Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-6Csp/336/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom v spore žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Hradec Králové, Československé armády 954/7, Česká republika, identifikačné číslo 24785199, právne zastúpeného Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Martin, Jilemnického 4012/30, IČO: 36 715 352 proti žalovanému X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., X. Q. XXX/ XX o zaplatenie 488,- € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 488,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 488,- € od 17.12.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

(1) Žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1090 € spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 1090 € od 17.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. (2) Žalobca tvrdí, že jeho právny predchodca Provident Financial s.r.o. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 26.04.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 569001418, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička 700 €. Žalovaný sa ju zaviazal splácať v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov vo výške 15,70 €. Posledná splátka bola splatná 20.06.2014. Dňa 26.04.2013 uzavreli zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa zaviazal žalovaný za v zmluve špecifikovanú službu zaplatiť odmenu vo výške 360,50 € v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 6 €. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať svoje záväzky a riadne a včas uhradil len splátky vo výške 212,- €. Napriek listu zo dňa 01.06.2017, ktorý žalobca žalovanému zaslal, nezaplatil dlžnú sumu. (3) Ako dôkazy navrhol vykonať zmluvu o spotrebiteľskom úvere, výpis z účtu, zmluvu o zabezpečení splátok úveru, oznámenie o postúpení pohľadávky + doručenku, výpis z registra žalobcu, zmluvu o postúpení pohľadávky + menný zoznam, predžalobnú výzvu + doručenku. (4) Konanie sa začalo na Okresnom súde Banská Bystrica podľa § 3 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. (5) V súlade s § 8 ods. 1 citovaného zákona žalobca súhlasil s tým, aby sa platobný rozkaz vydal len v tej časti, ktorej sa netýka rozpor s právnymi predpismi. Súhlasil s tým, aby sa predmetom konania stalo zaplatenie istiny 488 € s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 488 € od 17.12.2016 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti sa konanie v súlade s citovaným zákonným ustanovením zastavilo. (6) Okresný súd Banská Bystrica rozhodol v spore platobným rozkazom, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému. Platobný rozkaz sa preto v zmysle § 10 ods. 3 citovaného zákona zrušil a na návrh žalobcu v spore pokračuje Okresný súd Partizánske. (7) Predmetom sporu ostalo len zaplatenie sumy 488,- € ako nezaplatenej istiny úveru a príslušenstva.

(8) Súd žalobu doručil dňa 23.02.2018 žalovanému spôsobom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) fikciou doručenia, pretože sa žalovanému nepodarilo doručiť žalobu na adresu evidovanú v registri obyvateľov a miesto jeho skutočného pobytu sa zistiť nepodarilo. Súd zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na svojej webovej stránke. Žaloba sa považuje za doručenú žalovanému, hoci sa o tom nedozvedel. (9) Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, žiadne prostriedky procesnej obrany v konaní nepoužil. (10) Súd vo veci rozhodol v súlade s § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania, pretože v spore ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. (11) Súd sa oboznámil s obsahom nasledujúcich listinných dôkazov a zistil z nich uvedený skutkový stav: (12) Zmluva o úvere zo dňa 26.04.2013 na čísle listu spisu (ďalej len „č.l.“) č.l. 26: vyplýva z nej, že právny predchodca žalobcu Provident Financial s.r.o. ako veriteľ, konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako dlžník, ktorý nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bol spotrebiteľský úver vo výške 700 € splatný v 60 týždenných splátkach po 15,70 €, pričom posledná splátka bola vo výške 15,20 €. Úrok bol dohodnutý na 22,38% p.a., poplatok na 100,80 €, RPMN na 70,38%. Priemerná RPMN bola podľa zmluvy 47,29%. Celková suma, ktorú bol dlžník povinný zaplatiť, bola vo výške 941,50 €. Posledná splátka, a tým aj celý úver, bola splatná 60. týždeň po dni uzavretia zmluvy, a to v siedmy deň tohto týždňa. (13) Zmluva o zabezpečení splátok úveru zo dňa 26.04.2013 na č.l. 27: vyplýva z nej, že v rovnaký deň ako zmluvu o úvere uzavreli jej účastníci aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, predmetom ktorej je služba spočívajúca v prevzatí peňažnej hotovosti na úhradu splátok spotrebiteľského úveru. Za to si dohodli odplatu vo výške 360,50 € splatnú v 59 týždenných splátkach po 6 € a v poslednej splátke 6,50 €, splatných spolu so splátkami úveru. (14) Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 na č.l. 10 až 23 a Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016 na č.l. 28: vyplýva z nich, že pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku proti žalovanému do výšky 788 € zo zmluvy o úvere a do výšky 302 € zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru na žalobcu. (15) Prehľad splátok a úhrad na č.l. 28: vyplýva z neho, že žalovaný zaplatil právnemu predchodcovi žalobcu splátky v súhrnnej výške 20 €, pričom poslednú splátku zaplatil 09.12.2015. (16) Ostatné žalobcom navrhnuté dôkazy súd nevykonal, pretože skutkový stav je dostatočne preukázaný vykonanými dôkazmi. (17) Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. (18) Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. (19) Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (20) Podľa § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. (21) Podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (22) Súd na podklade vykonaných dôkazov zistil, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 26.04.2013 zmluvu o úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle

zákona č. 129/2010 Z.z. Vyplýva to z postavenia zmluvných strán, na jednej strane veriteľ konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane druhej dlžník, ktorý zmluvu neuzavrel v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. (23) Na základe zmluvy poskytol veriteľ - právny predchodca žalobcu dlžníkovi - žalovanému úver vo výške 700 €. Žalovaný úver v lehote splatnosti nevrátil. Z tvrdenia žalobcu, ktoré nie je v spore sporné vyplýva, že žalovaný zaplatil 212 €. Zvyšok dlžnej istiny vo výške 488 € nevrátil, hoci splatnosť dlhu nastala už 20.06.2014. Keďže dlžník je povinný v dohodnutej lehote úver veriteľovi vrátiť, vzhľadom k tomu, že žalobca preukázal listinnými dôkazmi, že sa na základe postúpenia pohľadávky stal veriteľom vo vzťahu k žalovanému, súd žalobcovi priznal sumu 488 €. (24) Keďže sa žalovaný žiadnej inej časti pohľadávky okrem dlžnej istiny v spore nedomáha, platnosť alebo neplatnosť dojednania úrokov a poplatkov, respektíve platnosť zmluvy o zabezpečení splátok úveru súd v spore neskúmal. (25) Keďže je žalovaný so zaplatením dlžnej sumy v omeškaní, patrí žalobcovi popri istine aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Jeho výška je určená v súlade s § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. Žalobca si ho uplatnil vo výške 5% ročne. Táto výška nepresahuje rámec citovaného nariadenia, preto súd žalobcovi úrok z omeškania v uplatnenej výške 5% ročne priznal. Žalovaný je v omeškaní už odo dňa splatnosti jednotlivých splátok, pričom v celom rozsahu svojho dlhu je v omeškaní odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti poslednej splátky, teda 27.04.2013. Žalobcovi by teda patril úrok z omeškania od 27.04.2013. Keďže si ho uplatnil až od 17.12.2016, súd, súc viazaný rozsahom žalobného návrhu, mu priznal úrok z omeškania od 17.12.2016 do zaplatenia. (26) Podľa § 232 ods. 2, ods. 3 ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (27) O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP. Na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd dôvod nezistil. (28) Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (29) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (30) Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Predmetom sporu na tunajšom súde bolo zaplatenie sumy 488 € s príslušenstvom. Žalobca bol v celom rozsahu predmetu sporu úspešný, preto mu súd priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. (31) ej7ienky poskytnutia úverov. skom elené JUDr. úhradu dlhu. . tovať. Boli zaslané 4 upomienky v súlade so splátkou úveru e-mailO výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorý sa konanie končí, samostatným uznesením súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na toto podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.