Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoE-407-2017.pdf
PDF · 90.37 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/407/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: X. Y., L.. XX.XX.XXXX, J. D. Č.. XXX, D., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 1754/2010, o vymoženie 311,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 28.07.2017, č. k. 12Er/1176/2010-16 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.
Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením prvým výrokom exekúciu zastavil a druhým výrokom rozhodol, že o trovách exekúcie rozhodne osobitným uznesením.
2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 14.09.2009, sp. zn. SR 14726/09. Oprávnený v zákonnej lehote predložil súdnemu exekútorovi doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia a tieto skutočnosti sú súdu známe. Zároveň uviedol, že exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti, a to aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi. Opísané skutočnosti nespochybnil ani sám povinný podaním žaloby podľa § 40 zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Súd s poukazom na uvedené citoval § 243f ods. 6, § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a uviedol, že medzi oprávneným a povinným bola dňa 19.12.2008 uzavretá zmluva o úvere č. 9400103, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver. Zabezpečenie pohľadávok veriteľa z predmetnej zmluvy bolo v bode 17 všeobecných podmienok úverovej zmluvy dohodnuté formou blankozmenky, ktorú si veriteľ vyhradil v prípade omeškania dlžníka s plnením splátok dlhu. Oprávnený zmenku vyplnil dňa 04.07.2009 na sumu 311,58 eur. Súd z predloženej úverovej zmluvy ustálil záver, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a zároveň ide o spotrebiteľský úver podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „z. č. 258/2001 Z.z.“). Súd prvej inštancie preskúmal Dohodu o vyplnení zmenky (bod 17 Všeobecných podmienok) a Rozhodcovskú zmluvu (bod 18 Všeobecných podmienok) a zistil, že neboli osobitne dojednané a obe majú charakter formulárovej zmluvy. Dlžník,
ktorému boli tieto Dohody predložené, nemal reálnu možnosť ovplyvniť ich obsah. Okrem uvedeného súd poukázal na znenie § 4 ods. 6 z.č. 258/2001 Z.z. a zistil, že veriteľ vyplnil zmenku, ktorá bola podkladom exekučného titulu, v rozpore s uvedeným ustanovením, podľa ktorého veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Súd citoval § 243f ods. 4 Exekučného poriadku a dospel k záveru, že v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, a preto exekúciu zastavil.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. V odvolaní oprávnený namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“); že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa 365 ods. 1 písm. d) CSP; že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP; že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Oprávnený uviedol, že v postavení veriteľa uzavrel s povinným v postavení dlžníka dňa 19.12.2008 zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej sa Oprávnený zaviazal poskytnúť úver. Oprávnený uplatnil svoje nároky vyplývajúce zo Zmluvy v zmysle rozhodcovskej doložky, ktorá bola dojednaná v čl. 18. všeobecných podmienok poskytnutia úveru pred Stálym rozhodcovským súdom. Oprávnený mal za to, že dôvod na zastavenie Exekučného konania podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) nebol naplnený, pretože tento dôvod na zastavenie exekúcie sa vzťahuje iba na prípady, ak medzi oprávneným a povinným existoval spotrebiteľský záväzkovo-právny vzťah. Oprávnený mal za to, že právnu úpravu ochrany spotrebiteľa nie je možné bezvýnimočne aplikovať na všetky prípady, kde spolukontrahentom je fyzická osoba. Uvedeným spôsobom by došlo k absolútnemu vylúčeniu aplikácie ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, t. j. Zmluvy o úvere. Oprávnený zdôraznil, že povinný nemá právne postavenie spotrebiteľa, pretože nenapĺňa definíciu spotrebiteľa v zmysle ust. § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Povinný v zmluve, ktorý tvorí prílohu tohto podania výslovne prehlásila a svoje vyhlásenie potvrdila osobitne svojím podpisom, že finančné prostriedky sú jej poskytnuté na účely výkonu povolania. Ak by povinný nebrala úver na účely výkonu povolania tak prehlásenie, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon povolania by nikdy neurobil a nepripojil by k takémuto prehláseniu svoj podpis. V zmluve o úvere a Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru povinný zároveň vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy (vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) a že nemá k nej žiadne výhrady a zaväzuje sa ju dodržiavať. So zreteľom na uvedené má oprávnený za to, že súd prvej inštancie nedostatočným skutkovým zistením majúcim za následok zaujatie predčasného právneho záveru (bez dostatočného odôvodnenia), bola súdom prvej inštancie odňatá oprávnenému možnosť pred ním konať. Oprávnený mal pochybnosti o správnosti právneho názoru súdu prvej inštancie o spotrebiteľskom charaktere vzniknutého právneho vzťahu, nakoľko je dôvodné sa domnievať s ohľadom na účel poskytnutia úveru, že mu toto postavenie neprislúcha. Exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti. Skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sa stali predmetom dokazovania a strany sporu voči nim mali možnosť uplatňovať akékoľvek relevantné námietky. Oprávnený mal za to, že vyššie uvedené svedčí o tom, že si povinnosť splnenú zákonných ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku splnil, a teda doplnil návrh na vykonanie exekúcie v stanovenej lehote. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru. Exekučný titul bol vydaný v dôsledku riadne vedeného sporového konanie a bol vydaný okrem iného s prihliadnutím na dobré mravy v dôsledku čoho sa nestotožňuje s odôvodnením Uznesenia. Účelom ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku je zabrániť tomu, aby spotrebiteľ súhlasil s podmienkou, ktorá je v pomere ku konkrétnemu právnemu vzťahu neprimeranou. Súd prvej inštancie v danom prípade zvolil príliš extenzívny výklad daného ustanovenia. Povinný mal možnosť pred uzavretím zmluvy o úvere oboznámiť sa so zmluvou a jednotlivými zmluvnými podmienkami, ktoré sú v Zmluve uvedené jasne, zrozumiteľne a určito. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku ustanovujúce okrem iného aj mravnú kategóriu (dobrú vieru), treba vykladať aj s prihliadnutím na dobrú vieru veriteľa, ktorý uzavieral zmluvu
s dlžníkom v dobrej viere, že bude plniť svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy a úver použije na účely povolania, tak ako to dlžník uviedla v Dodatku k zmluve. Skutočnosť, že dlžník (povinný) nekonal v dobrej viere, t. j. pri uzavretí Zmluvy mal úmysel použiť úver na iný účel a dodatočne prišiel k záveru, že je pre neho Zmluva subjektívne nevýhodná nemôže samo o sebe viesť k záveru, že zmluva je v rozpore s dobrými mravmi. Inštitút dobrej viery, ktorý zákonodarca použil v ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku je nutné vnímať v modifikovanej podobe. Inštitút dobrých mravov v spotrebiteľskom práve plní funkciu korektívu a má užší aplikačný dosah oproti inštitútu dobrej viery v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože uvedené ustanovenie nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť
- upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zavedenie ochrany spotrebiteľa malo vyrovnať nerovnováhu medzi spotrebiteľom a dodávateľom a nie medzi subjektmi, ktorých právny vzťah má povahu absolútneho obchodu.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario. Podľa obsahu odvolania odvolací súd v zmysle § 124 ods. 1 CSP posúdil, že oprávnený napáda výrok o zastavení exekúcie a nie aj výrok, ktorým súd rozhodol, že o trovách exekúcie bude rozhodnuté osobitným uznesením. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné
6. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 14726/09 zo dňa 14.09.2009, vydaný rozhodcom JUDr. Miroslavom Rác. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.10.2009 a vykonateľnosť dňa 15.10.2009. Vychádzajúc z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku, právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka k Zmluve o úvere č. XXXXXXX uzavretej dňa 19.12.2008 medzi Pohotovosť, s.r.o. a povinným. Z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, že bol v predmetnom konaní priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
8. K odvolacej námietky oprávneného ohľadom právnej povahy zmluvy o úvere, sa odvolací súd stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
9. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, a to bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu - fyzickej osobe alebo právnickej osobe s tým, že uvedená úprava je v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľná len vtedy, ak neodporuje úprave, majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku. To znamená, že primárne sa použije úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle a na jej základe úprava uvedená v Občianskom zákonníku, nielen ako doplnková právna úprava, ale aj ako úprava korigujúca prípadné ďalšie použitie noriem práva obchodného, čo v praxi znamená, že Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde jeho aplikovanie neobmedzuje Občiansky zákonník a vykonávacie predpisy vydané na jeho vykonanie. Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ - povinný nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej zmluvy o úvere - spotrebiteľskej zmluvy, nemohol vyjednávať, jedinou jeho alternatívou bolo prijatie alebo neprijatie návrhu.
10. Podľa § 1 ods. 2 písm. e) z.č. 258/2001 Z.z., zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do 200 EUR a nad hodnotu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.
11. Predmetnou zmluvou požičal oprávnený povinnému sumu vo výške zodpovedajúcej predmetnému zákonu, vzhľadom na čo sa na túto zmluvu vzťahuje zákon č. 258/2001 Z.z. a predmetnú zmluvu o úvere možno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa uvedeného zákona a zároveň za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka tak, ako to uviedol súd prvej inštancie. Preto sa na túto zmluvu majú aplikovať ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa.
12. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie. S poukazom na § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z..
13. Na podklade označených skutočností a dôkazov oprávneným súdu vznikla povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie zistil, že v rozhodcovskom konaní sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto skúmal (ne)existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Za neprijateľné podmienky považoval Dohodu o vyplnení zmenky a Rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola uzavretá vo forme rozhodcovskej doložky, pričom obe sa nachádzali vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru.
14. Oprávnený v odvolaní namietal, že súd rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, hoci bola dohodnutá ako nevýhradná rozhodcovská doložka.
15. V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere. Túto rozhodcovskú doložku súd prvej inštancie vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, na ktorú nebolo prihliadnuté v rozhodcovskom konaní (inak by totiž toto rozhodcovské konanie neprebehlo a nebol by vydaný exekučný titul) a dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je neplatná a exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) vydaný na základe neplatnej zmluvy je vydaný v rozpore so zákonom.
16. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Pre povinného to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneného. Keďže aj odvolací súd považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, táto je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.
17. Neobstojí ani odvolacia námietka oprávneného, že v posudzovanom prípade ide o alternatívnu (nevýhradnú) rozhodcovskú doložku ktorá bola/je právne prípustná, pretože ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014 totiž nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či zmluva nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
18. Za takejto situácie súd prvej inštancie správne vzal za preukázané splnenie podmienok stanovených v hypotéze ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a správne preto exekúciu zastavil.
19. K uvedenému odvolací súd navyše uvádza, že práve za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa v exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydaného v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana ako spotrebiteľovi, upravila sa (novelou č. 438/2015 Z.z.) nová možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie (§ 44 ods. 2 štvrtej vety Exekučného poriadku) a v už prebiehajúcich exekučných konaniach (po udelení poverenia) exekúciu zastaviť.
20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
21. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).