Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-45-2018.pdf
PDF · 75.83 KB
Case nature
Subarea
14CoE/45/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a členov senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava, pobočka Spišská Nová Ves, Štefánikovo nám. č. 1, Spišská Nová Ves, IČO: 35 937 874 proti povinnej: W. N., I.. X.X.XXXX, E. XXX/XX, XXX XX K., R.: XX XXX XXX, o vymoženie 714,88 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Ing. Radoslavom Kešeľakom, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, Mlynská 2, Spišská Nová Ves pod EX 306/2017, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 27.11.2017 č. k. 9Er/258/2017-19 takto
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie proti výroku o trovách exekúcie.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekúcie.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora vydal dňa 24.2.2017 poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnej vo výške 714,88 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom sú - výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.5.2016, č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.5.2016, č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.9.2016 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 2016, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie oprávnenej č. k. 700-3710063606-GC04/06 zo dňa 22.5.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.7.2006 a vykonateľnosť dňa 4.8.2006. Dňa 3.7.2017 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku, § 29b ods. 6, § 17a ods. 8, § 11 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a uviedol, že exekúciu súd zastaví, ak zastavenie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie. Keďže oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie, súd vzhľadom na citované ustanovenie exekúciu zastavil. Oprávnený návrhom zo dňa 15.6.2017 žiadal exekúciu zastaviť z dôvodu, že podkladom na vykonanie exekúcie sú výkazy nedoplatkov, ktorými bola povinnej uložená povinnosť uhradiť poistné na zdravotné poistenie za roky 2015 a 2016, kedy bola v registri poistencov evidovaná ako samostatne zárobkovo činná osoba. V priebehu exekučného konania dňa 26.5.2017 oprávnený zistil, že povinná bola od 1.1.2011 do 31.3.2017 poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a nemala platiť preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie. Na základe uvedenej skutočnosti zrušil oprávnený vyššie uvedené výkazy nedoplatkov v zmysle § 17a ods. 8 citovaného zákona a navrhol exekučné konanie zastaviť, pretože oprávnený nemal údaje z predchádzajúcich elektronických dávok správne spracované.
Citujúc ustanovenie § 29b ods. 6 a § 11 ods. 7 písm. n/ zákona č. 580/2004 Z. z. súd prvej inštancie o trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 197 ods. 1, § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a ich náhradu žiadnemu z účastníkov nepriznal. Uviedol, že z ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý je výnimkou zo zásady ustanovenej v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že v prípade zastavenia exekúcie môže súd uložiť oprávnenému povinnosť uhradiť trovy exekúcie výlučne len vtedy, ak zastavenie exekúcie procesne zavinil. Pod zavinením oprávneného podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba rozumieť také porušenie procesných predpisov z jeho strany, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Povinnosť oprávneného nahradiť trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku prichádza do úvahy len v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku). V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku, lebo po zrušení exekučných titulov nebolo možné ďalej pokračovať v exekúcii. V zmysle uvedených skutočností nie je možné podľa súdu prvej inštancie zaviazať oprávneného uhradiť trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Dôvod zastavenia exekúcie sa musí premietnuť do výroku o trovách exekúcie. Jediným dôvodom zastavenia exekúcie v tomto prípade je nesplnenie oznamovacej povinnosti podľa § 29b ods. 6 zák. č. 580/2004 Z. z., ktorá však nesvedčila tak oprávnenému ako ani povinnej. Na zaviazanie povinného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v zmysle ustanovenia § 197 ods. 1 alebo 2 Exekučného poriadku nie sú splnené podmienky stanovené v uvedenom ustanovení. Súd preto na základe vyššie uvedených skutočností o trovách exekúcie rozhodol tak, že ich náhradu žiadnemu z účastníkov nepriznal.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote proti výroku o trovách exekúcie odvolanie súdny exekútor a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a na úhradu trov exekúcie vo výške 47,56 eur zaviazať oprávneného. Namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to k záveru, že povinný procesne zavinil zastavenie exekúcie tým, že nesplnil oznamovaciu povinnosť. Zároveň nesprávne vec právne posúdil tým, že usúdil, že nie sú dané dôvody na aplikáciu ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a rozhodol tak, že úhradu trov exekúcie nepriznal žiadnemu z účastníkov. Citujúc ustanovenia § 2, § 57, § 196, § 197 ods. 1, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v súvislosti s posudzovaním zavinenia na zastavení exekúcie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 12/2004 zo dňa 22.12.2004. Uviedol, že exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku podľa Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie nepostupoval podľa tohto ustanovenia tak, aby nárok exekútora mohol byť uspokojený, keď trovy exekúcie nepriznal žiadnemu z účastníkov. Uviedol, že v priebehu exekúcie došlo k zrušeniu exekučného titulu, a to samotným oprávneným, exekúcia proti povinnému bola vedená nedôvodne a teda nedôvodne bol podaný aj návrh na jej vykonanie. Týmto konaním oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, a preto je povinný v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku nahradiť trovy exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi.
5. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (C.s.p.).
8. Odvolací súd skôr ako prejednal odvolanie súdneho exekútora proti trovám exekúcie zisťoval, či je odvolanie proti trovám exekúcie prípustné. Exekučné konanie v predmetnej veci sa začalo dňa 20.2.2017, kedy bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané sudkyňou súdu prvej inštancie dňa 27.11.2017 a bolo odvolaciemu súdu predložené dňa 21.2.2018.
9. Podľa § 355 ods. 2 C. s. p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
10. Podľa § 357 C. s. p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o: a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
11. Civilný sporový poriadok v § 355 stanovuje, že odvolanie možno podať len proti tým uzneseniam, proti ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti doterajšej právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku účinnej do 30.6.2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, proti ktorým odvolanie nebolo prípustné. Medzi taxatívne uvedené uznesenia, proti ktorým je odvolanie prípustné, nie je v ustanovení § 357 C. s. p. zaradené uznesenie súdu o trovách exekúcie, ktoré však nemožno podriadiť pod § 357 písm. m/ C. s. p. Trovy exekúcie vo vzťahu k súdnemu exekútorovi nie sú totiž trovami konania (podľa § 251 C. s. p.), pretože ide o odmenu súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 1.4.2017). Pritom od 1.7.2016 (od novely účinnej súčasne s účinnosťou C. s. p.) ani Exekučný poriadok nemá žiadne ustanovenie, ktoré by pripúšťalo možnosť podať proti trovám exekúcie akýkoľvek opravný prostriedok, t. j. aj odvolanie. Len skutočnosť, že súd prvej inštancie v poučení napadnutého uznesenia uviedol, že je proti nemu prípustné odvolanie, nezakladá oprávnenie účastníka podať odvolanie, ak to zákonná úprava nepripúšťa, resp. vylučuje.
12. Podľa § 386 písm. c/ C. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
13. Pretože odvolanie súdneho exekútora bolo podané proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa citovaného ustanovenia odvolanie súdneho exekútora proti výroku uznesenia o trovách exekúcie odmietol.
14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože odvolateľ nebol v tomto konaní úspešný a ďalším účastníkom žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
15. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).