Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4T-114-2014.pdf
PDF · 146.02 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-4T/114/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ladislavom Blaškom v trestnej veci proti obžalovanej Mgr. E. Š., pre prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) ods. 2 písm. c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. f) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Skalici dňa XX. F. XXXX takto
rozhodol:
Obžalovaná
W.. E. Š., nar. XX.XX.XXXX v Trenčíne, trvale bytom I. W. I. O., ul. Š. Č.. XXXX/XX, na slobode
j e v i n n á , ž e
ako reportérka denníka Nový čas dňa 24.06.2012 približne v čase od 14.00 h do 15.00 h v meste M. na Z. ulici č. XX sa W. V., nar. XX.XX.XXXX s cieľom získať informácie k dopravnej nehode zo dňa 23.06.2012 predstavila ako vyšetrovateľ Policajného zboru SR, ktorú túto dopravnú nehodu vyšetruje a pod touto legendou následne vstúpila do priestorov rodinného domu súpisné číslo XXXX/XX, do ktorých bola pozvaná W. V., ktorá by ju však pri skutočnom poznaní identity jej osoby do priestorov tohto domu nevpustila a následne predstierajúc vyšetrovanie od osoby W. V. zasahujúc do sféry jej osobnostných práv získavala informácie o priebehu dopravnej nehody, vyžiadala si fotografie B. V., nar. XX.XX.XXXX a vyhotovila fotografie W. V. a jej maloletého dieťaťa, hoci pri skutočnom poznaní identity jej osoby by jej tieto neboli poskytnuté a následne dňa 25.06.2012 tieto v počte štyri kusy dala na zverejnenie v denníku Nový čas v článku „Manžel pred nehodou pil takmer celý deň" a totožne na web portál denníku Nový čas, čím W. V., nar. XX.XX.XXXX spôsobila vážnu ujmu na jej osobnostných právach podľa jej vyjadrenia,
t e d a
- inému spôsobila vážnu ujmu na právach tým, že uviedla niekoho do omylu a spáchala čin tak, že sa vydávala za verejného činiteľa,
- neoprávnene vznikla do obydlia iného a spáchala čin závažnejším spôsobom konania - ľsťou,
t ý m s p á c h a l a
prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. f) Trestného zákona.
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa jej určuje skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa jej u k l a d á trest zákazu činnosti vykonávať novinársku činnosť v trvaní 3 (tri) roky.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Skalici podal na Okresný súd Skalica dňa 22.07.2014 obžalobu č. PV XXX/XX/XXXX-XX na obžalovanú W.. E. Š. (ďalej len „obžalovaná“), pre prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. f) Trestného zákona na vyššie uvedenom skutkovom základe.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, výsluchom svedkyne poškodenej a výsluchom ďalších svedkov ako aj prečítaním listinných dôkazov v spise, pričom zistil skutkový stav tak, ako je opísaný vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaná W.. E. Š. na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a odmietla vypovedať, pričom žiadala, aby súd prečítal jej výpoveď z prípravného konania. Súd postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku prečítal jej výpoveď z prípravného konania v ktorej obžalovaná uviedla, že deň si už presne nepamätá na základe dopravnej nehody, ktorá sa stala v W. K. išla pozisťovať informácie ako novinár do Skalice. Išli v aute spolu s jej šoférom a zastavili pred domom kde býva pani V., zazvonila na bránu, následne prišiel otvoriť starší pán, ktorému povedala, že hľadá pani V.. Ten jej povedal, že ju zavolá. O pár minút prišla pani V., otvorila bránu, ona sa jej predstavila a povedala, že „Dobrý deň, ja som E. Š., prišla som za vami kvôli nehode, o ktorej budem písať.“ Následne jej pani V. povedala, aby išla dozadu, tam si sadli, bola tam ešte nejaká staršia pani. Povedala jej, že ak sa chce vyjadriť, že nech jej povie, čo sa vlastne stalo. Obžalovaná jej povedala čo vie, o tej nehode a pani V. začala rozprávať. Keď jej všetko porozprávala ako sa to celé stalo sa jej spýtala, či jej nemôže poskytnúť fotku manžela a ona povedala, že nevie, či ju nájde, ale že ide pohľadať. Nakoniec doniesla, potom sa jej spýtala, či si ju môže odfotiť, že či ukáže aj to, čo sa jej stalo, tak povedala, že áno. V. sa spýtala, či potrebuje tie fotky a tak jej povedala, že áno bez fotiek sa to proste nedá. To bolo všetko, následne sa jej poďakovala a odišla. Keď odchádzala, tak pani V.N. povedala, že bude o tom písať a že to bude určite aj v ostatných médiách. Podotkla, že žiadne vyjadrenia o tom, že by bola vyšetrovateľka, alebo policajtka s jej úst nepadlo. Uviedla tiež, že pani V. bola veľmi rozrušená, celá tá rodina, ktorá tam bola popíjali červené víno, ktoré naliali aj jej a ešte sa sťažovali, že nemajú peniaze, že nevedia ako to všetko zvládnu. Obžalovaná doplnila, že sa o tejto situácii bavila s jej vodičom V. O., ktorý všetko jasne počul, že sa na začiatku predstavila a že bude o nehode písať, nič nepočul o tom, že by povedala slovo policajt alebo vyšetrovateľ. Na otázky vyšetrovateľa uviedla, že už nevie od koho sa dozvedela o nehode, keď prichádzala do Skalice tak vedela, že nehoda sa stala v W. K., pýtala sa tam ľudí o podrobnostiach nehody, tí ju navigovali k domu kde bývali rodinný známy pani V., pričom nevedela uviesť, či to bol otec alebo svokor, bol to starší pán, ktorý ju navigoval kam má ísť. Ako sa tomuto pánovi predstavila už nevedela presne uviesť, či mu povedala meno a priezvisko, ale väčšinou to tak robí. Jemu povedala, že hľadá pani V.. Poprosila ho, že či jej vie povedať adresu, že potrebuje ísť za ňou kvôli nehode. On jej dal adresu a odišla. Nepamätala si už, či jej dal aj telefónne číslo alebo si telefónne číslo na pani V. pýtala. Na ďalšie otázky uviedla, že jej vodič nevystúpil z auta, ale keďže bolo veľmi teplo boli otvorené obe okná, takže musel všetko počuť a aj určite počul, lebo sa o tom rozprávali. V podstate keď ten starší pán išiel zavolať pani V., tak ona stála na chodníku a vodič sedel
v aute a cez okno sa spolu rozprávali. Na otázku, aby výslovne uviedla ako sa predstavila pánovi, ktorý jej prvý otváral dvere uviedla, že „Dobrý deň, hľadám pani V.“. Žiadnym spôsobom sa nepredstavovala. Bola iba na dvore v dome nebola. Vonku bol jeden starý pán, pani V., malý chlapec a ešte jedna pani. Počas výsluchu tam raz boli prítomní všetci, ale o chvíľu tam nikto nebol. Čo sa týka fotografii tieto vyhotovila ona, pričom už nevedela uviesť v akom počte. V priebehu pobytu v obydlí sa reprezentovala ako novinárka, pričom im povedala, že budú v novinách. Povedala, že potrebuje fotografiu, avšak pani V. sa jej nepýtala na čo ju potrebuje. Ďalej uviedla, že novinárskym preukazom sa pani V. ani L. V. neidentifikovala. Nikto od nej novinársky preukaz nepýtal. Počas jej pôsobnosti v Novom čase si ešte od nej nikto nepýtal novinársky preukaz, vždy sa predstaví, že je novinár a každému to stačí. Záverom konštatovala, že so žiadnou osobou sa nebude konfrontovať.
Svedkyňa poškodená - W. V. na hlavnom pojednávaní uviedla, že najprv sa obžalovaná predstavila jej svokrovi, keď ju hľadala, kde býva a tvrdila mu, že je matka zosnulej G. a nechala si popriať aj sústrasť. Jej však povedala, že je z kriminálnej polície a že ju prišla vypočuť. Povedala jej, že už všetko uviedla polícii, na čo jej povedala, že to vyšetruje viacero nezávislých vyšetrovateľov a ona potrebuje dať nezávislý posudok. Tvrdila, že už bola aj s jej manželom a ten jej všetko povedal. Videla aj jej zranenia, tak chcela urobiť z toho fotky, že to potrebuje do záznamu. Medzitým tam dobehol jej malý syn, s ktorým sa začala hrať a povedala, že odfotí aj jeho. To ju však neskôr mrzelo, lebo sa im ľudia všelijako vyhrážali, tak sa ho bála dať aj do škôlky. Keď uvidela článok, tak prosila ju aj toho ich vedúceho, aby stiahli aspoň jeho fotku z toho internetu, že sa bojí, ale neurobili to. Pri rozhovore bol jej otec a otcova mama. Ako prichádzala k bráne, obžalovaná vošla do brány, ukazovala jej niečo, čo vyzeralo ako preukaz, ale keď prišla bližšie, schovala to do kabelky. Miesto toho jej hneď podala ruku. Bola ešte v šoku a keďže si myslela, že je z kriminálky, tak jej vyšla v ústrety. Keby vedela, že nie je z polície, tak jej ani neotvorí. Pôvodne nechcela otvoriť, lebo bola vystresovaná z toho, čo sa stalo, ale otec jej povedal, aby otvorila, že sú to možno rodičia tých poškodených, že by sme sa im mali ospravedlniť. Určite by nesúhlasila s tým, aby ju fotila, keby vedela, že je novinárka. Fotoaparát obžalovaná mala v kabelke, hneď ho nevidela, až keď ho vytiahla, že potrebuje fotky do záznamu. Keď odišla, otec povedal „dúfam, že to nebola novinárka“. Neviem podľa čoho to tak usúdil, na čo mu ona povedala, že bola z polície, z kriminálky. Pri tomto rozhovore s obžalovanou bol jej otec a stará mama. Keď vyšiel článok v novinách, nevedela o tom, volal jej otec, že choď si kúpiť Nový čas. Keď to videla, bola z toho v šoku. Je pravdou, že jej následne volal novinár z denníka Plus jeden deň, že či chce poskytnúť rozhovor, aby nejako ukázali, že nie sú až tak zlá rodina, s čím ona súhlasila. Zverejnenie článku v Novom čase jej veľmi poškodilo. Museli sa celá rodina schovávať, mali neustále telefonáty, nikde nechodila, v robote jej to poškodilo, deti nechodili do školy, držala ich len doma. Po zverejnením článku sa jej vyhrážali známi poškodených, hoci jej to nikto nepovedal do očí odkazovali to po jej známych alebo cez internet. Keby sa jej obžalovaná predstavila ako novinárka, tak by fotky určite žiadne neboli. Dotklo sa jej to, že v článku bolo uvedené, že nebola doma, že bola s deťmi na prechádzke ako šťastná rodinka. V tom čase bola s najmladším synom na materskej dovolenke. Po materskej ju však nechceli prijať na predchádzajúce miesto, lebo jej povedali, aby nerobila medzi ľuďmi, tak zostala robiť upratovačku. Po nehode prišli pre jej manžela, ktorý bol u svojich rodičov, následne prišiel pre ňu domov. Na ďalší deň bola na výsluchu na polícií, vyšetroval ju vyšetrovateľ Q., je pravda, že ju poučoval a výpoveď podpisovala. Chcel jej tiež fotiť zranenia, nedala však súhlas s trestným stíhaním manžela. Chcela, aby to stiahli aspoň z internetu, získala kontakt na pána, ktorý sa volal K., ktorý jej povedal, že sa má skontaktovať s obžalovanou, ona jej však nebrala telefón. Pokiaľ ide o novinára z denníka Plus jeden deň, ten natáčal s ňou len ospravedlnenie na kameru. Zdôraznila, že keby vedela, že obžalovaná je novinárka, tak by žiadny rozhovor nerobila. Pri rozhovore s ňou si obžalovaná pýtala jej občiansky preukaz a chcela aj nejaký preukaz od manžela, aby videla nejakú fotku, či je to on. Počas rozhovoru si niečo zapisovala, ale nedala jej do toho nahliadnuť, ani nebola požiadaná, aby jej to podpísala. Nevie, ako to chodí na polícii, jej sa také niečo stalo prvýkrát. Keďže jej obžalovaná nepovedala, že je novinárka, nesľúbila jej ani žiadnu odmenu za poskytnutie rozhovoru. Ona by jej však rozhovor neposkytla, ani keby jej aj sľubovala odmenu. Manžel bol v tom čase vo výkone trestu, avšak o článku sa dozvedel a vyčítal jej to. Pričom v čase výsluchu sú už rozvedení. Dokola si v hlave premieta, čo sa stalo, stále ju to mrzí. Zo samotnej redakcie Nového času sa jej doteraz neospravedlnili. Ona však o ich ospravedlnenie teraz nestojí.
Svedok - W. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaná prišla ku nemu domov, on otvoril dvere, pričom mu povedala, že prišla vyšetrovať alebo je vyšetrovateľka. Následne zavolal dcéru - poškodenú, ktorá sa s ňou rozprávala, on však bránu neotváral. Fotila si ju, fotila vodičský preukaz, aj zranenia. Samotná poškodená mu však uviedla, že obžalovaná sa jej predstavila ako vyšetrovateľka. V prípade, že
by sa obžalovaná predstavila ako novinárka, nikdy by ju do domu nevpustil. Nechápe, ako sa tak rýchlo dozvedela o bydlisku poškodenej, pretože jej manžel - B. V. býval v W. K.. Poškodená s obžalovanou sedeli na dvore, obžalovaná sa vypytovala na rôzne skutočnosti. Vyžiadala si fotku jej muža, následne ona priniesla vodičský preukaz, ktorý si odfotila, pričom tá fotka bola aj v Novom čase. Poškodená chodila piecť trdelníky do zahraničia. Po tomto incidente ju už nevolali. Ďalej ju preradili na inú prácu, mala z toho zle nie len v práci, ale aj v súkromí. Poškodená to všetko vnímala tak, že najskôr bola prekvapená a potom najedovaná. Okolie na túto dopravnú nehodu reagovalo negatívne, deti poškodenej boli zbité, robili im zle. Obžalovaná s poškodenou sa rozprávali na dvore, on bol od nich cca 5 metrov. Či niečo poškodená podpisovala, nevie uviesť. Poškodená bola v šoku. Jeho vzťah s poškodenou sa nezmenil, ani po vyjdení týchto článkov.
Svedok - R.. V. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracoval pre denník Plus jeden deň ako redaktor. V súvislosti s prípadom zrazených ľudí, chcel napísať článok, preto prišiel najprv do W. K., kde zisťoval najskôr v pohostinstve. Ľudia ho následne naviedli na adresu otca vodiča vozidla, ktoré zrazilo tých mladých ľudí. Ako sa volal si už nepamätal. Keď vyhľadal otca toho vodiča, on mu potvrdil, že jedná sa o jeho syna a zároveň mu povedal, že ho deň predtým navštívila redaktorka Nového času, ktorú mu opísal a táto sa mu mala údajne predstaviť ako matka zrazeného dievčaťa. Otcovi sa predstavil ako redaktor denníka Plus jeden deň. Keď sa mu podarilo zistiť od otca adresu, on ho ohlásil u svojej nevesty. Následne kontaktoval kolegu z markízy, či má záujem o rozhovor s manželkou. Potom počkal na L. L. a išli k nej spolu. Prišli ku nej a ona ich spontánne privítala s tým, že u nej bola redaktorka Nového času, že si ju fotila, že sa jej predstavila ako policajná vyšetrovateľka. Hovorila to so smútkom a zarmútením. Ona vydedukovala, že sa jednalo o reportérku a nie o policajnú vyšetrovateľku z toho dôvodu, že článok vyšiel v nedeľu v Novom čase, kde boli aj fotky. Po tomto sa venovali s kolegom L. už iba rozhovoru s ňou. Rozčúlená nebola, bola deň po dopravnej nehode, bola v takom emočnom rozpoložení, smutná. Pred samotným rozhovorom redaktor W. L. L. si výslovne žiadal od poškodenej súhlas s vyhotovením obrazového, zvukového záznamu lebo bez toho sa nedá urobiť legálna reportáž. Vyhotovil aj fotografie. Nepamätal si, či poškodená pred rozhovorom si od neho pýtala doklad totožnosti. Je zriedkavé v praxi, aby si niekto od neho pýtal preukaz. Stačí, keď sa predstaví ako redaktor konkrétneho denníka, menom a názvom periodika, v ktorom pracuje.
Svedok - L. L. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v tom čase pracoval, aj aj dodnes pracuje v televízii W.. Za poškodenou išli on a jeho kameraman po dohode s kolegom Jozefom Vojčiniakom, ktorý pracoval v tom čase v denníku Plus jeden deň. Tento kolega sprostredkoval rozhovor s poškodenou. Keď prišli na miesto, jeho zvykom je - predstaviť sa, kto je, odkiaľ je, poškodená mu povedala, že „dúfam, že budete korektní, pretože mám nie veľmi dobrú skúsenosť s médiami, konkrétne bola tu nejaká vaša kolegyňa“, presne si nepamätal, či menovala denník Nový čas. On jej sľúbil, že bude korektný. Poškodená začala spontánne rozprávať, že novinárka z Nového času sa predstavila údajne pri jej rodinnej príbuznej alebo príbuznom, ako policajtka. To bolo všetko, čo k tomu uviedla. Rozhovor vykonávali u nej doma a týkal sa tragickej dopravnej nehody, pri ktorej asi zomrel jej manžel už si presne nepamätal. Rozhovor trval zhruba 15 minút, prebiehal v úplnom pokoji. Potom sa v kamarátskom štýle rozišli a to bolo všetko. Uviedol, že poškodená bola v šoku z nehody, z tragédie, pri ktorej prišla o muža, šok z toho, čo jej povedal blízky príbuzný, údajne sa obžalovaná predstavila ako policajtka. Sťažovanie poškodenej bolo spontánne na obžalovanú. Čiže, čo sa týka obžalovanej, tak vlastne tam to aj skončilo, oni sa už na nič nepýtali, začali sme si robiť svoju prácu. Nevenoval tomu pozornosť. Počas rozhovoru s poškodenou okrem neho a jeho kameramana nebol nikto iný prítomný. Počas rozhovoru s poškodenou vyhotovili obrazový, aj zvukový záznam. Všetko to bolo odvysielané v televíznych novinách. Žiadna sťažnosť na reportáž neprišla.
Svedok - R.. V. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovanou boli priatelia, do Skalice ju viezol na reportáž, avšak o akú reportáž išlo, si už nepamätá. Nevedel o čo išlo, v podstate ju zaviezol a odviezol to je všetko. Prešlo už odvtedy vyše 5 rokov. Všetko povedal na polícii, čo si vtedy pamätal, teraz už s odstupom času nevie. Bližšie už nevie nič, už by nehovoril pravdu, len by dedukoval. V tej dobe boli kamaráti, ale neskôr tento vzťah prerástol do partnerského vzťahu. Nejaký čas žili v jednej domácnosti ako druh a družka cca od augusta 2013 do novembra 2013. Na návrh obhajcu bola prečítaná výpoveď tohto svedka z prípravného konania čl. 95 - 97 spisu zo dňa 09.10.2013 podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku, nakoľko svedok sa v podstatných bodoch odchyľoval od svojej skoršej výpovede. V prípravnom konaní svedok uviedol, že obžalovanú viezol vlastným vozidlom Seat Alhambra bez označenia do Skalice, miesto a presnú adresu ani presný čas
si už nepamätal. Zastavil hneď pri bráne, obžalovaná vystúpila, zazvonila, k bráne prišiel nejaký pán, ktorému sa predstavila menom a že je redaktorka alebo novinárka. Ten potom zavolal nejakú pani, slečnu a tam sa zopakovalo to isté, že sa predstavila menom a zamestnaním. Obžalovaná vošla dnu a on ju vonku čakal. Na otázku vyšetrovateľa svedok zopakoval, že bol v aute a mal som otvorené okno, lebo bolo veľmi teplo a všetko zreteľne počul, pretože to bolo asi meter od obžalovanej. Medzitým vystúpil z auta, kým ten pán vyšiel ako prvý a odišiel preč, išiel ku kapote a potom keď prišla tá pani, alebo slečna, tak počul znova to isté. Že sa obžalovaná predstavila menom a tým čo robí, že je redaktorka alebo novinárka. Na záver dodal, že obžalovanú sporadicky viezol niekde, pričom sa poznajú asi rok a pol a sú kamaráti.
Svedok - PaedDr. ThDr. B. L., PhD. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaná za ním došla na faru do B. pod zámienkou uzatvorenia sobáša. Pýtala sa ho na uzavretie manželstva. Povedala mu, že je z Trnavy, resp. už si nepamätal odkiaľ. Povedal jej, že v jeho farnosti nemôže uzavrieť manželstvo, pretože nie je odtiaľto a v prípade, že by chcela , musela by na to mať patričné povolenie od svojho farára. Na to zistil, že obžalovaná si rozhovor nahráva. Následne jej už neveril a prestal s ňou komunikovať. Následne na to zistil, že sa objavil článok s uverejnením jeho fotky zo Žiliny, čo bolo z pamätného stretnutia väznených a prenasledovaných kňazov a v tomto článku obžalovaná uviedla, že farár hľadá ženu nad 40 rokov. Ešte tam písala ďalšie nezmysly, že farár chodí do erotického salónu. On sa na to ohradil, podal námietku na patričné miesta, že je to nepravdivé. Mal s tým problémy, tento článok mu poškodil. Bol predvolaný aj u biskupa, avšak tento mu povedal, aby trestné oznámenie nepodával. Nakoniec sa to všetko zahralo do stratena. Obžalovaná sa mu neidentifikovala novinárskym, ani žiadnym iným preukazom. Obžalovaná o ňom vydala dva články publikované v Novom čase. Jeden s názvom farár hľadá ženu a druhý, že bol predvolaný na koberec arcibiskupovi do Trnavy. Počas rozhovoru s obžalovanou vydedukoval, že sa jedná o novinárku, pretože mu začala klásť osobné otázky. Rozhovor bol vykonaný buď v stredu alebo vo štvrtok a článok vyšiel v pondelok, teda už mal 100 % istotu, že sa jednalo o novinárku. Z charakteru rozhovoru vydedukoval, resp. už mal istotu, že sa jedná o osobu, ktorá je na neho nasadená, chce ho zdiskreditovať a usvedčiť z niečoho, čo neurobil. Prvotný motív návštevy vyhodnotil ako zámienku. V priebehu rozhovoru mu obžalovaná uviedla, že je novinárka. Neuviedla mu však, že bude publikovať o ňom články a taktiež neuviedla ani denník, v ktorom bude článok publikovaný, resp. pre ktorý pracuje. S obžalovanou bola prítomná ešte jedna osoba - pán asi v stredných rokoch, ten sa mu však nepredstavil. S odstupom času si už na neho nepamätá.
Na návrh prokurátora bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedka L. V. z prípravného konania čl. 54 - 56 spisu zo dňa 10.09.2012 podľa § 263 ods. 3 písm. a) Tr. poriadku, z dôvodu, že svedok počas trestného konania zomrel, v ktorej svedok uviedol, že býva v W. K. a je otec B. V.. Jeho syn spôsobil na konci mesiaca jún 2012, presný dátum už nevedel uviesť, ale bolo to v piatok, dopravnú nehodu. V súvislosti s touto dopravnou nehodou došla k nemu domov v sobotu asi okolo 16-17.00 hod. nejaká žena, ktorá bola vo veku asi okolo 40 rokov, mala tmavé rozpustené vlasy, bola taká snedšia v pleti. Zazvonila, on jej prišiel otvoriť a ona sa ho vtedy medzi dverami spýtala: „Viete kto som ja“. On jej povedal, že nevie, na čo mu ona povedala, že je matka tej zosnulej z dopravnej nehody, že čo by jej vedel povedať ohľadom tej dopravnej nehody. On jej povedal, že sa o dopravnej nehode dozvedel ako posledný. V tú sobotu doobeda okolo 10.30 hod. prišli k nemu domov policajti a v rukách mali putá, tieto nasadili jeho synovi na ruky a brali ho so sebou. On sa vtedy pýtal policajtov, že kam ho berú, na čo mu povedali, že na bežný výsluch. Obžalovanej poprial úprimnú sústrasť a ospravedlňoval sa za syna, že on to určite neurobil schválne. Následne obžalovanú poslal do Skalice za nevestou, teda manželkou jeho syna B., že ona o tom môže vedieť viacej a dal jej aj na nevestu telefónne číslo, pričom uviedla, že sa s nevestou telefonicky spojí. Tiež jej vysvetlil, kde nevesta býva. Po tomto odišla preč. Nič iné jej nehovoril. Navečer volal neveste a pýtal sa jej, či bola za ňou, tá matka zosnulej, na čo mu nevesta W. V. povedala, že bola za ňou, ale že jej sa prestavila, že je z kriminálky, že musí ešte niečo dopísať a nafotiť nejaké veci. V pondelok došiel za ním nejaký novinár, ktorý sa mu aj predstavil ako novinár a tiež sa ho pýtal čo sa stalo, on mu povedal, že ohľadne nehody nič nevie, ale že už syna v novinách opísali ako vraha aj on mu to potvrdil, že sa nehanbí také veci tam písať, povedal mu, že teda u neho bola určite novinárka, ktorá aj fotografie jeho nevesty a vnuka použila do denníka Nový čas. Z akých novín bol tento pán, už si nespomenul. On mu povedal, že tú novinárku, ktorá sa mi predstavila ako matka zosnulej osobne pozná, že ona je taká a chcel mu dať telefón na jej šéfa, aby si na ňu sťažovali. Na základe toho ho poslal aj za nevestou a povedal mu, aby dal to telefónne číslo na jej šéfa.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní i ďalšie dôkazy, a to listinné dôkazy: oboznámením alebo prečítaním článku v denníku Plus jeden deň zo dňa XX.XX.XXXX, článku na portáli www.pluska.sk zo dňa XX.XX.XXXX č.l. 73 - 89 spisu, články v Novom Čase zo dňa XX.XX.XXXX a fotografie č.l. 114 -132 spisu, odpis z RT obžalovanej, správa o povesti obžalovanej, správa od zamestnávateľa obžalovanej, odpis z RT obžalovanej zo dňa 26.04.2018, lustrácia v Registri Priestupkov zo dňa 26.04.2018.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy nezávisle podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 375 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, kto inému spôsobí vážnu ujmu na právach tým, že uvedie niekoho do omylu alebo potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 375 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 tak, že sa vydáva za verejného činiteľa. Toto ustanovenie chráni iné než majetkové práva jednotlivca (napr. v oblasti rodinných vzťahov, pracovných vzťahov a pod.), ako aj práva právnických osôb, kolektívnych orgánov vrátane štátu. Z hľadiska objektívnej stránky tohto trestného činu sa vyžaduje spôsobenie vážnej ujmy na právach konaním, ktoré má povahu podvodného konania.
Vážnu ujmu na právach treba hodnotiť podľa okolností prípadu, najmä podľa toho, o aké práva išlo, aká bola intenzita spôsobenej ujmy, s akými následkami a pod. Podvodné konanie, t.j. uvedenie do omylu alebo využitie omylu, môže smerovať nielen proti poškodenému, ale aj proti inej fyzickej alebo právnickej osobe, resp. proti orgánu a pod. Uvedením do omylu sa rozumie také konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Pri využití omylu iného páchateľ sám k vyvolaniu omylu neprispel, ale po zistení omylu iného a v príčinnom vzťahu k nemu konal tak, aby inému spôsobil vážnu ujmu na právach. Subjektom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie (§ 15).
Podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 194 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania. Objektom tohto trestného činu je domová sloboda zaručená Ústavou SR. V zmysle § 122 ods. 5 trestný čin je spáchaný v obydlí, ak je spáchaný v dome alebo byte iného alebo v iných priestoroch slúžiacich na bývanie vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacim, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté. Domom iného sa rozumie nielen bezprostredne obývaný dom, ale aj všetky ostatné uzavreté priestory, ktoré tvoria príslušenstvo domu, ako sú pivnica, povala, ďalšie vedľajšie miestnosti, uzavretý dvor a priľahlá ohradená záhrada, vrátane objektov, ktoré sa tu nachádzajú (napr. humno), ako aj ohradené priľahlé hospodárske priestory a budovy.
Podľa § 138 písm. f) Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu ľsťou. K spáchaniu trestného činu ľsťou môže dôjsť dvoma spôsobmi: a) využitím omylu, ktorý páchateľ vyvolal (napr. páchateľ dá do dverí zábranu, aby majiteľ domu nemohol dvere zamknúť), b) použitím úskoku.
Obžalovaná spáchanie skutku síce poprela, uvádzala na svoju obranu, že prišla so svojim šoférom pred dom kde býva poškodená, zazvonila na bránu, následne prišiel otvoriť starší pán, ktorému povedala, že hľadá pani V.. Ten jej povedal, že ju zavolá. O pár minút prišla poškodená, otvorila bránu, ona jej povedala: „Dobrý deň, ja som E. Š., prišla som za vami kvôli nehode, o ktorej budem písať“ a následne ju poškodená pozvala do obydlia, avšak je usvedčovaná priamymi dôkazmi a to výpoveďou poškodenej W. V. a svedka W. O. otca poškodenej, naviac výpovede svedkyne poškodenej sú podporené aj výpoveďami nepriamych svedkov R.. V. O., L. L. W., L. V. a v neposlednom rade aj PaedDr. ThDr. B. L., PhD.
Svedkyňa poškodená W. V. zotrvala na svojej výpovedi počas celého trestného konania, pričom pred súdom jednoznačne uviedla, že obžalovaná jej pred vstupom do nehnuteľnosti povedala, že je z kriminálnej polície a prišla ju vypočuť. Poškodená jej na to uviedla, že na polícii všetko uviedla. Na čo jej obžalovaná povedala, že to vyšetruje viacero nezávislých vyšetrovateľov a ona potrebuje dať nezávislý posudok. Tvrdila, že už bola aj s jej manželom a ten jej všetko povedal. Skutočnosť, že obžalovaná sa jej mala predstaviť ako vyšetrovateľka, resp. policajná vyšetrovateľka potvrdili v podstate aj nepriamy svedkovia, ktorým to poškodená povedala a to najmä svedkovi Miroslavovi Vojtechovi, svedkovi L. V., a svedkom R.. V. O. a L. L. W.. Súd preto považoval výpoveď poškodenej W. V. za vierohodnú a pravdivú, nakoľko nemala žiadnu motiváciu ani dôvod uvádzať nepravdu na obžalovanú. Všetci svedkovia i keď nepriami sa v podstate zhodli, že obžalovaná im spontánne sama od seba uviedla, že sa jej obžalovaná predstavila ako vyšetrovateľka polície.
Verzia obžalovanej mala byť podopretá práve výpoveďou svedka Ing. V. O., ktorý si však na pojednávaní v podstate už nič nepamätal, nakoľko prešlo viac ako 5 rokov od skutku. Uviedol, že všetko vtedy vypovedal na polícii, čo si pamätal, teraz s odstupom času si už na nič nespomenul. Dodal, že v tej dobe boli s obžalovanou kamaráti, pričom neskôr tento vzťah prerástol do partnerského vzťahu. Nejaký čas žili aj v jednej domácnosti ako druh a družka cca od augusta 2013 do novembra 2013. Aj napriek tomu, že pri prvom výsluchu prokurátor, resp. obhajca nenavrhli čítanie zápisnice o výpovedi tohto svedka z prípravného konania súd opätovne pripustil predvolanie tohto svedka z dôvodu možného uvádzania nových skutočností týmto svedkom, resp. z opatrnosti, aby sa nedopustil porušenia práva na obhajobu. Svedok však opätovne uviedol, že si už nič nepamätá, a preto na návrh obhajcu z dôvodu, že svedok sa v podstatných bodoch odchyľoval od výsluchu z prípravného konania súd prečítal jeho výpoveď z prípravného konania. V tejto výpovedi však svedok odlišne od výpovedi obžalovanej s určitosťou tvrdil, že obžalovaná sa svedkovi W. O. ako aj poškodenej W. V. predstavila menom a zamestnaním, že je redaktorka alebo novinárka. Súd preto tohto svedka nepovažoval za dôveryhodného, nakoľko odlišne od obžalovanej uvádzal ako sa mala predstaviť ona svedkovi Miroslavovi Vojtechovi a následne aj samotnej poškodenej. Naviac súd má za to, že tento svedok je nedôveryhodným aj preto, že boli s obžalovanou v čase spáchania skutku až do asi novembra 2013 v druhovskom vzťahu a teda tento svedok mal motiváciu vyviniť obžalovanú, resp. jej svojou výpoveďou pomôcť, pričom súd poukazuje na to, že výsluch bol uskutočnení v čase, keď obžalovaná s týmto svedkom žila v jednej domácnosti ako druh a družka, napriek tomu aj tento svedok odlišne uvádzal skutočnosti tvrdené obžalovanou, a teda nepotvrdil verziu obžalovanej. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že ani jeden dôkaz nesvedčil v prospech obžalovanej okrem jej samotnej výpovede. Naopak výpovede poškodenej a svedkov boli konzistentné a v podstate totožné aj napriek drobným odchýlkam, ktoré sú z dôvodu uplynutia času logické, a preto týmto výpovediam súd s poukazom na ich vierohodnosť uveril.
Súd rovnako na návrh prokurátora prečítal zápisnicu o výpovedi svedka L. V. z prípravného konania, nakoľko tento svedok v priebehu trestného konania zomrel. Aj napriek tomu, že výpoveď tohto svedka bola vykonaná pred vznesením obvinenia súd pripustil prečítanie tejto zápisnice, pretože jej obsah a pravdivosť verifikovali poškodená W. V. a svedok Ing. V. O., ktorým tento svedok uviedol, že obžalovaná sa jemu zas predstavila ako matka zrazeného dievčaťa, pričom si nechala popriať aj úprimnú sústrasť.
K rovnakému modus operandi vypovedal aj svedok B.. G.. B. L., B.., teda jedná sa už o tretiu osobu, ktorá uviedla, že obžalovaná na základe určitej legendy v predmetnej trestnej veci to bolo prvýkrát, keď sa predstavila svedkovi L. V. ako matka nebohého dievčaťa, pričom si nechala aj popriať úprimnú sústrasť, následne sa vydávala pred poškodenou za policajnú vyšetrovateľku. Naviac pred svedkom B. L. sa zase vydávala spolu s jedným prítomným pánom za osobu, ktorá chce uzatvoriť manželstvo, pričom vždy používala legendu za účelom získania informácii, ktoré následne publikovala v článkoch, a to bez vedomia a súhlasu dotknutých osôb.
Súd teda dospel k záveru, že je nepochybne preukázané, že obžalovaná používala legendu, resp. sa vydávala za osobu verejného činiteľa, ktorá v človeku mylne mala vzbudiť dôveru s cieľom získať chúlostivé informácie, ktoré jej v domnení osoba uvedená do omylu aj poskytla a následne tieto ona publikovala v článkoch v novinách, in concreto v Novom Čase. Teda uviedla poškodenú do omylu, získala si jeho dôveru a následne získané informácie publikovala v Novom Čase, čím sa obohatila, pretože jej ako redaktorke za články prináležala odmena a naviac možno konštatovať, že publikovaním „exkluzívnych článkov“ došlo aj k zvýšeniu predajnosti denníka Nový Čas.
Súd konštatuje, že je v demokratickej spoločnosti neprípustné, aby redaktor, novinár, žurnalista postupoval týmto spôsobom hrubo zavádzal ľudí, klamal o svojej identite a bez ich súhlasu uverejňoval obsah rozhovoru alebo akékoľvek iné informácie, fotografie a veci osobnej alebo súkromnej povahy, podliehajúce ochrane osobnosti, čím zasahuje do práv poškodených osôb a najmä do osobnostných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky - práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, práva na nedotknuteľnosť obydlia atď.
Vzhľadom na uvedenie do omylu poškodenej W. V. obžalovanou, ktorá sa jej predstavila ako policajta, resp. policajná vyšetrovateľka, na základe čoho ju poškodená vpustila do svojho obydlia, pričom z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že keby sa poškodenej obžalovaná predstavila ako novinárka, určite by ju do svojho obydlia nevpustila a neuskutočňovala by s ňou žiadny rozhovor. Uvedené potvrdil aj svedok W. O. otec poškodenej, ktorý otváral bránu obžalovanej, že by obžalovanú nepustil do obydlia, keby vedel, že sa jedná o novinárku. Súd uveril výpovedi poškodenej W. V. a svedka W. O., že poškodená nemala v úmysle dobrovoľne poskytnúť rozhovor obžalovanej v prípade, že by od začiatku vedela, že sa jedná o novinárku. Obžalovaná tak využila omyl svedkyne poškodenej jej zlú psychickú situáciu, keď bola účastníčkou nehody svojho manžela, ktorý zrazil a usmrtil jednu chodkyňu. Z výpovedi svedkov ako aj z výpovede obžalovanej vyplynulo, že poškodená bola rozrušená a zarmútená z celej situácie a len ťažko si možno predstaviť ako túto rodinnú tragédiu prežívala. Podľa názoru súdu však poškodená nemala žiadny legálny dôvod legitimovať obžalovanú, ktorá jej uviedla, že je policajnou vyšetrovateľkou, nakoľko len krátko pred skutkom bola poškodená na polícii za účelom výsluchu a teda nemožno v rámci trestného konania vylúčiť, aby vyšetrovateľ pre spresnenie informácii, resp. vyžiadaním alebo zadovážením dôkazov opätovne navštívil poškodenú a tieto si pýtal, preto poškodená nemala najmenšiu pochybnosť, že sa jedná o policajnú vyšetrovateľku, resp. verejného činiteľa, ktorému je povinná poskytnúť súčinnosť pri vykonávaní úkonov trestného konania. Naviac je potrebné dodať, že policajný vyšetrovateľ nie je povinný nosiť služobnú rovnošatu a nie je ani povinný sa viesť na miesto v služobnom aute s označením „Polícia“. Nakoľko obžalovaná poškodenej uviedla, že prípad vyšetruje viacero nezávislých vyšetrovateľov, poškodená ani nemala najmenší dôvod jej neveriť, že sa jedná o verejného činiteľa.
Čo sa týka samotného poškodenia práv poškodenej súd konštatuje, že táto nepochybne utrpela ujmu na svojich právach, ktoré sú zaručené Ústavou Slovenskej republiky, Dohovorom základných ľudských práv a slobôd ako aj samotnými zákonmi najmä Občianskym zákonníkom najmä práva na súkromie a práva na nedotknuteľnosť obydlia. Súd mal preukázané, že poškodenej článok výrazne poškodil v jej pracovnom, ale aj osobnom živote, a to stratou pôvodného zamestnania, verejným odsúdením v spoločnosti ako aj samotným faktom, že poškodená sa nakoniec rozviedla so svojim vtedajším manželom. Uvedené skutočnosti dostatočne preukazujú, že boli nepochybným spôsobom výrazne poškodené práva poškodenej ako aj jej rodiny.
Predsa nie je logické, aby poškodená potom ako jej blízka osoba - manžel zrazil a usmrtil jedného človeka - dieťa mala v úmysle „rozdávať rozhovory a usmievať sa svet“. Situácia je veľkým nešťastím rodiny a výrazne zasahuje život aj ďalšie trvanie rodiny. Skutočnosť, že poškodená následne po zverejnení článku v denníku Nový čas poskytla rozhovor svedkom Ing. V. O. pre denník Plus jeden deň a svedka L. L. W. pre televíziu Markíza, bolo iba dôsledkom tejto vzniknutej situácie a traumy z konania obžalovanej, ktorá bola motivovaná tým, že „dá veci na pravú mieru“, resp. poskytne relevantný rozhovor, s ktorým uverejnením bude súhlasiť a súčasne dá súhlas aj na poskytnutie fotografií alebo ostatných vecí osobnej povahy. Nemožno teda tvrdiť, že keď deň nasledujúci resp. o pár dní neskôr bol vydaný článok, resp. rozhovor s poškodenou s uverejnením jej fotografie (nie s uverejnení fotografie jej maloletého dieťaťa!!!) so súhlasom poškodenej v predchádzajúcom prípade nedošlo k poškodeniu práv poškodenej alebo k spáchaniu žalovaného trestného činu.
Súd pre úplnosť uvádza, že novinári majú v dnešnej spoločnosti „veľkú silu“, najmä v ovplyvňovaní verejnej mienky, preto v prípade zverejnenia rozhovorov bez súhlasu dotknutej osoby, resp. získavania informácií nezákonným spôsobom vystupujúc pod akoukoľvek legendou za účelom ich ďalšieho publikovania a zvyšovania nákladu a predajnosť konkrétnych médií je v demokratickej spoločnosti neprípustné a jednoznačne porušuje princípy práva, pričom takéto konanie je potrebné jednoznačne postihovať, aby sa už v budúcnosti neopakovalo.
Súd v danom prípade zvažoval, či by bolo na mieste aplikovať ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona, tzv. materiálny korektív nakoľko sa jedná o prečin, avšak dospel k záveru, že v danom prípade boli spáchané dva trestné činy jedným skutkom, pričom sa nejedná o malú závažnosť vzhľadom na spôsob spáchania trestných činov, ich následky, okolností za ktorí boli spáchané, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa a najmä na naplnenie všetkých znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty - závažnejším spôsobom konania.
Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrne a dospel k jednoznačnému záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia sa stal, že ho spáchala obžalovaná a že boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovanej. Konanie obžalovanej, ktorého sa dopustila proti osobe poškodenej napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty prečinu poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. f) Trestného zákona, tak po objektívnej stránke ako aj subjektívnej stránke, pretože poškodenej spôsobila vážnu ujmu na jej právach tým, že ju uviedla do omylu a naplnila znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty, teda spáchala čin tak, že sa vydávala za verejného činiteľa a súčasne neoprávnene vznikla do obydlia poškodenej, pričom spáchala čin závažnejším spôsobom konania - ľsťou podľa § 138 písm. f) Trestného zákona, teda využila omyl, ktorý u poškodenej vyvolala.
Súd posúdil dôkazy jednotlivo i v celku a dospel k záveru, že tieto dávajú ucelenú, jednotnú, logickú, ničím nenarušenú reťaz dôkazov smerujúcich jedine k uznaniu viny obžalovanej. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané konanie obžalovanej, následok aj príčinná súvislosť medzi konaním a následkom a je dané aj zavinenie ako subjektívna stránka medzi konaním a následkom, ktoré zavinenie malo v tomto prípade formu priameho úmyslu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd obžalovanú uznal za vinnú z prečinu poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. f) Trestného zákona.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 32 a § 34 ods. 1 až ods. 4 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy. Súd spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovanej pričom vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).
Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovanej súd zistil, že obžalovaná nie je bližšie z miesta bydliska hodnotená.
Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaná doposiaľ nebola súdne trestaná.
Z výpisu evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaná doposiaľ spáchala 5 priestupkov všetky za porušovanie pravidiel cestnej premávky. Všetkých priestupkov sa však dopustila až po spáchaní skutku uvedeného v obžalobe prvý priestupok spáchala dňa 16.04.2016 a posledný dňa 03.12.2015.
Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd zistil u obžalovanej jednu poľahčujúcu okolnosť § 36 písm. j) Trestného zákona a to že pred spáchaním trestného činu viedla riadny život, ale taktiež jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, že spáchala viac trestných činov.
Nakoľko pomer a miera poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je rovnaká, preto súd pri ukladaní trestu aplikoval ustanovenie § 38 ods. 2 Trestného zákona a s poukazom na vyššie uvedené jej ukladal trest úhrnný podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, pričom t.j. trest jej ukladal podľa zásad o úhrnnom treste podľa trestnej sadzby najprísnejšie trestnej podľa ustanovenia § 194 ods. 2 Trestného zákona, takže vychádzal zo zákonnej trestnej sadzby 1 rok až 5 rokov.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci
dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, ktorý nebude bezprostredne spojený s obmedzením jej osobnej slobody, preto súd rozhodol o podmienečnom odklade výkonu uloženého trestu odňatia slobody so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky, pretože trest neprevyšuje dva roky a osobné pomery obžalovanej a okolnosti prípadu sú také, že na jej nápravu nie je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný. Súd podmienečne odložil výkon trestu odňatia slobody u obžalovanej aj z toho dôvodu, že od spáchaniu skutku už prešla doba takmer 6 rokov, v opačnom prípade by súd vzhľadom na závažnosť činu a jeho následky pristúpil k uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Súd zároveň podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona obžalovanej uložil aj trest zákazu činnosti vykonávať novinársku činnosť v trvaní 3 (tri) roky (sadzba 1 rok až 10 rokov), teda v dolnej polovici tejto sadzby. S poukazom na osobu obžalovanej je dôvodné jej uložiť aj trest zákazu činnosti, nakoľko sa trestnej činnosti dopustila v súvislosti s výkonom povolania alebo zamestnania. Súd má za to, že konanie obžalovanej nemôže byť celospoločensky tolerované a akceptovateľné a preto je potrebné z hľadiska generálnej prevencie, aby do budúcna boli odradení aj iní páchatelia od páchania takéhoto trestného činu.
Podľa názoru súdu takto uložený trest obžalovanej teda plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu ako aj funkciu generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom na tieto pomenované dôvody, považuje tento uložený trest obžalovanej za adekvátny, spravodlivý a primeraný spáchanému skutku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou Okresného súdu Skalica na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.