Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Odi-6-2020.pdf
PDF · 103.99 KB
Case nature
Area
Subarea
4Odi/6/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica konajúc L. R.. Y. Q. v spore žalobkyne: A. H. L..C..I.., L. L. W.Y. L. XX/XX, XXX XX A., K.: XX XXX XXX, právne zastúpenej: M. V. E. V., L..C..I.., L. L.: W. L. XX/XX, XXX XX A., K.: XX XXX XXX, voči žalovanej: M. U., W.. XX. XX. XXXX, M. F.: W. J. XXX/XX, XXX XX Ž., o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer žalovanej, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej voči žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 06. 05. 2020 sa žalobkyňa domáhala zrušenia oddlženia žalovanej pre jej nepoctivý zámer. Uviedla, že podľa zmluvy o podnájme apartmánu zo dňa 10. 04. 2017 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou prenechala žalobkyňa žalovanej do užívania nebytový priestor č. 52 v nehnuteľnosti evidovanej na LV č. 8459 pre k.ú. Zvolen so súp. č. 9320. Žalovaná bola v zmysle tejto zmluvy povinná platiť mesačné nájomné vo výške 249,00 Eur, mesačný preddavok za služby spojené s podnájmom apartmánu vo výške 50,00 Eur a príspevok na upratovanie spoločných priestorov vo výške 3,00 Eur, v pravidelných intervaloch vždy najneskôr do 10. dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý sa mesačné nájomné platí. Keďže si žalovaná nesplnila svoj záväzok zaplatiť nájomné spolu vo výške 604, 00 Eur za užívanie apartmánu za mesiac august a september 2017 riadne a včas, dostala sa do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku a preto si tento nárok žalobkyňa uplatnila na príslušnom súde žalobou, resp. návrhom na vydanie platobného rozkazu. Okresný súd Zvolen vydal v konaní pod sp. zn. 12C/33/2017 dňa 16. 05. 2018 platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07. 04. 2018. Na základe tohto platobného rozkazu žalobkyňa podala návrh na vykonanie exekúcie na Okresný súd Banská Bystrica. Konanie bolo vedené exekučným súdom pod sp.zn. 23Ek/343/2019. Na základe podaného návrhu na vykonanie exekúcie bola žalobkyni pridelená súdna exekútorka R.. X. W.. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 06. 08. 2019 v konaní vedenom týmto súdom pod spis. zn. 2OdK/766/2019 bol vyhlásený konkurzu na majetok žalovanej a jej oddlženie v celom rozsahu pohľadávok neuspokojených v konkurze. Následkom vyhlásenia konkurzu bolo zastavenie exekúcie vedenej žalobkyňou voči žalovanej, s ktorou skutočnosťou bola žalobkyňa oboznámená doručeným upovedomením o zastavení exekúcie zo dňa 17. 12. 2019. Žalobkyňa vyjadrila presvedčenie, že žalovaná ako dlžníčka nesplnila podmienku poctivého zámeru pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. Zdôraznila, že dlžníčka užívala predmet nájmu aj naďalej s vedomím, že svoj záväzok voči žalobkyni už vopred nesplní, a to na základe skutočnosti, že aj napriek výzve uhradenia nájomného si svoju povinnosť ani dodatočne voči žalobkyni nesplnila. S pasivity žalovanej ako dlžníčky, ktorá sa prejavila aj nepodaním odporu voči platobnému rozkazu, je podľa žalobkyne zrejmé, že už v tej dobe sa dlžníčka spoliehala na to, že svoje záväzky bude riešiť formou vyhlásenia konkurzu a tieto nároky nemala v pláne nikdy uhradiť, ani len vynaložiť snahu na ich úhradu. Keďže
predmetný, uplatnený nárok tvorí nájomné, teda ide o zabezpečenie najdôležitejšej životnej potreby každého človeka, žalobkyňa vyjadrila názor, že takýto záväzok žalovanej mal byť uhradený prednostne pred všetkými ostatnými pohľadávkami, ktoré v tej dobe bola dlžníčka povinná uhrádzať. Keďže do dnešného dňa nebol zverejnený súpis všeobecnej podstaty, alebo vydaná informácia o stave majetku dlžníka, je zrejmé, že dlžníčka neposkytuje správcovi ani potrebnú súčinnosť. Konanie dlžníčky je preto potrebné posúdiť ako konanie s nepoctivým zámerom. K žalobe žalobkyňa pripojila Zmluvu o podnájme apartmánu ( ďalej len ,,Zmluva“) uzatvorenú podľa zákona č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov medzi žalobkyňou ako nájomcom a žalovanou ako podnájomcom zo dňa 10. 04. 2017, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2OdK/776/2019 zo dňa 30. 07. 2019 o vyhlásení konkurzu na majetok žalovanej, ktoré bolo zverejnené v OV 150/2019 dňa 06. 08. 2019, Upovedomenie o zastavení exekúcie, výzva na úhradu trov exekútora, sp. zn. exekútora 255EX133/19, sp. zn. súdu 23Ek/343/2019, vydané R.. X. W., súdnou exekútorkou dňa 09. 12. 2019, Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 255EX 133/19 vydané X. W. súdnou exekútorkou dňa 20. 03. 2019, platobný rozkaz Okresného súdu Zvolen č.k. 12C/33/2017 - 30 zo dňa 30. januára 2018, a opravné uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 12C/33/2017 - 44 zo dňa 16. 05. 2018, spolu s doložkami právoplatnosti a vykonateľnosti.
2. Súd žalovanej dňa 18. 06. 2020 listinne doručil žalobu spolu s prílohami a uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Odi/6/2020 - 29 zo dňa 08. 06. 2020, ktorým žalovanú vyzval, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadrila k žalobe a ak uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu neuzná, uviedla vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
3. Žalovaná sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadrila.
4. Súd preto podľa § 177 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie na deň 13. 04. 2022 .
5. Žalobkyňa, ktorá bola na pojednávanie predvolaná riadne a včas, keď zásielka s predvolaním na pojednávanie jej bola doručená dňa 21. 03. 2022, sa na pojednávanie nedostavila. V podaní doručenému súdu dňa 13. 04. 2022 s názvom „Žiadosť o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní“ uviedla, že žiada, aby súd na pojednávaní rozhodol v jej neprítomnosti, nakoľko nemôže uviesť žiadne nové skutočnosti, predložila aj všetky listinné dôkazy a žiadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nemá. S poukazom na zásadu hospodárnosti konania preto navrhla, aby súd rozhodol na základe predložených dôkazov a vyjadrení žalobcu.
6. Na pojednávanie sa nedostavila ani žalovaná, ktorá bola predvolaná riadne a včas, keď zásielka na pojednávanie jej bola doručená dňa 06. 04. 2022 postupom podľa § 111 ods. 3 v spojení s § 106 ods. 1 písm. a) CSP.
7. Súd preto vykonal pojednávanie v neprítomnosti strán sporu a na podklade tvrdení žalobkyne a ňou predložených dôkazných prostriedkov posudzoval dôvodnosť podanej žaloby.
8. Podľa § 166e ods.1 zákona č.7/2005 Z.z. o rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.
9. Podľa § 166f ods. 1 ZKR, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.
10. Podľa § 166g ods. 1 ZKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,
zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti alebo začal podnikať, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.
11. Podľa § 166g ods. 2 ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada, b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na drobných veriteľov sa neprihliada, c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať, e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár, j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa, k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci alebo poverená osoba podľa osobitného predpisu, l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov.
12. Podľa § 166g ods. 3 ZKR, súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti.
13. Podľa § 166g ods. 4 ZKR, súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.
14. Podľa § 166g ods. 5 ZKR, poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.
15. Zákon v ustanovení § 166g ods. 5 ZKR explicitne ustanovuje, že v konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma, ale poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. Návrh na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer má podľa § 166 f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. právo podať veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Tento návrh je povinný podať v lehote 6 rokov od vyhlásenia konkurzu. Z citovaných zákonných ustanovení je ďalej možno vyvodiť povinnosť pre žalobcu, ako veriteľa dotknutého oddlžením, aby preukázal, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Zaťaženie žalobcu dôkazným bremenom, ako aj bremenom tvrdenia zodpovedá aj jednému zo základných princípov civilného sporového konania, ktorým je povinnosť strán sporu označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, pričom aj
ustanovenie § 132 ods. 1 ods. 2 CSP predpokladá, že v žalobe je žalobca okrem všeobecných náležitostí podania povinný uviesť aj pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Povinnosť veriteľa dotknutého ddlžením preukázať nepoctivý zámer dlžníka znamená, že žalobca musí uviesť konkrétne tvrdenia, prečo má za to, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer a súčasne musí tieto tvrdenia podoprieť dôkazmi, to znamená, musí ich preukázať.
16. Kritéria pre určenie nepoctivého zámeru sú príkladným spôsobom uvedené v ust. § 166g ods. 2 ZKR a sú sústredené predovšetkým na ekonomické správanie dlžníka pred podaním návrhu na oddlženie a následne po jeho podaní. Veriteľ, ktorý podá návrh na zrušenie oddlženia môže uvádzať aj iné skutočnosti na základe ktorých bude tvrdiť, že dlžník nesledoval pri oddlžení nepoctivý zámer, pretože výpočet dôvodov pre posúdenie poctivého zámeru je len príkladný. Dlžník nemá poctivý zámer, ak sa úmyselne priviedol do stavu platobnej neschopnosti, aby mohol podať návrh na niektorú formu oddlžovacieho konania, alebo sa pri preberaní záväzkov spoliehal na to, že ich bude riešiť v oddlžovacom konaní. V danom prípade je potrebné zisťovať, aké mal dlžník príjmy, aké záväzky preberal a je potrené prihliadnuť aj na skutočnosť, či záväzky boli preberané za účelom krytia nevyhnutých životných potrieb dlžníka, alebo boli určené na nie nevyhnutné spotrebné účely. Právne relevantné bude aj tvrdenie skutočností, z akých dôvodov prestal dlžník splácať svoje záväzky a podobne.
17. Podľa vlastných zistení súdu, konkurz vyhlásený na majetok žalovanej je vedený Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 2Odk/766/2019.
18. Súd v konaní považoval za preukázané, že žalobkyňa je aktívne legitimovanou na podanie návrhu na zrušenie oddlženia, keďže sa jedná o veriteľa, ktorý bol dotknutý oddlžením žalovanej. Z predloženého platobného rozkazu Okresného súdu Zvolen č.k. 12C/33/2017-30 zo dňa 30.01.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07. 04. 2018 a ktorým bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalovanej sumu 906,00 eur s príslušenstvom, súd považoval za preukázané, že žalobkyňa je veriteľom pohľadávky voči žalovanej podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZKR, ktorá mohla byť uspokojená len v konkurze vedenom na majetok žalovanej. Žalovaná je pasívne legitimovaným subjektom v tomto spore, keďže sa jedná o dlžníka oddlženého prostredníctvom vyhláseného konkurzu na jeho majetok (§ 166 f ods. 1 ZKR).
19. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Odk/766/2019 zo dňa 30.07.2019 o vyhlásení konkurzu na majetok žalovanej bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 150/2019 dňa 06. 08. 2019 s účinkami k 07.08.2019, šesťročná lehota na podanie žaloby na zrušenie oddlženia v zmysle § 166f ods. 1 ZKR začala plynúť dňom 08.08.2019. Žalobkyňa podala žalobu dňa 06.05.2020, teda v zákonnej lehote.
20. Súdu potom zostalo posúdiť, či žalobkyňa tvrdila a preukázala také skutočnosti, na poklade ktorých možno dospieť k záveru, že žalovaná ako dlžníčka mala pri podaní návrhu na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu nedostatok poctivého zámeru.
21. Žalobkyňa podanie žaloby skutkovo odôvodnila tým, že dlžníčka - žalovaná si svoj záväzok voči žalobkyni nesplnila ani na základe výzvy žalobkyne, nepodala odpor voči platobnému rozkazu, naďalej predmet nájmu užívala. Z tohto konania žalovanej vyvodila, že sa spoliehala na to, že svoje záväzky bude riešiť formou o vyhlásenia konkurzu a že žalovaná nemala nikdy v pláne uhradiť svoj záväzok voči žalobkyni a ani vynaložiť snahu na jeho úhradu.
22. Nesplnenie záväzku v lehote jeho splatnosti a následne na výzvu veriteľa bez ďalšieho nevedie súd k záveru, že z tohto správania žalovanej je možné usudzovať, že pri preberaní záväzku sa spoliehala na to, že svoj dlh bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, ako to tvrdila v konaní žalobkyňa a vo všeobecnosti takéto konanie nepoukazuje na nepoctivosť konania žalovanej pri vyhlásení konkurzu. Neriešiteľná majetková situácia, ktorá sa prejavuje aj neschopnosťou dlžníkov uhrádzať svoje záväzky, je podmienkou využitia práva dlžníka domáhať sa oddlženia (k tomu porovnaj § 166 ods. 1 ZKR), nemôže byť preto súčasne považovaná za okolnosť, ktorá preukazuje nepoctivý zámer dlžníka. Takýto výklad ustanovení 4. časti ZKR by bol celkom zjavne vnútorne rozporný a viedol by potom k ich výkladu v rozpore s ich účelom, pre ktorý bol inštitút oddlžovacieho konkurzu fyzickej osoby zavedený do právneho poriadku Slovenskej republiky. Ani prípadné nezodpovedné správanie žalovanej pri preberaní svojich záväzkov, alebo prípadné nedostatočné riešenie jej ťažkej ekonomickej situácie so žalobkyňou pred vyhlásením konkurzu, ju nemôže zbaviť možnosti riešiť svoju nepriaznivú
situáciu využitím inštitútu oddlženia, ktorého účelom je zbaviť dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, jeho dlhov, aby ho dlhy neuspokojené v konkurze neprenasledovali po celý zvyšok jeho života, aby tieto dlhy negenerovali ďalší jeho úpadok, aby sa po stránke hospodárskeho zabezpečenia svojej ďalšej existencie mohol v primeranom čase opätovne postaviť na vlastné nohy. Samotný vznik dlhu, jeho neuhradenie v lehote splatnosti a ani na výzvu veriteľa preto bez ďalšieho nemôže viesť k úsudku o nepoctivosti zámeru dlžníka pri podaní návrhu na jeho oddlženie formou konkurzu vyhláseného podľa 4. časti ZKR.
23. Ani nepodanie odporu voči platobnému rozkazu nepodáva žiadny dôkaz o tom, že dlžník mal úmysel v budúcnosti riešiť svoje dlhy prostredníctvom vyhlásenia oddlžovacieho konkurzu na svoj majetok, resp. o tom, že by bol dlžník pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu vedený nepoctivým zámerom. Z tohto konania žalovanej je možné vyvodiť len to, že ako dlžníčka žalovanú pohľadávku žalobkyne v tomto konaní nenamietala čo do jej právneho dôvodu či výšky, z nevyužitia práva na opravný prostriedok žalovanou v sporovom konaní so žalobkyňou vedenom pred Okresným súdom Zvolen žiadne skutočnosti osvedčujúce nepoctivý zámer žalovanej pri vyhlásení konkurzu vyvodzovať nemožno.
24. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala svoje tvrdenia, že žalovaná uprednostnila úhradu iných svojich pohľadávok pred úhradou pohľadávky žalobkyne, ktorá podľa jej tvrdení predstavuje najdôležitejšiu životnú potrebu každého človeka. Žalobkyňa tento svoj názor bližšie nerozviedla, bližšie nešpecifikovala ani to, o aké konkrétne záväzky žalovanej sa malo jednať, aké konkrétne záväzky žalovaná uhrádzala a teda žiadnym spôsobom neuviedla a ani nepreukázala skutočnosť, že žalovaná svojim konaním zvýhodnila niektorého z veriteľov, prípadne mala snahu poškodiť žalobkyňu, ako svojho veriteľa. V tomto smere neoznačila a ani nepredložila žiadne dôkazné prostriedky. Žalobkyňa v tomto smere súdu neuviedla dostatok relevantných skutkových tvrdení, neuniesla preto bremeno tvrdenia a s tým spojené dôkazné bremeno a táto argumentácia žalobkyne potom zostala v rovine nepreukázaných tvrdení.
25. Zo žiadneho z popísaných konaní žalovanej nevyplýva, že nikdy nemala v pláne svoje záväzky voči žalobkyni uhradiť, že sa spoliehala na to, že všetky jej záväzky budú riešené v rámci oddlžovacieho konkurzu, ani je snaha poškodiť žalobkyňu ako svojho veriteľa, k takýmto záverom nie je možné dospieť bez zhodnotenia celkovej ekonomickej situácie žalovanej v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu a dôvodov, ktoré ju k podaniu takéhoto návrhu viedli. Žalobkyňa však v tomto smere relevantné tvrdenia neuviedla a ani v tomto smere nenavrhla vykonať dokazovanie.
26. Pokiaľ žalobkyňa v konaní tvrdila, že dlžníčka neposkytla správcovi potrebnú súčinnosť, keď do dnešného dňa nebol zverejnený súpis všeobecnej podstaty, alebo vydaná informácia o stave majetku dlžníka, žalobkyňa za účelom preukázania tejto skutočnosti nepredložila a ani neoznačila žiadny dôkazný prostriedok. Pokiaľ súd nemá vedomosť o tom, z akých dôvodov nebol zverejnený súpis všeobecnej podstaty, alebo vydaná informácia o stave majetku dlžníka, nemožno bez ďalšieho tento následok pripísať nedostatku súčinnosti zo strany dlžníka.
27. Súd potom dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdenia v spojení s dôkazným bremenom o tom, že žalovaná pri vyhlásení osobného bankrotu bola vedená nepoctivým zámerom, pričom súd osobitne zdôrazňuje, že medzi tvrdeniami žalobkyne pri absencii ďalších relevantných skutkových tvrdení týkajúcich sa celkovej majetkovej situácie žalovanej a dôvodoch využitia inštitútu oddlžovacieho konkurzu nenachádza ani žiadny logický súvis vo vzťahu k skúmaniu nepoctivého zámeru dlžníka.
28. Pri hodnotení okolností poukazujúcich na nepoctivý zámer dlžníka zákon v ust. § 166g ods. 3, ods. 4 ZKR prikazuje súdu prihliadnuť aj na osobu dlžníka. Súd preto záverom pre úplnosť dodáva, že pokiaľ nezistil dôvody poukazujúce na nepoctivý zámer žalovanej, nebolo ani možné ich hodnotiť s prihliadnutím na jej osobu a preto súd tieto zákonné ustanovenia pri posudzovaní tohto sporu nevyužil.
29. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobkyne zamietol.
30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhoduje aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Keďže rozhodnutie o žalobe žalobcu rozsudkom je rozhodnutím konečným, podľa § 262 ods. 1 CSP bolo povinnosťou súdu rozhodnúť aj o trovách konania. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP a čl. 4 ods. 2 CSP tak, že žalovanej ako úspešnej strane v konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalovaná bola síce v konaní o žalobe žalobkyne v celom rozsahu úspešná, keď súd žalobu žalobkyne zamietol v celom rozsahu a vznikol jej potom proti žalobkyni nárok na náhradu trov tohto konania, podľa obsahu spisu však žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, keďže sa k žalobe do dňa vydania tohto rozhodnutia žiadnym spôsobom nevyjadrila a nezúčastnila sa ani nariadeného pojednávania. Z uvedených dôvodov bolo potom v zmysle princípu hospodárnosti civilného procesu upraveného v čl. 17 CSP na mieste rozhodnúť priamo tak, že súd žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni nepriznáva (k tomu porovnaj aj závery uznesenia NS SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018 uverejnenom v Zbierke pod č. R72/2018).
Poučenie:
Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.