Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-370-2014.pdf
PDF · 94.33 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
NM-7C/370/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou Mgr. Alenou Búlikovou v právnej veci žalobcu Československá obchodná banka, a. s., so sídlom Bratislava, Michalská 18, IČO: 36 854 140, zastúpený advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s. r. o., so sídlom Bratislava, Prievozská 4/B, proti žalovanému L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. P. L., štátny občan SR, o zaplatenie 2.356,26 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e s a platobný rozkaz Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 12.01.2015 č.k. 7C/370/2014-24.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.725,91 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.261,37 Eur od 20.09.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 46,48 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 25.09.2013 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.356,26 €, spolu s 18,90 % ročným zmluvným úrokom zo sumy 1.261,37 € od 20.09.2013 do zaplatenia a s 9,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.981,09 € od 20.09.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 20.02.2006 na základe žiadosti žalovaného vystavil Oznámenie o povolení prečerpania k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR, ktorým došlo k uzatvoreniu Zmluvy o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXXR v zmysle bodu 2 Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie (ďalej len OP). Na základe uvedenej zmluvy poskytol žalobca žalovanému od 23.02.2006 povolené prečerpanie na bežnom účte do výšky limitu 1.261,37 €. Výška úrokovej sadzby bola určená v súlade s čl. III. OP pre prečerpanie zverejnením v priestoroch pobočky banky a na internetovej stránke banky, s tým, že sa mohla meniť. V zmysle čl. IV ods. 12 OP bol žalovaný povinný k poslednému dňu kalendárneho mesiaca zabezpečiť na jeho bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov na úhradu mesačných úrokov a úrokov z omeškania. Žalovaný však dohodnuté zmluvné podmienky nedodržal, v dôsledku čoho dňa 30.04.2011 žalobca určil splatnosť úveru v súlade s OP a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. V zmysle čl. III bod 3 OP budú čiastky, s ktorými je klient v omeškaní úročené aj úrokom z omeškania, ktorého sadzba je zverejnená na internetovej stránke žalobcu a v jeho pobočkách. Vzhľadom k tomu je žalobca oprávnený úročiť sumu istiny úveru sadzbou riadneho úroku určenou v súlade s OP, ako aj sadzbou úroku z omeškania a úročiť sumu kapitalizovaného riadneho úroku a neuhradených poplatkov sadzbou úroku z omeškania. Aktuálna výška úroku pri povolenom prečerpaní predstavovala sadzbu 18,90 % p.a. a výška úroku z omeškania v deň nasledujúci po zosplatnení úveru 9,25 % p.a. z dlžnej čiastky. Žalobca evidoval k 19.09.2013 voči žalovanému z uvedenej zmluvy pohľadávku vo výške
2.356,26 € pozostávajúcu: z istiny 1.261,37 €; zmluvného úroku 604,72 €; úroku z omeškania vo výške 375,17 € a dlžných poplatkov 115 €. 3. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vo veci vydal 12.01.2015, pod č.k. 7C/230/2014-24 platobný rozkaz. 4. Podľa § 266 ods. 1, 3 CSP, platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk. Ak ho nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu. 5. Keďže vydaný platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, súd ho výrokom I. zrušil v plnom rozsahu s poukazom na § 266 ods. 3CSP. 6. V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval. 7. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, keďže zásielky súdu v mieste svojho trvalého bydliska nepreberá a iné miesto jeho pobytu sa súdu zistiť nepodarilo. Súd preto po opakovaných márnych pokusoch o doručenie zásielky žalovanému, doručil žalovanému žalobu spôsobom upraveným v ust. § 116 ods. 2 CSP, a to zverejnením na webovej stránke súdu a úradnej tabuli súdu. Žaloba, jej prílohy, poučenie žalovanému sa považovali po 15 dňoch od zverejnenia za doručené napriek tomu, že sa žalovaný o tom nedozvedel. 8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením Oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR zo dňa 23.02.2006; Obchodných podmienok pre povolené prečerpania bežného účtu účinných od 01.11.2004 (OP); Oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 02.05.2011; poštového podacieho hárku zo dňa 03.05.2011; prehľadom úrokových sadzieb žalobcu zo dňa 01.07.2013; výpisom z účtu žalovaného a výstupom z počítačového systému žalobcu (čl. 57-58) a zistil nasledovný skutkový stav: 9. Oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR zo dňa 23.02.2006 žalobca písomne odpovedal na žiadosť žalovaného zo dňa 20.02.2006 o poskytnutie povoleného prečerpania k bežnému účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX do výšky úverového limitu 38.000,- Sk/ 1.261,37 €, čím došlo medzi účastníkmi k uzatvoreniu Zmluvy o povolenom prečerpaní /v zmysle bodu 2 OP/. 10. Z oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 02.05.2011 vyplýva, že žalobca /v súlade s bodom 24 písm. e/ OP/ oznámil žalovanému, že celý jeho záväzok vo výške 1.506,96 € sa stal ku dňu 30.04.2011 splatným a súčasne ho vyzval k úhrade celého dlhu najneskôr do 13.05.2011. 11. Z prehľadu z počítačového systému žalobcu vyplýva, že ku dňu 30.04.2011 (zosplatnenie úveru) evidoval voči žalovanému nezaplatenú istinu vo výške 1.261,37 €, dlh na úroku z úveru výške 89,37 €, dlh na úroku z omeškania vo výške 4,17 €, dlh na poplatkoch 115 €. 12. Podľa § 2 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy sa na účely tohto zákona rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby. 13. Podľa § 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. 14. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 15. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716). 16. Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
17. Podľa § 710 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.). 18. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom je čiastočne dôvodná. Po preskúmaní predmetnej zmluvy možno konštatovať, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko ide o taký typ zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, pretože táto bola už vopred pripravená, predtlačená. Dodávateľom v tomto prípade je žalobca, ktorý pri uzatváraní zmlúv vykonával svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom je žalovaný, ktorý pri uzatváraní zmlúv nevykonával žiadnu obchodnú alebo inú činnosť. 19. Žalobca na základe uzatvorenej Zmluvy o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXXR poskytol žalovanému možnosť povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX až do výšky 38.000,- Sk/1.261,37 €. Žalovaný čerpal poskytnuté peňažné prostriedky, avšak tieto riadne nesplácal. Následkom neplnenia si zmluvných povinností žalovaným, žalobca v súlade s bodom 24 písm. e/ OP dňom 30.04.2011 zosplatnil celý dlh. 20. Žalovanému tak vznikla ku dňu zosplatnenia úveru povinnosť žalobcovi uhradiť vyčerpanú a nesplatenú istinu vo výške 1.261,37 €, na zaplatenie ktorej ho súd bez ďalšieho zaviazal. 21. V zmysle dojednanej zmluvy vznikol žalobcovi nárok aj na dohodnutý úrok z úveru, predstavujúci odplatu za užívanie peňažných prostriedkov žalovaným. Podľa výpisu z počítačového systému žalobcu, sa žalovaný dostal do omeškania z platením zmluvného úroku už v mesiaci august 2010. Do konca apríla 2011, kedy došlo k zosplatneniu úveru, žalovaný dlžil žalobcovi na úrokoch sumu 89,37 €. Keďže žalobca ku dňu 30.04.2011 zosplatnil celý dlh žalovaného, súd zastáva názor, že žalobcovi za nasledujúce obdobie po zosplatnení nárok na úroky nepatrí. Aplikačná prax súdov sa otázkou priznania úrokov za úver do splatnosti pohľadávky a teda, či popri úroku z omeškania a iných sankciách tieto patria, už zaoberala. NS SR vo veci 4Obo 143/98 uviedol, že dohodnuté úroky z poskytovaných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Predčasnosť zosplatnenia úveru totiž predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Kým dohodnutý úrok predstavuje cenu, za ktorú veriteľ poskytuje dlžníkovi istinu k dispozícii. Tento zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Takýto úrok predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Teda zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozícii s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca nárok veriteľ na úroky za požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Ak teda spotrebiteľ už nemá právny titul na peňažné prostriedky u seba tieto užívať, niet dôvodu už na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov, inak by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Išlo by teda o stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolané zmenou záväzku. Navyše by došlo k hrubej nadvláde veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej nečinnosti. Takéto správanie dodávateľa nemôže byť podporované a používať právnu ochranu. 22. S poukazom na uvedené súd priznal žalobcovi len zmluvný úrok vo výške 89,37 €, na ktorý mu vznikol nárok do splatnosti istiny a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. 23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 24. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 25. K prvému dňu omeškania žalovaného s plnením dlhu t.j. 14.05.2011, bol úrok z omeškania platný pre občianskoprávne i obchodnoprávne vzťahy vo výške 9,25 % p.a. /§ 3 ods. 1 nar. vl. 87/1995 Z.z./. 26. Keďže žalovaný žalobcovi predmetný úver vo forme povoleného prečerpania riadne a včas nezaplatil, dostal sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania v
zákonom stanovenej výške. Tie mu súd priznal za obdobie do podania žaloby v celkovej výške 375,17 € od 01.01.2011 do 19.09.2013 (od preukázateľného vzniku omeškania žalovaného voči žalobcovi do dňa uvedeného v žalobe). Za ďalšie obdobie priznal súd žalobcovi zákonný úrok o omeškania vo výške 9,25 % ročne, a to od 20.09.2013 do zaplatenia. 27. Súd však žalobcovi úrok z omeškania nepriznal z celej požadovanej sumy, nakoľko táto zahŕňa aj zmluvný úrok, pričom požadovať úrok z omeškania z úroku nie je prípustné. Úroky z omeškania sú totiž príslušenstvom pohľadávky rovnako ako aj úroky. Príslušenstvo z príslušenstva nemožno požadovať. Súd preto priznal nárok na úrok z omeškania len z istiny úveru 1.261,37 € a len v zákonom stanovenej sadzbe 9,25 % p.a.. V prevyšujúcej časti uplatnený nárok na úrok z omeškania zamietol. 28. Pokiaľ išlo o nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov vo výške 115 €, v tomto konaní nebol produkovaný žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo o aké poplatky ide, ani na základe akej právnej skutočnosti si ich žalobca v tomto konaní uplatňuje. Z uvedeného dôvodu súd nemal inú možnosť, než žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietnuť. 29. Na základe uvedených skutočností súd priznal žalobcovi sumu 1.725,91 € pozostávajúcu z istiny vo výške 1.261,37 €, zmluvného úroku do dňa zosplatnenia v sume 89,37 €, úroku z omeškania vo výške 9,25 % p.a. za obdobie od 01.01.2011 do 19.09.2013 v sume 375,17 €. Okrem toho priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 9,25 % p.a. z istiny 1.261,37 € od 20.09.2013 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. 30. Podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. 31. V predmetnej veci mala každá zo strán úspech len čiastočný (žalobca mal úspech vo výške 73,24 %, žalovaný vo výške 26,76 %; rozdiel ich pomerných úspechov predstavuje 46,48 %). Súd preto priznal žalobcovi ako úspešnejšej strane náhradu trov konania vo výške 46,48 %, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.