Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/156/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu R A L, s.r.o., so sídlom A. Hlinku 28, 022 01 Čadca, IČO: 36 403 903, právne zastúpený: C.. G. A., advokát so sídlom E. 9, XXX XX Q., proti žalovanému: Robert Rajec, Kpt. Nálepku 179/3, 019 01 Ilava, IČO: 45 692 971, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín, IČO: 36 837 857, o zaplatenie 1.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 37Cb/6/2016-59 zo dňa 20. decembra 2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 2.000 eur od 04.08.2015 do 20.12.2015 a zo sumy 1.000 eur od 21.12.2015 do zaplatenia a paušálnu náhradu spojenú s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená dňa 25.02.2013 mandátna zmluva, ktorá v sebe obsahovala zároveň ustanovenie, v článku II odsek 8, v zmysle ktorého si zmluvné strany dohodli, že mandatár sa zaväzuje do troch dní od ukončenia zmluvy vrátiť počiatočný vklad ktorý je 1.000 eur s príjmovým lístkom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Nárok na vrátenie počiatočného vkladu v zmysle uvedeného ustanovenia si žalobca uplatnil podanou žalobou. Medzi stranami sporu nebolo sporné, uzatvorenie dňa 25.02.2013 mandátnej zmluvy. Sporné bolo jej platné ukončenie a výška nároku žalobcu z titulu jej ukončenia. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že k platnému ukončeniu zmluvy do súčasnosti nedošlo. Súd prvej inštancie ako predbežnú otázku posudzoval a vyhodnocoval, či uzatvorená zmluva bola platne ukončená, spôsobom zákonným resp. zmluvnými stranami dohodnutým. Poukázal na to, že medzi zmluvnými stranami bolo v článku VI odsek 2 dohodnuté, že zmluva zanikne medzi inými aj výpoveďou mandatára teda žalovaného, s 5 mesačnou výpovednou lehotou z akéhokoľvek dôvodu. Žalovaný dňa 20.02.2015 vypovedal zmluvu. Výpoveď zmluvy bola doručená dňa 25.02.2015 a medzi stranami sporu bola dohodnutá päť mesačná výpovedná lehota, ktorá začala plynúť dňa 26.02.2015 a uplynula dňa 26.07.2015, je zrejmé, že k ukončeniu zmluvy medzi stranami sporu došlo a to spôsobom v zmluve dohodnutým. Medzi stranami sporu bolo ďalej sporné, či má žalobca nárok na zaplatenie sumy 1.000 eur z titulu počiatočného vkladu ako plnenie, ktoré bolo dohodnuté po ukončení zmluvy v zmysle článku II odsek 8. Žalobca v konaní preukázal predložením príjmového pokladničného dokladu, ktorý bol riadne podpísaný žalovaným a zároveň opatrený aj pečiatkovou žalovaného, že žalovanému poskytol počiatočný vklad vo výške 2.000

eur. Sám žalovaný poskytnutie vkladu vo výške 2.000 eur určité obdobie, ako pri svojej výpovedi uviedol, pripustil. Zároveň po predložení k nahliadnutiu príjmového pokladničného dokladu uviedol, že podpis aj pečiatka na ňom patrí žalovanému. Na druhej strane tvrdil, že nie si je vedomý toho, že by mu bol žalobca odovzdal takýto príjmový pokladničný doklad a že sumu 2.000 eur nedostával od žalobcu naraz, v čase keď mal dva automaty, dostal za každý stroj 1.000 eur. Zároveň sa žalovaný bránil tým, že počiatočný vklad vlastne predstavoval suma určenú na výplatu výhier, táto suma sa pravidelne zo strany žalobcu dopĺňala a keď mu zobrali jeden automat prestala sa dopĺňať. Obranu žalovaného v tejto časti súd preukázanú nemal. Žalovaný sa zaviazal, že žalobcovi vráti počiatočný vklad v článku II odsek 8 zmluvy. Zaviazal sa, že vráti počiatočný vklad ktorý je vo výške 1.000 eur, avšak z vykonaného dokazovania mal súd preukázané a to ako výpoveďou žalovaného tak aj predloženými listinnými dôkazmi (najmä príjmový pokladničný doklad č. l. 6) že v uvedenom prípade si zmluvné strany dohodli počiatočný vklad vo výške 2.000 eur. Počiatočný vklad vo výške 2.000 eur bol žalovanému riadne vyplatený, čo z príjmového pokladničného dokladu výslovne vyplýva. Obrana žalovaného v časti v ktorej uvádza, že si nie je vedomý, že by bol dostal od žalobcu 2.000 eur sa súdu javí ako účelová, vzhľadom k vykonanému dokazovania. Žalovaný podpísal príjmový pokladničný doklad a tento listinný dôkaz, jeho nepravosť v konaní preukázaná nebola. Žalovaný síce počas konania tvrdil, že došlo zo strany žalobcu k jeho sfalšovaniu, prepisom číslice 1 na číslicu 2, na čo žalobca uviedol, že je ochotný predložiť do spisu aj originál dokladu za účelom znaleckého dokazovania, ak ho žalovaný navrhne, avšak žalovaný následne žiadny návrh na doplnenie dokazovania v tomto smere nevzniesol. Súd prvej inštancie žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Pretože žalovaný je v omeškaní so splnením peňažného záväzku, je povinný zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Úrok z omeškania nebol dohodnutý v zmluve, preto súd pri stanovení jeho výšky vychádzal v súlade so žalobou zo zákonných úrokov z omeškania platných v čase, kedy došlo k omeškaniu a to za použitia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný sa neuhradením peňažného záväzku v lehote splatnosti t. j. uplynutím tretieho dňa od zániku zmluvy t. zn. od 30.07.2015 dostal do omeškania. Avšak súd nemôže priznať žalobcovi viac ako si uplatňuje žalobou preto mu priznal úrok z omeškania od času ním uplatneného t. zn. od 04.08.2015 a to zo sumy 2.000 eur do 20.12.20015 (kedy došlo k čiastočnej úhrade sumy 1.000 eur) a následne od 21.12.2015 do zaplatenia zo sumy zvyšných 1.000 eur. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania v rozhodnom období /obdobie od 10.09.2014 do 15.03.2016/ s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0,05 % t. zn. zákonné úroky za použitia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. predstavujú 9,05 % (základná úroková sadzba ECB zvýšená o 9 percentuálnych bodov) od momentu omeškania. Avšak vzhľadom k tomu, že žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne, priznal mu súd úrok z omeškania v tejto výške. Súd prvej inštancie zároveň priznal žalobcovi v súvislosti s omeškaním dlžníka aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a to v zmysle § 369c Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia vlády č. 21/2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.

3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. l, § 262 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. tak, že žalobcovi ako úspešnej strane v spore priznal plnú náhradu trov konania.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní okrem iného uviedol, že na základe Mandátnej zmluvy štandart videoterminál - videolotéria zo dňa 25.02.2013 čl. II. bod 2 ods. 8 sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi počiatočný vklad, ktorý predstavuje sumu 1 000 eur s príjmovým lístkom, pričom žalovaný tento vklad vrátil, čo žalobca potvrdil aj svojim podpisom na príjmovom doklade - potvrdenke zo dňa 21.12.2015. Žalovaný tento doklad predložil súdu prvej inštancie. Žalovaný si nie je vedomý záväzku v rozsahu na ktorý bol zaviazaný v platobnom rozkaze a aj v rozsudku. Medzi stranami sporu nebolo sporné uzatvorenie Mandátnej zmluvy zo dňa 25.02.2013. Za sporné súd prvej inštancie považoval len jej platné ukončenie a výšku nároku žalobcu z titulu jej ukončenia. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým záverom. Na jednej strane súd prvej inštancie poukazuje na zmluvné dojednania mandátnej zmluvy medzi stranami sporu vo veci ukončenia zmluvného vzťahu a povinnosť vrátiť žalobcovi počiatočný vklad vo výške 1 000 eur a na strane druhej sa súd prvej inštancie stotožnil s tvrdením žalobcu o ničím nepreukázanom uzatvorení ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným o počiatočnom vklade vo výške 2 000 eur, ktorý nijakým spôsobom zo zmluvy nevyplýva. Zároveň z

obsahu samotnej zmluvy vyplýva, že je túto možné výlučne formou písomných dodatkov a zároveň tak poukazuje, že je na zodpovednosti oboch zmluvných strán, aby si svoje vzájomné práva a povinnosti upravili tak, aby bolo z nich dostatočne zrejmé fungovanie predmetného právneho vzťahu a jasné práva a povinnosti zmluvných strán. Z obsahu zmluvy jasne vyplýva, že počiatočný vklad v zmysle zmluvy predstavuje vo výške 1 000 eur, ktorú žalovaný od žalobcu prevzal a zároveň aj vrátil. Z obsahu mandátnej zmluvy nevyplýva, že sa počiatočný vklad mení v závislosti od počtu herných zariadení, respektíve absentujú akékoľvek zmluvné dojednania o zmene výšky počiatočného vkladu a k zmluve neexistuje žiaden písomný dodatok o zmene zmluvných dojednaní. Pokiaľ súd prvej inštancie pri posúdení veci vychádzal z jednotlivých článkov mandátnej zmluvy mal tieto aplikovať aj na otázku výšky povinnosti o vrátení počiatočného vkladu. Súd prvej inštancie nesprávne vec posúdil, keď pri určení výšky vychádzal z riadne neoznačeného dokladu o poskytnutí počiatočného vkladu bez vyplnenej časti o výške sumy slovom, ktorý žalovaný v konaní od začiatku namietal ako sfalšovaný a namietal, že uvedený dokument zo sumou vo výške 2 000 eur nikdy nepodpísal a takúto sumu nikdy neprevzal. Rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na základe vykonaných dôkazov v nesprávnom skutkovom zistení a v nesprávnom právnom posúdení veci.

5. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril tak, že s názorom odvolateľa, že výpoveď zmluvy listom zo dňa 20.02.2015 je neplatná, sa nestotožňuje. Odmieta tvrdenia žalovaného v odvolaní, že príjmový pokladničný doklad na sumu 2 000 eur je sfalšovaný, pretože je to v príkrom rozpore s výsluchom žalovaného na pojednávaní dňa 13.12.2016, kde uviedol, že za každý stroj prevzal 1 000 eur, mal dva stroje a keď mal dva automaty, tak sa mu nechávalo 2 000 eur. Žalovaný rovnako potvrdil pravosť razítka, ako aj podpisu na príjmovom pokladničnom doklade. Tvrdenia o falšovaní tohto dokladu možno považovať za účelové. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný prevzal sumu 2 000 eur ako počiatočný vklad a vrátil žalobcovi iba sumu 1 000 eur. Vrátenie ďalšej časti sumy vo výške 1 000 eur nepreukázal. Žalovaný opätovne ani v odvolacom konaní nepredložil žiaden relevantný listinný dôkaz, ktorý by podporil jeho tvrdenia a tak neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný neodôvodnil svoje odvolanie odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 C.s.p. a nepoužil ani prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie s poukazom na § 366 C.s.p. a zotrval len na svojich pôvodných účelových tvrdeniach. Súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie, pričom riadne zistil skutkový stav veci a správne rozhodol. Svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil. Napadnutý rozsudok žiadal žalobca potvrdiť, nakoľko je vo výroku vecne správny.

6. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaných odvolaní podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a dospel k záveru, že nie sú dôvody pre potvrdenie ani pre zmenu napadnutého rozhodnutia.

8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

10. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje odvolaciu námietku žalovaného, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci za dôvodnú.

11. Mandátna zmluva štandart videoterminál - videolotéria uzatvorená medzi stranami sporu dňa 25.02.2013 v čl. II bod 2 ods. 8 obsahovala záväzok mandatára - žalovaného vrátiť do troch dní od ukončenia zmluvy počiatočný vklad, ktorý bol 1.000 eur s príjmovým lístkom, ktorý tvorí neoddeliteľnú časť zmluvy. V čl. VI bod 9 si zmluvné strany dohodli, že túto zmluvu je možné meniť iba písomnými dodatkami podpísanými zástupcami oboch zmluvných strán.

12. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel odvolací súd k názoru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil z dôvodu nesprávneho vyhodnotenia zisteného skutkového

stavu. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu bol ukončený výpoveďou žalovaného zo dňa 20.02.2015, ktorá bola žalobcovi doručená 25.02.2015. Nesúhlasí však s odôvodnením ohľadne priznanej sumy vo výške 1 000 eur. Súd prvej inštancie založil svoje tvrdenie na skutočnosti, že si zmluvné strany dohodli počiatočný vklad vo výške 2.000 eur (odsek 23 odôvodnenia). V spise sa nenachádza a z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že zmluvné strany v súlade s čl. VI bod 9. uzatvorenej mandátnej zmluvy zmenili písomným dodatkom k zmluve výšku počiatočného vkladu z 1.000 eur na 2.000 eur. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením súdu prvej inštancie, že žalovaný potvrdil prevzatie sumy 2.000 eur od žalobcu v zmysle predloženého pokladničného dokladu. Žalovaný len potvrdil, že pečiatka a podpis na doklade je jeho, ale zároveň namietol sumu uvedenú na tomto doklade. Žalovaný tvrdil, že sumu 2.000 eur nikdy neprevzal naraz. Súd prvej inštancie postupoval v časti základu uplatneného nároku podľa Mandátnej zmluvy zo dňa 25.02.2013. V časti uplatnenej výšky uplatneného nároku už nepostupoval podľa uzatvorenej zmluvy, ale len podľa predloženého príjmového pokladničného dokladu zo dňa 31.03.2013, ktorý bol v rozpore s uzatvorenou zmluvou. Tento rozpor ako aj rozporné tvrdenia strán sporu neboli v konaní odstránené.

13. Odvolanie žalovaného z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil odvolací súd za dôvodné a napadnutý rozsudok zrušil. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal ďalšie dokazovanie, je jeho rozhodnutie nielen nepreskúmateľné, ale aj vecne nesprávne. Neboli splnené predpoklady ani pre opakovanie dokazovania a ani pre jeho doplnenie odvolacím súdom, preto musel odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

14. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní vec opätovne prejedná, za aktívnej dôkaznej povinnosti žalobcu a žalovaného ustáli, či predložená Mandátna zmluva zo dňa 25.02.2018 bola zmenená v súlade s čl. VI bod 9., odstráni rozpory v tvrdení žalobcu a žalovaného ohľadne prevzatia sumy 2.000 eur dňa 31.03.2014. Dôkazy vyhodnotí jednotlivo, ale hlavne v ich vzájomnej súvislosti. Po vykonanom dokazovaní opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p..

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 C.s.p. v novom rozhodnutí vo veci samej.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 C.s.p.)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).