Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-35-2018.pdf
PDF · 77.03 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/35/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a z členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom v Bratislave, Cintorínska 21, zastúpený advokátkou JUDr. Katarínou Kalabovou, Krasovského 13, Bratislava proti povinnému: B. I., Y.. XX.X.XXXX, E. J. Č.. XXX, W. S., vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom, Ľudovíta Štúra 12, Michalovce, o vymoženie 349,86 eura s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 26.9.2017, č. k. 2Er/274/2007-28, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 26.9.2017, č. k. 2Er/274/2007-28 (ďalej len „uznesenie“) zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 107,56 eura, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 22.5.2007 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor. Súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie. Súd citoval § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a uviedol, že nemajetnosť povinného bola v tomto exekučnom konaní opakovanými lustráciami na príslušných úradoch a bankách nesporne preukázaná. Z uvedeného dôvodu by bolo ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti exekučného konania. Preto exekúciu voči povinnému zastavil. O náhrade trov exekúcie rozhodol v zmysle § 196 a nasl. Exekučného poriadku a § 2 a nasl. vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 107,56 eura. Na ich náhradu zaviazal oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Oprávnený v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku bez toho, aby vyzval oprávneného na vyjadrenie sa k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Oprávnený zdôraznil, že exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a nie je časovo obmedzené. Zastavenie exekúcie bez stanoviska
oprávneného je v rozpore s touto zásadou. Exekúciu možno začať a v nej pokračovať len na základe návrhu oprávneného a je len na oprávnenom, či urobí prejav smerujúci k zastaveniu exekúcie alebo v nej bude pokračovať. Oprávnený zastával názor, že zastavenie exekúcie nie je dôvodné. Povinný je v produktívnom veku a nie je vylúčené, že v budúcnosti nadobudne nejaký majetok (dedením alebo iným spôsobom), resp. že mu vznikne nárok na mzdu, či iný príjem alebo dávku dôchodkového poistenia. Zastavenie exekúcie by v tomto prípade malo za následok porušenie práva oprávneného na súdnu ochranu, ktorej súčasťou je nútený výkon rozhodnutí.
5. Súdny exekútor vo vyjadrení zo dňa 1.12.2017 k odvolaniu oprávneného uviedol, že z ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že exekučné konanie môže byť zastavené aj bez návrhu oprávneného (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku), a teda nie je len na oprávnenom, či bude exekúcia pokračovať alebo nie. Okrem toho Exekučný poriadok v žiadnom ustanovení nepodmieňuje zastavenie exekúcie súhlasom oprávneného. Pokiaľ ide o tvrdenie oprávneného, že povinný môže neskôr nadobudnúť majetok, súdny exekútor považoval za potrebné uviesť, že pre rozhodnutie vo veci je podstatný stav v čase rozhodovania a nie je možné vychádzať z možných budúcich situácií. V danom prípade exekučné konanie trvá od roku 2007, pričom počas trvania exekúcie povinný nenadobudol žiadny majetok a ostatný raz bol evidovaný v registri Sociálnej poisťovne ako zamestnanec v roku 2002. Považoval preto za málo pravdepodobné, že povinný nadobudne v budúcnosti majetok alebo príjem postihnuteľný exekúciou.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „C.s.p./) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Podľa obsahu odvolania odvolací súd v zmysle § 124 ods. 1 C.s.p. posúdil, že oprávnený napáda výrok o zastavení exekúcie a nie aj výrok o náhrade trov exekúcie. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie namietanej nemajetnosti povinného ako dôvodu pre zastavenie exekúcie.
9. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie, sp. zn. 2Er/274/2007 zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 23.4.2007, kedy bol u súdneho exekútora podaný návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je platobný výmer poisťovne SIDERIA-ISTOTA, združenej zdravotnej poisťovne zo dňa 19.5.2005, ČPV: 2005-0600-00628/IS, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.6.2005. Súd prvej inštancie vydal súdnemu exekútorovi dňa 22.5.2007 poverenie na výkon exekúcie.
10. Súdny exekútor podal dňa 8.9.2017 súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. U povinného boli vykonané opakované lustrácie na príslušné úrady. Povinný nevlastní žiaden majetok, ani účty v bankách. Šetrením dospel k záveru, že ďalším výkonom by dochádzalo iba k neúmernému zvyšovaniu trov. Zároveň si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie vo výške 163,34 eura.
11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
12. V citovanom ustanovení je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou. Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazoch.
13. Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu a k zániku povinnosti plniť dlh nedochádza, ak je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane povinného, vrátane jeho insolventnosti. Pokiaľ súdny exekútor súčinnosťou so všetkými príslušnými inštitúciami zistí, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, môže súdny exekútor podať na súd podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
14. Z pripojeného exekútorského spisu zn. EX 1399/07 vyplýva, že súdny exekútor po tom, ako bol dňa 22.5.2007 poverený vykonaním exekúcie, vydal dňa 11.6.2007 Upovedomenie o začatí exekúcie. Dňa 23.8.2007 na žiadosť súdneho exekútora oznámil Daňový úrad Gelnica, že povinný sa ku dňu 21.8.2007 v registri daňového úradu Gelnica nenachádza. Z odpovede Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves zo dňa 5.9.2007 vyplýva, že povinný sa v evidencii nenachádza ani ako samostatne zárobkovo činná osoba, zamestnanec, poberateľ dávky v nezamestnanosti ani ako dôchodca. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát dňa 10.9.2007 súdnemu exekútorovi oznámil, že povinný nemá evidované žiadne motorové vozidlo. V súčinnosti s katastrálnym úradom z 13.7.2016 bolo zistené, že list vlastníctva povinného nebol nájdený. Zisťovania súdneho exekútora sa opakovali aj v roku 2011-2017 s tým istým výsledkom.
15. Úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného, ktoré navyše ani nie sú podložené žiadnymi relevantnými zisteniami, sú pre rozhodnutie v danej veci bez právneho významu a nezakladajú dôvod pre nerešpektovanie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Rozhodujúca je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom odvolací súd dáva do pozornosti, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2007, teda zistené osobné a majetkové pomery povinného sa až do rozhodnutia súdu, t. j. po dobu viac ako desiatich rokov nezmenili. Exekučný poriadok ani nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak exekúciu proti povinnému zastavil. Odvolanie oprávneného je preto v tomto smere nedôvodné.
17. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
18. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia a výrok o zastavení exekúcie potvrdil. Výrok uznesenia, ktorým súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť.
19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).