Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/13/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu Mgr. Janky Benkovičovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., vo veci starostlivosti o maloletú C. T., narodenú XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom I. I. XX/X, XXX XX A., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny A., dieťa rodičov - matky G.. G. E., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom I. I. XX/X, XXX XX A. a otca V. T., narodeného XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom XXX XX E. č. XXX, o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 8P/67/2017-75 z 15. decembra 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Revúca p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Revúca, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“, event. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 15. 12. 2017 zmenil rozsudok Okresného súdu Revúca č. k. 3P/52/2013-56 zo dňa 10. 12. 2013 v časti o výživnom na maloleté dieťa tak, že s účinnosťou od 01. 09. 2017 je otec maloletého dieťaťa V. T., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj ,,otec“) povinný platiť na maloletú C. T., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj ,,maloletá“) výživné vo výške 100,- €, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca, vopred k rukám matky dieťaťa (I. výrok). Vo zvyšnej časti okresný súd návrh navrhovateľky zamietol (II. výrok). O zročnom výživnom okresný súd rozhodol tak, že za obdobie od 01. 09. 2017 do 31. 12. 2017 je otec povinný zaplatiť zročné výživné vo výške 100,- € v mesačných splátkach po 20,- € spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením čo i jednej splátky (III. výrok). 1.1 V úvode odôvodnenia prvoinštančný súd konštatoval, že podaným návrhom sa matka maloletej (ďalej aj ,,matka“) domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej na sumu 150,- € mesačne s účinnosťou od 01. 09. 2017. Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Revúca č. k. 3P/52/2013-56 zo dňa 10. 12. 2013 bola maloletá C. T. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 60,-€ mesačne, pričom od septembra 2017 vzrástli podstatne náklady s výchovou maloletej, ktorá v čase pôvodného rozhodovania bola žiačkou materskej školy a v súčasnosti je už žiačkou D. ročníka základnej školy, čím vznikajú zvýšené výdavky a došlo k podstatnej zmene odôvodňujúcej zvýšenie výživného. 1.2 Prvoinštančný súd ďalej poukázal na vyjadrenia účastníkov konania a na vykonané dokazovanie, z ktorého mal za preukázané, že „starostlivosť o maloletú C. bola naposledy upravovaná rozsudkom Okresného súdu Revúca č. k. 3P/52/2013 - 56 zo dňa 10. 12. 2013 tak, že súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec dieťaťa bol zaviazaný platením výživného na maloletú C. vo výške 60,- € mesačne. V čase tejto poslednej úpravy výživného boli obaja rodičia dieťaťa zamestnaní, a to u rovnakých zamestnávateľov, u ktorých sú zamestnaní i

v súčasnosti. Matka dieťaťa mala čistý priemerný príjem zo zamestnania 600,- € po zaokrúhlení, bola vlastníčkou auta. Otec dieťaťa mal priemerný čistý príjem zo zamestnania 530,- € po zaokrúhlení, bol vlastníkom auta a nehnuteľnosti. Maloletá C. mala v tom čase X roky a navštevovala materskú školu. Z vykonaných lustrácií a z potvrdení o príjmoch súd zistil, že matka dieťaťa je zamestnaná v Q.L. E., kde mala do nástupu na materskú dovolenku priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od januára 2017 do októbra 2017 vo výške 855,- €, vlastní byt. Otec dieťaťa je zamestnaný v spoločnosti E., a. s., M., s priemerným čistým mesačným príjmom za obdobie od januára 2017 do októbra 2017 v sume 653,- €, je podielovým spoluvlastníkom dvoch bytov v pomere 1. Rodičia dieťaťa nepoberajú žiadne dávky zo Sociálnej poisťovne. Podľa potvrdenia Okresného dopravného inšpektorátu A. obaja rodičia sú držiteľmi motorového vozidla. Z listinných dôkazov predložených otcom dieťaťa súd zistil, že otec dieťaťa uhrádza mesačne poplatky SIPO vo výške 34,64 €, nájomné Spoločenstvu vlastníkov bytov E. vo výške 31,60 €, poistku vo výške 43,23 €, poplatky za telefón vo výške 17,32 €, poplatky za televíziu vo výške 16,94 € a spláca úver po 65,- € mesačne. Podľa nespochybneného tvrdenia otca dieťaťa, tento uhrádza mesačne za cestu do práce 70,- € a jeho ďalšie náklady na stravu a chod domácnosti predstavujú sumu 200 €. Z listinných dôkazov predložených matkou dieťaťa súd zistil, že matka dieťaťa uhrádza mesačne poplatky SIPO vo výške 217,50 € a 29,64 €. Podľa nespochybneného tvrdenia matky dieťaťa, táto uhrádza mesačne úver vo výške po 92,98 €. Podľa potvrdenia o návšteve školy je maloletá v školskom roku 2017/2018 žiačkou D. ročníka Základnej školy, T. X, A.. Podľa písomného podania matky má maloletá nasledovné výdavky : poplatok ZRPŠ 13,- € ročne, poplatok za družinu 5,- € mesačne, strava v školskej jedálni 20,- € mesačne, poplatok za výtvarný krúžok 10 ,-€ mesačne + náklady na materiál 20,- € polročne, výdavky na ošatenie 20,- € mesačne, výdavky na hračky cca 20,- € mesačne, iné výdavky cca 20,- € mesačne. Výdavky na školu v prírode boli minulý rok 95,- €, tento rok na školu v prírode otec prispel polovicou. V septembri matka zakúpila maloletej školské listy v hodnote 30,- €, uhradila poplatok za fotografie 10,- € a zakúpila jej školské potreby v hodnote 70,- €. Zo zhodných tvrdení rodičov dieťaťa a z potvrdení o úhradách predložených na pojednávaní mal súd za preukázané, že otec uhrádza od septembra 2017 výživné na maloletú C. vo výške 75,- € mesačne a to prevodom na účet matky dieťaťa“. 1.3 Následne súd prvej inštancie poukázal na zákonné ustanovenia § 62, § 75 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) a uviedol, že ,,na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane matky dieťaťa. Matka dieťaťa je stále zamestnaná u rovnakého zamestnávateľa, ale nastúpila na materskú dovolenku, na základe čoho sa jej príjem znižuje a jej príjem predstavuje v súčasnosti materskú vo výške 75% denného vymeriavacieho základu podľa zákona o sociálnom poistení. Naposledy bolo výživné upravované rozsudkom zo dňa 10. 12. 2013, kedy mala maloletá X roky a navštevovala materskú školu. V súčasnosti má maloletá X rokov a navštevuje X. ročník základnej školy. Vzhľadom na vyšší vek dieťaťa vzrástli bežné výdavky dieťaťa a pribudli i nové výdavky vzhľadom na povinnú školskú dochádzku dieťaťa. Na základe týchto zistení možno konštatovať, že došlo k relevantnej zmene pomerov, teda sú dané zákonné podmienky na zmenu pôvodného rozhodnutia o výške výživného na maloletú C.. Pokiaľ ide o matkou navrhovanú výšku výživného 150,- € mesačne, túto výšku nepovažoval súd za primeranú a to z dôvodu, že nebolo preukázané, že by maloletá mala výdavky, ktoré vyžadujú plnenie vyživovacej povinnosti zo strany otca v tejto výške. Súd mal za to, že výživné vo výške 100 € mesačne bude pokrývať dostatočne veľkú časť nákladov dieťaťa, pričom pri platení výživného v tejto výške zo strany otca, bude v schopnostiach matky dieťaťa, ktorej príjem sa vzhľadom na nástup na materskú dovolenku znižuje, zabezpečiť zo svojho príjmu ďalšie výdavky, ktoré výživným zo strany otca pokryté nebudú. Súd pri určovaní výživného vychádzal z toho, že maloletá má pravidelné mesačné výdavky zhruba vo výške 200,-€ až 220,- €, čo zahŕňa poplatky platené škole celkovo vo výške 25,- € mesačne (ZRPŠ 13,- € ročne, čo je cca 1,-€ mesačne, poplatok za družinu 5,- € mesačne, strava v školskej jedálni 20,- € mesačne), výdavky v súvislosti s krúžkami cca 14,- € (poplatok za H. krúžok 6,- € mesačne + náklady na materiál 15,- € polročne, čo je 2,50 € mesačne, poplatok za krúžok K. 5,- € mesačne), poistenie dieťaťa po 25,- € mesačne, výdavky na lieky a zdravotnú starostlivosť do 10,- € mesačne, bežné výdavky na stravu cca do 80,- € mesačne, bežné výdavky na ošatenie a hygienické potreby cca do 30,- € mesačne, iné výdavky cca do 20,- € mesačne (hračky, výlety a pod.). Ďalej má maloletá výdavky na školské potreby, ktorých výška je v jednotlivých mesiacoch premenlivá, v septembri sa pohybovala okolo 110,- € (školské listy 30,- €, za fotografie 10,- €, školské potreby 70,- €), táto výška sa javí ako reálna, pričom v iných mesiacoch môže výška týchto výdavkov byť nižšia, takže súd vychádzal z toho, že priemerná mesačná výška týchto výdavkov sa pohybuje okolo 15,- €. Platenie výživného vo výške 100,- € je v schopnostiach a možnostiach otca dieťaťa, ktorého čistý priemerný mesačný príjem je 653,- €. Súd vychádzal z tejto výšky príjmu otca dieťaťa, keďže nebolo preukázané, že

by otec dieťaťa mal ďalší príjem, ako to tvrdila matka dieťaťa. Matka dieťaťa v tejto súvislosti nenavrhla vykonanie žiadnych dôkazov. Zároveň nebolo možné vychádzať z tvrdenej výšky príjmu 550,- € až 600 ,- €, keďže i odmeny a príjem pri ročnom zúčtovaní je nutné započítať do priemerného príjmu otca dieťaťa a zohľadniť ho pri posudzovaní jeho schopnosti platiť výživné. Výživné na maloletú 100,- € mesačne tak predstavuje zhruba 15 % z príjmu otca dieťaťa, čo možno považovať za primerané. Súd výživné zvýšil s účinnosťou od 01. 09. 2017 tak, ako matka maloletej žiadala, keďže v septembri 2017 došlo k nárastu nákladov dieťaťa, pričom matka podala v primeranom čase (do dvoch mesiacov) návrh na súd na zvýšenie výživného. Keďže výživné bolo zvýšené od 01. 09. 2017 a otec uhrádzal od septembra výživné vo výške 75,- € mesačne, ku dňu vyhlásenia rozsudku mu vzniklo zročné výživné za obdobie od 01. 09. 2017 do 31. 12. 2017 v sume 100,- €, ktorý dlh mu súd prvej inštancie povolil splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným, nakoľko úhrady výživného vo výške 75,- € mesačne predstavovali bežné výživné podľa tvrdenia otca dieťaťa, nakoľko z pripojeného exekučného spisu vyplývalo spochybňovanie nároku na zročné výživné za minulé obdobie otcom maloletej, a preto súd prvej inštancie vychádzal z toho, že celá suma 75,- € bola platbou bežného výživného. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti zamietol“.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil. V odôvodnení odvolania namietal, že súd prvej inštancie pri určení výšky výživného nedostatočne zohľadnil jeho výdavky, odôvodnené potreby maloletej a príjmy matky, ktorá uviedla nepravdivé údaje o zvýšených výdavkoch maloletej s jej nástupom do D. ročníka základnej školy, nepredložila svoj skutočný príjem a od zamestnancov H. zistil, že matka by mala nastúpiť do zamestnania od 01. 09. 2018, s tým, že na materskej dovolenke by mal pokračovať jej doterajší partner z dôvodu jej vyššieho zárobku. Ďalej namietal, že matka nepredložila žiadne doklady preukazujúce výdavky na oblečenie, záujmovú činnosť, či zdravotnú starostlivosť. Poukázal na zdravotný stav maloletej, ktorá nie je často chorá, pričom počas pobytu maloletej u neho hradí výdavky na jej zdravotný stav. Ďalej namietal matkou uvádzané výdavky na školské potreby, stravné, ako aj výdavky spojené s bývaním matky, ktorá žije s priateľom, ktorý má príjem od 550,- do 650,- € mesačne. Poukázal na predpokladané zníženie jeho príjmu od januára 2018 z dôvodu doplnenia stavov zamestnancov a následne zníženia počtu nadčasových hodín, zrušenia odmien a iných príplatkov. Konštatoval, že od septembra 2017 sa zvýšili výdavky na maloletú, v dôsledku čoho platí výživné 75,- € mesačne, pričom výživné vo výške 100,- € mesačne považuje za neprimerané. Taktiež namietal, že matka nezdokladovala svoj skutočný príjem.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Poukázala na zvýšené výdavky na maloletú od septembra XXXX v súvislosti s nástupom do základnej školy a na skutočnosť, že terajší príjem nemohla preukázať, keďže neobdržala rozhodnutie zo Sociálnej poisťovne, pričom z dôvodu nástupu na materskú dovolenku stratila benefity, odmeny zamestnávateľa a súčasný príjem bude poberať len do júna 2018, pretože následne bude poberať len rodičovský príspevok. Ďalej uviedla, že jej vznikajú zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom maloletej. Súhlasila s argumentmi otca, že s maloletou navštevuje preventívne prehliadky v zubnej ambulancii, ktoré sú však bezplatné. Ďalej uviedla, že otec uviedol do svojich výdavkov aj E. sporenie vo výške viac ako 100 ,- € mesačne.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca súhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože zvýšenie výživného na maloletú je v jej záujme.

5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že matka maloletej nepredložila svoj skutočný príjem, ako aj príjem jej priateľa a zatajila príjem zo E. E. O.L. v A. v roku 2017. Poukázal na bonusy, ktoré matka poberá na maloletú približne 530,- € ročne, ako aj nadhodnotené výdavky na školské potreby pre maloletú, o zakúpení ktorých matka nepredložila doklady. Ďalej poukázal na to, že matka maloletej čakala až na september 2017 v súvislosti so zdravotnými problémami maloletej a taktiež na možnosť zistenia preukázania platieb u zubnej lekárky v príslušnej ambulancii. Uviedol, že v predchádzajúcom roku mal veľa nadčasových hodín, avšak situácia sa zmenila. Namietal, že súd prvej inštancie nezistil riadne skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov nedospel k správnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej aj „CSP“), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného

mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“), bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1, 2 ako vecne správny potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1, 2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

9. Odvolací súd konštatuje, že otec v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný súd pri rozhodnutí a pri jeho odôvodnení nevysporiadal.

10. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods. 2 preto poukazuje len na najzásadnejšie aspekty poukazujúce na správnosť odvolaním napadnutého rozsudku.

11. Z obsahu spisu (ktorého súčasťou je i pripojený spis Okresného súdu Revúca, sp. zn. 3P/52/2013, týkajúci sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletej) vyplýva, že rozsudkom č. k. 3P/52/2013 - 56 zo dňa 10. 12. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10. 12. 2013, došlo k schváleniu rodičovskej dohody ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu tak, že maloletá C. T. bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 60,- € mesačne, počnúc dňom 01. 12. 2013 k rukám matky, vždy do 20. dňa v mesiaci.

12. Podľa ustanovenia § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

13. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

14. Podľa ustanovenia Zákona o rodine rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, len ak sa zmenia pomery. Znamená to teda, že nevyhnutnou podmienkou pre rozhodnutie súdu o zmene výživného je zmena pomerov. Zmenou pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku, resp. v čase uzavretia dohody o výkone rodičovských práv a povinností.

15. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Na odôvodnené potreby oprávneného bezprostredne vplývajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Ak sú tieto obmedzené, je zrejmé, že odôvodnenými budú môcť byť len bežné

potreby nepresahujúce obvyklú základnú mieru potrieb oprávneného. Naopak pri vyššej životnej úrovni povinného môžu pod odôvodnené potreby spadať napr. vyššie uvedená tvorba úspor, ktorá síce nie je nevyhnutná, avšak môže dopomôcť k rozvoju oprávneného dieťaťa. Rozhodujúce sú vždy reálne zárobkové možnosti povinného dané ako jeho subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním, skúsenosťami, fyzickými možnosťami), tak objektívnymi skutočnosťami, ako je najmä prítomnosť pracovných príležitostí. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd prihliada na druhej strane i vtedy, ak povinný bez náležitého odôvodnenia na seba berie neprimerané majetkové riziká, pochybne investuje, berie nevýhodné pôžičky, príp. sa vzdá lepších zárobkov, výhodnejšieho zamestnania a pod. Pri zmene zamestnania povinného na zamestnanie s nižším zárobkom súd povinne skúma okolnosti, za ktorých k uvedenej zmene došlo, a najmä či k nej došlo z dôležitých dôvodov, napr. zo zdravotných dôvodov povinného. V opačnom prípade by sa pri určovaní výživného vychádzalo zo schopností a možností povinného pred takouto zmenou zamestnania, resp. z majetkových pomerov, ktoré by tento mal, ak by svoj majetok nevystavoval neprimeraným majetkovým rizikám. Súd by v takomto prípade nemal brať ohľad na pokles príjmu povinného a pri určení výživného by mal vychádzať zo stavu, ako keby k zmene zamestnania povinného nedošlo.

17. Predmetný návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletú C. T. bol podaný matkou dňa 21. 10. 2017, preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď primárne skúmal, či od predchádzajúcej úpravy výživného došlo k takej relevantnej zmene pomerov (či už na strane povinného rodiča - otca, alebo na strane maloletého dieťaťa), ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti otca. Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru (s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje), že tak ako na strane maloletého dieťaťa, tak aj na strane rodičov došlo k zásadnej zmene pomerov odôvodňujúcu zmenu vyživovacej povinnosti otca maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že na strane maloletého dieťaťa nastala zmena pomerov, nakoľko v čase poslednej úprave výživného mala X roky, navštevovala materskú školu a v súčasnosti má maloletá X rokov, pričom už navštevuje D. ročník základne školy. Za dobu 4 rokov aj s poukazom na vyšší vek dieťaťa, povinnú školskú dochádzku nepochybne vzrástli bežné výdavky dieťaťa a pribudli aj nové výdavky súvisiace s povinnou školskou dochádzkou maloletej. Zmena pomerov nastala aj na strane rodičov, keď otec dosahoval príjem 530,- € netto mesačne a v súčasnosti dosahuje príjem 653,- € mesačne. Zvýšil sa aj zárobok matky zo sumy 600,- € mesačne na sumu 880,- € mesačne, pričom nepochybne treba prihliadnuť aj na skutočnosť, že matka nastúpila na materskú dovolenku, teda. S poukazom na zvýšené výdavky maloletej, ale aj vyšší príjem otca, odvolací súd vyhodnotil tvrdenia otca uvedené v odvolaní za nedôvodné a ani s prihliadnutím na prípadný budúci nižší príjem otca, ktorý ku dňu rozhodnutia súdom prvej inštancie nebol preukázaný, odvolací súd považuje zvýšenie výživného na maloletú za dôvodné, a to v sume ako ustálil súd prvej inštancie.

18. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd vychádza z vyčíslenia celkových nákladov na dieťa, a to tak, aby výška výživného pokrývala oprávnené potreby dieťaťa ku dňu rozhodovania o výške výživného (oprávnené potreby dieťaťa sa menia v závislosti od veku, školskej dochádzky, a pod.). To, v akej miere sa bude každý z rodičov podieľať na celkových nákladoch na dieťa, určujú majetkové pomery rodiča, jeho životná úroveň. Vyživovaciu povinnosť vykonáva rodič, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti osobnou starostlivosťou a poskytovaním vecných plnení ako stravy, zdravotníckych potrieb a bývania. Druhý z rodičov plní svoju vyživovaciu povinnosť formou finančného plnenia, pričom platí, že ak je životná úroveň rodiča, ktorý plní vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti je nižšia alebo rovnaká ako druhého rodiča, možno tohto rodiča zaviazať na plnenie výživného vo vyššej sume ako je polovica preukázaných nákladov na dieťa.

19. Odvolací súd konštatuje, že výška výživného na maloletú zohľadňuje dosahovaný príjem rodičov, ich možnosti a schopnosti, ako aj majetkové pomery. Zvýšené výživné súdom prvej inštancie zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného, t. j. je primerané odôvodneným potrebám maloletej, najmä však zárobkovým a majetkovým pomerom otca, ktorých zistenie je práve významné pre správne určenie výšky výživného. K námietkam otca ohľadne nepredloženia dokladov o zakúpení oblečenia, či ďalších výdavkov súvisiacich so záujmovou činnosťou a zdravotným stavom maloletej, odvolací súd uvádza, že medzi odôvodnené potreby dieťaťa nepatria iba výdavky na ošatenie, či zdravotný stav, príp. záujmovú činnosť, ale aj ďalšie výdavky súvisiace so stravou, bývaním, školskými potrebami, a pod.. Zvýšené výživné súdom prvej inštancie v sume 100,- € mesačne je odôvodnené potrebám maloletej a je zodpovedajúce aj príjmu otca.

20. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil.

21. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval odvolací súd ustanovenie § 57 CMP, ktoré ustanovuje: „O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.“ Návrh na náhradu trov odvolacieho konania nebol podaný, preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 52 vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže neustanovuje inak.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 , môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 , rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 .