Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_15C-29-2017.pdf
PDF · 83.84 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/29/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin pred sudcom JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobkyne: T. X. (L. Z.), B.. XX.XX.XXXX, X. I. O. XXX, XXX XX I. O., proti žalovanému: W. T., B.. XX.XX.XXXX, X. C. U. B. L., o zaplatenie 8.793,10 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti zaplatenia sumy 2 993,10 eur sa zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 5 800 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobkyňa má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 32 %. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.07.2017 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 8.793,10 eur. V dôvodoch žaloby uviedla, že od žalovaného žiada vrátiť peniaze, ktoré mu poskytla z vlastných zdrojov, nakoľko finančnú hotovosť od nej žalovaný získal tým, že ju uviedol do omylu. Aby mu mohla peniaze poskytnúť, zobrala si pôžičku z banky, ktorú mesačne spláca vo výške 89,95 eur. Dohodu o vrátenie peňazí uzatvorili ústne. Žalovaný s ňou nekomunikuje, peniaze jej doposiaľ nevrátil.
2. Žaloba ako aj listinné dôkazy doložené žalobkyňou do konania boli žalovanému doručované zákonným spôsobom, žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 30.04.2018, ktoré vykonal za prítomnosti žalobkyne, v neprítomnosti žalovaného, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručované zákonným spôsobom prostredníctvom obce Suchá nad Parnou. Žalovaný si zásielku nevyzdvihol. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla nasledovné skutočnosti: So žalovaným sa spoznali cez internet a stali sa kamarátmi. Chcela si kúpiť auto a žalovaný jej sľúbil, že jej auto zaobstará s tým, že mu poslala 1.000,00 eur zo svojho účtu, na rôzne čísla jeho účtov, nakoľko ich má viac. Na účet mu vložila sumu 300,00 eur a 500,00 eur, o týchto vkladoch má doklad, ktoré predložila súdu a ďalších 200,00 eur, od ktorých doklad nemá. Týmto spôsobom mu vložila na jeho účet sumu 1000,00 eur s tým, že si zoberie jej staré auto. Suma 1.000,00, ktoré vložila na účet s koncovým číslom 559, čo zdokladovala dvoma príkazmi na úhradu vo výške 300,00 eur a 500,00 eur spolu so starým autom bude postačujúca na zakúpenie nového auta. Povedala mu o aké auto má záujem a žalovaný mal kúpu zariadiť. Nové auto jej nedoviezol. Mal nehodu v Čechách a ju tak zmanipuloval, že ju presvedčil, aby mu ešte požičala sumu 5.000,00 eur, na jeho firmu. Na účet mu vložila sumu 2.000,00 eur a sumu 3.000,00 eur. Pôžičku mal do 3 mesiacov vrátiť. Aby mu túto sumu mohla požičať, zobrala si úver. Do dnešného dňa jej peniaze nevrátil. S dokladmi, ktoré súdu predložila, žiada vrátiť sumu 5.800,00 eur. Sú to peniaze, ktoré mu požičala, a čo sa týka sumy
800,00 eur, ide o peniaze poskytnuté žalovanému na kúpu nového auta. Na zvyšnom nároku netrvá, konanie v tejto časti, t.j. o zaplatenie sumy 2.993,10 eur berie žalobu späť.
V rámci dokazovania sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi doloženými do konania zo strany žalobkyne a zistil tento skutkový a právny stav. Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ (č.l. 3-7) bola uzatvorená dňa 14.07.2016 medzi VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava 25, IČO: 31 320 155 a žalobkyňou. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového spotrebného úveru vo výške 5.000,00 eur, ktoré sa žalobkyňa zaviazala splácať v mesačných splátkach vo výške 85,03 eur, s lehotou splatnosti do 15.06.2024. Ako súčasť zmluvy žalobkyňa predložila súdu aj európske informácie o spotrebiteľskom úvere (č.l. 8-10), ide o listinu, v ktorej sú bližšie špecifikované zmluvné podmienky ohľadom poskytnutého úveru spolu s údajmi o RPMN a priemernej hodnote RPMN (č.l. 11). Z predložených dokladov o hotovostných vkladoch súd zistil, že žalobkyňa poukázala na bankový účet s koncovkou 480 dňa 30.03.2015 sumu vo výške 3.000,00 eur (č.l. 25), dňa 26.03.2015 sumu vo výške 2.000,00 eur (č.l. 26) a dňa 27.02.2015 sumu vo výške 500,00 eur (č.l. 27). Z predloženej mailovej komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným (č.l. 24, 28-62) je zrejmé, že žalovaný má voči žalobkyni dlh, ktorý v mailoch nenamieta. Z mailov je tiež zrejmé, že žalobkyňa na vrátení dlhu trvá, žalovaný dlh nezaplatil v dohodnutej lehote splatnosti ani dodatočne a jeho zaplatenie neprestajne odďaľuje. Súd sa tiež oboznámil s kópiami príkazov na úhradu vo výške 500,00 eur (č.l. 102) a vo výške 300,00 eur (č.l. 101), z ktorých zistil, že žalobkyňa poukázala celkovo 800,00 eur na bankový účet s koncovým číslom 559.
4. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
6. Žalobca, ktorý podal žalobu, má právo s ňou disponovať, t.j. môže ju za konania vziať aj späť, či už celkom, alebo len sčasti. Späťvzatím žaloby žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci meritórne nerozhodol. V danom prípade došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby na pojednávaní. Na základe uvedeného súd v zmysle ust. § 145 ods. 2 CSP konanie v časti o zaplatenie sumy 2.993,10 eur zastavil, t.j. v časti, v ktorej žalobkyňa zobrala žalobu späť.
6. Podľa ust. § 657 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
7. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá aj ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky. Z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). K uzavretiu zmluvy zákon vyžaduje skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi.
8. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobkyňa poskytla žalovanému pôžičku v sume 5.000,00 eur. Pôžička bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzatvorená ústne s naplnením všetkých zákonom vyžadovaných predpokladov. Sú označené zmluvné strany dohody - žalobkyňa a žalovaný, predmet pôžičky - poskytnutie pôžičky v sume 5.000,00 eur, reálne odovzdanie peňazí - doklady o dvoch hotovostných vkladoch na účet žalovaného (v sume 3,000,00 eur a 2.000,00 eur) ako aj povinnosť dlžníka vrátiť peniaze - v lehote troch mesiacov od poskytnutia pôžičky. Uvedené skutočnosti vyplývajú tak z predložených listinných dôkazov ako aj z prednesu žalobkyne na pojednávaní. Z prednesu žalobkyne a z mailovej komunikácie má súd tiež preukázané, že žalovaný poskytnuté peňažné prostriedky nevrátil žalobkyni riadne a včas, t.j. v dohodnutej lehote ani v dodatočne poskytnutej lehote na plnenie. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný dlžnú sumu uhradil, žalovaný žiadnym spôsobom nevyužil prostriedky procesnej obrany a listinné dôkazy doložené do konania ani skutkové tvrdenia neboli zo strany žalovaného rozporované, súd má za to, že žalobkyňa prostriedkami procesného útoku preukázala dôvodnosť podanej žaloby v časti o zaplatenie sumy 5.00,00 eur. Súd preto žalobe v tejto časti vyhovel.
9. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
10. Podľa § 456 prvá veta OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
11. Podľa § 458 ods. 1 prvá veta OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
12. Ďalej súd rozhodoval o žalobe v časti o zaplatenie sumy 800,00 eur. Túto sumu žalobkyňa poukázala žalovanému na bankový účet dvoma hotovostnými vkladmi, dňa 27.02.2015 vložila sumu 300,00 eur a dňa 13.02.2015 sumu 500,00 eur. Za tieto peniaze mal žalovaný v zmysle ústnej dohody so žalobkyňou žalobkyni zaobstarať auto. Žalobkyňa plnenie poskytla, zo strany žalovaného k plneniu dohody nedošlo, žalovaný auto žalobkyni nezaobstaral.
13. Ust. § 451 OZ vyjadruje všeobecnú zásadu, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, a ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, a ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.
14. Vykonaným dokazovaním v tejto časti žaloby bolo preukázané, že boli naplnené znaky bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa poskytla na základe ústnej dohody plnenie v sume 800,00 eur a žalovaný plnenie neposkytol, čím došlo k vzniku obohatenia na strane žalovaného, t.j. k vzniku majetkového prospechu na jeho strane. Pretože žalobkyňa preukázala vznik majetkovej ujmy na jej strane, súd žalobe aj v tejto časti vyhovel.
15. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
18. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd postupoval podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, kedy vychádzal z pomeru úspechu a neúspechu strán sporu vo veci. Žalobkyňou pôvodne uplatnený nárok bol vo výške 8.793,10 eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 100 %. Úspech žalobkyne predstavuje priznaný nárok v sume 5.800,00 eur, čo v % vyjadrení po zaokrúhlení predstavuje 66 %. Úspech žalovaného predstavuje časť žalobného návrhu, v sume 2.993,10 eur, v ktorej zobrala žalobkyňa žalobu späť, čo v % vyjadrení po zaokrúhlení predstavuje 34 %. Čistý úspech žalobkyne teda predstavuje 32 % (66 - 34 %). Súd preto priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 32 %.
19. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške priznanej náhrady trov konania bude súd rozhodovať po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.