Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-1038-2012.pdf
PDF · 78.62 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-6Er/1038/2012
Uznesenie
V exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, vec sa týka pobočky Poprad, so sídlom Tolstého 3631/1, 058 01 Poprad, proti povinnému: M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. V. XXX/XX, XXX XX N., pre vymoženie sumy 1.529,14 eur a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Zorou Ferdinandy, so sídlom Exekútorského úradu Štefánikova 6, 040 01 Košice, pod spisovou značkou EX 5288/2012, t a k t o
rozhodol:
I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Zorou Ferdinandy pod sp. zn. EX 5288/2012 sa z a s t a v u j e.
II. Povinný je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania v celkovej výške 39,83 eur, a to v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Oprávnenému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 20.11.2012 na Exekútorskom úrade JUDr. Zory Ferdinandy v Košiciach, Štefánikova 6, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.529,14 eur priznanej právoplatným a vykonateľným exekučným titulom - výkazom nedoplatkov č. 1254520813 zo dňa 14.09.2012 a výkazom nedoplatkov č. 1254522313 zo dňa 14.09.2012 vydanými Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s., pobočka Poprad.
2. Dňa 05.12.2012 súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým v plnom rozsahu vyhovel jeho žiadosti.
3. Dňa 12.08.2014 bol tunajšiemu súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručený návrh oprávneného na zastavenie exekučného konania.
4. Z podania oprávneného zo dňa 28.07.2014 mal súd za preukázané, že oprávnený navrhuje exekučné konanie zastaviť v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Predmetný návrh oprávnený odôvodnil tým, že povinný si nesplnil zákonom uloženú povinnosť a neoznámil v zákonom stanovenej lehote skutočnosti rozhodujúce pre vyňatie z povinného zdravotného poistenia. Túto povinnosť si nesplnil ani na základe ust. § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z., ktorým sa riadi výkon zdravotného poistenia od 01.01.2005. Skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia pritom neoznámil príslušnej zdravotnej poisťovni ani po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Oprávnený na základe evidencie povinného ako osoby, ktorá mala v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z. povinnosť platiť poistné ako platiteľ titulom samostatne zárobkovo činnej osoby, v súlade s príslušnými ustanoveniami § 17a zákona uplatnil dlžné poistné voči povinnému výkazom nedoplatkov. Oprávnený v čase vydania výkazu nedoplatkov č. 1254620813 a výkazu nedoplatkov č.
1254522313, ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.10.2012 (oba výkazy nedoplatkov) a ani v čase podania návrhu na výkon súdnej exekúcie nemal vedomosť o tom, že nastali dôvody na zánik verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike. Predmetné výkazy nedoplatkov po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti sa stali spôsobilými exekučnými titulmi v zmysle § 41 ods. 2 písm. h) Exekučného poriadku. Exekučné konanie začalo na základe uvedeného právoplatného a vykonateľného exekučného titulu dňa 20.11.2012. Návrh na vykonanie súdnej exekúcie bol teda podaný dôvodne a jej zastavenie spôsobil povinný, ktorý si nesplnil zákonom uloženú povinnosť. Skutočnosť, že je zdravotne poistený v cudzine (Veľká Británia) od 28.01.2007 doposiaľ, preukázal povinný podaním odhlášky poistenca dňa 16.07.2013, ku ktorej priložil potvrdenie o podnikaní v cudzine (Veľká Británia). Oprávnený využil možnosť danú ustanovením § 17a ods. 8 zákona a zrušil výkazy nedoplatkov z vlastného podnetu, čím nastali dôvody na podanie návrhu na zastavenie súdnej exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. K náhrade trov súdneho exekútora oprávnený s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol zaviazať povinného.
5. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
6. Keďže uvedené exekučné konanie bolo začaté pred 1. aprílom 2017 je potrebné dokončiť ho podľa predpisov účinných do 31.3.2017.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len "EP") súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo po začatí exekúcie zrušené, alebo sa stalo neúčinným.
8. Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Po začatí exekúcie môže byť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom zrušené v dôsledku aplikácie mimoriadnych opravných prostriedkov. Zrušené rozhodnutie prestáva normatívne existovať, hoci nemožno poprieť, že kauzálne jestvuje naďalej. K zrušeniu exekučného titulu v každom prípade musí dôjsť po vydaní exekučného príkazu.
10. S poukazom na vyššie uvedené mal tunajší súd za preukázané, že exekučné tituly - výkaz nedoplatkov č. 1254520813 zo dňa 14.09.2012 a výkaz nedoplatkov č. 1254522313 zo dňa 14.09.2012 boli oprávneným zrušené v súlade s ust. § 17a ods. 8 zákona č. 580/2004 Z. z.
11. Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
13. Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
14. Podľa § 197 ods. 1 EP náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
15. V Exekučnom poriadku je zakotvená zásada, že trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný a z tejto zásady sú iba dve výnimky. Prvá výnimka je v prípadoch, ak bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného s tým, že predpokladom uloženia povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému je, že sú splnené predpoklady uloženia povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému podľa § 203 ods.
1 Exekučného poriadku (miera procesného zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie). Druhou výnimkou je situácia, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu nemajetnosti povinného.
16. O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi preto súd rozhodol v súlade s ust. § 196 a 197 Exekučného poriadku, nakoľko má súd za to, že vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie (zrušenie exekučného titulu) a priebeh exekúcie nie je možné výnimky na zaviazanie na náhradu trov exekúcie oprávneného použiť, nakoľko to bol práve povinný, ktorý porušil povinnosť uloženú mu zákonom a len z toho dôvodu došlo k začatiu exekúcie. Oprávnený preto nenesie zodpovednosť za zastavenie exekúcie a teda súd zaviazal na zaplatenie trov exekúcie povinného.
17. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 39,83 eur.
18. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
19. Podľa § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len "vyhlášky") súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 3,32 eura za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura.
20. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
21. Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
22. V zmysle predloženého vyúčtovania súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie pozostávajúce z nasledovných položiek:
- odmena 33,19 eur
- 20 % DPH 6,64 eur Trovy exekúcie spolu 39,83 eur
23. Pri priznávaní celkovej výšky trov exekútora súd rešpektujúc predovšetkým zásady hospodárnosti, účelnosti a preukázanosti konštatuje, že vo výške 39,83 Eur išlo o účelné vynaložené trovy exekučného konania, preto ich v uvedenej výške priznal.
24. O trovách účastníkov konania rozhodol súd analogicky podľa Civilného sporového poriadku.
25. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
26. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Pri rozhodovaní o trovách konania súd skúmal otázku zavinenia a hodnotil ju podľa procesného výsledku. Z obsahu spisu je zrejmé, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku zrušenia exekučného titulu na základe dodatočného splnenia si oznamovacej povinnosti o zdravotnom poistení povinným. Vzhľadom na uvedené súd prijal záver, že povinný zavinil zastavenie konania, preto má povinnosť nahradiť oprávnenému trovy konania.
27. Vzhľadom k tomu, že oprávnený si v priebehu konania žiadne trovy konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy konania nevyplývajú zo spisu, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku I. a III. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.