Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Uznesenie_11Co-113-2018.pdf
PDF · 83.67 KB
Case nature
Subarea
11Co/113/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Evy Feťkovej v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, proti žalovanému B. Z., nar. X.XX.XXXX, bytom C., L. námestie XXX/X, o zaplatenie 837,72 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 24Csp 10/2016-37 z 27.6.2017 v znení opravného uznesenia 24Csp 10/2016-55 zo 6.3.2018 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie proti výroku o zamietnutí žaloby.
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania.
Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom v znení opravného uznesenia žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodol takto o žalobe, ktorou sa právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 837,72 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 29.7.2013 až do zaplatenia a náhrady trov konania.
3. Skutkovo žalobca odôvodnil žalobu tým, že na základe zmluvy o pôžičke z 18.11.2010 poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky vo výške 2.577,60 €, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť formou 48 pravidelných mesačných splátok vo výške 55,26 €. Žalovaný uhradil len sumu 1.665,68 €. Žalovaný svoj záväzok splácať úver riadne a včas porušil, preto ho žalobca listom zo dňa 20.7.2013 vyzval na okamžitú úhradu všetkých splátok.
4. Súd konštatoval, že v priebehu konania pôvodný žalobca na základe zmluvy postúpil pohľadávku proti žalovanému na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave. Súd o zmene na strane žalobcu rozhodol uznesením 24Csp 10/2016-27 zo dňa 16.12.2016.
5. Súd po vykonaní dokazovania vec právne posúdil podľa § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 565, § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, konštatoval, že veriteľ označil splatnosť prvej splátky úveru na 20.12.2010, že žalovaný viac menej pravidelne platil splátky až do decembra 2012 a do zosplatnenia úveru (20.7.2013) zaplatil spolu 1.466,68 €. Poslednú úhradu vo výške 68 € vykonal dňa 15.3.2013, ďalšie splátky do zosplatnenia úveru, splatné dňa 20.4., 20.5., 20.6. a 20.7.2013 nezaplatil. Po zosplatnení úveru zaplatil veriteľovi ešte sumu 199 €. Spolu teda na úvere zaplatil sumu 1.665,68 €. Z hľadiska obsahových náležitostí uzavretej zmluvy súd uzavrel, že posudzovaná zmluva neobsahuje údaj o termíne splátok istiny a úrokov, ani druh a výšku poplatkov
(§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.), veriteľ v zmluve neuviedol správnu výšku RPMN; ročná percentuálna miera nákladov predstavuje hodnotu 31,18 % a nie 21,9 % (§ 9 ods.2 písm. j/ cit. zákona). Sankciou za absenciu vyššie uvedených obsahových náležitostí, resp. za nesprávne uvedenú RPMN v neprospech spotrebiteľa je, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods.1 cit. zákona).
6. Vzhľadom na záver o bezúročnosti úveru súd konštatoval, že žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť rozdiel medzi čiastkou, ktorú mu veriteľ reálne poskytol a tým, čo už žalovaný zaplatil. Veriteľ reálne žalovanému poskytol sumu 1.600 €, ktorá je v zmluve uvedená ako schválená výška pôžičky, v konaní nebolo sporné a sám žalobca uviedol, že žalovaný zaplatil na úvere sumu 1.665,68 €. Z uvedeného je potom zrejmé, že zaplatil viac, než čo mu veriteľ poskytol. Nárok žalobcu na zaplatenie ďalšej sumy preto nie je dôvodný a súd z tohto dôvodu žalobu zamietol.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, preto by mu patrilo právo na náhradu trov proti žalobcovi, v konaní mu však žiadne trovy nevznikli.
8. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný. Namietal proti rozsudku vo výroku o nepriznaní náhrady trov, pretože ako účastník mal výdavky - cestovné, kopírovacie služby, strata času pri písaní jednotlivých podaní na príslušný súd, dodatočné písomné oslovenia, písomné zdravotné potvrdenie pre záhadnú poisťovňu Cardif Slovakia uvedenú v zmluve, ďalej vzniknuté zdravotné problémy ako stres, trauma, nespavosť, nátlakové písomné, telefónne ataky od bývalého veriteľa ako aj od žalobcu, napr. telefonický útok na meno, osobu v znení nezaslúžiš si občiansky preukaz, nezaslúžiš si byť občanom republiky SR, si nula človek, si nič a to všetko pri núdzi, zlej sociálnej reálnej životnej situácii. Uzavrel, že trovy konania mal a súd by mal určiť paušál, zahrňujúci objektívne náklady na náhradu trov. Proti nepriznaniu trov namietal aj z dôvodu neskúseností v dôsledku chýbajúcej životnej skúsenosti alebo všeobecných znalostí, obmedzenia v hájení svojich záujmov v čase procesných konaní. Namietal proti bodu 18 rozsudku, v ktorom súd uviedol, že ho zaviazal na zaplatenie sumy 407,79 € a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Uviedol, že právny úkon (poukázal na ust. § 39 OZ) nesie znaky civilnoprávnej úžery, znaky podstaty vykorisťovania, úžery - dobrým mravom, bezdôvodné obohatenie, zneužitie tiesne, núdze. V tomto prípade veriteľ žalobca vedome využil situáciu k svojmu obohateniu, o ktorom vedel alebo musel vedieť, rovnako ako o nepomere plnenia a protiplnenia. Žalobca
- veriteľ porušil zákonné povinnosti, preto žiada tzv. primerané finančné zadosťučinenie ako bolestné za nezákonné praktiky.
9. Krajský súd v Košiciach uznesením 11Co 398/2017-49 z 29.12.2017 vrátil vec súdu prvej inštancie na opravu rozporu výroku rozsudku (súd žalobu v plnom rozsahu zamietol) a bodom 18 odôvodnenia rozsudku, kde súd uviedol „na základe vyššie uvedeného záveru súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 407,79 € a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol“. Zároveň uložil súdu prvej inštancie aby postupom podľa § 129 ods. 1, 2, 3 CSP vyzval odvolateľa na doplnenie svojho neúplného podania.
10. Súd prvej inštancie opravným uznesením 24Csp 10/2016-55 zo 6.3.2018 opravil bod 18 odôvodnenia svojho rozsudku 24Csp 10/2016-37 z 27.6.2017 tak, že správne znie: „ na základe vyššie uvedeného záveru súd žalobu v celom rozsahu zamietol“.
11. Uznesením 24Csp 10/2016-58 zo 6.3.2018 súd prvej inštancie vyzval odvolateľa, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia doplnil svoje podanie z 31.8.2017, aby uviedol, v akom rozsahu rozhodnutie napáda (ktoré výroky rozsudku), z akých dôvodov považuje rozhodnutie za nesprávne (odvolacie dôvody), uviedol, čoho sa domáha (odvolací návrh), s poučením, že ak v stanovenej lehote podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne (§ 129 ods. 3 CSP).
12. Žalovaný reagoval podaním doručeným súdu 6.4.2018, v ktorom uviedol, že pokiaľ ide o trovy konania doplňuje odvolanie tak, že patrí medzi bežných spotrebiteľov, nevedel, nevie, učí sa, „nikto vie všetko“, bežné, denné, nepracuje so zákonitosťami spotrebiteľa, takže logicky vzaté ako spotrebiteľ požaduje trovy konania tak, ako protistrana v konaní, v ďalšom vyjadrení sa stotožňuje, lebo to prežil osobne, reálne. Preplatok istiny činí 255,68 €. Žiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia a tzv. primerané finančné zadosťučinenie - nezákonné praktiky, ak je to možno v tomto konaní pre hospodárnosť ďalších súdnych postupov
13. Po postúpení veci v rámci odvolacieho konania na Krajský súd v Košiciach dňa 13.4.2018, z obchodného registra odvolací súd zistil, že vo vložke číslo: 26033/B došlo od 17.2.2018 rozhodnutím jediného spoločníka k zmene obchodného mena z Intrum Justitia Slovakia s.r.o. na Intrum Slovakia s.r.o. so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154.
14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len CSP) skôr než pristúpil k posudzovaniu dôvodnosti podaného odvolania z jeho vecnej stránky, skúmal, či sú splnené procesné podmienky jeho prípustnosti a či odvolanie bolo podané oprávnenou osobou.
15. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
16. Podľa § 386 písm. b/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
17. V prejednávanej veci z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. Tento výrok napadnutého rozsudku nebol v neprospech žalovaného, ktorý rozsudok napadol odvolaním a nebola mu nimi spôsobená žiadna ujma.
18. Vychádzajúc zo skutočnosti, že rozsudok bol napadnutý stranou sporu, v neprospech ktorej nebolo rozhodnuté (žalovaný bol v konaní úspešnou stranou, lebo žaloba proti nemu bola zamietnutá) odvolaciemu súdu neostávalo iné, len odmietnuť odvolanie ako podané neoprávnenou osobou podľa § 386 písm. b/ CSP.
19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku vo výroku o trovách konania sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie i právnym posúdením veci (rozhodnutia o náhrade trov), ako aj s dôvodmi rozsudku v napadnutom výroku.
20. Ustanovenia § 255 CSP až § 261 CSP upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú strany sporu (alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (§ 255 ods. 2 CSP).
22. Z citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku o náhrade trov konania vyplýva, že v sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, je okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov konania. Súd skúma úspech vo veci vždy čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli (trovy, ktoré sú preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené) v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej.
23. Súd v prejednávanej veci žalobu zamietol v celom rozsahu, preto v konaní bol plne úspešný žalovaný. Nadobudol preto nárok na náhradu trov konania, ale len tých trov, ktoré na dosiahnutie tohto rozhodnutia vynaložil. Súd rozhodujúci o trovách konania musí zohľadniť, že aj v takomto prípade platí, že procesne úspešnej strane vzniká nárok iba na účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (§ 251 CSP).
24. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo ako v
danom prípade, procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku. Pravidlo, podľa ktorého úspešnej procesnej strane možno priznať len účelne vynaložené náklady, sa vzťahuje na akékoľvek trovy konania. Za účelne vynaložené náklady v zmysle § 255 ods. 1 CSP možno považovať len také náklady, ktoré musela procesná strana nevyhnutne vynaložiť, aby mohla riadne hájiť svoje porušené alebo ohrozené subjektívne právo na súde. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok, a to aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne (viď Ústavný súd SR, III. ÚS 481/2015).
25. V prejednávanej veci v konaní úspešnému žalovanému žiadne účelne vynaložené trovy v konaní na súde prvej inštancie nevznikli, resp. ich nepreukázal. Púhe vymenovanie nákladov, ktoré mu údajne mali vzniknúť, nepostačuje pre záver že tieto mu skutočne vznikli a boli účelné a potrebné pre rozhodnutie súdu v prospech žalovaného. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, verejným vyhlásením rozsudku, preto neprichádza do úvahy zohľadniť v prospech žalovaného cestovné (nebol predvolaný na pojednávanie) ani kopírovacie služby a stratu času, pretože tieto úkony nezdokladoval a nepreukázal. Údajné zdravotné problémy žalovaného nemožno zohľadniť pri rozhodovaní o trovách súdneho konania, pretože trovy konania (účelné) sú len tie, ktoré strana (žalovaný) vynaložila na obranu svojich práv. Takéto trovy v konaní na súde prvej inštancie neboli zistené a žalovaným preukázané. Preto odvolací súd rozsudok napadnutý vo výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správny.
26. Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. Ak sa žalovaný rozhodne uplatniť nejaký svoj nárok voči žalobcovi v čase prebiehajúceho odvolacieho konania, bude to možné len samostatnou žalobou, ktorou iniciuje spor.
27. K argumentom žalovaného, ktoré uviedol vo svojich písomných podaniach (odvolaní a jeho doplnení), odvolací súd poznamenáva, že podľa ich obsahu (čl. 11 ods. 1, § 124 ods. 1 CSP) tieto podania odvolateľa smerovali skôr k podaniu samostatnej žaloby, resp. jeho úmyslom bolo podať žalobu vo veci samej. Nič nebráni žalovanému, aby svoje nároky uplatnil žalobou, samozrejme za splnenia podmienok ust. § 131 a nasl. CSP, v ktorých sú špecifikované náležitosti žaloby.
28. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nepatrí náhrada trov odvolacieho konania, žalobcovi odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne preukázateľné trovy v odvolacom konaní nevznikli (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP).
29. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.