Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-26-2006.pdf
PDF · 77.33 KB
Case nature
Subarea
5Er/26/2006
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti povinnému: Q. V., nar. XX.X.XXXX, Q. XX, XXX XX N. v konaní o vymoženie 483,06 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
III. Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi, Exekútorský úrad Michalovce so sídlom Ľudovíta Štúra 12, 071 01 Michalovce vo výške 93,39 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca oprávneného podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej sumy vo výške 483,06 eur s príslušenstvom na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 3 Rob/15/2005-17 zo dňa 11.1.2005. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Dulina požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd vydal poverenie súdnemu exekútorovi dňa 3.3.2006 pod číslom 5710 009337.
2. Dňa 27.7.2016 podal súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko vykonaním úkonov smerujúcich k zisteniu majetku povinného (lustrácie v peňažných ústavoch, zisťovanie nehnuteľností a hnuteľných vecí vo vlastníctve povinného, pohľadávok) exekútor zistil, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné exekúciou postihnúť a uspokojiť tak pohľadávku oprávneného, jej príslušenstvo a trovy exekúcie.
3. Súd následne zaslal podnet súdneho exekútora na vyjadrenie oprávnenému. Vo vyjadrení doručenom dňa 7.2.2018 oprávnený vyjadril nesúhlas s podnetom súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože naďalej trvá na vymáhaní pohľadávky. Poukázal na to, že u osoby povinného sa dá predpokladať, že nadobudne určitý majetok alebo bude poberať príjem, dôchodok, či niektorú z foriem sociálnych dávok.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 243h ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie
vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Súd mal z exekútorského spisu sp. zn. EX 1777/05 za preukázané, že súdny exekútor v rámci výkonu exekúcie úkonmi exekučnej činnosti zisťoval prijímové a majetkové pomery povinného. Súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie vychádzal jednak zo zistení súdneho exekútora, ako aj z výsledkov vlastného dokazovania existencie dôvodov tvrdených súdnym exekútorom. Súd zisťoval majetkové pomery povinného z jemu dostupných lustrácii. Lustráciou v Katastri nehnuteľností súd nezistil zexekvovateľnú nehnuteľnosť a lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že povinný nie je zamestnaný, nepoberá nemocenské dávky ani podporu v nezamestnanosti. Súčinnosťou s Okresným riaditeľstvom PZ v Starej Ľubovni súd zistil, že povinný nie je držiteľom ani vlastníkom žiadneho motorového vozidla. Šetrením u Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže sa súdu nepodarilo zistiť evidovanie povinného vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody v príslušných ústavoch na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody na území Slovenskej republiky, kde by mohol byť zaradený na pracovnú činnosť a poberať pracovnú odmenu.
8. Vzhľadom na podnet súdneho exekútora, vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu zastavil, a to aj napriek nesúhlasu oprávneného so zastavením exekúcie. Súd mal z exekútorského spisu sp. zn. EX 1777/05, ako aj z vlastného dokazovania preukázanú nemajetnosť povinného zistenú súdnym exekútorom. Úkonmi exekučnej činnosti súdny exekútor ako jediná štátom poverená a splnomocnená osoba v exekučnom konaní prešetril osobné, prijímové a majetkové pomery povinného a zistil nemajetnosť povinného. Súd mal objektívne preukázanú nemajetnosť povinného, ktorá pretrváva po dlhšiu dobu a nie je žiaden predpoklad, že by sa uvedený stav zmenil. Prípadné úvahy o možnom budúcom zlepšení majetkových pomerov povinného, a to aj vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky a doterajšiu dĺžku exekučného konania, by nemali reálne opodstatnenie a právnu relevanciu, keďže podľa názoru súdu ďalšie pokračovanie v exekúcii by bolo neúčelné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekučný poriadok ani nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného. Súd pri rozhodovaní vzal do úvahy aj dispozičný princíp, ktorým je ovládané exekučné konanie. Dispozícia návrhom v exekučnom konaní však nie je bezhraničná, najmä vo vzťahu k povinnosti exekučného súdu zastaviť exekúciu v každom štádiu konania, a to aj bez návrhu z úradnej povinnosti, pokiaľ vzhliadne jeden zo zákonných dôvodov uvedených v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, eventuálne § 57 ods. 2 Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie.
9. Súd pritom podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti. Uvedená skutočnosť by bola významná iba z toho hľadiska, že oprávnený v budúcnosti môže podať nový návrh na vykonanie exekúcie v prípade, že povinný nadobudne majetok, z ktorého je možné vymáhanú pohľadávku, resp. jej zvyšok, uspokojiť, lebo zastavenie exekúcie z dôvodu nedostatku majetku povinného netvorí prekážku rozhodnutej veci. Majetkové pomery povinného sa zisťujú v čase vedenia exekúcie a nie do budúcnosti, pretože takýto spôsob zisťovania majetku ani nie je možný. Keďže teda súd mal preukázaný nedostatok majetku povinného, exekúciu zastavil.
10. O trovách exekučného konania súd rozhodol analogicky podľa § 256 Civilného sporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
11. O trovách exekúcie súd rozhodol v súlade s § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017 a § 14, 15 a 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 93,39 eur a zaviazal oprávneného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Tieto trovy pozostávajú z:
1/ § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. - počet hodín účelne vynaložených na vykonanie exekúcie
- výzva na úhradu pohľadávky 40 min. Spolu: 40 min. = 1. začatá hodina á 6,64 eur/hod. 6,64 eur
2/ § 15 cit. vyhl. - paušálna odmena
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur
- doručenie príkazu na začatie exekúcie 3,32 eur
- doručenie exekučného príkazu 3,32 eur
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur
- doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie 3,32 eur
- zisťovanie platiteľa mzdy povinného (3 x) 9,96 eur
- zisťovanie účtu povinného (9 x) 29,88 eur
- každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (3 x) 9,96 eur
3/ § 22 cit. vyhl. - náhrada hotových výdavkov
- poštovné 5,74 eur
4/ 20% DPH z odmeny 14,61 eur
Trovy exekúcie celkom: 93,39 eur
12. Súd pri priznávaní odmeny exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. 288/95 Z.z. vychádzal z logického a gramatického výkladu citovaného ustanovenia, z ktorého vyplýva, že pri výpočte odmeny súdneho exekútora sa zohľadňuje počet hodín účelne vynaložených na exekúciu a nie počet úkonov. Počtom hodín účelne vynaložených treba rozumieť súčet čiastkových trvaní jednotlivých úkonov. Nesčítavanie času trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti by de facto každý úkon exekučnej činnosti postavilo, čo do spôsobu určenia výšky odmeny zaň, na roveň tým, ktoré vyhláška uvádza v § 15 ods. 1, a ktoré sú odmeňované paušálnou sumou. Nesčítaním času trvania jednotlivých úkonov, keď každý z nich netrval celú hodinu, ale naopak priznaním odmeny 6,64 eur (200,- Sk) za každý z nich, by nebolo možné hovoriť o počte hodín (čase) účelne vynaložených na exekúciu tak, ako to predpokladá § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky (porovnaj rozhodnutie NS SR sp. zn. 5M Cdo 6/2008 zo dňa 4.3.2009). Súd preto sčítal čas, ktorý považoval za účelne vynaložený na vykonanie exekúcie, a za tento potom priznal exekútorovi odmenu vo výške 6,64 eur za každú začatú hodinu tak, ako je to uvedené vyššie.
13. Zároveň pri rozhodovaní o odmene exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) v spojení s § 15 vyhl. 288/95 Z.z. vychádzal z výkladu založeného na tom, že exekútorovi za úkony paušálne odmeňované v zmysle § 15 ods. 1 cit. vyhlášky patrí iba paušálna odmena v zmysle § 14 ods. 3 cit. vyhlášky, ale nie odmena za čas účelne vynaložený na vykonanie exekúcie (ďalej len časová odmena) pri vykonávaní tohto úkonu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky, nakoľko požadovanie časovej odmeny za úkony inak odmeňované paušálnou sumou by viedlo k duplicitnému počítaniu odmeny za úkony exekučnej činnosti. Jednotlivé úkony exekučnej činnosti vymenované v § 15 ods. 1 exekútorskej tarify v sebe totiž zahŕňajú ich vyhotovenie, podanie, ako aj následné spracovanie.
14. Účelom exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule. S prihliadnutím na tento účel treba posudzovať aj účelnosť úkonov pri priznávaní odmeny exekútorovi pri zastavení exekúcie v zmysle § 14 cit. vyhlášky.
15. Súd priznal exekútorovi po preskúmaní jeho vyúčtovania uplatnenú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 tohto ustanovenia iba za 1 hodinu a nie za exekútorom uplatnených 4 hodín. V prípade úkonov „prevzatie spisu“, „vyúčtovanie trov exekúcie“ a „štúdium spisu“, súd ich súdnemu exekútorovi nepriznal, pretože v súvislosti s nimi nemožno hovoriť o ich účelnosti, ktorá je predpokladom ich priznania v zmysle ust. § 200 ods. 1 EP. Súd túto činnosť považuje za administratívnu prácu vykonanú v súvislosti s exekučnou činnosťou, ktorá je v súlade s ust. § 25 vyhlášky zahrnutá v odmene súdneho exekútora.
Poučenie:
Proti tomu uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).