Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-362-2017.pdf
PDF · 83.07 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/362/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletú F. U. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach dieťaťa rodičov L. U. nar. XX.X.XXXX trvale bytom XX D. W., Z., Z., Z XEY, F. Q. zastúpená JUDr. Jánom Farkašom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Michalovciach na ulici Námestie slobody č. 7 a U. U. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v U. pod F. č. XX v konaní o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 2P 97/2017-60 z 9.8.2017 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k. 9C 205/2007-54 z 8.10.2008 tak, že zveril maloletú F. U. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej výživným 50 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred matke maloletého dieťaťa počnúc právoplatnosťou rozsudku. Styk otca s maloletou upravil bez obmedzenia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
2. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností právne vychádzal z ust. § 24 ods. 3, 4 , § 26 Zákona o rodine, podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku a § 38 ods. 1, 2 CMP a vykonaného dokazovania, kedy dospel k záveru, že návrh matky, ktorým žiadala zmeniť posledný právoplatný rozsudok tak, že maloletú zverí do osobnej starostlivosti matky, je dôvodný. V odôvodnení rozhodnutia zdôraznil predovšetkým to, že rozhodol predovšetkým na základe vyjadrenia maloletého dieťaťa, ktoré je vo veku 13 rokov a ktoré veľmi dôrazne prejavilo vôľu žiť s matkou. Preto v zmysle ust. § 38 ods. 1 CMP rešpektoval tento názor maloletej a na základe ďalšieho dokazovania výpovedí svedkov, správy kolízneho opatrovníka dospel k záveru, že zmena výchovy je v prospech maloletého dieťaťa. Vzhľadom k rozhodnutiu o zmene rozhodol aj o výživnom, ktoré určil otcovi vo výške 50 Eur mesačne, ktoré vzhľadom k finančným a rodinným pomerom otca, veku maloletej a ich odôvodnených potrieb považoval za primerané a dostatočné.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej s odôvodnením podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, návrh matky o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností zamietol v celom rozsahu a zvýšil matke výživné na 150 Eur mesačne. Vytkol konajúcemu súdu, že sa dostatočne nevyporiadal s jeho tvrdením, že sa o dcéru vzorne a
zodpovedne staral od jej útleho detstva bez toho, aby niekto spochybňoval jeho výchovu. Vyslovil presvedčenie, že matka nežije v súčasnej dobe vo vhodnom prostredí a nikto jej bytové a sociálne pomery dôsledne nepreveroval. Súd prvej inštancie na uspokojil iba s tvrdením matky, ktorá svoje tvrdenia nijako nepreukázala. Poukázal na skutočnosť, že matka pracuje len na nočné zmeny, preto nie je zrejmé, kto bude starostlivosť o maloletú zabezpečovať v noci. K vyjadreniu maloletej, ktorá vyslovila názor, že chce žiť u svojej matky a pokračovať v štúdiu v Anglicku uviedol, že tento jej názor bol ovplyvnený skutočnosťou, že u matky trávila len jeden mesiac v roku počas letných prázdnin a preto jej predstava o živote v Anglicku je nereálna a skreslená. Zdôraznil, že súd svoje rozhodnutie odôvodnil § 38 CMP, t.j. predovšetkým vyjadrením názoru maloletého dieťaťa, čo je v rozpore s procesnými pravidlami Civilného mimosporového poriadku a čl. 4 CMP, podľa ktorého súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Dôkazy a tvrdenia strán má hodnotiť podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva uvedený zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. V závere odvolania vyslovil presvedčenie, že prvostupňový súd sa pri rozhodovaní neriadil dôsledne týmito princípmi, preto navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle jeho odvolania.
4. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletého dieťaťa. Vyslovila presvedčenie, že konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnemu záveru, keď zmenil posledné právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností tak, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky. Zdôraznila, že podľa jej presvedčenia skutočnosti uvedené otcom v podanom odvolaní nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní pred súdom prvej inštancie a poukázala na čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, kedy štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva. Je presvedčená, že konajúci súd konal v zmysle uvedeného Dohovoru o právach dieťaťa, dieťa vypočul a maloletá sa jednoznačne vyjadrila, že chce byť zverená do výchovy matky, podrobne opísala pomery u matky vo Veľkej Británii, nakoľko tam opakovane trávila prázdniny, pozná školu, ktorú bude navštevovať a pozná dôsledne aj bývanie matky. K úprave styku uviedla, že medzi ňou a otcom nikdy v minulosti neboli a ani nie sú žiadne problémy s neobmedzeným stykom a kontaktom s maloletým dieťaťom a otec maloletej v rámci možnosti vždy umožnil styk s matkou, najmä počas letných prázdnin a obdobne tak bude konať aj matka, že umožní otcovi styk s maloletým dieťaťom bez obmedzenia. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako zákonný, správny a v prospech maloletého dieťaťa.
5. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník. Uviedol, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach, vyjadril presvedčenie, že zmena prostredia je v prospech maloletého dieťaťa a rozhodnutie súdu rešpektuje názor dieťaťa. Navyše maloletá je v pubertálnom veku, kedy bude potrebovať matku, ktorá doposiaľ v jej živote absentovala, nakoľko sa nachádzala v starostlivosti otca a s matkou trávila počas roka iba obdobie letných prázdnin. Kolízny opatrovník na základe uvedeného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako rozhodnutie, ktoré je v prospech predovšetkým maloletého dieťaťa.
6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
7. Podľa § 395 CMP, ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania určené predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 387 ods. 1,2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 75 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, ktorý posúdil podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky pre zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, a tak odvolací súd ako aj súd prvej inštancie dospel k záveru, že dané rozhodnutie je predovšetkým v prospech maloletého dieťaťa, ktoré v konečnom dôsledku samé vyjadrilo svoju vôľu a svoju predstavu o ďalšom živote, pričom z vyjadrenia maloletého dieťaťa je zrejmé a absolútne nepochybné, že si je vedomé, do akého prostredia sa ku matke sťahuje, pozná školu, ktorú bude navštevovať a rozhodnutie dieťaťa zodpovedá veku dieťaťa a jeho rozumovým schopnostiam. Navyše aj odvolací súd je toho presvedčenia, že za daných okolností bude v prospech maloletého dieťaťa žiť s matkou, a to už aj vzhľadom k veku dieťaťa, kedy je vo veku pubertálnom a práve v tomto čase pre svoj ďalší ale aj fyzický rozvoj si vyžaduje prítomnosť predovšetkým matky, ale aj otca, ktorý týmto rozhodnutím nestráca žiadne zo svojich rodičovských práv a bude mať aj naďalej možnosť bez obmedzenia na základe dohody s dieťaťom, resp. jeho matkou sa s ním stretávať a podieľať sa takto aj osobne na jeho výchove. Odvolací súd pre úplnosť dodáva a zdôrazňuje, že nejde o vysťahovanie maloletého dieťaťa do cudziny, s čím by nepochybne musel súhlasiť aj otec maloletého dieťaťa. Ide o zverenie maloletého dieťaťa do výchovy matky, ktoré bude trvať maximálne do veku 18 rokov, kedy maloleté dieťa nadobudne plnoletosť a bude na jeho vlastnom rozhodnutí, kde bude ďalej žiť. Nie je vylúčené ani to, že do dosiahnutia plnoletosti v prípade, ak nedôjde k naplneniu predstáv maloletého dieťaťa o živote v Anglicku, resp. nastanú iné problémy týkajúce sa zabezpečenia starostlivosti zo strany matky, bývania, resp. iných negatívnych skutočností, môže byť opätovne iniciované konanie jedného z rodičov, resp. bez návrhu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k rozhodnutiu, ktoré je predovšetkým v prospech maloletého dieťaťa, preto potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
11. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).