Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoPr/7/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudcov JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Jozefa Maruščáka v spore žalobkyne: J..N. Y., V. XX. D. XXXX, P. Q., P. X, zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Zsolf Suver, Advokátska kancelária, Murgašová 3, Košice, proti žalovanému: Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky, štátny podnik, Lesnícka 23, Pliešovce, zastúpenému advokátom JUDr.Milošom Barbušom, so sídlom v Bratislave, Štúrova 13, P.O.BOX 154, o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru a náhradu mzdy s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 13. apríla 2017 č.k. 25Cpr/2/2013-171 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 13. apríla 2017 č.k. 25Cpr/2/2013-171 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že skončenie pracovného pomeru žalobkyne výpoveďou žalovaného doručenej žalobkyni dňa 11. júna 2012 je neplatné a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy za obdobie od 14. mája 2013 do 31. mája 2015 v sume 18.846,27 € s príslušenstvom. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

2. Po podrobnom opise skutkového stavu a citácii § 61 ods. 1,2,3 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení účinnom v čase doručenia výpovede (ďalej len „ZP“), § 63 ods. 1 písm. b/ ZP, § 63 ods. 2 súd uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa J..Y. pracovala u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 25.2.2011 ako referentka oddelenia reštitúcií od 1.3.2011 v Košiciach, Komenského 39/A. Preukázané a nesporné bolo aj to, že generálny riaditeľ žalovaného dňa 7.3.2012 vydal Rozhodnutie - organizačné zmeny k 1.5.2012, ktorým rozhodnutím k tomuto dátumu zrušil 10 funkcií, z toho 3 funkcie v Kežmarok, z toho dve miesta referenta oddelenia reštitúcií. Z uvedeného rozhodnutia o organizačnej zmeny je zrejmé, že sa ňou sledovalo zníženie stavu zamestnancov u žalovaného. Z organizačnej štruktúry VLM SR š.p., OZ, Kežmarok, ktorú predložil žalovaný od 1.1.2012 a od 1.5.2012 je zrejmé, že na oddelení reštitúcií zamestnankyňou ktorého oddelenia bola aj žalobkyňa, malo dôjsť a došlo k zrušeniu dvoch miest referenta tohto oddelenia. Rozhodnutie o organizačnej zmene generálneho riaditeľa zo dňa 7.3.2012 nemá povahu právneho úkonu, a teda nepodlieha súdnemu preskúmavaniu. Keďže bolo vydané rozhodnutím generálneho riaditeľa ako výkonného orgánu, bola splnená požiadavka zákona o písomnej forme rozhodnutia o organizačnej zmene, ktorá skutočnosť nakoniec bola aj potvrdená správou Ministerstva obrany SR, podľa ktorej rozhodnutie o zriadení oddelení vo VLM SR š.p., o počte pracovných miest na týchto oddeleniach a o spôsobe určovania, resp. zriaďovania pracovných miest nepatrí do pôsobnosti

Ministerstva obrany SR, ktoré vykonáva len práva zakladateľa, ale do výlučnej pôsobnosti samotného VLM SR š.p..

3. Súd sa stotožnil (aj) s tvrdením žalovaného pokiaľ ide o výber nadbytočného zamestnanca, ktorý patrí výlučne zamestnávateľovi, a ani súd nemôže preskúmavať správnosť tohto výberu zamestnávateľom.

4. Organizačná zmena u žalovaného na základe Rozhodnutia generálneho riaditeľa zo dňa 7.3.2012 nastala, jej cieľom bolo zníženie stavu zamestnancov, aj na oddelení reštitúcií, pracoviska žalobkyne o dvoch zamestnancov, ktorý výber bol vyslovene na posúdení zamestnávateľa.

5. Pokiaľ ide o ponuku vhodnej práce ako hmotnoprávnej podmienky výpovede, v tomto smere žalovaný preukázal, že na základe rozhodnutia o organizačných zmenách zo dňa 7.3.2012, ktoré sa týkali aj oddelenia reštitúcií, bol rozviazaný pracovný pomer so zamestnancom J.. J. O., o ktorej skutočnosti predložil súdu výpoveď z pracovného pomeru, ktorá mu bola doručená v zmysle úradného záznamu dňa 27.3.2012, ktorá výpoveď je v časovom slede po uskutočnení organizačných zmien. Druhým zamestnancom, s ktorým bol rozviazaný pracovný pomer na základe uvedeného rozhodnutia o organizačnej zmene bola žalobkyňa, ktorej výpoveď bola doručená 11.6.2012. Ponuka vhodnej práce musí byť splnená zo strany zamestnávateľa predtým, ako dá výpoveď zamestnancovi. Žalovaný preukázal, že skončenie pracovného pomeru s J..T. bolo na základe jeho žiadosti, (listu zo dňa 20.6.2012), ktorý bol žalovanému doručený 21.6.2012 a pracovný pomer s týmto zamestnancom bol ukončený dohodou k 30.6.2012, ktorá dohoda bola uzatvorená 27.6.2012. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný v čase rozviazania pracovného pomeru so žalobkyňou nemal vedomosť o skončení pracovného pomeru J..T., túto okolnosť sa dozvedel až následne, teda až potom, čo bola žalobkyni výpoveď daná. Pokiaľ ide o ponuku vhodnej práce žalobkyni, medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný neponúkol žalobkyni žiadne pracovné miesto, podľa jeho tvrdenia, preto, že v rozhodnom období neexistovalo. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že na oddelení reštitúcií sa uvoľnili miesta po kolegoch T., kolegyni J., ktorá odišla na materskú dovolenku, resp. H., ktorý ukončil pracovný pomer 14.11.2012, súd konštatoval, že tieto skutočnosti sú pre právne posúdenie splnenia ponukovej povinnosti vhodnej práce právne irelevantné, keďže takáto ponuka práce musí byť v čase dania výpovede. To, že u žalovaného existovalo voľné pracovné miesto v rozhodnom období (v čase dania výpovede) žalobkyňa neoznačila a neuviedla.

6. Ak žalobkyňa namietala nedostatok hmotnoprávnych podmienok výpovede, ktorú prevzala 11.6.2012 a to, že výpovedný dôvod nie je konkretizovaný a dostatočne uvedený, v tomto smere súd konštatoval, že o organizačnej zmene žalobkyňa vedomosť mala. Danú skutočnosť sama vo výpovedi potvrdila, keď uviedla, že začiatkom marca 2012 generálny riaditeľ ich s touto organizačnou zmenou oboznámil, konkrétne uviedol, že zníži stav o dvoch referentov na oddelení, na ktorom pracovala. Nakoniec o organizačnej zmene bola uzrozumená aj predtým, ako jej bola daná výpoveď, o čom svedčí úradný záznam zo dňa 11.6.2012. Pokiaľ vo výpovedi je organizačná zmena uvedená s odkazom na Rozhodnutie zamestnávateľa č.1/2012 zo dňa 7.3.2012, s ktorým rozhodnutím bola žalobkyňa uzrozumená a oboznámená, podľa názoru súdu tieto organizačné zmeny nie je potrebné v samotnom skončení pracovného pomeru výpoveďou ďalej rozvádzať. Z obsahu výpovede je zrejmé, že tá bola žalobkyni daná v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. b/ ZP, teda z organizačných dôvodov, ktoré organizačné dôvody boli odôvodnené Rozhodnutím zamestnávateľa č.1/2012 zo dňa 7.3.2012, s ktorými organizačnými zmenami, tak ako bolo konštatované bola oboznámená.

7. Pokiaľ ide o ponuku vhodnej práce v súlade s uzatvorenou kolektívnou zmluvou, v tomto smere súd konštatoval, že v kolektívnej zmluve možno konkretizovať len podmienky uskutočnenia ponukovej povinnosti zamestnávateľa z jeho strany, nemôže však odlišne meniť, upravovať, resp. dopĺňať ustanovenia Zákonníka práce upravujúce skončenie pracovného pomeru. Preto táto povinnosť v prípade uvoľneného pracovného miesta by mohla byť splnená a žalobkyni ponúknutá len v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce v súvislosti s jej rozviazaním pracovného pomeru, t.j. len do skončenia pracovného pomeru. Žalobkyňa však na funkcii, ktorú zastávala do skončenia pracovného pomeru zotrvala, čím nebol dôvod jej uvoľnené miesto ponúknuť.

8. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

9. Výrok o nároku na náhradu trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.

10. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla zmeniť napadnutý rozsudok a určiť, že skončenie pracovného pomeru žalobkyne výpoveďou žalovaného, doručenej žalobkyni dňa 11. júna 2012 je neplatné. V časti nároku žalobkyne na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru a v časti výroku o priznaní náhrady trov konania žalovanému v plnej výške navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vyčítala súdu, že výpoveď je neurčitá. Z výpovede žalovaného doručenej žalobkyni dňa 11. júna 2012, ani z rozhodnutia žalovaného ako zamestnávateľa o organizačnej zmene zo dňa 7. marca 2012 nijako nevyplýva, v čom mali organizačné zmeny zamestnávateľa, v príčinnej súvislosti, s ktorými sa žalobkyňa mala stať nadbytočnou spočívať, či v zmene úloh alebo technického vybavenia, alebo že práce vykonávané na oddelení reštitúcii potrebujú v menšom rozsahu alebo či sa chce zvýšiť iba efektívnosť práce. Vo výpovedi žalovaného doručenej žalobkyni 11. júna 2012 bolo uvedené, že ... „Písomným rozhodnutím zamestnávateľa č. 1/2012 zo dňa 7. marca 2012 bolo rozhodnuté v organizačných zmenách u zamestnávateľa, na základe ktorých ste sa stali ako zamestnanec nadbytočným“, sa bez ďalšieho iba uvádza, že „Nakoľko zamestnávateľ nemá možnosť Vás ďalej zamestnávať, stali ste sa v dôsledku vyššie uvedených organizačných zmien pre zamestnávateľa nadbytočným ...“.

11. V danej súvislosti poukázala na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/124/2010 v inej obdobnej veci, v rámci ktorého bolo argumentované ... „Skutková konkretizácia výpovedného dôvodu napĺňajúca identifikačný účel, aby nedochádzalo k dodatočnej zmene dôvodu (lebo dodatočné skonkretizovanie výpovede nemožno považovať za súčasť výpovede“). Uviedla, že z rozhodnutia o organizačných zmenách a ani z výpovede žalovaného nijako nevyplýva, aký cieľ sa týmito údajnými organizačnými zmenami sledoval.

12. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo/2204/2003 z 27. apríla 2014, v ktorom okrem iného argumentoval, že v prípade, že rozhodnutím zamestnávateľa boli od počiatku sledované iné ako uvedené ciele a že teda zamestnávateľ len predstieral prijatie organizačného opatrenia (zmenu svojich úloh, technického vybavenia, zníženia stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce), je potrebné dôvodiť, že rozhodnutie o organizačnej zmene nebolo prijaté.

13. Uviedla, že žalovaný si nesplnil svoju ponukovú povinnosť podľa Podnikovej kolektívnej zmluvy z 19. decembra 2007, podľa čl. III písm. B/ ods. 2, v zmysle ktorého, „Ak sa zriadi nové pracovné miesto alebo ak bude uvoľnené pracovné miesto už zriadené, bude toto miesto prednostne ponúknuté vlastným zamestnancom, ktorí spĺňajú požadované kvalifikačné predpoklady“.

14. Žalobkyni začala výpovedná doba plynúť 1. júla 2012 a pre jej dočasnú pracovnú neschopnosť uplynúť mala až 13. mája 2013. K 31. máju 2012 bol ukončený pracovný pomer s referentom - právnikom J.. O., 30. júna 2012 ukončil pracovný pomer ďalší referent - právnik J.. T. a k 14. novembru 2012 pracovný pomer ukončil ďalší právnik - referent reštitučného oddelenia J.. H..

15. Žalobkyňa bola od 31. mája 2012 do 20. augusta 2012 v práci (nebola práceneschopnou), a preto bolo povinnosťou žalovaného jej ako zamestnankyni ponúknuť voľné pracovné miesto zodpovedajúce jej kvalifikácii,

16. K nároku na náhradu mzdy žalobkyňa uviedla, že má nárok na náhradu mzdy pre neplatné skončenie pracovného pomeru spolu s úrokmi z omeškania vyčíslené v žalobe, resp. v uznesení súdu o pripustení zmeny žaloby na pojednávaní dňa 13. apríla 2017. Pretože okresný súd dospel k právnemu názoru, že daná výpoveď nie je neplatná, na základe čoho žalobu zamietol, nezaoberal sa otázkou náhrady mzdy a jej výšky, a tak odôvodnenie rozsudku vo vzťahu k nároku na náhradu mzdy neobsahuje nijaké odôvodnenie.

17. K výroku o náhrade trov konania žalobkyňa poukázala na to, že žalobkyni bola daná výpoveď dňa 11. júna 2012 vo veku 58 rokov. V období od 20. augusta 2012 do 13. mája 2013 bola dočasne práceneschopná a poberala len nemocenské dávky vo výške 55 % zárobku pred obdobím dočasnej práceneschopnosti, t.j. vo výške 360 € mesačne. Od 15. mája 2013 do 15. novembra 2013 bola jej

poskytnutá podpora v nezamestnanosti vo výške 350 € mesačne, a po uplynutí podpornej doby do 24. apríla 2016 (priznanie nároku na starobný dôchodok) bola bez akéhokoľvek príjmu.

18. Uvedené okolnosti podľa odvolateľky zakladajú dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré okresný súd nemusel náhradu trov konania žalovanému vôbec priznať.

19. Zároveň žalobkyňa uviedla, že súdne konanie prebiehalo na Okresnom súde Košice I a žalovaný svojim zastupovaním poveril advokáta JUDr. Miloša Barbuša, ktorého kancelária má sídlo v Bratislave, teda vzdialené od Okresného súdu Košice I 405 km. V meste Košice je v SAK zapísaných 490 advokátov a zastupovanie v pracovnoprávnych veciach je bežnou agendou advokáta. Žalobkyňa má za to, že prinajmenšom cestovné náklady a náhrada za stratu času nemôžu sa považovať za hospodárne a účelne vynaložené trovy konania. Pokiaľ žalovaný poveril svojim zastupovaním advokáta z Bratislavy, ide podľa žalobkyne o zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu.

20. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. K otázke neurčitosti výpovede sa podrobne vyjadril v písomnom podaní zo dňa 7. septembra 2016. Žalobkyňa sa o organizačnej zmene dozvedela jednak na pracovnej porade dňa 13. marca 2012 a pri prerokovaní výpovede dňa 11. júna 2012. Zo samotnej organizačnej zmeny vyplýva, že dôvodom nadbytočnosti je zníženie stavu zamestnancov. Žalovanému nie je jasné, ako sa dá simulovať organizačná zmena, s ktorou bola žalobkyňa oboznámená dňa 13. marca 2012 a pred doručením výpovede dňa 11. júna 2012.

21. K ponukovej povinnosti sa podrobne vyjadril v podaní zo dňa 7. septembra 2016 a 1. decembra 2015, ako aj 17. januára 2013. V uvedených podaniach je podrobný popis toho, kedy a s kým bol rozviazaný pracovný pomer. Ak žalobkyňa tvrdí, že žalovaný mal voľné pracovné miesto, dôkazné bremeno bolo na žalobkyni. K nároku na náhradu mzdy sa nevyjadroval, lebo zamietnutím žaloby je takýto nárok žalobkyne bezpredmetný.

22. Značnú časť odvolania žalobkyňa venuje trovám konania. Namieta tú skutočnosť, že právny zástupca žalovaného má sídlo v Bratislave, a že dochádzal na pojednávania z Bratislavy do Košíc, a v Košiciach je 490 advokátov zapísaných v Slovenskej advokátskej komore. K tejto argumentácii nie je čo dodať, len to, že slobodný výkon advokácie znamená, že ju advokát vykonáva nielen vo svojom sídle, ale aj mimo sídla a nielen na území Slovenskej republiky. Je na klientovi akého advokáta si zvolí a kde je jeho sídlo. Žalobkyňa namieta základné princípy, na ktorých je založený slobodný výkon advokátskeho povolania. O výške náhrady trov konania sa bude rozhodovať až po právoplatnom skončení veci, a teda uvedená argumentácia v danom prípade je predčasná.

23. Zo stanoviska žalobkyne k vyjadreniu žalovaného vyplýva, že žalobkyňa o organizačných zmenách žalovaného mala vedomosť, lebo sa o nich dozvedela na pracovnej porade konanej 13. marca 2012 a jednak pri prerokovaní výpovede dňa 11. júna 2012.

24. Žalobkyňa uviedla, že rozhodujúcim pre rozhodnutie o veci nie je obsah pracovnej porady, ani obsah úradného záznamu z 11. júna 2012, ale obsah písomného rozhodnutia žalovaného ako zamestnávateľa o organizačnej zmene zo dňa 7. marca 2012, a najmä obsah samotnej výpovede doručenej žalobkyni dňa 11. júna 2012.

25. Z výpovede žalovaného ani z rozhodnutia o organizačných zmenách nijako nevyplýva, v čom mali organizačné zmeny zamestnávateľa spočívať, či v zmene jeho úloh alebo technického vybavenia alebo, že práce vykonávané na oddelení reštitúcií potrebuje v menšom rozsahu alebo, či chce zvýšiť iba efektívnosť práce. Žalovaný v konaní pred okresným súdom nepredložil nijaké dôkazy na zdôvodnenie rozhodnutia o organizačnej zmene v podobe interného auditu, či menšieho obratu, alebo zmeny spôsobu podnikania štátneho podniku, ktorú spôsobí zníženie počtu alebo zmena štruktúry zamestnancov.

26. Opätovne poukázala na to, že súdne konanie prebiehalo na Okresnom súde Košice I a žalovaný svojim zastupovaním poveril advokáta JUDr. Miloša Barbuša, so sídlom v Bratislave, t.j. vzdialeného od sídla Okresného súdu Košice I 405 km. Aj naďalej má žalobkyňa za to, že prinajmenšom cestovné náklady a náhradu za stratu času advokáta nemožno považovať za hospodárne a účelné, keď iba v meste Košice je v SAK zapísaných 490 advokátov.

27. Pokiaľ žalovaný poveril svojim zastupovaním advokáta, so sídlom v Bratislave ide zjavne o zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu. Nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia, čo do náhrady cestovných nákladov a náhrady za stratu času, nemožno považovať za rozporné s princípom slobodnej voľby advokáta. O pomere a rozsahu náhrady trov konania sa rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, a tak argumentáciu žalobkyne v časti čo do nepriznania náhrady trov konania nemožno považovať za predčasnú.

28. Uvedené stanovisko žalobkyne bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 31. augusta 2017.

29. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.

30. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

31. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30. apríla 2018 o 13.15 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 212, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 24. apríla 2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1,3 a § 378 ods. 1 CSP.

32. Aj keď žalobkyňa v odvolaní neoznačila odvolacie dôvody, z obsahu odvolania možno vyvodiť, že uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

33. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu vo veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 191 až § 194 CSP.

34. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

35. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

36. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by do úvahy vzal skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými

dôkazmi preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 191 až § 194 alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

37. Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 CSP, teda každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Z vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil.

38. Mimoriadne podrobné, presvedčivé, zákonu zodpovedajúce a vecne správne sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a na ktoré v podrobnostiach odkazuje (§ 387 ods. 2 .

39. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dalo odpoveď na všetky odvolacie námietky žalobkyne. Podrobne sú uvedené aj úvahy súdu, ktoré ho viedli k rozhodnutiu vo veci s odkazom na zistený skutkový stav a aplikované právne predpisy aj s ich podrobným právnym rozborom. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza nasledovné :

40. Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, alebo o iných organizačných zmenách.

41. Podmienkou použitia tohto výpovedného dôvodu je organizačná zmena u zamestnávateľa, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca.

42. O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávateľ prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v tom, že zamestnávateľ naďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec, alebo v pôvodnom rozsahu. Takýto stav môže nastať napríklad v dôsledku vnútorných organizačných zmien, ale aj znížením celkového počtu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Skončenie pracovného pomeru pre nadbytočnosť nie je podmienená absolútnym zníženým celkového počtu zamestnancov. Môže k nemu dôjsť aj pri jeho zvyšovaní. Pre zamestnávateľa totiž nie je dôležitý len počet zamestnancov, ale aj ich celková skladba z hľadiska profesií a kvalifikácie. Nie je teda vylúčené, aby zamestnávateľ pri nedostatku zamestnancov určitej profesie alebo kvalifikácie uzavieral pri organizačných zmenách nové pracovné zmluvy, a tým zvyšoval počet zamestnancov, a súčasne, aby mal nadbytok zamestnancov iných povolaní alebo na inom úseku pracovnej činnosti.

43. Na rozdiel od právneho stavu platného do 31. marca 2002, rozhodnutie o organizačnej zmene, v dôsledku ktorej sa zamestnanec stane nadbytočným, musí zamestnávateľ urobiť písomne.

44. Zamestnávateľ nie je zákonom obmedzený, pokiaľ ide o rozhodnutie, s ktorým zamestnancom pracovný pomer skončí. Aj v prípade, ak pracovnú činnosť rovnakého druhu, ktorá sa stala pre zamestnávateľa nadbytočná, vykonáva viacero zamestnancov, o výbere zamestnanca, ktorý sa stal nadbytočným, rozhoduje zamestnávateľ výlučne sám a ani súd nie je oprávnený takéto rozhodnutie preskúmavať.

45. nevyžaduje, aby sa organizačná zmena realizovala v čase, keď sa zamestnancovi dáva výpoveď. Musí však byť o nej určeným spôsobom rozhodnuté, aby bolo nepochybné, že zamestnanec sa v istom okamihu v dôsledku jej realizácie stane pre zamestnávateľa nadbytočným.

46. Nadbytočnosť musí byť v príčinnej súvislosti so zmenami v úlohách zamestnávateľa, jeho technického vybavenia alebo inými organizačnými zmenami, alebo musí súvisieť s rozhodnutím o znížení stavu zamestnancov, ktoré má zabezpečiť efektívnosť práce.

47. V prejednávanej veci na základe vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie bolo nepochybné zistené, že žalobkyňa J.. Y. pracovala u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 25. februára 2011 ako referentka oddelenia reštitúcií od 1. marca 2011.

48. Preukázané bolo aj to, že generálny riaditeľ žalovaného vydal dňa 7. marca 2012 rozhodnutie o organizačných zmenách k 1. máju 2012, ktorým rozhodnutím zrušil 10 funkcií, z toho 3 funkcie v Odštepnom závode Kežmarok, z toho dve miesta referenta oddelenia reštitúcií. Organizačná zmena u žalovaného nastala na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa zo dňa 7. marca 2012, a jej cieľom bolo zníženie stavu zamestnancov, aj na oddelení reštitúcií (pracoviska žalobkyne), o dvoch zamestnancov, ktorý výber bol výslovne na posúdení zamestnávateľa.

49. Odvolací súd poznamenáva, že súdna judikatúra je vzácne jednotná v tom, že na rozhodnutie o organizačných zmenách zákon nevyžaduje, aby tieto boli realizované v čase, keď sa dáva výpoveď, musí však byť o nich určeným spôsobom rozhodnuté. Takéto rozhodnutie musí byť od 1. apríla 2002 prijaté vždy v písomnej forme a malo byť zamestnávateľom vyhlásené, či oznámené dotknutému zamestnancovi. Stačí však aj to, ak sa o ňom zamestnanec dozvie najneskôr z výpovede o skončení pracovného pomeru. Súd nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutie o tzv. organizačnej zmene (viď Zo súdnej praxe 61/2001, strana 127).

50 K námietke odvolateľky, že samotná výpoveď neobsahuje vymedzenie toho k akým organizačným zmenám malo u žalovaného dôjsť, a v čom tieto zmeny spočívali, odvolací súd uvádza, že dňa 11. júna 2012 prevzala žalobkyňa skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP. Z písomného vyhotovenia skončenia pracovného pomeru vyplýva, že „Písomným rozhodnutím zamestnávateľa zo dňa 7. marca 2012 bolo rozhodnuté o organizačných zmenách u zamestnávateľa, na základe ktorých ste sa stali ako zamestnanec nadbytočným. S uvedeným rozhodnutím o organizačných zmenách boli ste riadne oboznámená. Nakoľko zamestnávateľ nemá možnosť Vás ďalej zamestnávať, stali ste sa v dôsledku vyššie uvedených organizačných zmien nadbytočnou, z ktorého dôvodu Vám zamestnávateľ dáva výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP.

51. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou žalobkyne, že výpoveď neobsahuje vymedzenie toho, k akým organizačným zmenám u žalovaného došlo, a v čom tieto zmeny spočívali.

52. Na splnenie požiadavky písomnej formy výpovede, v ktorej musí byť dôvod výpovede uvedený, stačí stručné skutkové uvedenie dôvodu. Ak so zreteľom na to, čo výpovedi predchádzalo, je medzi účastníkmi (stranami sporu) skutkovo nepochybné, čo je dôvodom výpovede, stačí citácia zákona (viď Zo súdnej praxe 5/1997, strana 109).

53. Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že ak zamestnávateľ na základe svojho rozhodnutia o organizačných zmenách znižuje počet zamestnancov v rovnakom pracovnom zaradení, o výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje výlučne zamestnávateľ, a súd nie je oprávnený v tomto smere rozhodnutia zamestnávateľa preskúmavať (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu R 3/2009).

54. K odvolacím námietkam žalobkyne ohľadom trov konania, t.j. náhrady cestovných výdavkov a náhrady za stratu času u advokáta, ktorý má sídlo mimo sídla okresného súdu, ktorý vec pojednával, ktoré sa podľa odvolateľky nedajú považovať za účelne vynaložené, odvolací súd (k týmto výhradám) uvádza nasledovné :

55. Právo na zastúpenie advokátom v konaní pred súdom je realizáciou ústavou garantovaného práva na právnu pomoc pred súdmi, upraveného Občianskym súdnym poriadkom a od 1.7.2016 tiež Civilným sporovým poriadkom. Pre voľbu advokáta zákon neustanovuje žiadne obmedzenia, je teda len a len na účastníkovi, ktorého z advokátov zapísaných v zozname advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou si zvolí. Dôležitým kritériom pritom nie je len povesť advokáta, jeho odborné zameranie, ale aj osobný faktor dôvery danému advokátovi, vedomosť, že sa naňho môže spoľahnúť a že advokát si preňho nájde čas. Účastník konania, (resp. strana sporu) si advokáta volí, berúc na seba riziko, že mu v konaní nevznikne právo na náhradu trov konania, resp., že mu táto nebude priznaná.

56. Účelným bránením práva podľa § 255 ods. 1 sa rozumie voľba účelných krokov, resp. úkonov právnej pomoci zo strany advokáta. Súd je oprávnený skúmať účelnosť vynaložených trov, ako aj skutočnosť, či nie sú naplnené podmienky pre postup podľa § 150 O.s.p. do 30. júna 2016 (t.č. § 257 .

57. Doprava na pojednávanie priamo súvisí s účelným úkonom právnej pomoci, zastupovaním na pojednávaní pred súdom, je realizáciou práva účastníka (strany sporu) na účasť v konaní, v spojení s právom na právnu pomoc. V prípade cestovného a náhradu za stratu času právneho zástupcu sa ich účelnosťou rozumie najmä voľba vhodného dopravného prostriedku s ohľadom na sídlo advokátskej kancelárie a miestom procesného úkonu, napríklad pojednávania, jeho dostupnosť z hľadiska vlakovej alebo autobusovej dopravy ako lacnejších foriem cestovania. Súčasne však treba brať do úvahy výšku náhrady za stratu času, ktorá je pri použití osobného automobilu za normálnych okolností väčšinou najnižšia.

58. Podľa názoru odvolacieho súdu, postup súdov smerujúcich k tomu, že nebudú priznávať náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu účelne vynaložených výdavkov na cestovné a za stratu času (účtované „cesty“ predstavujúce dopravu na pojednávanie a späť), ak sídlo advokátskej kancelárie bude v obvode iného súdu prvej inštancie než je bydlisko, resp. sídlo účastníka (strany sporu) alebo sídlo konajúceho prvoinštančného súdu, predstavuje obmedzenie práva slobodnej voľby advokáta dotknutým účastníkom konania (stratou sporu), a je v rozpore nielen s § 255 ods. 1 a nasl. CSP, ale aj v spojení s § 15 a § 17 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, ale odporuje aj čl. 47 ods. 2 a čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

59. To, že žalovaného (so sídlom v Pliešovciach) zastupoval advokát mimo sídla súdu prvej inštancie, ktorý má sídlo v Bratislave, nie je zneužitím práva, ako to tvrdí žalobkyňa v odvolaní.

60. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, aj vo výroku o náhrade trov konania.

61. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa nebola úspešná v odvolacom konaní, a preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník zohľadňujúc § 251 CSP.

62. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .