Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-341-2017.pdf
PDF · 98.93 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/341/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, právne zastúpeného Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: M. A., G.. XX.XX.XXXX, K. J. XX/XX, XXX XX J. o zaplatenie 1 600 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 9,90 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Návrhom došlým súdu dňa 29.12.2017 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia a) istiny - 1600 €, b) úrokov - 1327,06 €, d) úrokov vo výške 23,90% ročne zo sumy 1600 € od 01.12.2017 do zaplatenia, e) úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1600 € od 01.12.2017 do zaplatenia, d) bankových poplatkov - 49,51 €,
na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzavrel zmluvu o úvere, pričom žalovaný poskytnutý úver riadne a včas nevrátil.
2. Žalovaný sa k predmetu konania nevyjadril.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi súdny spis a s prihliadnutím na tvrdenia strán zistil nasledujúce: 3.1. Poštová banka ako veriteľ uzavrela dňa 07.07.2014 so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - dostupná pôžička za nasledujúcich podmienok:
- výška úveru 1600 €,
- splatnosť 1. splátky dňa 20.08.2014,
- lehota splatnosti do 20.07.2022,
- mesačná anuitná splátka 41,30 € z toho 3,30 € poistné,
- počet splátok 96,
- výška úrokovej sadzby 23,90 % p.a.,
- RPMN 26,69 % p.a.,
- priemerná RPMN - 17,94 €,
- poistenie - základný súbor poistenia,
- celková čiastka úveru - 3608,43 €.
4. Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere neplnil riadne a včas, preto žalobca z dôvodu omeškania žalovaného s platením splátok pristúpil k tzv. predčasnému zosplatneniu úveru.
5. Listom zo dňa 19.01.2018 vyzval súd žalobcu, aby súdu zaslal (preukázal)
- všetky doklady a výstupy z registrov, ktorými overoval bonitu žalovaného,
- rozpis všetkých splátok na istinu, úroky a poplatky,
- postup podľa § 53 ods.9 OZ (doručenie upozorňujúcej výzvy a listiny o predčasnom zosplatnení úveru žalovanému).
6. Na výzvu súdu zo dňa 10.01.2018 reagoval žalobca podaním doručeným dňa 27.02.2018. Žalobca uviedol, že žalovaný zaplatil sumu 219,98 €, ktorá bola započítaná na poplatky - 67,98 €, na zmluvné úroky a úroky z omeškania - 152 €, na istinu - 0,00 €.
7. Skúmanie bonity žalovaného. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. (1) Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. (2) Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401.html>, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401.html> sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401.html> sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. 7.1. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú
iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. 7.2. KS v Prešove v rozsudku sp. zn. 20Cp/72/2017 uviedol - „ V súvislosti so zisťovaním bonity spotrebiteľa odvolací súd poukazuje na doplňujúci návrh, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 129/2010 Z.z., v ktorom sa okrem iného uvádza: „Zámer finančného sprostredkovateľa je často presvedčiť nebonitného klienta, ktorý má problémy s kontrolou vlastných finančných tokov a hospodárením, aby pristúpil na úver, u ktorého je v mnohých prípadoch zjavné, že ho spotrebiteľ nebude vedieť splácať. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore s odbornou starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší úver, ako je schopný splácať.“ 7.3. Podľa NSS ČR sp. zn. 1 As 30/2015 - Dle kasačního soudu je třeba uvedené závěry krajského soudu chápat ve vzájemné souvislosti tak, že součástí odborné péče při posouzení úvěruschopnosti spotřebitele je také posouzení rozhodujících listin a vynaložení patřičného úsilí, podloženého odborností a profesionalitou, aby byly zjištěny všechny potřebné skutečnosti v nezbytném rozsahu. Proto je nutno dovodit také požadavek na doložení tvrzení dlužníka o jeho majetkových poměrech. Samotné ničím nedoložené prohlášení spotřebitele nemůže vést k řádnému prověření jeho schopnosti splácet úvěr, neboť se dle slov krajského soudu jedná o situace, kdy by osoba jednající s odbornou péčí měla a mohla mít pochybnosti o pravdivosti tvrzených skutečností. Smyslem zakotvení povinnosti poskytovatelů spotřebitelských úvěrů posuzovat úvěruschopnost spotřebitele (§ 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru) je především ochrana spotřebitelů před rizikovými úvěry a dále řešení problému rostoucího zadlužeností domácností (viz důvodová zpráva k zákonu o spotřebitelském úvěru). Povinnost věřitele posoudit před uzavřením smlouvy bonitu spotřebitele představuje pro spotřebitele i určitou záruku, že věřitel bude při poskytování úvěru postupovat tak, aby jej do určité míry chránil před neschopností splácet. Primárním chráněným zájmem je zde ochrana spotřebitele před neodpovědným poskytnutím úvěru, které by vedlo k jeho insolvenci se všemi negativními následky, a to jak ekonomickými v podobě ztráty majetku, tak společenskými v podobě společenské stigmatizace (viz Wachtlová, L., Slanina, J.: Zákon o spotřebitelském úvěru. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2011, s. 99). 7.4. Je teda zrejmé, že § 11 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch treba vykladať tak, aby sa dosiahol jeho účel a to zabránenie zadlžovania nebonitnej časti obyvateľstva. V rámci tohto cieľa potom súd § 11 ods.2 veta tretia zákona č. 129/2010 Z.z. vykladá tak, že veriteľ je povinný skúmať bonitu klienta ako cez rôzne registre, tak aj analýzou príjmov a výdavkov klienta, prihliadajúc na to, že skúmanie bonity cez rôzne registre je síce rýchle a pohodlné ale nie komplexné vzhľadom na obmedzený počet údajov z registrov plynúcich. 7.5. Pokiaľ ide o skúmanie bonity, žalobca súdu predložil:
- žiadosť o úver „Dobrá pôžička“, z ktorého vyplýva, že čistý mesačný príjem žalovaného predstavuje výšku 550 €, pričom uviedol, že mesačné splátky iných úverov a pôžičiek má vo výške 60 €. Žalovaný má byť zamestnancom, je slobodný a počet vyživovaných detí je 0,
- výstup z registra sociálnej poisťovne o vymeriavacom základe žalovaného 495 € mesačne,
- výstup z registra týkajúci sa úverov platených žalovaným, z ktorého je zrejmé, že tento má: o úver č. 1, kde zostávajúca istina a príslušenstvo predstavuje 7 162 € a výška splátky 63 €, o úver č. 2, kde zostávajúca istina a príslušenstvo má výšku 1 230 € a výška splátky je 48 €, o úver č. 3 vo forme úverového rámca vo výške 631 €, z ktorého je využitá suma 602 €, o úver č. 4, kde zostávajúca istina a príslušenstvo je 470 €, pričom účtovaná mesačná čiastka je 25 € o úver č. 5, kde zostávajúca istina a príslušenstvo má výšku 25 353 € a mesačná splátková operácia výšku 123 €,
- vyjadrenie žalobcu, ktorým tento uviedol, že z prehľadu SRBI vyplýva, že žalovaný celkovo mesačne má uhrádzať splátky vo výške 234 €. 7.7. Podľa súdu je zrejmé, že žalobca spôsobom vyššie uvedeným spôsobom vyžadujúcim odbornú starostlivosť nepostupoval. Žalobca si síce zabezpečil informácie z registrov, toto „pohodlné zisťovanie“ sa však rovná zisťovaniu povrchnému. Žalobcu žiadnym spôsobom nezaujímali priemerné mesačné výdavky žalovaného na živobytie a to, či po ich zaplatení má dostatok prostriedkov na splácanie ďalšieho úveru. Žalovaný už splácal viacero úverov, pričom v jeho neprospech malo byť aj to, že v rozpore so skutočnosťou uviedol v „Žiadosti o úver“ výšku splátok iných úverov v rozsahu 60 € oproti skutočnej sume 234 €. Povrchnosť v skúmaní bonity žalovaného tak predstavuje porušenie povinnosti odbornej starostlivosti, čoho výsledkom je, že predčasné zosplatnenie úveru neprichádza do úvahy a žalovaný je povinný z prejednávaného úverového vzťahu vrátiť iba istinu a nie aj úroky a poplatky s výnimkou poistného.
8. Úver je však bezúročný a bez poplatkov aj z iného dôvodu. Podľa § 9 ods.2 písm.j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - zmluva o spotrebiteľských úveroch musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. 8.1. Podľa rozsudku KS v PO sp. zn. 3Co/197/2016 - Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Odvolací súd preto zastáva názor, že týmito predpokladmi je uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky úrokovej sadzby a prípadných poplatkov. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne skonštatoval súd prvej inštancie, že už len z tohto jediného dôvodu je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. 8.2. Keďže skúmaná zmluva o úvere neobsahovala uvedenie predpokladov na výpočet RPMN je úver bez úrokov a bez poplatkov (§ 11 ods.1 písm./ zákona č. 129/2010 Z.z.).
9. (Ne)priznané plnenie - Vyššie uvedené závery o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ako aj o neplatnosti predčasného zosplatnenia znamenajú, že žalobca má právo na zaplatenie istiny dlžnej ku dňu rozhodovania súdu. Ku dňu rozhodovania súdu ešte neboli splatné všetky splátky úveru. Splátky mali podľa zmluvy anuitný charakter. Podľa www.wikipedia.sk <http:// www.wikipedia.sk> anuita ( z lat. annuus - ročný ) je pravidelné (periodické) plynutie pevne stanovených platieb počas určitej špecifikovanej doby. Anuitná splátka <https://sk.wikipedia.org/w/ index.php?title=Spl%C3%A1tka&action=edit&redlink=1> zostáva počas celej doby splácania rovnaká. Skladá sa z istiny <https://sk.wikipedia.org/wiki/Istina> a splátky <https://sk.wikipedia.org/w/index.php? title=Spl%C3%A1tky&action=edit&redlink=1> úroku <https://sk.wikipedia.org/wiki/%C3%9Arok>. Výška anuitnej splátky sa nemení. Plynule sa mení výška a pomer istiny a úroku <https://sk.wikipedia.org/wiki/ %C3%9Arok>. Z toho vyplýva , že na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť úrok a naopak na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať istina, čiže každou ďalšou splátkou sa úrok znižuje a istina sa zvyšuje. Úrok a istina sa platia v pravidelných časových intervaloch <https:// sk.wikipedia.org/wiki/Interval>, najčastejšie mesačne počas celej platnosti úveru. 9.1. Tým, že žalobca súdu neoznámil rozpis jednotlivých splátok na istinu, úroky a poplatky, sám zavinil, že súd nemohol jeho žalobe vyhovieť v časti istiny, nakoľko nebolo možné zistiť aká je suma istiny v jednotlivých nezaplatených splátkach ku dňu rozhodovania súdu a ani v časti úrokov z omeškania, pretože nebolo možné zistiť s akou sumou istiny bol žalovaný v omeškaní ku dňu, od ktorého žalobca úrok z omeškania požadoval. 9.2. Žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 1600 €. Zo sumy zaplatenej žalobcom bola suma 219,98 € započítaná na istinu, suma 67,98 € na poplatky, 152 € na zmluvné úroky a úroky z omeškania. 9.3. Z listiny s názvom „Aktuálny stav úveru ku dňu 30.11.2017“ vyplýva, že v rámci sumy poplatkov - 67,98 €, suma - 13,20 € pripadá na poistné (4 x 3,30 €) a suma - 54,78 € na iné poplatky. Vzhľadom na bezpoplatkovosť úveru bude suma 52,51 € započítaná na istinu. Podľa časti s názvom „Nezaplatené poplatky“ uvedenej listiny vyplýva, že nebolo zaplatené poistné vo výške 9,90 € (3 x 3,30 €). Uvedená suma bola žalobcovi priznaná. 9.4. Na zmluvné úroky a úroky z omeškania bola žalobcom započítaná suma 152 €. Pokiaľ ide o úroky z omeškania tieto žalobca počítal z celej omeškanej splátky, nie iba z dlžnej omeškanej istiny
(zákaz anatocizmu), preto súd na tento výpočet neprihliada a suma 152 € bude započítaná z dôvodu bezúročnosti úveru na istinu. 10. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 10.1. Žalobca v konaní prevažne neúspešný nárok na náhradu trov konania nemá a keďže úspešný žalovaný vznik trov konania netvrdil, súd mu nárok na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.