Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/147/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu O. K., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX O., P. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Milanom Sivým, advokátom so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 3006/116, IČO: 47 238 941, proti žalovanej SR - Slovenská správa ciest, so sídlom 826 19 Bratislava, Miletičova 19, IČO: 003328, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 35.955,15 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou dňa 26.7.2012 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 26.921,79 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od podania návrhu do zaplatenia. Žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia vyplývajúceho z titulu neuhradeného nájmu za pozemky vo výlučnom vlastníctve žalobcu, a to parcely č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcely č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a parcely č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X.XXX m2, to všetko zapísané na LV č. XXXX vedenom A. katastra O. pre obec O. a k.ú. Z. a parcelu č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X.XXX m2, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom O., odborom katastrálnym pre obec O. a k.ú. Z., ktoré sú zastavané cestným telesom štátnej cesty I/XX O., k.ú. Z.. Parcely žalobca nadobudol na základe kúpnych zmlúv s tým, že tieto napriek výlučnému vlastníctvu nemôže užívať z dôvodu existujúcej zástavby. S ohľadom na to si voči žalovanej uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to z titulu nájmu za obdobie od 24.2.2010 do 21.10.2011. Na preukázanie dôvodnosti návrhu žalobca predložil znalecký posudok T.. Jozefa Zahradníka č. 120/2011, z ktorého si uplatnil voči žalovanej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho v neuhradenom nájomnom za obdobie od 24.2.2010 do 21.10.2011. V zmysle znaleckého posudku hodnota nájmu za parciel činí za jeden deň sumu 59,43 eur. Túto znalec určil ako priemer hodnoty nájmu za roky 2008 a 2009. Žalobca si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 24.2.2010 do 21.10.2011, teda 605 dní.

2. Žalovaná sa k podanému návrhu písomne vyjadrila a uviedla, že žalobcom označené pozemky boli zastavané cestou I. triedy, pričom sa jedná o trvalý záber pozemkov pre líniovú stavbu. Predložila žalobcovi návrh kúpnej zmluvy po tom, čo mu pre vyporiadanie formou odkúpenia boli pridelené finančné prostriedky avšak žalobca uzavretie zmluvy odmietol. Žalovaná sa domnieva, že žalobca vedel, že kupuje pozemky zastavané cestným telesom a konal účelovo s úmyslom získať finančné

prostriedky. Žalovaná ako majetkový správca majetkoprávne vysporadúva nevysporiadané pozemky v minulosti zastavané formou kúpnych zmlúv podľa svojich finančných možnosti, pričom prostriedky sú mu ako rozpočtovej organizácii prideľované zo štátneho rozpočtu. Žalovaná uviedla, že majetkovoprávne vysporiadanie so žalobcom pripadá do úvahy formou uzavretia kúpnej zmluvy, avšak so zaplatením nájmu, či bezdôvodného obohatenia nesúhlasí, nakoľko má za to, že sa jedná o trvalý záber pozemkov cestnými telesami, ktorých žalovaný nie je vlastníkom ale správcom. Navrhla žalobu zamietnuť.

3. Rozsudkom zo dňa 16.11.2012 súd návrhu vyhovel v časti o zaplatenie sumy 26.921,79 eur a v prevyšujúcej časti konanie zastavil. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný a uznesením Krajského súdu Prešov zo dňa 28.1.2014 bol rozsudok súdu I. stupňa vo vyhovujúcej časti zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. V zmysle pokynu odvolacieho súdu mal súd I. stupňa posúdiť, aké práva vznikli právnym predchodcom žalobcu a či právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniklo žalobcovi aj vtedy, ak nehnuteľnosti už kúpil s existujúcimi komunikáciami. Súčasne mal súd I. stupňa posúdiť súlad práva žalobcu s dobrými mravmi.

4. Rozsudkom zo dňa 21.3.2016 súd opätovne žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 26.921,79 eur spolu s úrokom z omeškania. Po odvolaní podanom žalovaným Krajský súd Prešov ako súd druhej inštancie rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V zmysle pokynu súdu druhej inštancie mal súd prvej inštancie opätovne posúdiť či bolo konania žalobcu v súlade s dobrými mravmi.

5. Súd po vrátení veci vo veci doplnil dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi založenými v spise z čoho zistil tento skutkový stav:

6. V rámci výsluchu strany sporu žalobca uviedol, že sa k majetkoprávnemu vysporiadaniu nedošlo. Naďalej je vlastníkom pozemkov a aby sa jeho právo nepremlčovalo, podáva opätovné žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia. Parcely nadobudol v roku XXXX, dostal ponuku na kúpu viacerých nehnuteľností. Už viac ako 13 rokov sa venuje realitnej činnosti, čo znamená, že má možnosť byť v kontakte s ľuďmi, ktorí chcú predávať nehnuteľnosti, pôdu, objekty. Predmet sporu nadobudol od roku 2006 do roku 2010 v celkovej výmere cca XX XXX m2. V XXXX v k. ú. Z. nadobudol asi XX XXX m2 s tým, že bol upozornený na to, že je tam nejaká zástavba, alebo do pozemkov niečo zasahuje. Mal záujem kúpiť nehnuteľnosti v dvoch lokalitách, jedna lokalita je smerom na Tatry pri odpočívadle, kde mala byť pristávacia plocha vetroňov a druhý zámer bol za ulicou Z. pri vodojeme. V uvedenej lokalite sú vykonávané pozemkové úpravy. Kupoval celé pozemky, následne zistil, alebo bol časti upozornený, že na predmete kúpy môže byť nejaká zástavba. Na dotaz zástupkyne žalovanej žalobca uviedol, že je spoločníkom a konateľom spoločnosti RECOMP, s.r.o., ktorá má v premete činnosti realitnú činnosť. Jeho zamestnancom je Mgr. L. a J. I. je jeho svokra. V tomto smere žalovaná poukázala na skutočnosť, že obaja sú, či v minulosti boli žalobcami v obdobných sporoch a obaja potvrdili vedomosť o existujúcej zástavbe v čase kúpy nehnuteľností, pričom kúpu nehnuteľností im sprostredkoval či odporučil žalobca. Na to žalobca, na dotaz žalovaného či ako realitný maklér keď kupuje pozemky nevie, či sú zastavané alebo nezastavané, uviedol, že ak má možnosť kúpiť, tak ich kúpi, ak je cena výhodná.

7. Z kúpnej zmluvy zo dňa 14.9.2007 (č.l. 536) súd zistil, že žalobca uvedenou zmluvou nadobudol spoluvlastnícky podiel vo výške 1 k celku k parcelám parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X za kúpnu cenu 3.704,44 eur (111.600,- Sk).

8. Z kúpnej zmluvy zo dňa 5.9.2007 (č.l. 539) súd zistil, že žalobca uvedenou zmluvou nadobudol spoluvlastnícky podiel vo výške 1 k celku k parcelám parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X za kúpnu cenu 5.561,64 eur (167.550,- Sk).

9. Z kúpnej zmluvy zo dňa 8.2.2007 (č.l. 542) súd zistil, že žalobca uvedenou zmluvou nadobudol vlastnícke právo k parcelám parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XXX za kúpnu cenu 26.555,13 eur (800.000,- Sk).

10. Z geometrických plánov č. XX/XXXX (č.l. 534) a č. XXX/XXXX (č.l. 541) súd zistil, že k parciel získaných zmluvami zo dňa 8.2.2007, 5.9.2007 a 14.9.2007 boli následne vytvorené o.i. parcely parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X.XXX m2,

to všetko zapísané na LV č. XXXX vedenom Správou katastra O. pre obec O. a k.ú. Z. a parcela parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X.XXX m2, zapísaná na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom O., odborom katastrálnym pre obec O. a k.ú. Z.. Geometrické plány vytvorili parcely zastavané cestným telesom.

11. Zo vzájomnej písomnej komunikácie strán sporu je zrejmé, že žalobca sa od roku 2009 opakovane snaží a domáha majetkoprávneho vysporiadania k pozemkom vo svojom vlastníctve, s tým, že je to práve žalovaná, ktorý svojim aktívnym konaním zmarila uzatvorenie kúpnych zmlúv. Žalobca dňa 12.2.2009 požiadal žalovanú o majetkoprávne vysporiadanie pozemkov, na ktorú žalovaná reagovala dňa 7.7.2009 s tým, že majetkoprávne vysporiadanie nevie zabezpečiť, pretože nemá finančné prostriedky. Následne v roku 2011 žalovaná doručila žalobcovi návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy, ku ktorému zaujal žalobca svoje stanovisko písomným podaním zo dňa 25.11.2011 v tom smere, že obdržal návrh kúpnej zmluvy, upozornil na súdny spor ohľadne nájmu, po ukončení ktorého bez výhrad pristúpi k uzatvoreniu návrhu kúpnej zmluvy. Žalobca tak v reakcii na návrh kúpnej zmluvy súhlasil s návrhom kúpnej zmluvy, mal však záujem vysporiadať problém komplexne. Podaním zo dňa 28.12.2012 žalovaná odstúpila od svojho návrhu kúpnej zmluvy s tým, že žalobcovi oznamuje, že okamihom doručenia tohto listu nie je žalovaný žiadnymi svojimi návrhmi viazaná. Žalovaná vzala späť svoj návrh a podľa žalobcu zmarila uzatvorenie kúpnej zmluvy. Keďže k majetkovému právnemu vysporiadaniu nedošlo, požadoval žalobca majetkoprávne vysporiadanie ďalšími písomnými podaniami zo dňa 10.7.2013, 25.9.2013, na ktoré mu žalovaná listom zo dňa 30.10.2013 oznámila, že žiadosť eviduje, návrh kúpnej zmluvy nepredkladá. Na tieto podania reagoval žalobca opätovnou výzvou na majetkoprávne vysporiadanie pozemkov písomným podaním zo dňa 18.11.2013, kde uviedol, že nesúhlasí s postojom žalovanej ani s jej konštatovaním, že by žalovaná mala nedostatok finančných prostriedkov. Ďalším písomným podaním zo dňa 10.4.2014 vyzval žalobca opätovne žalovanú na majetkoprávne vysporiadanie, vzhľadom na to, že za rok 2013 a 2014 žalovaná na jeho žiadosti nereagovala a k jeho žiadostiam nezaslala žiadne vyjadrenie. Opakovane písomným podaním zo dňa 16.9.2014 vyzval žalobca žalovanú na majetkoprávne vyporiadanie pozemkov, s tým, že na všetky tieto žiadosti dostal až 28.10.2014 odpoveď žalovanej, kde žalovaná opätovne uvádza, že v dôsledku odmietnutia návrhu kúpnej zmluvy zo strany žalobcu nepredložila organizácia iný návrh pretože sa snažili vyhnúť podobným rizikám. Zároveň žalovaná oznámila žalobcovi tú skutočnosť, že nie je schopná odhadnúť či v roku 2015 bude môcť pristúpiť opätovne k zaslaniu návrhu kúpnej zmluvy.

12. V zmysle zriaďovacej listiny č. 316/M-2005 je žalovaná rozpočtovou organizáciou, zriadenou k 1.1.1996 Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, pričom základným účelom a predmetom činností žalovanej je o.i. správa ciest I. triedy a súvisiacich pozemkov vo vlastníctve štátu, plnenie povinností ustanovených predpismi o správa majetku štátu, údržba a prevádzka ciest I. triedy ako majetku vo vlastníctve štátu, v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý je určený. V zmysle čl. V zriaďovacej listiny žalovaná spravuje cestný majetok t.j. cesty I. triedy vo vlastníctve štátu, vrátane súvisiacich pozemkov, na ktorých sú vybudované a ostatný majetok, potrebný pre plnenie predmetu činnosti organizácie alebo v súvislosti s ním. V zmysle čl. VI žalovaná disponuje v plnom rozsahu všetkými právami a povinnosťami vyplývajúcimi z pracovno-právnych vzťahov a z iných právnych vzťahov ako aj pohľadávkami a záväzkami, ktoré jej vznikli, s výnimkou vzťahu k diaľničnej sieti.

13. Z listinných dôkazov súd mal preukázané, že na parcelách označených v návrhu bola realizovaná stavba a to štátna cesta I/18 na ktorú bolo vydané rozhodnutia o prípustnosti stavby ONV odborom dopravy č. XXX/XX zo dňa 19.02.1975. Územné rozhodnutia na uvedenú stavbu bolo vydané ONV v Poprade, odborom výstavby a územného plánovania dňa 24.06.1974 č. XX/XX-ZE a taktiež vyňatie pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu bolo vydané v decembri 1974 ONV - OPLVH v O.. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že vydanie rozhodnutia o prípustnosti stavby cestného telesa dávalo stavebníkovi povinnosť majetkoprávneho vyporiadania vlastníckych vzťahov, táto povinnosť stavebníkom, napriek výzvam splnená nebola.

14. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

15. Podľa § 3d zákona č. 135/1961 Zb., diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a cesty I. triedy vrátane ich prejazdových úsekov cez colné priestory a obce sú vo vlastníctve štátu, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

16. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb., pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti.

17. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

18. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

19. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

21. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

22. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

23. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

24. Podľa čl. 11 ods. 1 listiny každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

25. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

26. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

27. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

28. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a podľa čl. 11 ods. 1 listiny obsah vlastníctva tvorí súhrn subjektívnych vlastníckych oprávnení, medzi ktoré patrí aj právo vec užívať (ius utendi), s vecou nakladať (ius disponendi), teda oprávnenie vlastníka určovať ďalší právny osud veci. Citovaný čl. 20 ods. 1 ústavy teda nielenže ustanovuje, že každý má právo vlastniť majetok, ale súčasne zaručuje, podobne ako čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, realizáciu vlastníckych oprávnení vyplývajúcich aj z § 123 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. V naznačenom smere súd poukazuje na to, že vlastnícke právo je chápané ako tzv. absolútne právo a pôsobí voči všetkým (erga omnes). Ako najzákladnejšie subjektívne právo je v podstate chránené priamo či nepriamo celým právnym poriadkom.

29. Slovné spojenie „právo na ochranu“, ktoré je použité aj v čl. 20 ods. 1 ústavy, implikuje v sebe aj potrebu minimálnych garancií procesnej povahy, ktoré sú ustanovené priamo v tomto čl. 20 ods. 1 ústavy

a ktorých nedodržanie môže mať za následok jeho porušenie popri porušení práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 a nasl. ústavy (I. ÚS 23/01).

30. Článok 20 ods. 1 ústavy zabezpečuje každému rovnaké zákonné predpoklady a možnosti nadobúdať veci do vlastníctva za podmienok, ktoré sú upravené v ústave alebo v ďalších zákonoch. Vlastnícke právo každej osoby má rovnaký zákonný obsah a požíva ochranu bez ohľadu na to, či ide o štát, právnickú osobu, obec alebo fyzickú osobu. Z formulácie obsiahnutej v čl. 20 ods. 1 ústavy nemožno však odvodzovať ústavné právo získať vec do svojho vlastníctva (vlastniť majetok) bez dodržania predpokladov, ktoré sú na tento účel upravené zákonmi. Funkcia práva vlastniť majetok a jeho ochrana spočíva v tom, aby sa vlastníkovi poskytla a súčasne aj trvale garantovala právna istota, že vlastnícke právo k veci, ktoré nadobudol v súlade s platnými zákonmi, nemôže obmedziť alebo využiť bez právneho dôvodu (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 237/09-33, IV. ÚS 94/2011-44).

31. Z predmetu návrhu a vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia ako náhrady za užívanie pozemku zastavaného líniovou stavbou vo vlastníctve štátu a správe žalovanej. Obrana žalovanej spočíva o.i. v tom, že za bezdôvodné obohatenie nezodpovedá, nakoľko sa neobohacuje. Posúdenie, či medzi účastníkmi išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 124/2002).

32. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 882/2006 z 24. júna 2008).

33. Žalovaná mala zákonný prostriedok na to, aby vyporiadala práva k pozemku vo vlastníctve žalobcu, resp. jeho právnych predchodcov. Neiniciovala však sama ani vyvlastňovacie konanie, ani žiadne návrhy na usporiadanie vzťahov s vlastníkmi pozemkov, s výnimkou návrhu kúpnej zmluvy, ktorá však neriešila vzájomný vzťah účastníkov za obdobie pred uzavretím zmluvy.

34. Ak existoval legálny postup, ktorým by bol zriadený právny titul na riadne užívanie pozemku, ale žalovaná uvedené neakceptuje, tak dôsledkom toho sa vlastník pozemku má možnosť sa na súde domáhať svojich zákonných práv žalobou na vydanie bezdôvodného obohatenia. „Možnosť domáhať sa“ automaticky neznamená oprávnenosť a odôvodnenosť nároku, je potrebné skúmať tiež otázku dobrých mravov strán sporu.

35. Aj podľa Stavebného zákona, by vlastníkovi pozemku bola za obmedzenie alebo pozbavenie vlastníckych práv priznaná náhrada podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Preto akékoľvek obmedzenie výšky bezdôvodného obohatenia, oproti výške, ktorú navrhovateľka žiada na základe znaleckého posudku vypracovaného podľa rovnakých zásad, ako sa určujú náhrady podľa § 111 Stavebného zákona je v rozpore s Občianskym zákonníkom, Ústavou SR aj Dohovorom o ochrane ľudských práv.

36. Námietku, že cesta I/XX slúži na bezplatné uspokojovanie verejnej potreby nemožno vziať bez ďalšieho do úvahy, nakoľko otázka nároku na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka pozemku bez právneho dôvodu (právneho titulu na riadne užívanie pozemku žalovaným), má nepochybne aj ústavnú relevanciu (čl. 20 ods. 4 ústavy).

37. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom parciel parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 749 mX, parcely č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parcely č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X.XXX m2, to všetko zapísané na LV č. XXXX vedenom Správou katastra O. pre obec O. a k.ú. Z. a parcelu č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X.XXX m2, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom O., odborom katastrálnym pre obec O. a k.ú. Z., ktoré sú zastavané cestným telesom štátnej cesty I/XX O., k.ú. Z.. Parcely žalobca nadobudol na základe kúpnych zmlúv s tým, že tieto napriek výlučnému vlastníctvu nemôže užívať z dôvodu existujúcej zástavby (žalobca snahu pozemky užívať nijako nedokazoval). Spornou zostala otázka súladu konania žalobcu, ktorý si uplatnil voči žalovanej nárok z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie cestného telesa zriadeného na pozemku žalobcu, s dobrými mravmi a prípadne výška bezdôvodného obohatenia.

38. Je nepochybné, že realizáciou stavby cestného telesa T. došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcu. Je tiež nepochybné, že pri obmedzení vlastníctva nedochádza k zmene osôb vlastníka, dôjde len k zásahu do rozsahu oprávnení vyplývajúcich z obsahu ústavou zaručených práv vlastniť majetok (II. ÚS 8/97). Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného základného práva a slobody. Rovnováha verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom na určenie primeranosti obmedzenia každého základného práva a slobody (II. ÚS 28/96). V tomto smere súd poukazuje na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky nadväzujúcu na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a konštatuje, že Európsky súd pre ľudské práva zdôraznil, napr. vo veci Agosi c. Taliansko (z 24. októbra 1986, Annuaire, č. 1087), že otázka proporcionality vyžaduje určiť, či existoval rozumný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným účelom, alebo inými slovami, či bola docielená spravodlivá rovnováha medzi požiadavkami všeobecného záujmu a záujmami jednotlivca.

39. Zásahy orgánov verejnej moci do vlastníckeho práva podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské práva vyžadujú, aby kontrola užívania majetku za každých okolností nenarušila rovnováhu medzi záujmami sťažovateľa a všeobecnými záujmami, čo je v súlade s čl. 1 dodatkového protokolu.

40. V súdnej praxi sa uplatnil názor o konkurencii dvoch rovnocenných vlastníckych práv v prípade, ak niekto staval na základe časovo neobmedzeného práva k cudziemu pozemku, ktoré v dôsledku zmeny právnej úpravy zaniklo. V týchto prípadoch zostanú práva k stavbe a pozemku rozdielne, vzájomný vzťah vlastníkov je nutné riešiť podľa ustanovenia o bezdôvodnom obohatení (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 823/2003, rozsudok Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 3 Cdo 45/92, nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 94/2011-44). Žalovaná ako vlastník stavby je obohatená o čiastku, ktorú by žalobca ako vlastník pozemku dosiahol za prenájom pozemku zastavaného stavbou.

41. Dobré mravy sú síce neurčitým právnym pojmom, ktorého obsah je dopĺňaný judikatúrou a často je problematické zistiť, ktoré konkrétne okolnosti možno alebo nemožno subsumovať pod tento pojem. Vo všeobecnosti sa zvykne o dobrých mravoch hovoriť ako o mimoprávnych hodnotách, spoločných určitej spoločnosti na určitom stupni jej vývoja - chápané ako nespochybniteľné minimum slušnosti všetkých spravodlivo uvažujúcich jedincov. Súhlasiť možno aj s chápaním dobrých mravov ako súboru určitých spoločnosťou vytvorených a uznávaných pravidiel slušnosti, ktoré vedú jednotlivcov ako k rešpektovaniu sa navzájom, tak aj k nepoškodzovaniu všeobecných záujmov spoločnosti (v zmysle jej civilizačného zachovania). Hoci Občiansky zákonník priamo pojem dobré mravy nedefinuje, vo všeobecnosti však možno s použitím § 3 cit. zákona hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorých sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie.

42. Zneužitie práva - abusus iuris je konanie zdanlivo dovolené, ale usilujúce o nedovolený výsledok napr. šikanózny výkon práva. V tomto smere má súd za to, že konanie žalobcu je voči žalovanému šikanózne a v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy (bonos mores) patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky,

pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu. Z hľadiska posúdenia oprávnenosti a odôvodnenosti návrhu je nevyhnutné, aby sa tento posúdil aj z hľadiska zásad občianskoprávnych vzťahov - základného a zásadného interpretačného pravidla obsiahnutého v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi“. Subjekt vykonávajúci právo musí jeho výkon realizovať v súlade so zákonom, jeho realizácia musí byť primeraná s ohľadom na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý, t. j. nesmie ísť o šikanózny výkon práva a musí byť v súlade s dobrými mravmi (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 4/2014).

43. Žalobca odkúpil parcely zastavané cestným telesom v celosti. Jednalo sa o ornú pôdu sčasti zastavanú cestným telesom a hodnota pozemkov uvedená v kúpnych zmluvách predstavovala sumu 35.821,21 eur pri výmere 4.242 m2. Následne si žalobca nechal vyhotoviť geometrické plány, ktorými o.i. boli vytvorené parcely parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XXX, parc. č. XXXX/XXX a parc. č. XXXX/ XXX, ktoré sú zastavané cestným telesom.

44. Súd má za to, že žalobca nepreukazoval a nepreukázal, že mal skutočný záujem pozemky využiť na zástavbu či akékoľvek iné využitie. Sám žalobca uviedol, že sa venuje už dlhé roky realitnej činnosti a teda musel vedieť, že kupované pozemky sú zastavané cestným telesom. Je teda zrejmé, že zo strany žalobcu, je podaný návrh v rozpore s dobrými mravmi a šikanóznym výkonom práva a jediným výsledkom vyhovujúceho rozhodnutia by bolo bezdôvodné obohatenie žalobcu vo forme získania ďalších finančných prostriedkov od žalovanej, a to z titulu kúpnej ceny, resp. vydania bezdôvodného obohatenia. Rozhodnutie v prospech žalobcu by spôsobilo hospodársku ujmu žalovanej, ktorá v prejednávanej veci spočiatku aktívne pristupovala na podmienky žalobcu a parcely zastavané cestným telesom mala v úmysle odkúpiť, avšak následne od kúpy odstúpila po tom, čo žalobca nemal záujem uzavrieť kúpnu zmluvu bez vysporiadania jeho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vyhovujúce rozhodnutie súdu by s prihliadnutím na konštatované skutočnosti nepochybne odporovalo zásadám spravodlivosti.

45. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania. Podľa § 215 ods. 1, 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi, predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne dôkazy. V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

46. V prejednávanej veci žalobca uplatnil svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia s tým, že nemá možnosť využiť kúpené pozemky, nakoľko na nich žalovaná spravuje cestné teleso. Ako konštatoval súd druhej inštancie, bolo v konaní potrebné zistiť, či žalobca tieto nehnuteľnosti kúpil s úmyslom získať od žalovanej peňažné prostriedky z titulu bezdôvodného obohatenia, resp. tieto

pozemky so ziskom predať žalovanej, alebo naopak bolo jeho úmyslom nezastavané časti pozemkov (nakoľko odstránenie stavby cestného telesa neprichádza do úvahy), využiť a ak áno, na aký účel. Predmet zamýšľaného využitia pozemkov žalobcom preukazovaný a preukázaný nebol. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.

47. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04).

48. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a žalobu v celom rozsahu zamietol.

49. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a v konaní úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením v zmysle ust. § 262 ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.