Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6CoR-1-2018.pdf
PDF · 79.22 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoR/1/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: C. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. D., Q. F. XX, zastúpeného JUDr. Romanom Juríkom, advokátom so sídlom Nové Zámky, Jazerná 19, proti žalovanému: Poštová banka, a.s., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, zastúpenému Advokátskou kanceláriou RELEVANS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 47 232 471, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky z 9. januára 2018, č. k. 10Cr/2/2016-144, vo výroku o náhrade trov konania, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov strán sporu p o t v r d z u j e . Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku zastavil a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť, akceptoval späťvzatie žaloby a konanie zastavil v zmysle § 145 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ust. podľa § 257 CSP majúc za to, že k späťvzatiu žaloby prišlo vzhľadom na to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 13Er/186/2016 kde žalovaný, ako oprávnený, požiadal bez uvedenia dôvodu o zastavenie exekúcie voči oprávnenému (žalobca), ktorú skutočnosť sa žalobca dozvedel až v tomto sporom konaní na pojednávaní konanom dňa 05. 12. 2017. Jedná sa o zásadnú skutočnosť, ktorú žalobca aj riadne odôvodnil v späťvzatí žaloby zo dňa 13. 12. 2017. Dôvody hodné osobitného zreteľa tak boli vzhliadnuté v tom, že za tohto skutkového stavu by priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému znamenalo neprimeranú tvrdosť voči žalobcovi. Prihliadnuté bolo aj na povahu a okolnosti tohto sporu, ktoré vychádzali zo spotrebiteľských vzťahov strán. Výsledkom týchto úvah je záver, že o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 k 257 CSP a hoci žalobca zavinil zastavenie konania, pre dôvody hodné osobitného zreteľa nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. 2. Uznesenie súdu prvej inštancie, vo výroku o náhrade trov konania, napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, domáhajúc sa jeho zmeny a priznania náhrady trov konania v rozsahu 100 %, resp. zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a vec nesprávne právne posúdil (365 ods. 1 písm. h/ CSP). Uvedený názor prvoištančného súdu zakladá premisu, že každý spotrebiteľ je nielen oslobodený od súdneho poplatku, ale aj od trov konania v prípade, pokiaľ nie je úspešný. Takýto záver však vytvára priestor na svojvoľné uplatňovanie práva zo strany spotrebiteľov a považuje ho za diskriminačné. Poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného SR a Najvyššieho súdu SR. Nebol v konaní preukázaný žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, a len tým, že žalobca je spotrebiteľ, na takéto konštatovanie nepostačuje. Nie je tým daná osobitnosť ani výnimočnosť skúmaného stavu a z
toho dôvodu neboli naplnené ani podmienky Civilného sporového poriadku na nepriznanie trov konania žalovanému. 3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ako vecne správne potvrdiť, alternatívne odvolanie žalovaného odmietnuť. 4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Uznesenie v zastavujúcej časti nadobudol právoplatnosť pre absenciu podaného odvolania. 5. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 6. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 7. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 8. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 9. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v § 256 CSP znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem „procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska a je nevyhnutné vykladať ho komplexne a extenzívne. Zásada procesnej zodpovednosti je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí sporu. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, ktorou príčinou je správanie sa strany sporu. Prvok zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť rozhodnuté a zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadná povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. 10. Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie obdobné § 146 ods. 1 písm. c/ OSP, v zmysle ktorého v prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platilo, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existovali dve výnimky (§ 146 ods. 2 OSP), ktoré sa do ust. § 256 ods. 1 premietli ako pravidlo. Ako už bolo uvedené (bez ohľadu na to, že do Civilného sporového poriadku nebola výslovne prebratá druhá veta § 146 ods. 2 OSP) naďalej platí, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. V danom prípade však žalobca zobral žalobu späť bez toho, aby žalovaný plnil, čoho sa žalobou domáhal. Rozhodujúcou skutočnosťou späťvzatia žaloby je fakt, že v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 13Er/186/2016, kde žalovaný, ako oprávnený, požiadal bez uvedenia dôvodu o zastavenie exekúcie voči oprávnenému (žalobca), ktorú skutočnosť sa žalobca dozvedel až v tomto sporom konaní na pojednávaní konanom dňa 05. 12. 2017, viedla následne žalobcu k späťvzatiu žaloby, ktorý úkon učinil písomným podaním zo dňa 13. 12. 2017. S takýmto právnym posúdením súdu prvej inštancie sa odvolací súd plne stotožňuje. 11. Súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, keďže trovy konania predstavujú súčasť celého súdneho procesu, t.j. tak ako má súd povinnosť rozhodnúť o veci samej, tak má aj povinnosť rozhodnúť o trovách konania (§ 362 ods. 1 CSP). Tak ako súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, je povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. 12. V tomto smere odvolací súd konštatuje, že ust. § 257 CSP preberá doterajšiu úpravu v ust. § 150 ods. 1 prvej vety OSP, v zmysle ktorého platilo, že „ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať“. Súd prihliadne najmä na okolnosti či strana sporu, ktorej sa priznáva náhrada trov konania, uviedla skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patrila; to neplatí, ak strana sporu nemohla tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Aplikácia ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru,
že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasi neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/17/2009). 13. Odvolací súd zastal názor, že súd prvej inštancie sa správne zaoberal aplikáciou ust. § 257 CSP a správne svoje rozhodnutie odôvodnil. Nové ust. § 257 CSP je formulované podstatne všeobecnejšie, než pôvodne § 150 ods. 1, 2 OSP a vytvára väčší priestor na voľnú úvahu súdu. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: - dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje, výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/17/2009, sp. zn. 5 Cdo/67/2010, sp. zn. 3 MCdo/46/2012) nemožno § 257 považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia, len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom nároku. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania, alebo určitej procesnej situácie. K aplikácii ust. § 257 dochádza aj z aspektov sociálnych, čo však podľa názoru odvolacieho súdu nie je daný prípad. Dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP, ktoré súd prvej inštancie správne videl v danom spore, viedli aj odvolací súd k totožnému a súhlasnému stanovisku, pričom súčasne poukazuje na podrobné a vyčerpávajúce dôvody napadnutého uznesenia. 14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania strán sporu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd aplikujúc ust. § 257 CSP a žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).