Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Cob-220-2017.pdf
PDF · 117.8 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/220/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu JUDr. Matúša Košaru, so sídlom kancelárie Piaristická 276/46, 911 01 Trenčín, správcu konkurznej podstaty úpadcu Pozemné stavby Púchov, s.r.o. v konkurze, so sídlom Svätoplukova 1733, 020 01 Púchov, IČO 31 629 733, proti žalovanému Hrušecká stavební spol. s r.o., so sídlom U zbrojnice 588, 691 56 Hrušky, IČ 255 85 142, Česká republika, právne zastúpenému JUDr. C. C., advokát, spol. s r.o., so sídlom R. XXX/X, XXX XX H. T., IČO 36 860 654, o zaplatenie 95 080,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/213/2015-41 zo dňa 25. novembra 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému priznal náhrada 100% trov konania.
2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28K/6/2013-118 zo dňa 19.02.2013, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 25.02.2013, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Pozemné stavby Púchov, s.r.o. v konkurze, so sídlom Svätoplukova 1733, Púchov, IČO 31 629 733 a do funkcie správcu konkurznej podstaty bol ustanovený žalobca. Žalovaný ako dodávateľ vystavil úpadcovi Pozemné stavby Púchov, s.r.o. ako odberateľovi faktúru č. 112003 v sume 95 080,30 eur za vykonanie stavebných prác na stavbe Hotela D.. Faktúra bola úpadcom uhradená v plnej výške, hoci úpadcovi nebolo, podľa názoru správcu, poskytnuté žiadne plnenie. Nie je zrejmé, z akého právneho titulu bola uvedená faktúra uhradená, a preto považoval žalobca existenciu, prípadne platnosť „nejasnej“ zmluvy za spornú, ako aj z dôvodu absencie podstatných náležitostí tejto zmluvy, nejasnosti jej formy a dátumu jej uzavretia. Žalobca žiadal, aby sa súd ako predbežnou otázkou zaoberal otázkou platnosti zmluvného vzťahu - zmluvy medzi úpadcom a žalovaným. Pokiaľ súd ustáli neplatnosť zmluvy pre jej neurčitosť, nejasnosť, absenciu podstatných náležitostí, nejasnosti jej formy, či dátumu uzavretia, prípadne z iných dôvodov, žalobca žiadal, aby súd žalobe vyhovel právnym titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovaný sa plnením úpadcu na neplatný právny úkon bezdôvodne obohatil, a preto je povinný toto bezdôvodné obohatenie vydať. Poukázal na to, že ak právny úkon trpí vadami prejavu vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne), je absolútne neplatný a takýto úkon nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva ex lege a pôsobí ex tunc voči každému, t.j. každý kto má na tom naliehavý právny záujem môže sa jej bez časového obmedzenia dovolávať neplatnosti súdnou i mimosúdnou cestou. Toto právo sa
nepremlčuje, ani nezaniká, pretože z takéhoto právneho úkonu právne následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením, ani odpadnutím vady prejavu vôle. Neplatnosť právneho úkonu je v tomto prípade absolútna, t.j. z dôvodu neplatnosti „zmluvy“, na základe ktorej mali plniť obe strany, nastupuje povinnosť vrátenia si poskytnutého plnenia (tzv. obojstranná reštitúcia“), v tomto prípade však má túto povinnosť len žalovaný, nakoľko z jeho strany nedošlo k poskytnutiu plnenia (vykonaniu stavebných prác). Žalobca pripojil k žalobe faktúru č. 112003 zo dňa 23.7.2012 a výpis z účtu za obdobie od 1.7.2012 do 31.7.2012.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V písomnom vyjadrení zo dňa 19.1.2016 trval na tom, aby súd preskúmal podmienky tohto konania, pretože žalobca podal dňa 21.11.2013 na okresný súd žalobu (37Cbi/49/2013), kde sa domáha takisto zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu sumu 95 080,30 eur a určenia, že právny úkon úpadcu - zmluva o vykonaní prác, na základe ktorého žalovaný vystavil a úpadca uhradil faktúru č. 112003 splatnú 6.8.2012, je voči konkurzným veriteľom právne neúčinná. Vec nie je ukončená. Podľa názoru žalovaného ide o neodstrániteľnú podmienku konania - litispendenciu, ktorá bráni tomu, keď je začaté konanie, aby o tej istej veci prebiehalo na súde to isté konanie. Aj v konaní vedenom Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 37Cbi/49/2013 sa žalobca domáha zaplatenia 95 080,30 eur a toho istého sa domáha aj v tomto konaní, pričom skutkovo ide o tú istú faktúru. V týchto konaniach ide o rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania, ktorý sa posudzuje podľa petitu, a aj o rovnaké skutkové okolnosti, ktoré tvoria len iné právne vývody žalobcu, v jednom konaní odporovateľnosť, v druhom konaní absolútna neplatnosť, pričom neuniesol ani bremeno tvrdenia, a ani dôkazné bremeno. Podstatou zákonného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, toto bezdôvodné obohatenie vydať. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane obohateného, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cbo/117/2001 zo dňa 28.5.2012, sp.zn. 2Cdo/92/2010 zo dňa 19.01.2012). Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu, alebo na základe určitej právnej skutočnosti. Žalobca v konaní pred Okresným súdom Trenčín sp.zn. 37Cbi/49/2013 tvrdil, že predmetná faktúra je platná, pretože inak by nemohol odporovať neplatnej faktúre.
4. Vzhľadom k tomu, že v konaní vedenom Okresným súdom Trenčín pod sp.zn. 37Cbi/49/2013 je predmetom konania odporovateľnosť predmetného právneho úkonu voči konkurzným veriteľom a vrátenie peňažného plnenia 95 080,30 eur poskytnutého na základe neúčinného právneho úkonu do konkurznej podstaty v zmysle § 57 a nasl. zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov a predmetom konania vedeného pod sp.zn. 36Cb/213/2015 je vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 95 080,30 eur v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie v konaní nezistil prekážku listispendencie ako nedostatok procesnej podmienky v zmysle § 161 ods. 1 CSP s následkom zastavenia konania podľa § 161 ods. 2 CSP. Podľa názoru súdu prvej inštancie sa v uvedených konaniach uplatňuje vždy iné právo, na základe iných rozhodujúcich okolností, i keď niektoré skutkové skutočnosti sa v oboch konaniach prelínajú.
5. Zistený skutkový stav posúdil súd prvej inštancie podľa § 451 ods. 1, 2, § 454, § 456 a § 457 Občianskeho zákonníka a po právnom posúdení žalobu zamietol ako nedôvodnú. Po výklade citovaných a na vec aplikovaných právnych noriem (odsek 10. - 12. odôvodnenia) súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebola preukázaná existencia písomnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu, ktorej predmetom by bolo zhotovenie predmetných prác. Taktiež nebolo preukázané, že by strany sporu uzavreli predmetnú zmluvu ústne alebo konkludentne. V tejto súvislosti súd prvej inštancie podotkol, že strany sporu síce poukazovali na konanie vedené Okresným súdom Trenčín pod sp.zn. 37Cbi/49/2013, jednotlivé dôkazy z uvedeného súdneho spisu vykonať nenavrhli. Z uvedeného vyplýva, že v konaní nebola preukázaná zmluva medzi úpadcom a žalovaným ako právna skutočnosť, na základe ktorej by bol žalovaný vykonal stavebné práce úpadcovi a úpadcovi by bola vznikla zmluvná povinnosť uhradiť žalovanému ich cenu. Vzhľadom k tomu v konaní nebola preukázaná skutková podstata bezdôvodného plnenia v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže v konaní nebolo preukázané zaplatenie predmetnej faktúry na základe neplatnej zmluvy, a teda ani
povinnosť žalovaného uhradiť žalovanú sumu v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka do konkurznej podstaty úpadcu.
6. Zároveň súd prvej inštancie uzavrel, že z faktúry, položkového rozpočtu, výpisu z účtu a vyjadrení strán sporu je nesporné, že žalovaný predmetné stavebné práce vykonal, na základe čoho mu vzniklo právo na zaplatenie ich hodnoty. Úpadca uhradil žalovanému fakturovanú cenu týchto prác, predmetnú faktúru nerozporoval. Z toho možno vyvodiť záver, že úpadca považoval záväzok uhradiť cenu predmetných prác za svoj vlastný. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný vykonal stavebné práce pre inú osobu. Vzhľadom k tomu v konaní neboli preukázané ani zákonné predpoklady skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia upravené v § 454 Občianskeho zákonníka, teda že by úpadca uhradil predmetnú sumu za iného dlžníka. Okrem toho, prijatie žalovanej sumy v tomto prípade nemožno považovať za hodnotu, o ktorú by sa navýšil majetok žalovaného, nakoľko prijatá cena predstavuje hodnotu stavebných práv, ktoré žalovaný vykonal, a preto nebol preukázaný ani vznik bezdôvodného obohatenia u žalovaného. V konaní nebolo preukázané, že by poskytnuté peňažné plnenie nezodpovedalo obvyklej hodnote predmetných prác v danom čase za obdobných obchodných podmienok. Samotný žalobca, ktorý je ako správca oboznámený so stavom záväzkov úpadcu podrobnejšie ako súd na základe navrhnutých a predložených dôkazov v tomto konaní, podaním žaloby o odporovateľnosť právneho úkonu úpadcu voči konkurzným veriteľom (37Cbi/49/2013) pripustil existenciu záväzku úpadcu uhradiť žalovanému sumu 95 080,30 eur na základe vykonaných stavebných prác.
7. V odseku 16. odôvodnenia súd prvej inštancie zdôvodnil nevykonanie výsluchu svedkov, ktorých výsluch navrhol v konaní žalovaný (ktorí boli vypočutí v konaní sp.zn.36Cbi/42/2013) na preukázanie skutočnosti, že úpadcovi bola uhradená ceny predmetných stavebných prác iným subjektom.
8. O nároku žalovaného ako úspešnej strany sporu rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP, ktorému priznal náhradu 100 % trov konania.
9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/a h/ CSP. Hlavným dôvodom podania žaloby bolo vykonanie súdneho prieskumu platnosti právnych úkonov, na základe ktorých žalovaný prijal žalované plnenie. Súd prvej inštancie platnosť/neplatnosť právnych úkonov žiadnym spôsobom neskúmal napriek tomu, že mal obdobnú dôkaznú situáciu ako v konaní pred Okresným súdom v Trenčíne sp.zn. 36Cbi/42/2013, kde sa súd platnosťou právnych úkonov zaoberal a tieto vyhodnotil ako neplatné. Bezdôvodné obohatenie, vydania ktorého sa žalobca proti žalovanému domáhal, spočívalo v tom, že žalovaný prijal peňažné plnenie od žalobcu na základe neplatných právnych titulov. Žalovaný nerozporoval prijatie žalovaných súm, bránil sa však tým, že peniaze prijal od žalobcu platným právnym titulom a nie je dôvod na ich vrátenie. Žalobca namietal aj tú skutočnosť, že ak by súd vyhodnotil právne tituly ako platné, tak žalobcovi nebolo poskytnuté žiadne protiplnenie. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje žalobca za nepreskúmateľný. V konaní predložil všetky listinné dôkazy, ktoré mal ako správca majetku v konkurze k dispozícii. Právo na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia, ktorej súčasťou je aj právo na dostatočné odôvodnenie, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru, judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky). Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06). Za arbitrárny, resp. nie dostatočne zdôvodnený, treba považovať rozsudok všeobecného súdu aj vtedy, keď popri jednoznačnom právnom závere dospeje bez akéhokoľvek vysvetlenia čo do zdôvodnenia aj k protichodnému právnemu záveru. Rovnako treba kvalifikovať aj situáciu, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodnil zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (I. ÚS 154/05 z 28.2.2006). S poukazom na odsek 14. a 15. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého súd hmotnoprávne posúdil uplatnený nárok, žalobca v žalobe tvrdil, že stavebné práce žalovaný nevykonal pre úpadcu. Žalobcovi nie je zrejmé, akým spôsobom súd prvej inštancie ustálil, že hodnota vykonaných prác mala predstavovať hodnotu prijatého plnenia. Namietal, že nevypočutie navrhovaných svedkov je v rozpore s právnym názorom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 16CoKR/29/2015. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby tento rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu.
10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.2.2017 k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, s odôvodnením rozsudku sa stotožnil. Žalobca v konaní sp.zn. 37Cbi/49/2013, v ktorom odporuje právnemu úkonu a teda tento uznáva ako platný, tvrdí diametrálne odlišné skutočnosti. Preto jeho procesný útok má smerovať k povinnosti tvrdenia a predkladania dôkazných prostriedkov. Zdôraznil, že právny vzťah z bezdôvodného obohatenia sa samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu, alebo na základe určitej právnej skutočnosti. Musí ísť o získanie bezdôvodného obohatenie určitej osoby - obohateného v dôsledku protiprávneho právneho úkonu a musí byť preukázaná majetková ujma, ktorá postihuje postihnutého a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia a majetkovou ujmou. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19.1.2012, sp.zn. 2Cdo 92/2010). Žalobca v konaní Okresného súdu Trenčín sp.zn. 37Cbi/49/2013 tvrdil, že uvedená faktúra je platná, pretože inak by nemohol odporovať neplatnej faktúre. S poukazom na § 333 ods. 2 a § 407 ods. 4 Obchodného zákonníka žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že za uznanie záväzku sa pokladá taká právna skutočnosť, ako je prijatie faktúry a jej zaplatenie. Žalovaný neurobil žiadny simulovaný právny úkon, pre úpadcu vykonal práce, ktoré mu boli zaplatené. Zo spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 36Cbi/42/2013 je preukázané, že spoločnosť TICHÝ A KUBÍK, s.r.o. uzavrela zmluvu o dielo č. 2/2009 zo dňa 12.10.2009 s úpadcom na prístavbu a stavebné úpravy Hotel D. na sumu 1 487 019,20 eur s DPH. Táto zmluva sa nachádza v spise Okresného súdu Trenčín č.k. 37Cbi/49/2013. Úpadca realizoval dielo v termíne od 06/2010 do 08/2012. V priebehu realizácie diela spoločnosť TICHÝ A KUBÍK, s.r.o. (investor) dojednala s úpadcom, že vyšpecifikovanú časť stavebných prác vykoná žalovaný, dohodli sa na vystavení faktúry za vykonané práce pre úpadcu na sumu 95 080,30 eur. Keď úpadca fakturoval tieto stavebné práce spoločnosti TICHÝ A KUBÍK, s.r.o. faktúrou č. 320120025 na sumu 100 117,43 eur, tak spoločnosť TICHÝ A KUBÍK, s.r.o. túto faktúru uhradila úpadcovi v sume 100 117,43 eur plus DPH v sume 20 036,49 eur, spolu v sume 120 212,92 eur bankovým prevodom dňa 26.7.2012. Následne, na základe dohody s úpadcom, úpadca uhradil žalovanému dňa 26.7.2012 (v ten istý deň) sumu 95 080,30 eur. Úpadca dosiahol čistý príjem za refakturáciu v sume 5 037,13 eur. V danom prípade nemôže obstáť domnienka žalobcu, že to bolo bez právneho dôvodu, alebo že tu bola nejaká protiprávnosť, ktorú ničím nepreukázal. Civilný sporový poriadok preskúmavanie domnienok nepripúšťa.
11. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 2.3.2017 (replika) k vyjadreniu žalovaného zo dňa 10.2.2017 uviedol, že žalovaný dostatočne nereagoval na skutočnosti uvádzané žalobcom v odvolaní, obmedzil sa len na tvrdenie predložené v konaní už skôr. Podľa názoru žalobcu vyjadrenie žalovaného nie je spôsobilé privodiť pre žalovaného priaznivejší stav vo vzťahu k odvolaniu a preto nemá potrebu sa k nemu ďalej vyjadrovať. Pridržiava sa tvrdení uvedených v konaní a v odvolaní.
12. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 22.5.2017 (duplika) poukázal na to, že trvá na svojom pôvodnom vyjadrení.
13. Vyjadrenie žalovaného zo dňa 22.5.2017 bolo žalobcovi doručené dňa 25.5.2017.
14. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
15. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vychádzal zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie (§ 383 CSP).
16. Civilný proces v tejto veci začal dňa 12.5.2015 doručením žaloby súdu prvej inštancie za platnosti a účinnosti predchádzajúcej procesnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku.
17. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
18. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
19. Odvolací súd postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky, procesné úkony súdu prvej inštancie a strán sporu do 30.6.2016 za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).
20. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach a o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
21. V rámci skúmania z úradnej povinnosti podľa § 308 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd aj odvolacie tvrdenie žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie s následkom jeho nepreskúmateľnosti, čo zakladá opodstatnenosť odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Žalobca toto tvrdenie v odvolaní nekonkretizoval a nevymedzil žiadne konkrétne pochybenie súdu prvej inštancie najmä vo vzťahu k náležitostiam písomného vyhotovenia rozsudku a jeho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP. Písomné vyhotovenie rozsudku súdu prvej inštancie po uvedení náležitostí v rozsahu § 220 ods. 1 CSP obsahuje v odôvodnení čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil - odsek 1. odôvodnenia, ako sa vo veci vyjadril žalovaný - odsek 2. odôvodnenia. Odseky 3. - 7. odôvodnenia obsahujú uvedenie prostriedkov, ktorými súd prvej inštancie vykonal dokazovanie vrátane vyjadrenia žalovaného ako prostriedku procesnej obrany žalovaného a jednotlivé skutkové zistenia - dôkazy z vykonaných dôkazných prostriedkov. Odsek 8. odôvodnenia obsahuje citáciu použitých právnych noriem hmotného práva, Občianskeho zákonníka, podľa ktorých súd prvej inštancie posúdil zistený skutkový stav a vykonal právne posúdenie žalobou uplatneného nároku (§ 137 písm. a/ CSP). V odsekoch 10. - 15. odôvodnenia súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne, podľa názoru odvolacieho súdu bez možnosti iného výkladu ako vyplýva z obsahu textu odôvodnenia rozsudku, vysvetlil posúdenie podstatných skutkových tvrdení strán sporu a podradenie zisteného skutkového stavu pod aplikované právne normy. Tieto odseky odôvodnenia obsahujú, ktoré skutočnosti považoval súd prvej inštancie za preukázané a ktoré nie a z ktorých dôkazov pri právnom posúdení veci vychádzal. V odseku 16. odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol dôvod, pre ktorý nevykonal výsluch svedkov navrhovaných žalovaným ako dôkazný prostriedok. Za splnenia základných náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP odôvodnenie rozsudku dáva podklad pre výrok tohto rozsudku a pre prieskum správnosti postupu súdu prvej inštancie v odvolacom konaní. Rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa aj podmienku presvedčivosti. V súlade s preskúmaním a vyhodnotením náležitostí rozsudku posúdil odvolací súd odvolaciu námietku žalobcu ako nedôvodnú.
22. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia Občianskeho zákonníka žalobu zamietol a žalovanému ako
úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnými vyjadreniami strán sporu, preto dôvod odvolacieho na postup podľa § 387 ods. 3 prvá veta CSP v danej veci nie je daný.
23. Pri plnení povinnosti podľa § 387 ods. 3 druhá veta CSP posudzoval odvolací súd ako podstatné vecné odvolacie tvrdenie žalobcu, že stavebné práce žalovaný nevykonal pre úpadcu a úpadcovi neposkytol žiadne plnenie, za ktoré by úpadcovi vznikla povinnosť zaplatiť. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebola preukázaná zmluva medzi úpadcom a žalovaným ako právna skutočnosť, o to viac mal žalobe vyhovieť. V žalobe žalobca neexistenciu zmluvy namietal. Žalovaný prijal plnenie bez zmluvy. Podstatou bezdôvodného obohatenia nie je iba prijatie peňažného plnenia podľa neplatnej zmluvy, ale aj prijatie bezdôvodného obohatenia bez zmluvy ako právneho titulu na peňažné plnenie. Uplatnený nárok posúdil súd prvej inštancie v rozpore s § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
24. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie vecnej správnosti zamietajúceho výroku rozsudku súdu prvej inštancie uvádza :
25. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný ako dodávateľ vystavil úpadcovi ako odberateľovi faktúru č. 112003 v sume 95 080,30 eur za vykonanie stavebných prác na stavbe Hotela D.. Úpadca túto faktúru uhradil v plnej výške dňa 26.7.2012. Podľa názoru správcu - žalobcu nebolo úpadcovi poskytnuté žiadne plnenie. Žalobcovi nebolo zrejmé z akého titulu bola predmetná faktúra uhradená, pretože existenciu, prípadne platnosť nejasnej zmluvy považoval za spornú tiež z dôvodu absencie podstatných náležitostí tejto zmluvy, jej formy a dátumu uzavretia. Ako správca žalobca navrhol, aby súd ako predbežnú otázku riešil platnosť zmluvného vzťahu - zmluvy medzi úpadcom a žalovaným. V prípade ustálenia neplatnosti zmluvy navrhol, aby súd žalobe vyhovel titulom bezdôvodného obohatenia.
26. Žalobca je správca majetku úpadcu v konkurze vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28K/6/2013-118 zo dňa 19.2.2013. Z jeho postavenia správcu vyplýva jeho oprávnenie žiadať najmä úpadcu o poskytnutie súčinnosti podľa § 74 ods. 1, 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ZoKR), pričom neposkytnutie tejto súčinnosti je postihované postupom podľa § 74 ods. 3 - 5 ZoKR. Správca plniac základný účel konkurzu (§ 1, § 40 ods. 2 ZoKR) má nielen právo, ale aj povinnosť v prípade nejasností zistených pri zisťovaní a správe majetku úpadcu žiadať najmä od úpadcu všetky potrebné informácie a vysvetlenia v rozsahu, spôsobom a formou tak, aby bol majetok úpadcu a rozsah tohto majetku podliehajúceho do konkurzu riadne zistený. Je nepochybné, že k rozsahu zistenia majetku podliehajúceho konkurzu patrí aj posudzovanie právnych úkonov a iných úkonov úpadcu, ktoré by mohli rozsah majetku ovplyvniť, i s následkom ich uplatnenia súdnou cestou. Správca ako odborne spôsobilá osoba má zákonné možnosti na zistenie okolností a skutočností, ktoré sú rozhodujúce na splnenie povinnosti tvrdenia podľa § 132 ods. 1 CSP (§ 79 ods. 1 O.s.p. do 30.6.2016 platného v čase začatia súdneho konania) a zároveň aj na splnenie dôkaznej povinnosti podľa § 132 ods. 1, 3 CSP (§ 120 ods. 1 O.s.p. do 30.6.2016) v súdnom konaní, v ktorom vystupuje ako procesná strana sporu.
27. Odvolací súd sa stotožňuje s názormi, ktoré súd prvej inštancie uviedol v odsekoch 10. a 12. odôvodnenia rozsudku a tieto sú výkladom použitých noriem Občianskeho zákonníka na právne posúdenie veci vrátane výkladu § 454 a § 457 Občianskeho zákonníka. Za správny skutkový záver považuje odvolací súd hodnotenie súdu prvej inštancie, že v konaní nebola preukázaná existencia písomnej, ústnej ani konkludentne uzavretej zmluvy medzi úpadcom a žalovaným, predmetom ktorej bolo vykonanie prác vyúčtovaných faktúrou č. 112003 v sume 95 080,30 eur. Posudzovanie platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu, ktorý žalobca vymedzil ako nejasnú zmluvu a neznámy právny úkon, v rámci riešenia prejudiciálnej otázky o uplatnenom nároku na peňažné plnenie neprichádzalo v spore do úvahy a nie je ani možné.
28. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje so skutkovým záverom súdu prvej inštancie, že z faktúry, položkového rozpočtu, výpisu z účtu a vyjadrenia žalovaného, ktoré žalobca prostriedkami procesného útoku nepoprel, že žalovaný vykonal stavebné práce vyúčtované predmetnou faktúrou vykonal, na základe čoho mu vzniklo právo na zaplatenie ich hodnoty. Úpadca túto faktúru uhradil žalovanému, ktorý faktúru a fakturovanú cenu stavebných prác nerozporoval. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 26.2.2016 opísal skutkový dej, právne úkony a právne vzťahy existujúce
v rámci stavby Hotel D. medzi úpadcom, spoločnosťou TICHÝ A KUBÍK, s.r.o. a žalovaným, ako aj úkony týkajúce sa vyúčtovania a zaplatenia ceny stavebných prác úpadcom žalovanému vo vzájomných súvislostiach existujúcich vzťahov. Ak na základe dohody označených subjektov žalovaný vykonal stavebné práce na stavbe Hotel D. a cenu týchto prác zaplatil úpadca žalovanému, pričom sám úpadca mal cenu stavebných prác, ktoré vykonal na predmetnej stavbe žalovaný, zaplatené spoločnosťou TICHÝ A KUBÍK, s.r.o., súd prvej inštancie správne uviedol, že z uvedeného možno vyvodiť záver, že úpadca považoval záväzok uhradiť cenu predmetných prác žalovanému za svoj vlastný.
29. Odvolací súd po preskúmaní tohto podstatného odvolacieho tvrdenia konštatuje, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní nepreukázal skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia žalovaného podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka zakladajúcu povinnosť žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodného obohatenie podľa § 451 ods. 1, § 457 Občianskeho zákonníka, prípadne podľa § 454 Občianskeho zákonníka (odsek 15. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu a v podrobnostiach odvolací súd odkazuje na tento rozsudok.
30. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a pomeru úspechu vo veci, ktorý sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného. Pomer úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu.
31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.
32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).