Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/27/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a z členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpený spoločnosťou Advocate s.r.o., IČO: 36 865 141, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnej: Q. K., B.. XX.XX.XXXX, X. U., R. X, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava, o vymoženie 100,- eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 20.4.2016, č.k. 2Er/259/2014-25, takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení v časti zmenkového úroku.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 20.4.2016, č.k. 2Er/259/2014-25 (ďalej len „uznesenie“) rozhodol, že pokračuje v exekúcii vedenej na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. pod sp. zn. EX 5699/2014 a exekúciu v časti o vymoženie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.737,20 eura od 30.1.2013 do 15.5.2013, t.j. 456,02 eura, zo sumy 1.200 eur od 16.5.2013 do 1.7.2013, t.j. 141 eur a zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 100 eur od 2.7.2013 do zaplatenia vyhlásil za neprípustnú a zastavil.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 31.7.2013, sp. zn. SR 05081/13. Dňa 7.5.2014 bolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnený v zmysle § 243f ods. 1, 2 a 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) opísal vlastný vzťah s povinnou už v návrhu na vykonanie exekúcie, kde uviedol, že povinná v záväzkovom vzťahu založenom zmluvou o úvere vystupovala ako podnikateľ - fyzická osoba oprávnená na podnikanie, keď bola v záhlaví zmluvy o úvere identifikovaná obchodným menom, miestom podnikania a identifikačným číslom objektu. Povinná pri uzatváraní zmluvy o úvere uviedla, že finančné prostriedky sú poskytované na výkon podnikania. Preto oprávnený posúdil právny vzťah založený zmluvou o úvere ako nespotrebiteľský. Súd citoval § 243f ods.1 až 6, § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. g) a m), ods. 2 a § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a uviedol, že v danom prípade vymáhaný nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, keďže povinná je v zmluve o úvere identifikovaná ako fyzická osoba - podnikateľ (uvedením obchodného mena, IČO, miesta podnikania, zápisu v živnostenskom registri) a vychádzajúc z úverovej zmluvy bol úver povinnej poskytnutý na podnikateľské účely. Z tohto dôvodu súd rozhodol, že nie je daný dôvod na zastavenie konania podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a teda je možné v exekúcii pokračovať v súlade s § 243f ods. 6 Exekučného poriadku. Ďalej súd konštatoval, že bez ohľadu na to, či právny vzťah, ktorému predchádzalo vydanie

exekučného titulu, vznikol na základe občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych vzťahov, je povinný ex offo skúmať, či sú splnené podmienky na vedenie exekúcie. Po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že exekučný titul čiastočne zaväzuje povinnú na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom, a to v časti zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy odo dňa splatnosti zmenky do zaplatenia. Súd s poukazom na čl. I § 5 ods. 1 a § 48 ods. 1, 2 zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového uviedol, že majiteľ zmenky má nárok len na zákonnú 6 % - nú ročnú sadzbu úrokov zo zmenkovej sumy. Preto dojednanie o výške zmenkového úroku a následné priznanie tohto úroku vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy posúdil súd prvej inštancie ako jednoznačný rozpor so zákonom. Z týchto dôvodov súd vyhlásil exekúciu v časti o vymoženie zmenkového úroku za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

3. Proti výroku uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú v časti zmenkového úroku a jej zastavení podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal uznesenie v napadnutej časti zrušiť a v rozsahu zrušenia vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Oprávnený namietal, že súd na zmenkovú sumu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka v spojení s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. a posúdil zmenkovú sumu vrátane zmenkového úroku ako neprimerane vysokú, pričom neaplikoval ustanovenia zákona č. 191/1950 Sb.. Zdôraznil, že zmenkový právny vzťah je abstraktným právnym vzťahom a jeho platnosť nie je možné posudzovať z náležitosti platnosti právneho vzťahu, ktorý zmenka zabezpečuje. V prípade blankozmenky je súd oprávnený posudzovať len to, či zmenka bola vypísaná v súlade s dohodou o vyplňovacom práve zmenky. Zmenkový úrok bol v blankozmenke uvedený už pri jej vystavení povinným a tento úrok ani nebol predmetom vyplňovacieho práva. Dohodnutie výšky zmenkového úroku z omeškania v zmysle princípu zmluvnej voľnosti, ak má tento úrok len sankčný charakter, nemôže byť považovaný za rozpor s princípom poctivého obchodného styku.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „C.s.p./) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že uznesenie je potrebné zrušiť.

6. S účinnosťou od 1.7.2016 bol prijatý zákon č. 160/2015 Z.z. (C.s.p.) ako nový procesnoprávny predpis upravujúci postup súdu v sporovom konaní.

7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

8. V čase rozhodovania odvolacieho súdu je už účinný Civilný sporový poriadok a v súlade s citovaným ustanovením § 470 ods. 1 C.s.p. odvolací súd je povinný aplikovať jeho ustanovenia aj na konanie začaté pred 1.7.2016, ako je to aj v tomto prípade.

9. Podľa § 9a Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Odvolací súd zo spisu súdu prvej inštancie, sp. zn. 2Er/259/2014 zistil, že dňa 13.2.2014 bol pred súdnym exekútorom spísaný návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice. Súdny exekútor dňa 15.4.2014 požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorý mu vyhovel a dňa 7.5.2014 vydal poverenie súdnemu exekútorovi. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 05081/13 zo dňa 31.7.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.9.2013 a vykonateľnosť dňa 3.10.2013. Exekučný titul bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 17.4.2012. V rovnaký deň bola medzi účastníkmi uzavretá rozhodcovská zmluva, v ktorej čl. II bola obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá upravovala riešenie sporov, ktoré vzniknú zo zmluvy. Oprávnený a povinná zabezpečili svoj záväzkový vzťah - zmluvu o úvere - neúplnou zmenkou vystavenou taktiež dňa 17.4.2012.

11. Súd rozhodol v prvom výroku napadnutého uznesenia, že exekúcia pokračuje, nakoľko bol názoru, že zmluvu o úvere uzavrela povinná ako fyzická osoba - podnikateľ a nie ako spotrebiteľ, a teda nie je dôvod postupovať v zmysle § 243f Exekučného poriadku a exekúciu zastaviť v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Predmetný výrok uznesenia nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, a preto nebol predmetom odvolacieho konania (§ 367 ods. 3 C.s.p.).

12. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

13. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

14. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

15. Pre účel preskúmavanej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozhodnutie o pokračovaní exekúcie je procesným rozhodnutím, ktorým súd v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodne po posúdení, že v danom prípade nie sú splnené podmienky uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a teda nie je dôvod na zastavenie exekúcie podľa uvedeného ustanovenia.

16. Keďže rozhodnutie o pokračovaní exekúcie nie je konečným rozhodnutím, nič nebráni tomu, aby odvolací súd posúdil vzťah medzi oprávneným a povinnou odlišne ako súd prvej inštancie s dôsledkami vyplývajúcimi z tohto posúdenia, a to i napriek tomu, že uvedený výrok nadobudol právoplatnosť.

17. V zmluve o úvere vystupuje na strane oprávneného podnikateľský subjekt, ktorý má v predmete činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a na strane povinnej osoba, ktorá je v zmluve o úvere identifikovaná duplicitne. Totiž v zmluve sú uvedené identifikačné údaje povinnej jednak ako fyzickej osoby s uvedením mena, priezviska, trvalého bydliska, rodného čísla a čísla občianskeho preukazu a jednak ako fyzickej osoby - podnikateľa s uvedením obchodného mena, sídla, identifikačného čísla a čísla živnostenského registra.

18. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania dlžníka v tak sprísnenom právnom režime, v akom sa nachádzajú normy spotrebiteľského práva, ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok kvalifikáciu úveru za tzv. iný, a teda nespotrebiteľský úver riadiaci sa výlučne úpravou v zmluve a Obchodnom zákonníku), čiže veriteľa. Ak zmluva o úvere obsahuje len všeobecný údaj o uzavretí tejto zmluvy na účel podnikania, ktorý však neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s podnikaním má uzavretie zmluvy (ako je to v tomto prípade), nie je možné takúto zmluvu vyňať z aplikácie zákona č. 258/2001 Z.z.. Oprávnený pritom žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že povinná čerpala úver na výkon podnikania, súdu nepredložil.

19. Okrem uvedeného, ak mal byť úver poskytnutý povinnej ako fyzickej osobe - podnikateľovi, nebolo potrebné uvádzať ďalšie údaje o povinnej ako fyzickej osobe. Pokiaľ sú však v zmluve o úvere uvedené údaje o dlžníkovi, t. j. súčasne ako o fyzickej osobe podnikateľovi, ale aj ako fyzickej osobe, potom nemožno urobiť jednoznačný záver o tom, že úver bol poskytnutý povinnej ako fyzickej osobe

- podnikateľovi. V zmysle všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv použiť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa.

20. Odvolací súd preto zastáva odlišný názor ako súd prvej inštancie a nemá pochybnosť o tom, že zmluva o úvere, ktorú uzatvorili oprávnený a povinná dňa 17.4.2012 je zmluvou spotrebiteľskou, a preto

je namieste aplikácia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ďalších právnych predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľa.

21. Oprávnený však odvolaním napadol druhý výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým súd exekúciu v časti o vymoženie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.737,20 eura od 30.1.2013 do 15.5.2013, t.j. 456,02 eura, zo sumy 1.200 eur od 16.5.2013 do 1.7.2013, t.j. 141 eur a zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 100 eur od 2.7.2013 do zaplatenia vyhlásil za neprípustnú a zastavil, keďže bol názoru, že priznanie tohto úroku vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy predstavuje jednoznačný rozpor so zákonom, ktorý priznáva len zákonnú 6 % - nú ročnú sadzbu úrokov zo zmenkovej sumy.

22. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že majiteľ zmenky má počnúc dňom splatnosti zmenky nárok len na zákonný 6 % - ný úrok zo zmenkovej sumy. V zmysle § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového, majiteľ môže postihom žiadať 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

23. Z uvedeného vyplýva, že majiteľ zmenky má odo dňa splatnosti zmenky nárok o.i. na zmenkovú sumu, dojednané úroky a 6 % - né úroky zo zmenkovej sumy. Zo zákona nevyplýva, že by majiteľ zmenky po splatnosti zmenky nemohol okrem zákonného 6 % - ného úroku požadovať aj dojednaný zmenkový úrok. Čo sa však týka výšky zmenkového úroku, predstavuje rovnako ako úroky dohodnuté pri poskytovaní pôžičky alebo úveru odmenu za poskytnuté peňažné prostriedky, preto aj jeho výška musí zodpovedať danému účelu. Odvolací súd sa však výškou úrokov a odvolacími námietkami oprávneného ďalej nezaoberal, nakoľko s poukazom na posúdenie vzťahu medzi oprávneným a povinnou ako spotrebiteľského, sa javili námietky ohľadne zmenkového úroku ako právne irelevantné. Naopak, za prvoradé považoval preskúmanie založenia právomoci rozhodcovského súdu.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené posúdenie zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinnou ako spotrebiteľskej, sa javí nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že nakoľko podkladom na vykonanie exekúcie je rozhodnutie, ktoré bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, je potrebné opätovne zisťovať, či v tomto konaní bolo alebo nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

25. Keďže exekučným titulom v danom prípade je rozhodcovský rozsudok, musí sa súd prvej inštancie opätovne vysporiadať so zmluvou o úvere predovšetkým z hľadiska založenia právomoci rozhodcovského súdu rozhodovať o nároku oprávneného rozhodcovským rozsudkom. Táto právomoc vyplýva z rozhodcovskej zmluvy, ktorá má v danom prípade formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

26. Právo preskúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

27. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

28. V zmysle vyššie uvedeného súd uznesenie v napadnutom výroku podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

29. V ďalšom konaní súd prvej inštancie preskúma rozhodcovskú doložku obsiahnutú v rozhodcovskej zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 17.4.2012 a posúdi, či vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi oprávneným a povinnou bolo dojednanie rozhodcovskej doložky v súlade s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, a teda či nejde o neprijateľnú podmienku, na ktorú nebolo prihliadnuté v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Totiž rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže byť exekučným titulom. Potom bude súd prvej inštancie postupovať podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 a vo veci znovu rozhodne.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).