Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoE/47/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej spoločnosťou: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. D. X, pre vymoženie 296,72 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o žiadosti súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom Bratislava, Záhradnícka 62, pod č.k. EX 27371/14, o udelenie poverenia, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 24.11.2016 č.k. 11Er/1027/2014-28, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekučné konanie zastavil. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 36 ods. 1, 2, 3 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku (ďalej tiež „EP“), § 161 ods. 1, 2, 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 (ďalej len . Vecne prvoinštančný súd argumentoval tým, že lustráciou v spisoch zistil, že na okresnom súde Dunajská Streda prebieha konanie pod sp. zn. 8Er/1151/2008, v ktorom bolo dňa 05.11.2008 vydané poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie 296,72 Eur s prísl. a trov exekúcie na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s. č. k. SR 05195/08 zo dňa 16.06.2008 v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598 proti povinnému U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. D. X, a na základe žiadosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Súd prvej inštancie vychádzajúc z uvedených skutočností a cit. zákonných ustanovení, exekučné konanie zastavil, nakoľko v danom prípade existuje prekážka už začatého konania - litispendencie, pričom ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zrušiť. Svoje odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP. V odvolaní uviedol, že v tomto prípade nemalo byť aplikované ust. § 161 v spojení s ust. § 230 CSP, nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 EP v spojení s ust. §45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) aplikovať zásadu res iudicata, keďže v exekučnom konaní súd autoritatívne nerozhoduje o hmotných právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov, t. j. nerozhoduje záväzne o existencii práva. Súčasne nie je možné v danom prípade opätovne použiť § 57 ods. 2 EP v spojení s § 45ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, keďže súd nevydal poverenie na vykonanie exekúcie. V zmysle exekučného poriadku je exekučný súd oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu najmä v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť.

Ak podľa § 44 ods.2 EP dospeje súd k záveru, že exekučný titul je v rozpore so zákonom, najprv zamietne uznesením žiadosť exekútora o vydanie poverenia a po právoplatnosti tohto uznesenia, voči ktorému je prípustné odvolanie, potom vydá uznesenie o zastavení exekučného konania. Exekučný súd má tak zákonom zverenú právomoc preskúmavať ex offo súlad vykonateľného exekučného titulu so zákonom, a to aj napriek výslovnému zneniu § 230 CSP, podľa ktorého je „Ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova.“ Možno teda vyvodiť záver, že Exekučný poriadok obsahuje práve normy, ktoré sú špeciálne voči normám a prednosť bude mať ust. § 44 ods. 2 EP pred ust. § 230 CSP. Podľa názoru oprávneného exekučný súd môže preskúmavať právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré síce nemôže zmeniť ani zrušiť, ale až zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom, spôsobí jeho materiálnu nevykonateľnosť. Následne v odvolaní oprávnený poukázal na čl. 46 Ústavy SR, ktorý zaručuje právo na súdnu a inú právnu ochranu tak, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu. Vzhľadom na to, že povinný si neplnil dobrovoľne svoje práva, ktoré mu prináležia na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, aby tak predišiel poškodeniu svojich záujmov a teda aj k vážnemu narušeniu právnej istoty a záruk, že jeho záväzok bude v budúcnosti uspokojený, keďže tento exekučný titul je prostriedok najúčinnejšieho a najrýchlejšieho zaistenia nárokov veriteľa. Povinný si nesplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere riadne a včas, nesplatil ani celkovú výšku úveru, ktorý mu bol poskytnutý.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku zák. č. 160/2015 Z.z. účinného od 1.7.2016 - ďalej len , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou -účastníkom (§ 37 ods. 1 EP), v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 44 ods. 2 EP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/ , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.

4. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

6. Podľa § 9a ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie.

7. Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné:

8. Podľa § 44 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.3.2017 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

9. Podľa § 161 ods. 1 ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

10. Podľa § 161 ods. 2 ak ide o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

11. Podľa § 230 ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

12. Odvolací súd poukazuje na to, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť nový civilnoprávny kódex, t. j. zákon č. 160/2015 Z. z. <. Civilný sporový poriadok <H. V súvislosti s touto zmenou boli zákonom č. 125/2016 Z. z. <. do Exekučného poriadku <. zaradené nové ustanovenia § 9a <. a § 9b <H., ktoré riešia vzťah Exekučného poriadku <H. ako právneho predpisu primárne upravujúceho problematiku exekučného konania ku kódexu upravujúcemu sporové konanie. V predchádzajúcej právnej úprave bol tento vzťah riešený v ust. § 251 ods. 4 O <.SP v zmysle ktorého sa ustanovenia OSP <. aplikovali aj na exekučné konanie podľa Exekučného poriadku <., pokiaľ to tento <. priamo nevylučoval. Civilný sporový poriadok <. však takéto ustanovenie neobsahuje. Vzťah Exekučného poriadku <. a Civilného sporového poriadku <. je upravený priamo v Exekučnom poriadku <. v ust. § 9a <. a § 9b <. (odcitovaný vyššie). Podľa tejto úpravy sa ustanovenia primerane aplikujú aj na exekučné konanie podľa Exekučného poriadku, pokiaľ to nie je vylúčené povahou veci.

13. V súvislosti s vyššie uvedeným, odvolací súd trvá na ustálenom názore, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového konania. Na to nadväzujú aj dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenie § 161 CSP. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne ustanovenia, ktoré by upravovali prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na toto aplikovať ustanovenie § 230 CSP, ktoré výslovne zakotvuje, že ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

14. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zdôrazňuje, že ak teda Exekučný poriadok neupravuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej, nie je možné bez ďalšieho vyvodiť, že nemožno použiť úpravu tejto otázky zakotvenú v ustanoveniach CSP, pretože takýto záver nie je v rozpore s výslovným znením ust. § 9a <. a § 9b <. EP. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že EP upravuje osobitne len tzv. prekážku litispedencie v § 36 ods. 3, pretože takéto riešenie nie je v rozpore s cit. ust. § 9a <. a § 9b <. EP, ktorý predpokladá subsidiárne použitie CSP, teda jeho použitie v prípadoch, ak Exekučný poriadok určité aspekty konania neupravuje.

15. Oprávnená v odvolaní nenamieta voči záverom súdu prvej inštancie, že v konaní vedenom pod sp. zn. 8Er/1151/2008 (t. j. v právoplatne skončenej veci) medzi tými istými účastníkmi konania a týkajúceho sa toho istého exekučného titulu exekučný súd už právoplatne rozhodol, že exekučný titul je neúčinný pre rozpor so zákonom a exekúciu zastavil. Táto skutočnosť je jasne preukázaná a z uvedeného vyplýva, že i v prejednávanej veci je totožný exekučný titul neúčinný a v rozpore so zákonom, čo rovnako odôvodňuje zastavenie exekúcie.

16. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 8Er/1151/2008 medzi tými istými účastníkmi konania a týkajúceho sa toho istého exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, sp. zn. SR 05195/08 zo dňa 16. 6. 2008, exekučný súd dňa 02.09.2009 vydal uznesenie č. k. 8Er/1151/2008-27, ktorým povolil odklad exekúcie až do právoplatného rozhodnutia o zastavení exekúcie a exekúciu zastavil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.11.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 21CoE/25/2013-81 zo dňa 30.09.2013. Najvyšší súd Slovenskej republiky v dovolacom konaní dňa 26.10.2016 vydal uznesenie sp. zn. 6 ECdo 64/2015, ktorým návrh na prerušenie dovolacieho konania zamietol, dovolanie odmietol a povinnému nepriznal náhradu trov dovolacieho konania. Predmetné uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nadobudlo právoplatnosť dňa 27.6.2017. Dňa 14.11.2016 vydal Okresný súd Dunajská Streda uznesenie č. k. 8Er/1151/2008-129, ktorým rozhodol o trovách danej exekúcie, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.7.2017.

17. Vo totožnej veci bolo teda právoplatne rozhodnuté, nemôže sa preto prejednávať a rozhodovať znova, bráni tomu prekážka res iudicatae (cit. § 230 . Odhliadnuc od toho, ak exekučný súd

exekúciu zastavil z dôvodu nedostatku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, skúmal pritom hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o ktorej právoplatne rozhodol. Nie je potom dôvodné ani hospodárne, aby súd opätovne preskúmaval tú istú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Ak teda došlo k zastaveniu exekúcie (či exekučného konania), ide síce z hľadiska formy o procesné rozhodnutie, ktoré však právoplatne vyriešilo hmotnoprávny predpoklad vykonania exekúcie, teda hmotnoprávnu otázku, ktorú v zmysle cit. § 230 nie je možné prejednávať znova.

18. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým exekučné konanie zastavil, ako vo výroku vecne správne, s použitím ust. § 387 ods. 2 potvrdil.

19. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému povinnému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP, použitých s odkazom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku), o ktorom nároku v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade úspešný povinný bol v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

21. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

22. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania oprávneného - povinného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 v spojení s § 396 ods. 1 o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

23. Odvolací súd s poukazom na uvedenú argumentáciu potom rozhodol tak, že povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

24. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 .

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .