Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Co-262-2017.pdf
PDF · 82.18 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/262/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ G. I., nar. X.XX.XXXX, 2/ I. I., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom T. XXX/XX, L., o zaplatenie 994,63eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 14C/787/2014 - 95 zo dňa 19. septembra 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaním v rade 1. a 2. zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 76,51 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 76,51 eura od 11.9.2011 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaní majú právo na náhradu trov konania v rozsahu 84,62 % trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 497, § 499 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1,2 § 53 ods. 1, 5, § 100, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a) písm. b), §3 ods. 1,2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho mal za preukázané, že žalobný nárok žalobcu v dôsledku uplynutia premlčacej doby treba ako nedôvodný zamietnuť. Súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovaní uzatvorili dňa 13.10.2006 zmluvu o splátkovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanej v sume 3.319,39 eura, ktorý sa žalovaní zaviazali splácať mesačnými splátkami vo výške 76,51 eura v období od 10.10.2006 do 10.9.2011. Súd predmetnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú, pri uzatváraní ktorej mal právny predchodca žalobcu postavenie dodávateľa a žalovaní boli v postavení spotrebiteľa. Zaoberal sa i skutočnosťou, či žalobca neuplatňuje premlčaný nárok, zistenie ktorej skutočnosti potom bráni súdu priznať mu plnenie voči žalovaným ako spotrebiteľom. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaní svoju povinnosť vyplývajúcu z uzavretej zmluvy o splátkovom úvere riadne a včas nesplnili, keď po konečnej splatnosti dňa 10.9.2011 pohľadávka veriteľa voči žalovaným (ktorá aj bola predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1285/2011/CE zo dňa 28.9.2011) predstavovala sumu 4.618,26 eura. Keďže predmetom konania je nárok pozostávajúci z neuhradených splátok úveru, ktoré boli v zmysle uzavretej zmluvy splatné v období od 10.9.2010 do 10.9.2011 súd aplikujúc ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. z úradnej povinnosti skúmal, či uplatnený nárok nie je čo i len z časti premlčaný. Súd prvej inštancie vychádzal z § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je premlčacia doba 3-ročná. V uvedenej veci bol žalovaným poskytnutý úver, ktorý mali splácať v pravidelných mesačných splátkach v období od 10.11.2006 do 10.9.2011. Dňa 22.8.2013 si žalobca uplatnil svoj nárok podaním žaloby na súde, keď si v konaní uplatnil neuhradené splátky splatné v období od 10.9.2010 do 10.9.2011 v celkovej výške 994,63 eura. Súd prvej inštancie uzavrel, že uplatnená
pohľadávka žalobcu pozostávajúca z dlhu na splátkach za obdobie od 10.9.2010 do 10.8.2011 celkove vo výške 918,12 eura, ako aj uplatneného vyčísleného úroku z omeškania vo výške 44,65 eura je premlčaná, keďže od splatnosti týchto splátok do podania žaloby na súd uplynulo obdobie viac ako troch rokov. Preto súd žalobu v tejto časti spolu s uplatneným príslušenstvom zamietol. Vo zvyšnej časti žaloby o zaplatenie sumy 76,51 eura titulom neuhradenej splátky splatnej dňa 10.9.2011 s príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 76,51 € od 11.9.2011 do zaplatenia) súd podanej žalobe vyhovel. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, keď s ohľadom na výsledok sporu vyčíslil pomer úspechu a neúspechu strán sporu a tento stanovil ako úspech žalobcu na 7,69 % a úspech žalovaných na 92,31 %.
2. Proti tomuto rozsudku do zamietajúceho výroku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť alebo ho zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie keď na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby a na daný prípad bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah a to aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. 2MCdo3/2011 zo dňa 28.04.2011, sp.zn. 6MCdo/4/2012 zo dňa 27.03.2013 a 7MCdo/9/2014, v ktorých opätovne potvrdil správnosť aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere. Uviedol, že ak bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku (čo v tomto konaní preukázané nebolo), premlčacia doba plynie od tohto vyhlásenia, inak pre každé čiastkové plnenie samostatne, resp. až od konečnej splatnosti úveru. S poukazom na konečnú splatnosť úveru - 10.09.2011 a deň podania žaloby na súde - 22.08.2014, žalobca zastáva názor, že svoje právo uplatnil na súde pred uplynutím premlčacej doby, nakoľko k jeho premlčaniu by došlo až dňa 11.09.2015.
3. Žalovaní v 1.a 2.rade sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Predmetom konania je žaloba žalobcu doručená súdu prvej inštancie dňa 22.8.2014, ktorou sa voči žalovaným domáhal zaplatenia sumy 994,63 € spolu s vyčísleným úrokom z omeškania z dlžných splátok za obdobie od 11.9.2010 do 10.9.2011 vo výške 44,65 €, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 994,63 € od 11.9.2011 do zaplatenia. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaní so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. (právny predchodca žalobcu) uzatvorili dňa 13.10.2006 zmluvu č. 212303054, na základe ktorej im boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa žalovaní zaviazali splatiť v pravidelných mesačných splátkach. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.9.2011žalobca nadobudol voči žalovaným pohľadávku, ktorá predstavovala sumu 4.618,26 eura pozostávajúcu z dlžnej istiny vo výške 4.099,88 eura, úroku vo výške 9,37 eura a úroku z omeškania vo výške 509,01 eura. Žalobca si uplatnil iba splátky splatné v období od 10.9.2010 do 10.9.2011 v počte 13 a celkovej výške 994,63 eura.
6. Do vyhovujúceho výroku súdneho rozhodnutia žalobca odvolanie nepodal, preto predmetom odvolacieho konania bol iba zamietajúci výrok, ktorým bola zamietnutá pohľadávka žalobcu pozostávajúca z dlhu na splátkach za obdobie od 10.9.2010 do 10.8.2011 celkove vo výške 918,12 eura, ako aj uplatneného vyčísleného úroku z omeškania vo výške 44,65 eura a príslušenstva, a to z dôvodu premlčania.
7. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcu dospel k záveru o vecnej nesprávnosti napadnutej časti rozhodnutia. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie preskúmavaný právny vzťah správne vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský. Následne potom s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. zamietol podstatnú časť žalobného nároku pre jeho premlčanie bez toho, aby skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu. V konaní bolo nesporné, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1285/2011/CE zo dňa 28.9.2011 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., žalobca nadobudol
od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči žalovaným titulom zmluvy o úvere, ktorá je predmetom tohto konania. Súd prvej inštancie sa v konaní nezaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, teda či žalobca je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).
8. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
9. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na dôvodovú správu k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone o bankách, alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť, v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami. V predmetnom prípade nebola sporná splatnosť dlhu, pretože celý úver v zmysle zmluvy o splátkovom úvere bol splatný dňa 10.9.2011. Z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách však ďalej vyplýva, že banka môže postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok, konkrétne aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Pokiaľ tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda jej postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
10. S ohľadom na uvedené bude v ďalšom konaní potrebné najskôr posúdiť či v danom prípade došlo k platnému postúpeniu pohľadávky zo strany právneho predchodcu žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) na žalobcu, keďže záväzkovoprávny vzťah, ktorý je predmetom konania, vznikol z bankového úveru, regulovaného špeciálnou právnou úpravou zákonom o bankách s tým, že banka ako štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle § 2 ods. 3 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách podlieha bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní doplní dokazovanie v naznačenom smere, t.j. zistí, či banka pred postúpením pohľadávky, žalovaných (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie ich záväzku a napriek tomu zostali v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Až v prípade, že bude preukázaná aktívna legitimácia žalobcu, sa bude súd prvej inštancie zaoberať opäť nárokom žalobcu v napadnutej časti, pričom zohľadní pri svojom rozhodovaní aj rozhodnutie Ústavného súdu zo dňa 7. februára 2018 vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016, v ktorom konštatoval, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. c ) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 2 CSP vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude postupovať vo vyššie
uvedenom smere a vo veci znova rozhodne. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania, vrátane odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.
12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).