Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1C/524/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, právne zastúpeného: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., 1. Mája 173/11, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: P. X., nar. XX.X.XXXX, U.. L. XX, W., právne zastúpenému: JUDr. Mgr. Drahoslav Magdziak, advokát, Dlhý rad 16, Bardejov, v konaní o zaplatenie 5.843,58 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.378,73 Eur s vyčísleným úrokom z omeškania v sume 104,71 Eur, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 707,19 Eur od 16.3.2016 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.671,54 Eur od 16.4.2018 do zaplatenia, a to v splátkach po 65,- Eur mesačne splatných vždy ku koncu kalendárneho mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky v deň jej splatnosti sa stáva dlh splatným v plnom rozsahu.

V prevyšujúcom rozsahu žalobu z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 18 %, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 29.10.2015 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 5.843,58 Eur spolu s úrokom z omeškania kapitalizovaným v sume 34,77 Eur a vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.843,58 Eur od 22.10.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným 10.3.2015 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 5.400,- Eur s tým, že žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutý úver v pravidelných 84 mesačných splátkach v sume po 113,44 Eur. Keďže žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho splatného záväzku, žalobcom bol vyzvaný na splatenie celého zostatku úveru, ktorý pozostával z nezaplatených splátok po splatnosti ako aj zosplatnených budúcich splátok v lehote 15 dní. Poukazoval na to, že v úverovej zmluve je uvedené, že jej neoddeliteľnou časťou sú úverové podmienky s ktorými bol žalovaný oboznámený. V priebehu konania v podaní doručenom 24.4.2018 argumentoval uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2017, v zmysle ktorého za použitia eurokonformného výkladu nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky, pričom v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Ďalej poukazoval na rozhodnutie Súdneho

dvora EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15, podľa ktorého ak podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy, nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Pokiaľ ide o overovanie bonity žalovaného, žalobca uviedol, že výpisy z nahliadnutia do databázy SOLUS, NRKI a NBCB ku dňu uzatvorenia zmluvy nearchivuje a ich obsah nie je možné reprodukovať k dátumu 10.3.2015, poukázal však na to, že pred poskytnutím úveru požaduje od klienta, aby mal klient dostatočné zabezpečenie úveru, teda trvalý zdroj príjmu, z ktorého môže následne úver splácať. Pri schvaľovaní úverov sa posudzuje okrem iných kritérií najmä zamestnanie a bonita klienta, ktorý musí mať v príjme obsiahnuté minimálne životné minimum v danom období + mesačnú splátku úveru v stanovenej výške a pokiaľ má iné záväzky, musí mať aj na ich splácanie. Toto zabezpečenie je upravené v úverovej zmluve ako zamestnanie klienta, kde klient uvádza, či je zamestnaný, dôchodca (starobný aj invalidný) alebo podnikateľ, pričom pri zamestnancovi je potrebné, aby tento mal v zmysle úverových zmluvných podmienok uzavretý pracovný pomer na dobu neurčitú, ďalej nebol v skúšobnej dobe, ako aj to, že tento pracovný pomer trvá a ani iným spôsobom nekončí. V zmysle úverových podmienok klient výslovne prehlasuje, že si je vedomý dôsledkov uvedenia nepravdivých údajov, obzvlášť potom skutočnosti, že by takéto jednanie mohlo byť klasifikované ako trestný čin. Žalobca si v zmysle vyššie uvedeného preveruje každého žiadateľa o úver a jeho bonitu s odbornou starostlivosťou, všetkými dostupnými spôsobmi a neposkytuje úvery osobám, ktoré nemajú v evidencii obyvateľstva vedený trvalý pobyt, ďalej osobám pracujúcim na dohodu o pracovnej činnosti, osobám pracujúcim na dohodu o vykonaní práce, nezamestnaným osobám, osobám poberajúcim sociálne dávky či dávky v hmotnej núdzi, ako ani klientom s trvalým zdrojom príjmu, pokiaľ je tento príjem nižší ako 201.00 Eur ako ani klientom evidovaných v databáze SOLUSu - neplatiči (ktorého bol v roku 2005 zakladajúcim členom) alebo v databáze Nebankového registra klientskych informácií (ďalej len „NRKI“), ktorý prevádzkuje Non-Banking Credit Bureau, záujmové združenie právnických osôb (ďalej len „NBCB“). Žalobca v zmysle zákonnej definície „odbornej starostlivosti“ posúdil účel a výšku spotrebiteľského úveru - splatenie iných úverov, kde spolu mesačné splátky predstavovali sumu 156,- Eur, príjem spotrebiteľa - trvalý pracovný pomer so mzdou 500,- Eur a príjem manželky 600,- Eur (spolu 1.100,- Eur) ako aj dobu splácania - 8 rokov pri veku žiadateľa o úver, ktorý mal 43 rokov, a teda počas celej doby platnosti úverovej zmluvy mal byť žiadateľ o úver v tzv. produktívnom veku spolu s manželkou. Napokon uviedol, že veriteľ má právo a nie povinnosť využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy, žalovaný v čase uzatvorenia zmluvy nebol vedený v informačných databázach ako dlžník iných bankových alebo nebankových spoločností a pokiaľ bol žalovaný v tom čase aj v iných zmluvných vzťahoch, tak sám mal poskytnúť informácie veriteľovi s ohľadom na ust. § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukazoval pritom na vyhlásenie žalovaného uvedené v zmluve.

3. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená do vlastných rúk 11.2.2016 písomne vyjadril podaním doručeným 29.2.2016, v zmysle ktorého poukázal na to, že žalobca nesplnil svoju zmluvnú povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX a o poskytnutí úveru žalovanému neposkytol žiaden relevantný dôkaz. Namietal neprimerane vysokú odplatu za poskytnutie úveru, ktorá je v hrubom nepomere s výškou poskytnutého úveru. Zmluvu o úvere tak považoval za rozpornú s dobrými mravmi a pre neprijateľné zmluvné podmienky za neplatnú. Okolnosti, za ktorých bola zmluva uzavretá podľa neho zakladajú hrubú nerovnováhu práv a povinností v neprospech slabšieho spotrebiteľa. Tvrdil, že pri poskytovaní úveru žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou, v dôsledku čoho nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať žalovanému náhradu trov konania. V stanovisku z 21.11.2016 navyše uviedol, že v čase úverovej zmluvy sa nachádzal v stave dlhovej špirály. Uvedený stav žalovaného má vyplývať nielen z obsahu a účelu uzavretej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.3.2015, ale aj zo skutočnosti, že v relatívne krátkom období žalovaný uzavrel ďalšie zmluvy o úvere, na úhradu dlhov vzniknutých z úverových vzťahov so spoločnosťami ako napr. ProfiCredit, s.r.o.. Česká sporiteľňa, a.s., Provident, Quatro, Slovenská sporiteľňa, a.s., Poštová banka, a.s., čo čiastočne vyplýva aj z listinného dôkazu „Zrážky zo mzdy“, na ktorom sa nachádza pečiatka a podpis zamestnávateľa žalovaného v prospech spoločnosti ProfiCredit, s.r.o. Poukázal na predchádzajúce zmluvy uzavreté so žalobcom č. XXXXXXXXXX z 3.2.2015 a č. XXXXXXXXXX z 26.9.2014, ako aj na to, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v dôsledku čoho poskytnutý úver videl ako bezúročný a bez poplatkov. V zmluve o úvere nebola uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, jednoznačné vymedzenie sumy istiny aj úrokov úveru, iných poplatkov a poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, ďalej jednotlivé zložky spotrebiteľského úveru, termíny ich splatnosti, počet a ich výška,

ktorých splatnosť sa viaže k istine, tak i k úrokom a pripadne k iným poplatkom spotrebiteľského úveru tak, aby to pre spotrebiteľa bolo zrozumiteľné a aby tento vedel, čo sa v konečnom dôsledku má zaplatiť vo vzťahu k istine, k úrokom a k iným poplatkom. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný mal pred uzavretím zmluvného vzťahu so žalobcom zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.3.2015 uzavretých niekoľko ďalších úverových vzťahov, ktoré riadne a včas nebol schopný splácať, na úhradu ktorých bol nútený sa opätovne zmluvne zaviazať a brať úver, mal za to, že žalobca pri poskytovaní úveru neposudzoval schopnosť splácať úver žalovaného s odbornou starostlivosťou. Napokon poukazoval na znenie § 39a Občianskeho zákonníka platného od 1.6.2014, podľa ktorého je neplatný právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. Nakoniec argumentoval, že na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.3.2015 sa žalovaný opätovne novým dlhom, na úhradu predchádzajúcich dlžôb, zaviazal splatiť dlh v 84 splátkach po 113,44 Eur mesačne, čo v prepočte znamená, že si veriteľ nechal od žalovaného sľúbiť úhradu v celkovej výške 9.528,96 Eur čo je s poukazom na výšku poskytnutého úveru v extrémnom nepomere a predstavuje tak navýšenie úveru o viac ako 88 % a preto je uzavretie posudzovanej úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.3.2015 v zmysle § 39a Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom.

4. Súd vo veci vykonal pojednávania v dňoch 8.6.2016, 6.10.2016, 24.1.2018, 16.3.2018 a 24.4.2018, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného ako aj oboznámením listinných dôkazov predložených do spisu stranami sporu a to: výpis z obchodného registra žalobcu na č.l. 4-8 spisu, výpis z obchodného registra právneho zástupcu žalobcu na č.l. 9-11 spisu, predžalobná výzva na zaplatenie dlhu a oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia na č.l. 15-16 spisu, podací hárok o doručení tejto výzvy na č.l. 17-18 spisu, zmluva o hotovostnom úvere z 10.3.2015 č. XXXXXXXXXX na č.l. 19-21 spisu, dohoda o zrážkach zo mzdy z 10.3.2015 na č.l. 22 spisu, úverové podmienky na č.l. 23-41 spisu, informácie o poistení na č.l. 42-43 spisu, Tesco Finančné služby na č.l. 45-46 spisu, výzva žalobcu k splateniu celého úveru z 20.8.2015 na č.l. 47 spisu, podací hárok o zaslaní výzvy na č.l. 48-49 spisu, výpis čerpania splátok a úhrad na č.l. 50 spisu, príloha č. 1 k úverovej zmluve na č.l. 79-80 spisu, výpisy z účtu Raiffeisen BANK za mesiac január 2015 na č.l. 88-92 spisu, výpis Raiffeisen BANK za obdobie december 2014 na č.l. 93-97 spisu, výpis z účtu za november 2014 Raiffeisen BANK na č.l. 98-102 spisu, úverová zmluva č. XXXXXXXXXX z 26.9.2014 na č.l. 103 spisu, zmluva o hotovostnom úvere a zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 3.2.2015 na č.l. 104-107 spisu, výpisy z účtu VÚB banky za obdobie júl a august 2014 na č.l. 108-113 spisu, listina označená ako „Zrážky zo mzdy“ vyhotovená spoločnosťou LUTO AUTOMOTIVE s.r.o. na č.l. 121 spisu, výpisom z účtu žalobcu na č.l. 144 spisu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

5. Žalobca a žalovaný uzavreli 10.3.2015 zmluvu o hotovostnom úvere, ktorá obsahuje nasledovné zmluvné náležitosti: druh úveru: účelový úver, časť úveru slúži k úhrade záväzkov uvedených v prílohe č. 1, celková výška úveru: 5.400,- Eur, výška mesačnej splátky: 113,44 Eur, ročná úroková sadzba: 17,79 %, RPMN: 19,5 %, priemerná hodnota RPMN: 16,16 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom: 9.528,96 Eur, termín konečnej splatnosti úveru: 84 mesiacov po poskytnutí úveru do 15. dňa v poslednom mesiaci, termíny splatnosti splátok: prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcej splátky je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka, výplata úveru: prevodom na špeciálny účet spoločnosti. Na prvej strane zmluvy je uvedené vyhlásenie, že dlžník disponuje dostatočnými finančnými zdrojmi na uhradenie všetkých svojich záväzkov, vrátane záväzkov z nižšie uvedených úverových zmlúv a že považuje svoju finančnú situáciu za primeranú svojim záväzkom. Nachádza sa tam aj podpis klienta s dodatkom, že ním potvrdzuje okrem iného aj pravdivosť v zmluve uvedených vyhlásení. Na druhej strane zmluvy je ďalej uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o hotovostnom úvere sú úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. s kódom TKH214. Na tretej strane zmluvy je okrem iného uvedené, že podpisom tejto zmluvy dáva dlžník veriteľovi pokyn, aby bol poskytnutý úver použitý na úhradu záväzkov z úverových zmlúv, ktoré sú špecifikované v prílohe č. 1 zmluvy.

6. Z prílohy č. 1 k úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX z 10.3.2015 podpísanou žalovaným ako klientom súd zistil, že žalobca mal poskytnúť čerpanie úveru účelovo na predčasné splatenie peňažných záväzkov žalovaného zo zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej 26.9.2014 medzi žalovaným a spoločnosťou Home

Credit Slovakia, a.s. IČO: 36234176 v sume 1.858,- Eur, ďalej na predčasné splatenie záväzkov zo zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej 3.2.2015 medzi žalovaným a spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. IČO: 36234176 v sume 3.136,- Eur a na splatenie úveru v sume 322,- Eur poskytnutého Všeobecnou úverovou bankou, a.s., IČO: 31 320 155, pričom zostávajúcu časť istiny úveru vo výške 84,- Eur sa žalobca zaviazal neúčelovo poskytnúť v prospech osobného účtu žalovaného č. ú. XXXXXXXXXX/ XXXX.

7. Z dohody o zrážkach zo mzdy z 10.3.2015 vyplýva, že žalobca a žalovaný sa dohodli , že ak sa žalovaný oneskorí so splácaním úveru zo zmluvy č. XXXXXXXXXX, je žalobca oprávnený požadovať od platcu mzdy o vykonávanie mesačnej zrážky zo mzdy do doby uhradenia dlžných splátok úveru.

8. Z výzvy k splateniu celého úveru z 20.8.2015 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného k splateniu celého úveru čerpaného na základe zmluvy vo výške 5.843,58 Eur do 15 dní od odoslania výzvy na v nej uvádzaný bankový účet. Z kópie pripojeného podacieho hárku vyplýva doručovanie výzvy žalovanému doporučenou zásielkou.

9. Z predloženého výpisu čerpania, splátok a úhrad (č.l. 50) vyplýva, že k čerpaniu úveru žalovaným vo výške 5.400,- Eur malo dôjsť 16.3.2015, prvá splátka v sume 113,44 Eur bola splatná 19.4.2015, druhá splátka v sume 113,44 Eur bola splatná 15.5.2015, tretia splátka v sume 113,44 Eur bola splatná 15.6.2015, štvrtá splátka v sume 113,44 Eur bola splatná 15.7.2015 a piata splátka v sume 113,44 Eur bola splatná 15.8.2015, pričom ani jedna z nich nebola žalovaným splatená. Tieto skutkové tvrdenia neboli žalovaným spochybnené.

10. Zo žalobcom predložených výpisov žalovaného k účtu IBAN: X. vedeného v Reiffeisen BANK za mesiace január 2015, december 2014 a november 2014 bolo zistené, že pred poskytnutím úveru žalovanému tomuto boli poukazované platby od spoločnosti LUTO AUTOMOTIVE s.r.o. mesačne v sumách od 495,- Eur do 602,- Eur.

11. Zo žalobcom predloženej úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX z 26.9.2014 vyplýva, že žalovanému ňou bol poskytnutý úver v sume 1.800,- Eur, s mesačnou splátkou 43,99 Eur, počtom splátok 84, pri ročnej úrokovej sadzbe 23,73 %. Z ďalšej úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX z 3.2.2015 vyplýva, že žalovanému ňou bol poskytnutý úver v sume 3.000,- Eur, s mesačnou splátkou 82,01 Eur, počtom splátok 60, pri ročnej úrokovej sadzbe 21,10 %. Zo žalobcom predložených výpisov z bežného účtu žalovaného vedeného vo VÚB, a.s. pod IBAN: X. vyplýva, že žalovanému bolo k 31.8.2014 poskytované povolené prečerpanie na účte s limitom 300,- Eur, s vykázaným záporným stavom na účte v sume 58,88 Eur (k 31.7.2014 v sume 298,97 Eur).

12. Z prehľadu označeného ako „Zrážky zo mzdy“ bez uvedenia dňa jeho vyhotovenia s odtlačkom pečiatky s textom LUTO Automotive s.r.o., predloženého žalovaným vyplýva prehľad vykonávaných zrážok zo mzdy v prospech spoločnosti Proficredit mesačne v sumách 36,45 Eur (Proficredit 8500099001), ďalej 52,64 Eur (Proficredit 8500108332) a 49,85 Eur (Proficredit 8500102138).

13. Z výpisu z účtu žalobcu IBAN: X. č. 52 zo 17.3.2015 vedeného v Citibank bolo zistené, že k uvedenú dňu boli s variabilnými symbolmi úverových zmlúv uzavretých so žalovaným č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX poukázané sumy 3.136,- Eur a 1.858,- Eur na splatenie skorších úverov a na účet žalovaného vedený vo VÚB, a.s. pod IBAN: X. sumy 322,- Eur a 84,- Eur.

14. Výsluchom žalovaného bolo zistené, že zmluvu o hotovostnom úvere zo dňa 10.3.2015 uzavrel v priestoroch obchodného domu TESCO v Novom Meste nad Váhom v čase, keď bol zamestnaný v spoločnosti Emerson prostredníctvom personálnej agentúry. Dôvodom uzavretia úverovej zmluvy bolo splatenie iných úverov. Potvrdil, že úver mu bol poskytnutý, ďalej že na pobočku žalobcu prišiel sám, o úver sám požiadal, pričom ho k podpísaniu zmluvy nikto nenútil. Vyhlásil, že poskytnutý úver nespláca. Ďalej uviedol, že pri uzavieraní úverovej zmluvy predložil pracovnú zmluvu na preukázanie svojho zamestnania a výpisy z bežného účtu, na ktorý mu prichádzala výplata, ďalej uvádzal údaje o svojej manželke a jej príjmoch. Z výsluchu jednoznačne nevyplynulo, či v súvislosti s uzavieraním zmluvy uvádzal existenciu iných úverov ako tých, ktoré boli splatené na základe tejto zmluvy o hotovostnom úvere, alebo či si tieto skutočnosti pred poskytnutím úveru žalobca preveroval. K svojim súčasným pomerom uviedol, že jeho príjem z pracovnej činnosti je okolo 800,- Eur mesačne, za mesiac január

2018 mu bolo vyplatených 892,07 Eur po vykonaných zrážky zo mzdy vo výške 49,85 Eur. Svoje osobné výdavky kvantifikoval v sume 200,- Eur mesačne, pričom z uvedeného príjmu má splácať mesačne po 10,- Eur až 20,- Eur úvery poskytnuté spoločnosťou Provident Financial. Zrážka zo mzdy je poukazovaná spoločnosti PROFI CREDIT a spláca aj dlh spoločnosti SMS kredit vo výške 10,- Eur až 20,- Eur mesačne. Ďalej poukazoval na to, že spolu s manželkou býva v nájomnom byte, pričom na nájomnom voči mestu Bardejov deklaroval dlh vo výške cca 3.500,- Eur.

15. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

16. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

17. Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

18. Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

19. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretiu zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

21. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

22. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

23. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí okrem iného obsahovať tieto náležitosti: c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

24. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa,

25. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

26. Podľa § 3 ods. 1 Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

27. Podľa § 39 Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

28. Podľa § 40 ods. 1 ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

29. Podľa § 40 ods. 3 písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou, ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

30. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

31. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

32. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

33. Podľa § 53 ods. 1, 2 a 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

34. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

35. Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

36. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

37. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

38. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

39. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

40. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

41. V danom prípade súd právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným posúdil ako vzťah spotrebiteľský, keďže žalobca vystupoval ako osoba konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť. Na uvedený zmluvný vzťah bolo potrebné aplikovať ako ustanovenia Občianskeho zákonníka, tak aj zákon o spotrebiteľských úveroch.

42. Aplikujúc vyššie citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle k 11 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, a to z dôvodu, že nespĺňa náležitosti vyžadované v § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch, t.j. doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru), v § 9 ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch, konkrétne uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov ako aj v § 9 ods. 2 písm. y/ zákona o spotrebiteľských úveroch, t.j. uvedenie hodnoty priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok v správnej výške a napokon aj z dôvodu, že v konaní nebolo zo strany žalobcu preukázané, že by pri poskytovaní úveru posúdil schopnosť žalovaného splácať poskytnutý úver po nahliadnutí do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania schopnosti splácať poskytovaný úver.

43. K jednotlivým dôvodom záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru súd uvádza, že zákon o spotrebiteľských úveroch explicitne vyjadruje ako jednu z obligatórnych náležitostí údaj o konečnej splatnosti úveru a dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tento údaj musí byť v zmluve výslovne uvedený, nemožno ho vyvodzovať z ďalších zmluvných náležitostí (napr. z počtu splátok úveru). Počet a výška splátok úveru je samostatnou zmluvnou náležitosťou, ktorú nemožno stotožňovať s chýbajúcim údajom o konečnej splatnosti úveru. V súvislosti s vyššie uvedeným súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/286/2014 zo dňa 27.5.2014 v obdobnej veci, podľa ktorého dôsledkom absencie údaju o konečnej splatnosti úveru je, že úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to jeho vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012, sp. zn. 17Co/151/2012). V predmetnej zmluve je splatnosť poslednej splátky uvedená ako 84 mesiacov po poskytnutí úveru do 15 dňa v poslednom mesiaci, čo je pre priemerne informovaného spotrebiteľa pomerne mätúci údaj spôsobilý spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. V súvislosti s rozsudkom Súdneho dvora EÚ C-42/15, súd poukazuje aj na názory v odborných článkoch: „Súdny dvor sa vo svojom rozhodnutí venoval výlučne sankciám vo vzťahu k absencii obligatórnych náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere a, napokon, za použitia výkladu a contrario z rozsudku vyplýva, že za nezávažné porušenie ktoré by sa nemalo trestať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, možno považovať jedine absenciu takej zmluvnej náležitosti, ktorá nemôže nijakým spôsobom spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.“ (Systém ASPI

- stav k 16.6.2017 do čiastky 66/2017 Z.z. Pokus o demýtizáciu rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Biróovej). Súd ďalej dôvodí, že zmluva o hotovostnom úvere síce obsahuje konkrétnu hodnotu RPMN, neuvádza však aké konkrétne predpoklady boli použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, medzi ktoré je potrebné zaradiť napokon aj uvedenie správneho a úplného vzorca (rovnice) vyplývajúceho z prílohy 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Táto náležitosť absentuje ako v zmluve tak aj v úverových podmienkach, ktoré majú tvoriť jej obsahovú súčasť. Pokiaľ ide o v zmluve uvádzanú priemernú hodnotu RPMN pod bodom 34, táto je uvedená vo výške zverejnenej pre spotrebiteľské úvery bez zabezpečenia, avšak v konaní bolo preukázané, že žalovaný súčasne so zmluvou o hotovostnom úvere podpísal aj dohodu o zrážkach zo mzdy a teda v danom prípade išlo o spotrebiteľský úver so zabezpečením v hodnote od 1.500,- Eur do 6.500,- Eur vrátane na obdobie od 5 do 10 rokov, pri ktorých priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov zverejnená NBS činila 18,24 %. Vo vzťahu k tejto obligatórnej náležitosti zmluvy o úvere teda bol v zmluve uvedený nepravdivý údaj, ktorý spotrebiteľa nepochybne zavádzal.

44. Vo vzťahu k žalovaným namietanému postupu žalobcu pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať poskytovaný úver bolo preukázané, že žalobca si pri poskytovaní úveru žalovanému overoval výšku príjmov žalovaného (výpismi z účtu žalovaného o poberaných príjmoch zo zamestnania, pričom aj výsluchom žalovaného bolo potvrdené, že pred poskytnutím úveru žalobcovi predkladal takéto výpisy z účtu). Taktiež žalobcovi bola známa aj výška mzdy manželky žalovaného, aj keď v tejto súvislosti žalobca nepreukázal overovanie tohto údaja z iného zdroja ako od žalovaného. Žalobca však napriek námietke žalovaného v konaní nepreukázal, že by akýmkoľvek spôsobom skúmal výšku výdavkov žalovaného a jeho rodiny a vplyv týchto výdavkov na posúdenie jeho spôsobilosti splácať daný úver, a najmä napriek súdom poskytnutej lehote síce deklaroval, ale nedokázal preukázať, že pred poskytnutím úveru získal

údaje o žalovanom z príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

45. Cieľom § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je dosiahnuť, aby dodávateľ vzal na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

46. Dôsledkom vyššie uvedeného je tak záver súdu, že v zmysle § 11 ods. 2 v spojení s § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch žalobca pred poskytnutím úveru ako veriteľ neposúdil so zákonom vyžadovanou odbornou starostlivosťou bonitu klienta prostredníctvom preukázania hlavne jeho výdavkov a súčasne prostredníctvom nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch, čo je potrebné považovať za hrubé porušenie povinnosti zisťovania bonity klienta s odbornou starostlivosťou vedúci súd k následku, že poskytnutý úver je bez úrokov a poplatkov a súčasne že žalobca nebol oprávnený úver predčasne (jednorázovo) zosplatniť.

47. Zhrnúc všetko vyššie uvedené, v okolnostiach prípadu súd dospel k záveru, že žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 5.400,- Eur. K tomuto záveru súd dospel na základe obsahu žalobcom predloženej zmluvy, z ktorej vyplýva, že išlo o úver účelový - slúžiaci hlavne k úhrade záväzkov uvedených v prílohe č. 1 zmluvy, z ktorej vyplýva, že ním boli uhradené záväzky žalovaného z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX v sume 1.858,- Eur (touto zmluvou bol poskytnutý žalovanému 26.9.2014 úver vo výške 1.800,- Eur s ročnou úrokovou sadzbou 23,73 % a výškou splátky v sume 43,99 Eur), ďalej z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX v sume 3.136,- Eur (touto zmluvou bol poskytnutý žalovanému 3.2.2015 úver vo výške 3.000,- Eur s ročnou úrokovou sadzbou 21,10 % a výškou splátky v sume 82,01 Eur) a na bežný účet žalovaného boli poukázané sumy 322,- Eur na splatenie k tomuto účtu poskytovaného úveru (povolené prečerpanie) a suma 84,- Eur ako zvyšná časť poskytovaného úveru. Neobstojí teda námietka produkovaná žalovaným, že úver zo zmluvy č. XXXXXXXXXX mu poskytnutý nebol, keďže uvedené bolo preukázané aj následne predloženým výpisom žalobcu z jeho účtu. Žalovaný sám vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že úver mu bol poskytnutý, pričom nerozporované bolo aj tvrdenie žalobcu, že záväzky poskytnutým úverom splatené žalobca nevymáha a považuje ich za uhradené. Zároveň ako nesporné bolo potrebné vyhodnotiť, že žalovaný poskytnutý a čerpaný úver nesplatil ani jednou splátkou.

48. Vzhľadom k uvedenému, keďže nedošlo k platnému jednorazovému zosplatneniu úveru (uvedenému zosplatneniu bránili súdom ustálené závery o porušeniach žalobcu v súvislosti s posudzovaním spôsobilosti žalovaného splácať poskytnutý úver s odbornou starostlivosťou a z neho vyplývajúcej kogentnej normy spočívajúce v zákaze jednorazového zosplatnenia úveru žalobcom), bol súd povinný ustáliť výšku splatnej pohľadávky žalobcu ku dňu vydania tohto rozsudku. Zo zmluvy vyplýva, že úver mal byť splatený v 84 splátkach, so splatnosťou prvej splátky po uplynutí lehoty 1 mesiaca od čerpania úveru (v danom prípade 19.4.2015) a splatnosťou nasledujúcich splátok vždy k 15. dňu v mesiaci. Do 30.4.2018 tak mala nastať splatnosť 37 splátok z celkovo 84 splátok. Keďže žalobcom bola poskytnutá suma 5.400,- Eur, výška jednej splátky po jej rozvrhu na 84 rovnakých splátok činí 64,29 Eur, čo pri 37 nezaplatený splátkach predstavuje sumu 2.378,73 Eur. V tomto rozsahu preto súd žalobe ako dôvodnej vyhovel. Vo zvyšnej časti (vynímajúc úrok z omeškania) považoval žalobou uplatnený nárok za nedôvodný opierajúc sa o záver o bezúročnosti poskytnutého úveru, rovnako ako aj z dôvodu nedostatku splatnosti zvyšnej časti uplatneného nároku a teda predčasnosti podanej žaloby ku dňu vydania rozsudku.

49. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnené právo na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý bol čiastočne vyčíslený v žalobe v sume 34,77 Eur a požadovaný následne od 22.10.2015 do zaplatenia, súd vychádzal zo zmluvného dojednania (čl. bod 43 zmluvy o hotovostnom úvere) ako aj z obsahu § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobcom uplatnený úrok z omeškania tak priznal v rozsahu, ktorý sám vyčíslil pevnou sumou za obdobie od 20.4.2015 (omeškanie s 1. splátkou) do 15.4.2018 (omeškanie s 37. splátkou úveru) tak, že z postupne splatných súm jednotlivých splátok (á 64,29 eura) za obdobie od 20.4.2015 do 15.3.2016 (počas daného obdobia nastala splatnosť úveru v rozsahu sumy 707,19 Eur) priznal úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne v sume 17,81 Eur a za následne obdobie z tejto sumy od 16.3.2016 až do zaplatenia. Pri splátkach splatných od 16.3.2016 do 16.4.2018 však vychádzal z úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne (počas daného obdobia nastala splatnosť ďalších splátok úveru v celkovej sume 1.671,54 Eur, pričom ich do 15.4.2018 vyčíslil v sume 86,90 Eur z postupne splatných splátok a priznal ich aj za následne obdobie od 16.4.2016 až do zaplatenia (zo sumy 1.671,54 Eur). Nad rámec uvedeného súd zamietol aj žalobu čo do žalovaných úrokov z omeškania.

50. Ohľadne námietky žalovaného o rozpore zmluvy o hotovostnom úvere uzavretej so žalobcom 10.3.2015 s dobrými mravmi súd dospel k záveru o jej nedôvodnosti. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanými je riadne platne uzatvorenou zmluvou v zmysle vyššie uvedených ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom nebolo preukázané, aby zmluva mala nedostatky, ktoré by viedli k jej posúdeniu ako absolútne neplatného právneho úkonu. V konaní nebolo preukázané, že by si žalobca nechal sľúbiť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. Dohodnutý úver bol poskytnutý pri úrokovej sadzbe 17,79 % ročne v období, kedy na finančnom trhu boli ponúkané úvery s výškou úrokovej sadzby priemerne 11,81 % ročne. Úver poskytnutý žalovanému teda nemal byť úročený sadzbou prevyšujúcou dvojnásobok bankovými ústavmi poskytovanými úvermi za obdobných podmienok. Uvedený úrok predstavujúci vo svojej podstate odplatu za daný úver (dodatočné poplatky, ktoré by mali podstatný vplyv na výšku tejto odplaty z ustanovení zmluvy nevyplývajú) nesmel v zmysle v tom čase platného práva (§ 53 ods. 6 v spojení s § 1a nariadenia vlády) presahovať dvojnásobok RPMN, t.j. v danom prípade 47,06 % ročne zo sumy úveru. Z úverovej zmluvy síce vyplýva, že celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť bola vyčíslená na sumu 9.528,96 Eur, avšak vo svojej podstate to znamená, že spotrebiteľ mal za 7 rokov (nie za 1 rok) trvania úverového vzťahu zaplatiť navyše sumu 4.128,96 Eura. Uvedené zistenia súd viedli k záveru o tom, že poskytnutý úver nenapĺňa skutkovú podstatu civilnoprávnej úžery v zmysle § 39a Občianskeho zákonníka, čo predloženú zmluvu nerobí neplatnou. Žalovaný neprodukoval konkrétne tvrdenia voči konkrétnym zmluvným dojednaniam, ktoré by odôvodňovali záver o nekalosti konkrétnych zmluvných dojednaní. Preukázané neboli ani tvrdenia „o dlhovej špirále“ žalovaného, existencia ktorej sama o sebe ešte nie je dostatočným dôvodom pre vyhlásenie neplatnosti predmetného úveru, takým by boli len preukázané okolnosti svedčiace o tom, že poskytnutým úverom boli naplnené podmienky vyplývajúce z § 39a Občianskeho zákonníka. Nedostatky napádané žalovaným sú nedostatkami, ktoré sankcionuje zákonodarca lex specialis ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch, a to bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou takto uzatvorených spotrebiteľských úverov. Napokon ani samotný fakt, že v danom prípade išlo o refinancovanie skôr

poskytnutých úverov nemôže odôvodniť rozpor posudzovanej úverovej zmluvy s dobrými mravmi, keďže refinancovanie úverov má miesto na trhu spotrebiteľských úverov a umožňuje aj samotnému spotrebiteľovi revidovanie nevýhodnejších zmluvných podmienok pri poskytnutých úveroch. Tak tomu bolo aj v tomto prípade, keď zmluvou o hotovostnom úvere boli refinancované úvery s vyššou úrokovou mierou (23,73 % a 21,10 %) a teda nepochybne s podmienkami pre žalovaného nevýhodnejšími než bol úver poskytnutý zmluvou z 10.3.2015. Bolo pritom potrebné prihliadnuť aj na obsah výsluchu žalovaného, ktorý vylúčil, že by k uzavretiu úverovej zmluvy bol akýmkoľvek spôsobom žalobcom nútený, a sám z vlastnej pohnútky požiadal žalobcu o refinancovanie jemu skôr poskytnutých úverov. Za tohto stavu nebolo možné vyhodnotiť daný právny úkon za absolútne neplatný. Vzhľadom na upresnenie žalovaného vykonané na pojednávaní konanom 24.1.2018 súd predmetnú námietku neposudzoval ako vzájomnú žalobu, ale ako predbežnú otázku s výsledkom, ktorý už vyššie opísal.

51. Vo vzťahu k žiadosti žalovaného na povolenie splácania priznaného dlhu v splátkach, súd zastal názor, že povolenie zaplatenia dlžnej sumy v splátkach po 65,- Eur mesačne zjavne neprimerane žalobcu v jeho práve na zaplatenie priznanej sumy obmedzovať nebude. Vychádzal zo zistení, ktoré vyšli v konaní najavo a vyplynuli z priebehu pojednávania konaného 16.3.2018 a síce, že žalovaný spláca viacero iných pôžičiek a dlhov, pričom prihliadal na žalobcom prezentované stanovisko pripúšťajúce povolenie splácania dlhu v splátkach. Preto v zmysle § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku súd povolil žalovanému s ohľadom na jej sociálnu situáciu a výšku priznaného dlhu tento splácať v splátkach po 65,- Eur mesačne splatných vždy ku koncu kalendárneho mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod podmienkou, že v prípade nezaplatenia čo len jednej zo splátok v deň jej splatnosti sa stane dlh úplne splatným, čo žalobcovi garantuje možnosť okamžitého vymáhania celého dlhu v prípade, ak zo strany žalovaného dôjde k porušeniu podmienok pre zaplatenie týmto rozsudkom judikovaného dlhu.

52. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1, 2 .

54. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd ustálil, že žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 41 % a žalovaný v rozsahu 59 %. Preto žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu rozdielu, t.j. v rozsahu 18 %. Žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd nezistil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.