nárok na vyplatenie odstupného. V konaní nebol preukázaný ani dôvod neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru, že bola

uzatvorená v tiesni žalobcu podľa § 49 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu je síce nelogický dôvod súhlasu žalobcu s uzavretím dohody o skončení pracovného pomeru, ak by nemalo byť žalobcovi vyplatené odstupné v zmysle § 76 ods. 2 Zákonníka práce, žalobca však tvrdenia musí preukázať. Žalobca ani jedným z dôkazov nepreukázal pravdivosť tvrdenia tak, aby súd mohol prípadne inak vyhodnotiť výsluchy svedkov - súčasných zamestnancov žalovaného.

27. Súd poukazuje i na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 09.06.2010 sp. zn. 5Cdo 42/2010, podľa ktorého neplatnou je aj výpoveď zamestnávateľa, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi predpokladá, že motívy výpovede nie sú v súlade so základnými zásadami právneho poriadku, je potrebné ale konštatovať, že rozpor s dobrými mravmi zakladá dôvod neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ale existencia rozporu s dobrými mravmi musí byť preukázaná.

28. V zmysle § 319 Civilného sporového poriadku súd mohol vykonať v predmetnom konaní (individuálny pracovnoprávny spor) aj dôkazy, ktoré žalobca nenavrhol. Z priebehu konania súdu ale nie sú zrejmé možnosti vykonania iných dôkazov (napr. výsluch svedkov), ktorí by sa ešte vedeli vyjadriť k predmetu sporu. Osoby prítomné pri uzatváraní dohody o skončení pracovného pomeru napr. prítomné v blízkosti miesta výkonu práce žalobcu vypočutí v konaní boli.

29. V súlade s čl. 6 ods. 1 Civilného sporového poriadku, čl. 8 Civilného sporového poriadku, pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t. j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov Civilného sporového poriadku o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I ÚS 50/04).

30. Za daných okolností v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku, z dôvodov hodných osobitného zreteľa stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považuje nepriaznivú finančnú situáciu žalobcu, ktorý je nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 117,-- eur, v rámci ktorej je zahrnutý príspevok na bývanie, iný príjem nemá. Býva sám v 2-izbovom byte, za ktorý platí 100,-- eur, mesačne za lieky platí 20,-- eur, keď má nepriaznivý zdravotný stav. Finančná situácia žalobcu neumožňuje nahradiť žalovanému trovy konania bez toho, aby vážnym spôsobom bolo ohrozené zabezpečenie základných životných potrieb žalobcu. Navyše vzhľadom na charakter žalovaného súd je názoru, že nepriznaním práva na náhradu trov konania žalovanému nebude zasiahnuté závažným spôsobom do finančnej sféry žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.