Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/52/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: T.. H. G., G.. I., B.. XX.XX.XXXX, O. X. Š. XXXX/XX, XXX XX U., proti žalovaným: 1. T.. Y. U., G.. I., B.. XX.XX.XXXX, O. X. V. XXXX/ X, W., X. N.. N. U., B.. XX.XX.XXXX, O. X. V. XXXX/X, W., v konaní o určenie nehnuteľnosti patriacej do dedičstva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 26.05.2021 č.k. XXC/XX/XXXX - 70, takto jednohlasne

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd V. (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovaným v 1. a v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v celom rozsahu s tým, že o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že žalobkyňa podala dňa 23.06.2020 na okresný súd žalobu, ktorou žiadala určiť, že rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na pozemku, parcele č. XXX, o výmere 477 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, kat. územie L., patrí do dedičstva po jej otcovi Y. I., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, a jej matke T. I., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že rodinný dom so súpisným č. XXX, postavený na pozemku, parcele č. XXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, kat. územie L. bol v rokoch 1955 - 1957 postavený jej rodičmi Y. I. a T. I., rod. V.. Pozemok na ktorom je rodinný dom postavený bol vtom čase vlastníctvom starej matky žalobkyne V. V., ktorá neskôr tento pozemok ako predávajúca previedla na matku žalovanej v 1. rade T. I., nar. XX.XX.XXXX, titulom kúpnej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice dňa 10.11.1971, G Žalobkyňa v konaní tvrdila, že jej rodičia v roku 1959 rodinný dom dali do užívania jej bratovi, svojmu synovi Y. I., nar. XX.XX.XXXX a jeho manželke T. I., rod. I., nar. XX.XX.XXXX. Títo zámerne obci L. uviedli nepravdivé údaje o dome postavenom v rokoch 1955 - 1959 a obec rozhodla dňa 14.03.2001 o určení súpisného č. XXX, pod č.j. XX/XXXX, ktoré rozhodnutie založilo titul pre zápis vlastníckeho práva k rodinnému domu v prospech rodičov žalovanej v 1. rade - Y. I. a T. I., rod. I., ktorí dňa 02.09.2011 previedli rodinný dom so súpisným č. XXX, postavený na pozemku, parcele č. XXX, kat. územie L., zapísaný na LV č. XXXX na svoju dcéru - žalovanú v 1. rade a zaťa - žalovaného v 2. rade titulom darovacej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice pod č. N XXX/XXXX, B V-XXX/XX zo dňa 26.09.2011.

3. Vykonaným dokazovaním predovšetkým oboznámením sa s osvedčením o dedičstve vydanom JUDr. T. K. - notárom po poručiteľovi Y. I., zomrelom 15.11.1989 (sp. zn. XXD/XX/XX, J. XXX/XX) a osvedčením

o dedičstve vydanom Okresnom súdom V. po poručiteľke T. I., rod. V., zomrelej 17.04.1999 (XXDXXX/ XX, J. XX/XX), súd uzavrel, že v tomto konaní, ktorého predmetom je určenie rozsahu dedičstva, nie sú stranami sporu všetci do úvahy prichádzajúci dedičia po poručiteľoch. Ide o nerozlučnú pasívnu spôsobilosť, a preto z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie súd žalobu zamietol.

4. Ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby je skutočnosť, že žalobkyňa nepreukázala bez akýchkoľvek pochybností svoje tvrdenia. Predovšetkým je zrejmé, že v dedičských konaniach po jej rodičoch, kde bola účastníčkou týchto dedičských konaní, nikdy nebol uvedený rodinný dom po jej rodičoch a žalobkyňa, ako dedička túto skutočnosť nikdy nenamietala. Obidve dedičské rozhodnutie po rodičoch žalobkyne sú právoplatné a vykonateľné a nie je možné ich v súčasnosti napadnúť opravnými prostriedkami. Okrem toho z doložených listinných dôkazov vyplýva, že nebolo preukázané, aby rodinný dom, ktorý je predmetom sporu nadobudli rodičia žalobkyne na základe platných právnych listín a právnych skutočností tak, ako to žalobkyňa tvrdila. Naopak vlastníctvo žalovaných vyplýva z verejnej listiny a to z aktuálneho listu vlastníctva, kde je uvedený aj právny titul nadobudnutia vlastníctva. Rovnako žalovaní preukázali nadobudnutie vlastníckeho práva k rodinnému domu aj u svojich právnych predchodcov od ktorých nehnuteľnosť získali. Keďže strany sporu nemali ďalšie návrhy na dokazovanie súd na základe tvrdení a listinných dôkazov doložených do súdneho spisu rozhodol tak, že žalobu zamietol vychádzajúc zo skutkového a právneho stavu, ktorý vyšiel najavo z predložených dôkazov a tvrdení strán sporu.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa a tak, že úspešným žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v celom rozsahu s tým, že o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa namietajúc, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, opomenul v zisťovaní podstaty žaloby spôsob nadobudnutia vlastníctva k rodinnému domu, ktorý je predmetom konania. Vlastníctvo k rodinnému domu nikdy nenadobudla stará matka žalobkyne, lebo táto žiaden rodinný dom nevlastnila, jej drevenica zhorela v druhej svetovej vojne. Ďalej uviedla, že v notárskej zápisnici B. zo dňa 10.11.1971 nie je uvedená kúpa rodinného domu, lebo predmetom prevodu bola kúpa pozemkov, nie domu a sú tam uvedené nepravdivé vyhlásenia matky žalovanej, že na pozemku má ona postavený svoj rodinný dom, ktorý v skutočnosti nikdy nebol jej vlastníctvom. Vlastníctvo k rodinnému domu so súpisným č. XXX rodičia žalovaných nadobudli až v roku 2001 rozhodnutím o určení súpisného čísla stavby zo dňa 14.03.2001, pričom obci L. poskytli nepravdivé údaje, že sú vlastníkmi rodinného domu. Rozhodnutie obce L.é rodičia žalovaných použili na zápis domu do katastra nehnuteľností. Preto považuje rozhodnutie obce L. za neplatné pre zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností. Tento podvod žalobkyňa odhalila až na dedičskom konaní po otcovi žalovanej dňa 05.06.2015. Zdôraznila, že k žalobe doložila listinu preukazujúcu, že jej rodičia postavili rodinný dom so súpisným číslom XXX v roku 1957, ako stavebníci a preto sú vlastníkmi tejto nehnuteľnosti zo zákona. Na záver uviedla, že žalobný návrh podala kvôli ukrivdeným trom vnukom jej rodičov, ktorých matka žalovanej ani nevpustila do dvora, aby si z domu zobrali svoje odložené veci. Navrhla rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť.

7. Žalovaní v 1. a 2. rade k odvolaniu žalobkyne navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že žalobkyňa nepreukázala žiadnou právnou listinou, že dom patrí do dedičstva po jej rodičoch. Žalobkyňou tvrdené vlastníctvo domu jej rodičmi je spochybnené aj osvedčeniami o dedičstve po týchto osobách, kde sa žiaden rodinný dom neuvádza. Nikto z dedičov po poručiteľoch

- rodičoch žalobkyne nikdy nenamietal, že rodinný dom patrí do dedičstva po nich. Žalobkyňa všetky dôkazy predkladá len ako svoje tvrdenia. Žalobkyňa spochybňuje aj platnosť verejnej listiny overenej na štátnych notárstvach v S. JUDr. P. W. a v V. Y. Y., tiež spochybňuje notársku zápisnicu sp.zn. B B a považuje ju za podvod. Naopak žalovaní preukázali nadobudnutie svojho vlastníctva k rodinnému domu, čo vyplýva aj z verejnej listiny a to z aktuálneho listu vlastníctva, kde je uvedený titul nadobudnutia. Rovnako žalovaní preukázali nadobudnutie vlastníckeho práva k rodinnému domu aj u svojich právnych predchodcov, od ktorých nehnuteľnosť získali.

8. Žalobkyňa v replike uviedla, že jej rodičia rodinný dom postavili v roku 1957, a preto patrí do rozsahu ich dedičstva. Rodičia žalovaných nadobudli vlastnícke právo k rodinnému domu nezákonným spôsobom. Ešte za života rodičov žalobkyne, matka žalovanej v 1. rade potajomky si vybavovala listiny pre nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnostiam. Žalovaní svojou neznalosťou posudzovať

právoplatnosť listín, poukazujú nezmyselne na ich platnosť a žalobkyňa v tomto konaní uplatňuje svoje právo na podanie rozhodnutia s tým, že žiada dosiahnuť zmenu rozhodnutia.

9. Žalovaní v 1. a 2. rade v duplike uviedli, že žalobkyňa nepodala odvolanie voči rozsudku v zákonnej lehote 15 dní od doručenia rozsudku. Ďalej uviedli, že žalobkyňa nepreukázala žiadnou právnou listinnou, že dom patrí do dedičstva po jej rodičoch. Žalobkyňou tvrdené vlastníctvo domu jej rodičmi je spochybnené aj osvedčením o dedičstve, kde sa žiaden rodinný dom neuvádza a nikto z účastníkov dedičských konaní nikdy nenamietal, že rodinný dom patrí do dedičstva. Naopak žalovaní preukázali nadobudnutie svojho vlastníckeho práva, čo vyplýva z aktuálneho listu vlastníctva, rovnako preukázali nadobudnutie vlastníckeho práva aj u svojich právnych predchodcov, od ktorých nehnuteľnosť získali. Žalobkyňa sa mylne domnieva, že nehnuteľnosti sa nadobúdajú rozhodnutím o určení súpisného čísla na obecnom úrade, pričom všetky dôkazy predkladá len ako svoje tvrdenia a nadradzuje ich nad verejné listiny. Opätovne navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len ), v zmysel zásad ustanovených v zmysle , vzhľadom na včas podané odvolanie žalobkyňou, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním mu predchádzajúcim v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

13. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ) .

14. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

15. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec dospel k záveru o nedostatku vecnej legitimácie v konaní sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Nedostatok vecnej legitimácie je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby.

16. Predmetom konania je nárok žalobkyne, ktorým žiada, aby súd určil, že rodinný dom so súpisným č. XXX, postavený na pozemku, parcele č. XXX o výmere 447 m2, zapísaný na LV č. XXXX, kat. územie L., patrí do dedičstva po jej nebohých rodičoch - Y. I., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX a T. I., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX. Keďže dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa,

v konaní bolo potrebné vyriešiť otázku, či poručitelia Y. I. a T. I., rod. V. boli v čase smrti vlastníkmi spornej nehnuteľnosti. Vlastnícke právo sa totiž nadobúda buď od skoršieho vlastníka prevodom alebo prechodom, kde ide o nadobudnutie odôvodnené (derivatívne) alebo sa nadobúda pôvodným (originálnym) spôsobom v novovzniknutej veci, ktorá doteraz nikomu nepatrila.

17. V prejednávanej veci nebolo sporné, že dedičstvo po poručiteľovi Y.i I. zomrelom XX.XX.XXXX bolo prejednané pred notárkou Y.. T. K. na základe poverenia Okresného súdu v V. pod sp.zn. XXD/ XX/XX, J. XXX/XX. Dedičstvo po poručiteľke T.j, rod. V., zomrelej XX.XX.XXXX bolo prejednané pred Okresným súdom V. pod sp.zn. XXDXXX/XX, Dnot XX/XX (č. listu XX-XX spisu). Ako vyplýva z citovaných rozhodnutí o dedičstve, po poručiteľoch dedili ich štyri deti, teda okrem žalobkyne, účastníkmi dedičského konania boli aj synovia poručiteľov Y. I., P. I. a JUDr. T. I..

18. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že účastníkmi konania o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi musia byť všetci (aktuálne do úvahy prichádzajúci dedičia poručiteľa, ktorí majú postavenie nerozlučných spoločníkov). Uvedená požiadavka vychádza z nevyhnutnosti toho, aby sa rozhodnutie súdu vzťahovalo na všetkých dedičov, aby mohlo byť pre nich záväzné. Rozhodnutie súdu v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi (v prípade pozitívneho rozhodnutia o návrhu žalobkyne), determinuje predmet dedičstva. Ovplyvňuje teda jednoznačne postavenie všetkých dedičov, nie len toho, ktorý podal návrh o určenie, že vec patrí do dedičstva.

19. Pokiaľ by účastníkmi konania neboli všetci dedičia poručiteľa, rozhodnutie o určení, že určitá vec patrí do dedičstva by nebolo záväzné pre toho, ktorého dediča, ktorý nebol účastníkom konania. Následne, ak by takýto dedič v rámci dedičského konania namietal spornosť predmetu dedičstva práve ohľadom veci, o ktorej bolo rozhodnuté v sporovom konaní, bez jeho účasti, predmetná vec by nebola zaradená do masy dedičstva, t.j. nebola by predmetom dedenia. Vykonanie sporového konania o určenie, že vec patrí do dedičstva by tak (vôbec) neprispelo k odstráneniu stavu právnej neistoty.

20. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 09. 06. 2011, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok a na súdnu ochranu podľa a SR, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Predmetná sťažnosť smerovala proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 14. 03. 2011. Ústavný súd SR ohľadom právneho názoru Najvyššieho súdu SR (že v konaní o určenie predmetu dedičstva musia byť účastníkmi všetci do úvahy prichádzajúci dedičia, keďže rozhodnutie vo veci sa vzťahuje na každého z nich) uviedol „že z pohľadu Ústavného súdu SR je právny názor Najvyššieho súdu SR v plnom súlade s ustálenou mnohoročnou rozhodovacou praxou všeobecných súdov v danej otázke“.

21. Konštatovanie súdnej praxe, že dediča od smrti poručiteľa až do prejednania dedičstva majú postavenie podielových spoluvlastníkov, je nielen dlhodobo ustálené, ale v plnej miere korešponduje s princípom nadobúdania dedičstva okamihom smrti poručiteľa ( ). 22. Nadväzne je nevyhnutné, aby sa prípadné rozhodnutie o tom, že nejaká vec patrí do dedičstva vzťahovala na všetkých spoluvlastníkov - dedičov. Z hľadiska hmotného práva sa jedná (tiež) o otázku vecnej legitimácie, ktorej nedostatok bezprostredne ovplyvňuje úspech alebo neúspech v súdnom spore.

23. Právna otázka, požiadavka týkajúca sa okruhu účastníkov konania o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, je (ako už bolo opakovane uvedené) je aktuálne ustálená rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov a aj súdov, ale rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Takáto ustálená rozhodovacia činnosť súdov je (tiež) odrazom požiadavky rešpektovania princípu právnej istoty, vrátane predvídateľnosti súdnych rozhodnutí.

24. Nijaký všeobecne záväzný právny predpis nestanovuje, že účastníkom konania o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, nemusia byť všetci do úvahy prichádzajúci dedičia. To znamená, že rozhodne sa nejedná o situáciu, kedy by judikatúra bola v rozpore s platným právom, resp., žeby malo ísť o sudcovskú tvorbu práva. Naopak ide o štandardnú činnosť súdu v rámci právneho posúdenia veci, keď na ustálený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.

25. Ako vyplýva z obsahu spisu dedičmi po poručiteľoch Y. I., zomrelom XX.XX.XXXX a T. I., rod. V., v čase smrti okrem žalobkyne boli aj ich synovia Y. I. (otec žalovanej), P. I. a JUDr. T. I., ktorí, resp. ich právni nástupcovia majú v predmetnom konaní ako do úvahy prichádzajúci dedičia postavenie nerozlučných spoločníkov, keďže určenie rozsahu dedičstva sa vzťahuje na každého z nich. Otec žalovanej v 1. rade Y. I. zomrel v roku 2014, preto dedičmi po ňom sú minimálne okrem žalovanej v 1. rade, aj jeho manželka T. I., rod. I., nar. 06.02.1941, ktorá nebola účastníkom tohto sporového konania. Samotná žalobkyňa v podanom odvolaní naviac potvrdila, že žalobný návrh podala kvôli, cit.: „ukrivdeným trom vnukom svojich rodičov, ktorých žalovaná a matka žalovanej ani nevpustia do dvora“, teda zrejme ide o právnych nástupcoch po P. I. a JUDr. T. I.. Preto ak bratia žalobkyne sú po smrti, účastníkmi konania o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi JF.i I. a T. I. musia byť všetci do úvahy prichádzajúci dedičia, teda vnuci poručiteľov.

26. Z hľadiska meritórneho posúdenia možno dodať, že žalobkyni nič nebráni podať nový návrh o určenie, že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľoch, pričom jeho účastníkmi budú všetci do úvahy prichádzajúci dedičia po poručiteľoch. Neochota určitého subjektu byť účastníkom konania, pritom nevylučuje, respektíve nebráni tomu, aby sa stal účastníkom konania na strane žalovanej.

27. Majúc na zreteli vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a vo výroku o náhrade trov konania, ako vecne správny potvrdil v zmysle ust. a .

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. . Neúspešnej žalobkyni nepatrí náhrada trov odvolacieho konania a úspešný žalovaný v 1. a 2. rade si trovy odvolacieho konania neuplatnili ani im žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).