Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoE-41-2018.pdf
PDF · 109.03 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/41/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Andrea Cviková, proti povinnej: B. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., O. XXXX/XX, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 943,71 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 23. októbra 2017, č. k. 14Er/1483/2016-15, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení platnom a účinnom do 31. 03. 2017, ďalej len „Exekučný poriadok“) uznesením zo dňa 23. 10. 2017, č. k. 14Er/1483/2016-15, zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Anetty Demešovej zo dňa 25. 11. 2016 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci sp. zn. 14Er/1483/2016 (EX 10646/16).
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2, § 243a ods. 1 Exekučného poriadku, § 39, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 5 a § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“).
3. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že oprávnený sa návrhom podaným dňa 21. 11. 2016 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Anetty Demešovej vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnej vo výške 943,71 eura s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Bratislava, Krížna 56, sp. zn. 74/07/15 zo dňa 21. 01. 2016. Súdny exekútor doručil exekučnému súdu dňa 28. 11. 2016 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami.
4. Exekučný súd skúmal či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Za týmto účelom súd preskúmal oprávneným predloženú zmluvu o revolvingovom úvere č. 8400044463 zo dňa 25. 04. 2012 a rozhodcovskú zmluvu 8400044463 zo dňa
25. 04. 2012, uzavretú medzi povinnou a oprávneným, podľa ktorej: „Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. 52189/B, Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č.16626/S. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.“
5. Zmluva o revolvingovom úvere v rámci ktorej bola uzavretá aj rozhodcovská zmluva, založila záväzkovo právny vzťah medzi oprávneným, ktorý pri jej uzatváraní konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinnou, ktorá pri jej uzatváraní nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Oprávnený teda pri uzavieraní predmetnej úverovej zmluvy a rozhodcovskej zmluvy vystupoval ako dodávateľa a povinná ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka). Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Vzhľadom na uvedenej skutočnosti mal súd za nesporné, že záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinnou založený na základe predkladanej zmluvy o úvere je záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda je potrebné ho posudzovať v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
6. Exekučný súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej zmluvy považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil povinnú a nechal jej priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Keďže tieto podmienky neboli splnené a povinná nemala možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o úvere, ani rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať rozhodcovskú zmluvu za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
7. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho, či je preložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom sa súd zameral najmä na zistenie, či bolo predložené rozhodnutie vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom k tomu je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následné zastavenie exekučného konania, a preto súd rozhodol tak ako uviedol vo výrokovej časti uznesenia.
8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poznamenal, že zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd odôvodnil tým, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci nebola daná, pretože svoju právomoc odvodzoval od neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy. Zdôraznil, že rozhodcovská zmluva č. 8400044463 nikdy nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, čo vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva povinnej na jednostranné odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosť, ale nie povinnosťou. Pri odstúpení od rozhodcovskej zmluvy by bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa došlo k jej zániku, a to bez vplyvu na ďalšie trvanie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Povinná nemohla nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie, resp. existenciu hlavnej zmluvy o revolvingovom úvere. Je nesporným, že vlastným úkonom mohla povinná ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy, a teda aj obsah vzájomného vzťahu s oprávneným. Rozhodcovská zmluva preto spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou. Exekučný súd vyhádzal z ničím neodôvodnenej domnienky, kedy predloženie predtlačenej zmluvy súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere by automaticky malo znamenať, že nejde o individuálnu dohodu. Z rozhodcovskej zmluvy nielenže vyplýva, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia samotnej zmluvy o revolvingovom úvere, ale výslovne z nej vyplýva možnosť od nej jednostranne odstúpiť do 14 dní od jej uzavretia. Oprávnený zdôraznil, že rozhodcovská zmluva bola platne uzavretá a povinná mala možnosť od nej odstúpiť, avšak z vlastného rozhodnutia tak neurobila. Do pozornosti odvolacieho súdu dal rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 14/2011. Medzi účastníkmi uzavretá rozhodcovská zmluva popri tom, že je individuálnym dojednaním, by nespĺňala definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 1, resp. § 53 ods. 4 písm. r/ OZ. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Vzhľadom k tomu rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadnu neprijateľnú podmienku a ani sama ňou nie je. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že konanie pred rozhodcovským súdom je upravené len alternatívne. Na podporu svojich tvrdení ohľadom rozhodcovského konania a o prípustnosti rozhodcovskej zmluvy poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4CoE/37/2017 zo dňa 07. 06. 2017, sp. zn. 17CO/919/2015, uznesenia Krajského súdu v Nitre č. k. 25COE/22/2014-57 zo dňa 31. 01. 2014, č. k. 25CoE/16/2014-44 zo dňa 28. 02. 2014, uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13CoE/52/2015 zo dňa 30. 09. 2015, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE/372/2013 zo dňa 21. 11. 2013 a sp. zn. 1CoE/328/2013 zo dňa 10. 12. 2013 a uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 8CoE/4/2014-42 zo dňa 31. 01. 2014.
9. Záverom zdôraznil, že exekučný titul bol vydaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa podmienok stanovených zákonom č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, a to Slovenským arbitrážnym súdom, ktorý bol v čase podania žaloby a vydanie rozhodcovského rozsudku oprávnený rozhodovať spotrebiteľské spory na základe povolenia MSSR. Povinná mala možnosť uplatniť všetky svoje práva v rozsahu, v akom jej to umožňuje zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý stanovil podmienky, ktoré musia byť v rozhodcovskom konaní so spotrebiteľom dodržané a využiť všetky zákonné prostriedky na bránenie svojich práv v tomto konaní. rovnako tak mala možnosť sa domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. Oprávnený si uplatnil nárok na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania.
10. Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.
11. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§385a ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie zrušil procesným postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie § 391 ods. 1 CSP.
12. Exekučné konanie sa začalo doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie dňa 21. 11. 2016 súdnemu exekútorovi JUDr. Anette Demešovej, so sídlom Exekútorského úradu Vráble, 1. mája 1053, v neprospech povinnej o vymoženie pohľadávky vo výške 943,71 eura s príslušenstvom.
Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z. z. p. o., so sídlom Bratislava, Krížna 56, sp. zn. 74/07/15 zo dňa 21. 01. 2016, právoplatný dňa 13. 07. 2016 a vykonateľný dňa 19. 07. 2016. Exekučným titulom bola povinnej (žalovanej) uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 943,71 eura s príslušenstvom, trovy rozhodcovského konania vo výške 27,22 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 140,72 eura. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Rozhodcovská zmluva č. 8400044463 zo dňa 25. 04. 2012, ktorú podpísali oprávnený s povinnou v deň podpisu Zmluvy o revolvingovom úvere.
13. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.
14. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku platného a účinného v čase začatia exekúcie, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore4ead) preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý
v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu4ead) a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Podľa § 1 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“ alebo „ZoSRK“) Tento zákon upravuje a) spotrebiteľské rozhodcovské konanie, b) postavenie a činnosť rozhodcu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory a stáleho rozhodcovského súdu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory (ďalej len „stály rozhodcovský súd“).
Podľa § 1 ods. 2 ZoSRK, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona možno rozhodovať len spotrebiteľské spory, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní,1) vrátane sporov o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je; naliehavý právny záujem na určení podľa tohto zákona má len spotrebiteľ. Podľa § 2 ods. 1 ZoSRK, spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom4) a spotrebiteľom5) vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3 môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch. Podľa § 73 ods. 3 ZoSRK, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Podľa § 73 ods. 4 ZoSRK, na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. Podľa § 73 ods. 5 ZoSRK, rozhodcovská zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzavretá pred 1. januárom 2015 odkazujúca na rozhodovanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa tohto zákona, ak bol zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 v čase podávania žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona (ďalej len „nástupnícky stály rozhodcovský súd“). Členmi zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu musia byť v čase podávania žiadosti aspoň traja zriaďovatelia stálych rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali činnosť aspoň 24 mesiacov pred účinnosťou tohto zákona, ak nejde o zriaďovateľa, ktorý má podľa osobitného predpisu10) povinnosť zriadiť a na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd. 15. Odvolací súd poznamenáva, že s účinnosťou od 01. 01. 2015 je rozhodcovské konanie upravené v dvoch právnych predpisoch, a to v závislosti od strán sporu (účastníkov konania). Zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 336/1014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov zakotvil novú koncepciu právnej úpravy rozhodcovského konania v slovenskom právnom poriadku. Predmetom úpravy zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je prioritne spotrebiteľské rozhodcovské konanie, ako aj s ním súvisiace hmotnoprávne a procesnoprávne inštitúty, zatiaľ čo premetom zákona o rozhodcovskom konaní je nespotrebiteľské rozhodcovské konanie, tzv. „obchodná“ arbitráž. Z dôvodovej správy k zákonu o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, cieľom novej právnej úpravy bolo vytvoriť osobitný druh mimosúdneho riešenia sporov blízky rozhodcovskému konaniu, ktorý umožní riešiť spotrebiteľské spory pri zachovaní garancie ochrany práv spotrebiteľa, a to predovšetkým vymedzením spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, vymedzením a sprísnením podmienok, ktoré musí spĺňať stály rozhodcovský súd a rozhodca, zavedením „licencovania“ rozhodcov a stálych rozhodcovských súdov, kogentnou reguláciou procesu spotrebiteľskej arbitráže, mechanizmom súdnej ingerencie, ktorý má odstrániť prípadné pochybenia rozhodcu a vyrovnaním informačnej asymetrie spotrebiteľov zabezpečené prostredníctvom zákonom ustanovených formulárov.
16. Na zmeny v právnej úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania reagoval aj Exekučný poriadok. Vychádzajúc z prechodných ustanovení Exekučného poriadku (§ 243d ods. 1 a 2), pokiaľ išlo o rozhodcovské rozsudky v spotrebiteľských veciach, ktoré boli vydané do 31. 12. 2014, na ich podklade bolo možné začať exekučné konania len do troch mesiacov od účinnosti zákona, pričom uplynutie
tejto lehoty spôsobilo nemožnosť udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a následný zánik materiálnej stránky právoplatnosti, ktorou je záväznosť rozhodnutia medzi sporovými stranami. V prípade splnenia zákonných podmienok v zmysle § 243d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, a teda začatia exekučného konania do 31. 03. 2015, vznikla povinnosť súdu, preskúmavať rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľských veciach podľa právnej úpravy účinnej do 31. 12. 2014. Po tomto dátume sa všetky rozhodcovské konania, v ktorých je prítomný spotrebiteľský prvok, resp. spĺňajú náležitosti zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, spravujú zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
17. V nadväznosti na novoprijatú právnu úpravu došlo k diverzifikácii tzv. všeobecného režimu prieskumu exekučných titulov v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a tzv. osobitného režimu prieskumu rozhodcovských rozsudkov v spotrebiteľských veciach v súlade s § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. Ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného podľa Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, je príslušný exekučný súd povinný skúmať okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, na základe ktorej bol vydaný spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok, obsahuje náležitosti požadované zákonom (§ 3 ZoSRK), ďalej či bol rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom zapísaným v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory (§ 17 ods. 3 ZoSRK), či bolo rozhodnutie vydané rozhodcovským súdom disponujúcim povolením rozhodovať spotrebiteľské spory (§ 18 ods. 3 ZoSRK), rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti požadované zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (§ 40 ZoSRK) a je vykonateľné. Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne, v opačnom prípade príslušný exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, zamietne. Porovnávajúc § 44 ods. 2 je tak zrejmé, že súd rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľských veciach ako exekučný titul z hľadiska jeho súladu so zákonom už nepreskúmava.
18. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť odvolania podaného oprávneným zistil, že predmetné exekučné konanie bolo začaté dňa 21. 11. 2016, kedy oprávnený doručil návrh na vykonanie exekúcie v neprospech povinnej súdnemu exekútorovi JUDr. Anette Demešovej, so sídlom Exekútorského úradu Vráble. Exekučným titulom v predmetnej exekučnej veci je rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z. z. p. o., so sídlom Bratislava, Krížna 56, sp. zn. 74/07/15 zo dňa 21. 01. 2016, právoplatný dňa 13. 07. 2016 a vykonateľný dňa 19. 07. 2016. Odvolací súd prihliadnuc na novú úpravu spotrebiteľského rozhodcovského konania dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď skutkový stav predmetnej veci neposudzoval v zmysle právnej úpravy platnej a účinnej v čase začatia exekučného konania, teda zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Do pozornosti súdu prvej inštancie odvolací súd dáva, že exekučné konanie sa začína doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, teda v tejto veci dňa 21. 11. 2016. Vzhľadom k tomu, že exekúcia začala dňa 21. 11. 2016 bolo potrebné vysporiadať sa s touto novou právnou úpravou ohľadom spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorá bola platná a účinná v čase začatia exekúcie. Odvolací súd taktiež poznamenáva, že navyše aj rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 21. 01. 2016, teda až po 31. 03. 2015, kedy najneskôr bolo možné podať návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovských rozsudkov, ktoré neboli vydané spotrebiteľskými rozhodcovskými súdmi, resp. rozhodcami, ktoré sú evidované v osobitnom registri vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR.
19. Exekučný súd sa v danej veci nevysporiadal s tým, či spor medzi oprávneným a povinnou možno považovať za spotrebiteľský spor v zmysle Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Ak by preskúmaním vzťahu medzi účastníkmi exekučného konania dospel k záveru, že ide spotrebiteľský spor, mal postupovať v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy, a to v zmysle Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Odvolací súd zdôraznil, že spotrebiteľské spory možno rozhodovať iba pred stálym rozhodcovským súdom, ktorého zriaďovateľ je držiteľom povolenia udeleného ministerstvom podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Ministerstvo vedie na svojej internetovej stránke Zoznam stálych rozhodcovských súdov, ktorých zriaďovateľ je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory a Zoznam rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory. Vzhľadom k tomu, že exekučný súd nepodriadil predmetnú exekučnú vec pod právny režim zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, nezisťoval ani skutočnosť, či Stály rozhodcovský súd, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok tvoriaci v danej veci exekučný titul, mal v súlade s § 4, § 10 v spojení s § 73 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní založenú právomoc rozhodnúť spor v predmetnej veci. Súd
prvej inštancie nepostupoval správne ani v tom smere, že za účelom zistenia splnenia, resp. nesplnenia zákonných podmienok na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, vychádzal z dikcie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď v danom prípade, za splanenia predpokladu, že išlo o spotrebiteľský spor, bol povinný postupovať v súlade s ustanovením § 44 ods. 3 Exekučného poriadku.
20. Vychádzajúc zo skutkových okolností berúc pritom na zreteľ vyššie uvedenú právnu úpravu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie svojim rozhodnutím vec nesprávne právne posúdil, keď vychádzal z právnej úpravy, ktorá už nebola platná a účinná v čase začatia predmetného exekučného konania. Takýmto konaním exekučného súdu došlo zmysle vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že takýmto nesprávnym rozhodnutím súdu k znemožneniu realizácie procesných práv oprávneného v tomto konaní v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne posúdi všetky listinné dôkazy a veci opätovne rozhodne v súlade platnou a účinnou právnou úpravou, svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodní a vyporiada sa aj s námietkami odvolateľa vznesenými v odvolacom konaní (§ 236 CSP).
21. Odvolací súd poukazujúc na uvedené postupoval procesným postupom v § 389 ods. 1 písm. b) a c/ CSP a uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu v súlade s § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne v novom rozhodnutí vo veci (§ 396 ods. 3 CSP).
22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).