Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_37P-73-2017.pdf
PDF · 84.63 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/73/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci starostlivosti o maloletého D. F. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky Q. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. XX, Banská Bystrica, t. č. P. D. 2, A., U. a otca G. D. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. J. XX, T., U., v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd vyhlasuje, že n e m á právomoc vo veci konať.
Súd konanie vo veci z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. V návrhu a jeho doplnení uviedla, že maloletý pochádza z mimomanželského vzťahu. S otcom maloletého dieťaťa a maloletým žila v spoločnej domácnosti v Holandsku, ktorú dňa 23. 12. 2016 opustila a vrátila sa na Slovensko. Počas pobytu v Holandsku dlhodobo chodili na Slovensko, najmä v obdobiach 12/2014- 01/2015, 08/2015- 09/2015, 02/2016-04/2016. V Holandsku s otcom dieťaťa obývali byt, za ktorý nájom hradil starý otec maloletého zo strany otca. V Holandsku žila s otcom dieťaťa, no nemala záujem žiť tam natrvalo, nakoľko s otcom dieťaťa netvorili pár, neboli partnermi. Na Slovensko sa vrátila z dôvodu, pretože v Holandsku nemala z čoho žiť, pričom sa to snažila riešiť, kontaktovala úrady v Holandsku, ako aj na Slovensku, ale nikto jej nepomohol. Návrat na Slovensko plánovala dlhšiu dobu, nemala však finančné prostriedky. Akonáhle jej bolo vyplatených 250,- € v mesiaci december 2016, vrátila sa na Slovensko. Otec súhlasil s pobytom maloletého na Slovensku, o maloletého sa zaujíma ako rodiča si spolu telefonujú.
2. Otec maloletého počas výsluchu pred dožiadaným holandským súdom uviedol, že matka maloletého dieťaťa žije v Holandsku opäť v jeho domácnosti od 03. 10. 2018 a majú dieťa v spoločnej opatere. Poznamenal, že matka odchádza z domácnosti, ak s niečím nesúhlasí, stalo sa to už dva až tri krát od narodenia dieťaťa, odišla na Slovensko, potom ho poprosila, nech pre ňu príde. Neskôr zase odišla na Slovensko, potom sa zase vrátila do Holandska.
3. Matka maloletého dieťaťa na pojednávaní dňa 03. 10. 2019 uviedla, že s otcom dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti, neobnovili spolužitie, otec žiadnym spôsobom neprispieva na výživu maloletého. Matka v tom čase žila v Moštenici u kamaráta. Zo strany opatrovníka jej bola poskytnutá pomoc, vykonané opatrenia za účelom zabránenia ohrozenia maloletého a naplánované vytvorenie plánu sociálnej práce s matkou, matka mala s maloletým absolvovať vyšetrenia, bol jej schválený od 01. 11. 2019 pobyt v zariadení pre matky s deťmi. Opatrovník bol v kontakte s matkou do 15. 10. 2019, potom sa matka s opatrovníkom nekontaktovala, nereagovala na maily ani SMS.
4. Mailom dňa 29. 10. 2019 matka maloletého oznámila, že sa s maloletým nachádza v Holandsku v Amsterdame. Na pojednávania v januári 2020 sa nedostavila, mailom oznámila, že musí byť v Holandsku, nakoľko od januára 2020 dalo Holandsko právo otcovi dieťaťa a nemôže vycestovať na Slovensko, čo jej bolo oznámené jej mentorkou. 5. Tunajší súd požiadal príslušný holandský súd o súčinnosť, pričom bolo zistené, že rozhodnutím súdu Limbursko zo dňa 12. 07. 2019 (číslo konania 262111) bola obom rodičom uložená právomoc dohľadu nad maloletým. Rozhodnutím súdu Limbursko zo dňa 17. 01. 2020 (číslo konania 272913) bolo vynesené opatrenie na ochranu maloletého, a to, že starostlivosť a dohľad nad maloletým bola prenesená pod Úrad starostlivosti o mládež Limbursko. Pred týmto rozhodnutím súd rozhodnutím zo dňa 10. 01. 2020 položil Rade pre starostlivosť a ochranu detí (ďalej len „rada“) otázky týkajúce sa príslušnosti holandského súdu. V predloženom rozhodnutí súdu Limbursko č. spisu C/0312621 11/FA RK 19 - 1068 zo dňa 12. 07. 2019 holandský súd uložil rodičom spoločnú právomoc nad maloletým. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že otec aj maloletý majú holandské štátne občianstvo, matka má slovenské štátne občianstvo. Matka a maloletý ukončili dňa 16. 04. 2019 registráciu v registri obyvateľstva a žijú pravdepodobne na Slovensku. Organizácia starostlivosti o mládež a sociálna práca sa angažujú v rodine od decembra 2018. Dňa 17. 01. 2019 podpísal otec, matka a obec plán poskytnutia pomoci. Súd konštatoval, že maloletý má obvyklý pobyt v Holandsku. V rozhodnutí súdu Limbursko č. C/03/272913/JE RK 19-3073 zo dňa 17. 01. 2020 súd uviedol, že právomoc dohľadu nad maloletým majú obaja rodičia. Rada požiadala, aby bol maloletý prevzatý do starostlivosti a pod dohľad certifikovanej inštitúcie, a to na obdobie dvanástich mesiacov. Matka uviedla, že býva s maloletým u otca, chce zostať v Holandsku, nemá v úmysle vrátiť sa na Slovensko. Súd konštatoval, že obvyklé bydlisko maloletého je (zostalo) v Holandsku. Maloletý má holandskú štátnu príslušnosť a narodil sa v Holandsku. Žije so svojimi rodičmi v Holandsku od narodenia, má tam určitú mieru integrácie do sociálneho a rodinného prostredia. Skutočnosť, že matka s ním odišla na Slovensko a odhlásila sa z pobytu z Holandska neznamená, že obvyklé bydlisko maloletého sa už v Holandsku nenachádza., najmä preto, že maloletý s matkou bývali pravidelne od apríla 2019 v Holandsku u otca. Otec tiež býval v Holandsku v čase podania žiadosti a podľa rady je zámerom rodičov zostať s maloletým v Holandsku. Súd konštatoval, že holandský súd má súdnu právomoc. Ďalej bolo zistené, že maloletý i matka má registrovaný pobyt v Holandsku v obci Simpelveld na adrese otca. Súd následne určil, že maloletý bude umiestnený pod starostlivosť a dohľad certifikovanej inštitúcie - Úrad starostlivosti o mládež (Bureau Jeugdzorg) na obdobie dvanástich mesiacov. 6. Podľa § 161 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
8. Podľa čl. 8 ods. 1, 2 Nariadenia č. 2201/2003, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.
9. Podľa čl. 17 Nariadenia č. 2201/2003, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
10. Podľa prvej vety bodu 12 Nariadenia č. 2201/2003, kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností upravené týmto nariadením sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu blízkosti.
11. Podľa čl. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len „Nariadenie č. 4/2009“) v spojení s Korigendom k nariadeniu (Úradný vestník Európskej únie L7 z 10. 01. 2009), v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo
b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo
c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo
d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
12. Podľa čl. 10 Nariadenia č. 4/2009, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
13. Aby súd mohol vo veci konať, musia byť splnené podmienky konania, na splnenie ktorých súd prihliada kedykoľvek za konania. Jednou z podmienok konania je aj existencia súdnej právomoci. Nedostatok súdnej právomoci je neodstrániteľným nedostatkom konania, ktorý keď súd zistí, nemôže vo veci konať a konanie musí zastaviť. V prípade veci s cudzím prvkom, ktorá môže byť daná s ohľadom na účastníkov konania alebo vzhľadom na predmet sporu, či iné okolnosti, súd postupuje podľa mnohostranných, či bilaterálnych zmlúv, ktorými je štát viazaný.
14. V danej veci sa jedná o konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Matka maloletého dieťaťa je slovenská štátna občianka, otec i maloleté dieťa sú holandskí štátni občania. Maloletý i jeho rodičia žijú v Holandsku. Nakoľko ide o konanie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu s cudzím prvkom, Slovensko i Holandsko sú členmi Európskej únie, súd aplikoval v danej veci Nariadenie č. 2201/2003 a Nariadenie č. 4/2009, ktoré majú prednosť pred dvojstrannými medzinárodnými zmluvami i pred zákonmi Slovenskej republiky.
15. Pre určenie právomoci v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, je potrebné vychádzať z čl. 8 Nariadenia č. 2201/2003, ktoré zakotvuje všeobecnú právomoc vo veciach úpravy rodičovských práv a povinností, ktorá je daná obvyklým pobytom dieťaťa v čase začatia konania. Výnimky z všeobecného princípu právomoci ustanovujú čl. 9, 10, 12 a 13 Nariadenia č. 2201/2003. V čl. 9 je upravené zachovanie právomoci počas trojmesačného obdobia po presťahovaní dieťaťa do iného členského štátu. čl. 10 rieši súdnu právomoc v prípadoch únosu dieťaťa. Čl. 12 upravuje dohody o súdnej právomoci, čl. 13 priznáva právomoc súdom členského štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, ak nemožno obvyklý pobyt dieťaťa určiť. Skutočnosť, kde má maloleté dieťa obvyklý pobyt je potrebné určiť na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého prípadu, pričom obvyklým pobytom maloletého dieťaťa by malo byť miesto dieťaťa, ktoré zohľadňujúc rodinné, školské, sociálne väzby dieťaťa zosobňuje centrum jeho každodenného života.
16. Zo skutočností zistených v konaní má súd preukázané, že maloletý sa narodil 22. 08. 2014 na území Holandska. Dlhodobo, od svojho narodenia sa zdržiaval v Holandsku, kde žil v spoločnej domácnosti s rodičmi. Maloletý bol v Holandsku zapojený do zdravotného systému, mal vytvorené sociálne i rodinné väzby. V roku 2016 matka odišla zo spoločnej domácnosti z Holandska na Slovensko, kde sa s maloletým zdržiavala, otec v tom čase súhlasil s pobytom maloletého na Slovensku. Následne sa opätovne vrátila do Holandska, kde od polovice roka 2018 žila s maloletým v domácnosti otca. V apríli 2019 matka odišla opätovne na Slovensko, kde sa zdržiavala do októbra 2019, kedy znovu odcestovala do Holandska. Z oznámenia príslušných holandských súdov má súd preukázané, že príslušné holandské orgány pracovali s rodinou od decembra 2018, v roku 2019 bola príslušným holandským súdom určená spoločná zodpovednosť rodičov nad maloletým. Následne bola v roku 2020 holandským súdom určená starostlivosť a dohľad nad maloletým pre Úrad pre starostlivosť o mládež na obdobie jedného roka, rodina maloletého bola pod dohľadom holandskej kurately a matke určená súdna mentorka. Holandský súd ustálil v rozhodnutiach jeho právomoc vo veci starostlivosti o maloletého konať, nakoľko dospel k záveru, že maloletý má obvyklý pobyt v Holandsku. Maloletý i matka bola naposledy od januára 2020 opäť zaregistrovaný na pobyt v Holandsku. Matka vo svojom vyjadrení tiež uviedla, že žije s maloletým v mama house a na Slovensko sa neplánuje vrátiť. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že maloletý prevažnú časť od svojho narodenia prežil v Holandsku, kde sa v súčasnosti s rodičmi zdržiava, je tam začlenený do sociálneho i zdravotného systému, miestom i štátom obvyklého pobytu maloletého je teda Holandsko. Súd zohľadnil i tú skutočnosť, že vo veci starostlivosti o maloletého konali už príslušné holandské súdy, nad výchovou maloletého vykonával dohľad príslušný sociálny úrad
v Holandsku. V danom prípade nebola splnená ani žiadna výnimka z určenia právomoci v zmysle čl. 9, 10, 12, 13 Nariadenia č. 2201/2003.
17. Pre určenie právomoci ohľadom výživného na maloleté dieťa je potrebné vychádzať z čl. 3 Nariadenia č. 4/2009, ktoré zakotvuje všeobecnú právomoc, ktorá je daná alternatívne štyrmi kritériami, z toho dve sú založené na obvyklom pobyte a dve na prebiehajúcich konaniach súvisiacich s konaním o výživnom. Súd má preukázané, že nie je splnené prvé ani druhé kritérium dané čl. 3 písm. a), b) Nariadenia č. 4/2009, nakoľko odporca, t.j. otec maloletého dieťaťa ani maloletý, ako oprávnený na výživné nemajú obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. V danom prípade je konanie o výživnom spojené s konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, avšak nie sú splnené ani podmienky na aplikáciu čl. 3 písm. d) Nariadenia č. 4/2009, keďže súd konštatoval, že v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností nemá právomoc konať. Voľba právomoci v zmysle čl. 4 Nariadenia č. 4/2009 nie je možná, nakoľko ide o spor o výživné pre maloleté dieťa do 18 rokov.
18. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že právomoc konať a rozhodovať v konaní o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu i v konanie o výživnom na maloleté dieťa nemajú súdy Slovenskej republiky. Súd preto s poukazom na čl. 17 Nariadenia č. 2201/2003 a čl. 10 Nariadenia č. 4/2009 vyhlásil, že nemá právomoc konať a konanie v zmysle § 9 CSP zastavil z dôvodu nedostatku právomoci súdu Slovenskej republiky vo veci konať.
19. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil. Účastníci konania si vznášajú trovy, ktoré im vznikli v konaní sami (súdne poplatky, trovy právneho zastúpenia)
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 362 ods. 1, prvá veta CSP), a to písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada (§ 125 ods. 1, 2 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).