Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11Co-494-2016.pdf
PDF · 87.47 KB
Case nature
Subarea
11Co/494/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcov: 1. Ing. X. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, O. a 2. A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, proti žalovaným: 1. X. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. O. XX, Z. a 2. M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, O., obaja právne zastúpení JUDr. Kamilom Bereseckým, advokátom, AK so sídlom Farská 33, Nitra, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 10C/25/2010-403 zo dňa 07. septembra 2016, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalovaní v 1. a 2. rade majú voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením, napadnutým odvolaním, rozhodol, že žalovaní v 1. a 2. rade majú voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), vecne dôvodil, že žalobcovia sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17.02.2010 domáhali určenia neplatnosti zmluvy o založení spoluvlastníctva nehnuteľností uzatvorenej dňa 19.12.2006 medzi žalobcami na jednej strane a žalovanými na druhej strane. Rozsudkom č.k. 10C/25/2010 - 345 zo dňa 03.12.2013 súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcom uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu trov štátu v sume 19,75 eur na účet Okresného súdu Piešťany; rozhodnutie o náhrade trov konania si súd vymienil na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Tento rozsudok bol v napadnutej časti vo veci samej potvrdený odvolacím súdom a následne sa súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP zaoberal otázkou nároku na náhradu trov konania. Zohľadňujúc výsledok sporu potom súd dospel k záveru, že v zmysle zásady zodpovednosti za výsledok sporu (zásada úspechu) sú práve žalovaní plne úspešnou stranou sporu, a preto im patrí náhrada trov konania voči neúspešným žalobcom v plnom rozsahu. 3. Proti tomuto uzneseniu v zákonom určenej lehote podali odvolanie žalobcovia, ktorí navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žalovaným náhradu trov konania neprizná. Uviedli, že rozhodnutie o trovách konania považujú za vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP. Žiadali zohľadniť skutočnosť, že v súčasnosti sú obaja žalobcovia v dôchodkovom veku, žalobkyňa je ťažko chorá. Sú rozvedení a nie sú v kontakte, pričom ich spoločný mesačný príjem je necelých 730 eur, po zaplatení úverov v bankách im zostáva 147,98 eur, takže náhrada trov konania v rozsahu 100% je pre nich finančne zničujúca. V ďalšom sa odvolatelia zaoberali skutkovými okolnosťami veci, opisovali okolnosti uzatvárania záložných zmlúv, vyjadrili nespokojnosť so výpoveďou svedka a s postupom ich bývalého advokáta. Aj v neskoršom
„dodatku“ k odvolaniu sa zaoberali skutkovými okolnosťami veci a vysvetľovaním dôvodov, pre ktoré sa nestotožňujú s rozsudkom vo veci samej.
4. Žalovaní v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedli, že ohľadne prejednávanej veci žiadne výnimočné okolnosti nie sú dané. Žalobcovia sú poberateľmi dôchodku, navyše vlastnia nehnuteľnosti v centre mesta O., o čom žalovaní v tomto vyjadrení predkladajú LV č. XXXX pre katastrálne územie O., z ktorého je zrejmé, že žalobcovia sú vlastníkmi viacerých nehnuteľností, vlastnia byt č. X, byt č. X, kde sú podielovými spoluvlastníkmi každý v 1/2, tiež garsónku, nebytové priestory, predajňu č. X, predajňu č. X, predajňu č. X. Jedná sa pritom o nehnuteľnosti v centrálnej časti mesta O.. Podľa vedomostí žalovaných predajne sú prenajímané a žalobcovia z týchto priestorov poberajú nájomné. Z uvedených dôvodov teda nie sú dané ani výnimočné okolnosti, ktoré mali spočívať v nemajetnosti, na ktorú žalobcovia poukazujú, preto žalovaní navrhli napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.
5. Žalobcovia v odvolacej replike uviedli, že podľa ich názoru výnimočná okolnosť spočíva už v zavkladovanej zmluve, v opätovnom otvorení zmluvy, v následnom sfalšovaní guľatého razítka spracovateľom zmluvy na podnet žalovaného v 1. rade. V ďalšom žalobcovia opakovane poukazovali na skutkové okolnosti veci a zotrvávali na podanom odvolaní, žiadajúc zmeniť napadnuté uznesenie a žalovaným náhradu trov konania nepriznať.
6. Žalovaní sa v odvolacej duplike v plnom rozsahu pridržiavali svojho vyjadrenia k odvolaniu.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. m/ CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je nedôvodné.
8. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo určenie neplatnosti zmluvy o založení spoluvlastníctva nehnuteľností, uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 19.12.2006. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 10C/25/2010 - 345 zo dňa 03.12.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/139/2014 - 392 zo dňa 25.02.2015 súd žalobu žalobcov zamietol a zaviazal žalovaných k zaplateniu trov štátu v sume 19,75 eur s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením. Predmetom odvolacieho konania je uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o trovách účastníkov konania tak, že žalovaní v 1. a 2. rade majú voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a to podľa § 255 CSP.
9. Odvolatelia dôvodia nesprávnym právnym posúdením veci, majúc za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP, avšak odvolací súd sa s ich názorom nestotožnil.
10. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
11. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorú dopĺňa zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie, kde náhrada v prípade zavinených trov konania sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. V predmetnej veci ide o posúdenie, či pri rozhodovaní o trovách konania je tu namieste aplikácia § 257 CSP. Použitie citovaného ustanovenia (predtým § 150 ods. 1 O.s.p.) prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Použitie tohto moderačného práva súdu teda predpokladá existenciu výnimočných okolností prípadu. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci ( charaktere určitých druhov konania), ako aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strán sporu (sociálne aspekty) a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva na súde
ako aj ich postoj v konaní. Ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za normu, zakladajúcu jeho voľnú možnosť aplikácie v zmysle svojvôle, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane sporu a aby neodporovalo dobrým mravom. Toto ustanovenie nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.
13. Odvolatelia vidia dôvody hodné osobitného zreteľa jednak v nepriaznivých majetkových pomeroch žalobcov a jednak podľa nich spočívajú tiež už v zavkladovanej zmluve, v opätovnom otvorení zmluvy, v následnom sfalšovaní guľatého razítka spracovateľom zmluvy na podnet žalovaného v 1. rade.
14. Majetkové a osobné pomery žalobcov sú podľa ich vyjadrenia výnimočné tým, že obaja sú dôchodcovia, žalobkyňa je vážne chorá a ich príjem je necelých 730 eur (z toho po zaplatení úverov im zostane necelých 150 eur). Svoje príjmy síce žalobcovia preukázali listinnými dôkazmi v rámci odvolacieho konania, avšak ich majetkové pomery, ako vyplýva z výpisu z katastra nehnuteľností rozhodne nie sú nepriaznivé. Tak ako žalovaní v odvolaní uviedli, podľa LV č. XXXX pre kat. úz. O., vlastnia žalobcovia viacero nehnuteľností v centre O. a to nielen byty ale aj nebytové priestory (predajne). V prípade žalobcov nejde teda o osoby sociálne odkázané a platenie trov konania im nemôže spôsobiť existenčné problémy ani výrazným spôsobom nabúrať ich sociálnu stabilitu. Bez ohľadu na to, či predajne vo vlastníctve žalobcov títo prenajímajú alebo nie, ide o nehnuteľný majetok, poskytujúci dostatočný zdroj finančných prostriedkov na uspokojovanie ich potrieb aj úhradu trov súdneho konania, ktoré sami vyvolali. Z uvedeného je zrejmé, že majetkové pomery žalobcov, resp. ich sociálna situácia napriek uvádzaným príjmom nie je hodná osobitného zreteľa a ani skutočnosť, že by niektorý z nich mal nepriaznivý zdravotný stav, nie je sama osebe dôvodom na aplikáciu ust. § 257 CSP.
15. Pokiaľ ide tvrdenie žalobcov, že výnimočnosť prípadu by mala vyplývať zo samotných skutkových okolností súdeného prípadu (v zavkladovanej zmluve, v opätovnom otvorení zmluvy, v sfalšovaní razítka a pod.), ani tu im odvolací súd nedal za pravdu. Predovšetkým odvolací súd uvádza, že nie každú okolnosť, ktorá by bola príčinou vzniku sporu, možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnému účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 M Cdo 2/2008, zo dňa 25. februára 2009). Pokiaľ ide o okolnosti prípadu, rozvádzané žalobcami v odvolaní, tieto sú v danom prípade irelevantné, jednak preto, že nimi tvrdené skutočnosti sa nepreukázali a jednak preto, že z vykonaného dokazovania žiadna výnimočnosť skutkových okolností nevyplýva. Je však nepochybné, že žalobcovia vyvolali zbytočný súdny spor, v ktorom neuniesli dôkazné bremeno pokiaľ ide o existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti právneho úkonu, a ich žaloba musela byť zamietnutá, preto musia nahradiť trovy konania úspešnej strane sporu.
16. Vychádzajúc z uvedeného musel odvolací súd zhodne so súdom prvoinštančným dospieť k záveru, že je namieste aplikácia § 255 ods. 1 CSP, keďže tu niet žiadnych takých okolností na strane žalobcov, ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania.
17. Vedený týmito úvahami a pri nedostatku dôvodov hodných osobitného zreteľa, posúdil odvolací súd dôvody žalobcov ako neopodstatnené a keďže neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
19. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).