Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3C/104/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom boulevard Haussmann 1, Paríž 75009, Francúzska republika, zapísaného v obchodnom registri Paríž pod číslom 542 097 902 RCS Paris, zastúpeného splnomocnencom JUDr. Helenou Strachotovou, usadeným euroadvokátom so sídlom na Hviezdoslavovej 7 v Martine, proti žalovanej S. V., N. X.X.XXXX, A.M. N. V.. N.W. XXXX/XX M. S., za účasti Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom na ulici Park Angelinum 2 v Košiciach, IČO: 42 326 923 zastúpeného splnomocnencom Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie na ulici Park Angelinum 2 v Košiciach, o zaplatenie 466,81 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej súd oproti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

IV. Združeniu na ochranu spotrebiteľov OBRANA súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom na Panenskej 7 v Bratislave 1, IČO: 35 787 783 sa žalobou, podanou na Okresnom súde Skalica dňa 2.11.2012 domáhal od žalovanej zaplatenia dlžnej sumy vo výške 466,81 eur spolu s úrokom vo výške 22,68% ročne zo sumy 414,42 eur od 16.2.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 462,01 eur od 1.4.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že dňa 4.4.2008 uzavrel ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom Zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty poskytol žalovanej revolvingový úver formou poskytnutia úverového rámca. Žalovaná vyčerpala z úverového rámca ku dňu 10.6.2010 peňažné prostriedky vo výške 1124,38 eur. Žalovaná sa zaviazala splatiť poskytnutý úver formou pravidelných mesačných splátok vo výške 5% z tohto rámca, splatných vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca, počínajúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom boli peňažné prostriedky čerpané. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnila. Podľa čl. IV. - 3. Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO, a.s. pre poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru a vydanie úverovej karty (ďalej len VP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, je žalobca oprávnený požadovať zmluvnú pokutu 8% z každej splátky, so splatením ktorej sa žalovaná dostala do omeškania viac ako 30 dní a bola žalobcom na zaplatenie vyzvaná. Výzvy na úhradu zmluvnej pokuty boli realizované formou automatizovaných písomných upomienok, naposledy listom zo dňa 24.2.2011. Dňa 31.3.2011 sa stal splatným dlh žalovanej 466,81 eur. S prihliadnutím na

stav úverového účtu žalovanej ku podania žaloby evidoval CETELEM SLOVENSKO, a.s. voči žalovanej pohľadávku 466,81 eur. V úverovej zmluve bola dojednaná úroková sadzba 22,68% ročne ku dňu podpisu úverovej zmluvy. S ohľadom na to, že zmluvný úrok bol vypočítaný ku dňu predania prípadu na vymáhanie t.j. k 15.2.2011, domáhal sa CETELEM SLOVENSKO, a.s. aj zaplatenia úroku 22,68% ročne zo sumy 414,42 eur (úverová istina) od 16.2.2011 do zaplatenia a uplatnil si aj zákonný úrok z omeškania v súlade s ustanovením § 369 Obchodného zákonníka.

2. Pre nedostatok odôvodnenia žaloby, súd vyzval žalobcu na doplnenie žaloby o špecifikáciu dlžnej čiastky 466,81 eur. Žalobca v podaní zo dňa 6.11.2013 uviedol, že žalovanej bola zaslaná úverová karta spolu s údajmi týkajúcimi sa revolvingového úveru v súlade s VP, v danom prípade išlo o poskytnutie úverového rámca 331,94 eur a tým umožnenie žalovanej vybrať finančné prostriedky v rozsahu poskytnutého úverového rámca s možnosťou ďalšieho čerpania v prípade pravidelného splácania. Splátka bola stanovená na 5 % z úverového rámca, t.j. v sume 16,60 eur. Od 1/2009 bol úverový rámec upravený na 300 eur a od 10/2009 zvýšený na 400 eur a splátka od 11/2009 stanovená na sumu 20 eur. V zmysle III.-5.-1. bol úver poskytnutý na dobu neurčitú v prípade pravidelného splácania. Každá splátka zahŕňa istinu, úrok, poplatok za poistenie úveru a poplatok za vedenie revolvingového účtu. Úrok bol dojednaný na 22,68 % ročne. Žalovaná čerpala celkom ku dňu 10.6.2010 sumu 1 124,38 eur, ktorá pozostáva z vyčerpanej sumy 698,72 eur, zo sumy financovanej predajcom 344,25 eur, z poplatkov za výber hotovosti 37,44 eur, z poplatku za vedenie revolvingového účtu 9,96 eur, z poplatkov za správu revolvingového úveru 27 eur, z poplatkov za spracovanie úhrady poštovou zloženkou typu „U“ 7 eur. Žalovaná uhradila celkom sumu 997,57 eur, ktorá bola použitá na úhradu splátok 5/2008-7/2010 v celkovej sume 869,07 eur, poplatkov za odoslanie upomienky 19,92 eur, poplatkov za vstup pohľadávky do vymáhania 33,20 eur, zmluvných pokút za omeškanie so splácaním úveru 17,31 eur, úhradu vyčerpanej hotovosti u predajcu 56,49 eur. Na účet žalovanej bola pripísaná suma 1,97 eur ako bonus platby úverovou kartou u predajcov v obchodných miestach, ktorá bola použitá na úhradu istiny. Žalovanej boli účtované dve zmluvné pokuty vo výške 1,33 eur a 1,60 eur. Dlžná suma 466,81 eur pozostáva zo sumy neuhradenej úverovej istiny 414,42 eur (z toho 103,65 eur ako dlžné mesačné splátky úveru splatné v 7/2010-2/2011, 310,77 eur ako úverová istina splatná ku dňu účinnosti odstúpenia od úverovej zmluvy za obdobie 3/2011 do zaplatenia), z dlžných úrokov a poplatkov za poistenie úveru z dlžných mesačných splátok splatných ku dňu účinnosti odstúpenia od úverovej zmluvy v 7/2010-2/2011 v sume 47,59 eur (z toho 45,79 eur dlžné zmluvné úroky, 1,80 eur dlžné poistné), z neuhradených zmluvných pokút za omeškanie so splácaním úveru za obdobie 11/2010-1/2011 v sume 4,80 eur (3 x 1,60 eur). Zmluvné pokuty boli účtované za omeškanú mesačnú splátku splatnú k 10.11.2010, 10.12.2010, 10.1.2011. Po odstúpení od zmluvy žalovaná neuhradila nič. Časť úverovej zmluvy je uvedená priamo v zmluve a časť vo VP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila tak, že uznáva svoj dlh voči žalobcovi a navrhla splácať svoj dlh v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur.

4. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 3C/104/2013-67 z 20.5.2015 tak, že žalobu zamietol, žalovanej nepriznal náhradu trov konania a určil zmluvnú podmienku v čl. III. - 4. - 1. VP a zmluvnú podmienku v čl. IV. - bod 3. VP za neprijateľné a neplatné podmienky.

5. Žalobca podal proti rozsudku odvolanie, v ktorom poukázal na to, že žalovaná v priebehu sporu dlh písomne uznala čo do dôvodu a výšky, no súd prvej inštancie sa s touto skutočnosťou nijak nevysporiadal a vo veci rozhodol tak, ako keby k uznaniu dlhu vôbec neprišlo, pritom mal vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškania a to bez pojednávania. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 9Co/505/2015-96 z 20.12.2016 zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd uviedol, že z obsahu podania žalovanej je možné vyvodiť, že sa jednalo o jej uznávací prejav, nakoľko z tohto prejavu vyplýva, že obsah žaloby jej bol známy, mala poznatky o svojom dlhu vyplývajúcom zo žalobného nároku, ale i vôľu nárok žalobcu uspokojiť. Požiadala súd o povolenie splácania dlhu formou splátok, z čoho je zrejmá vôľa uspokojiť nárok žalobcu. Jednalo sa teda o prejav vôle žalovanej, došlo k nemu v priebehu konania, bol urobený voči súdu pred pojednávaním. Napriek uvedenému sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal prejavom žalovanej o uznaní nároku žalobcu, tento žiadnym spôsobom nevyhodnotil, nie je preto možné odvolacím súdom zistiť, či tento prejav súd prvej inštancie skúmal ako prejav, ktorým žalovaná uznala nárok žalobcu a či teda prichádzala do úvahy aplikácia ustanovenia § 153a OSP, účinného v tom čase, resp. prečo uvedené ustanovenie neaplikoval. Odvolací súd dodáva, že v prípade uznávacieho prejavu

sa jedná o záväzný procesný úkon, ktorý nie je možné vziať späť, i keď ho následne žalovaná na pojednávaní sama spochybnila (úver mala preplatiť, už nič nie je dlžná). Podľa odvolacieho súdu uznanie nároku žalovanou podľa § 153a OSP zakladalo povinnosť súdu rozhodnúť o nároku, ktorý je predmetom sporu podľa tohto uznania, a to bez ohľadu na to, či sú žalobné tvrdenia podložené dôkazmi a na to, či výsledky konania preukazujú oprávnenosť nároku alebo či sa podľa nich naopak požiadavky žalobcu javia nedôvodnými.

6. V dôsledku zániku pôvodného žalobcu CETELEM SLOVENSKO, a.s. s právnym nástupcom Okresný súd Skalica uznesením č.k. 3C/104/2013-148 z 23.5.2017, právoplatným dňa 10.7.2017, rozhodol, že v konaní pokračuje na strane žalobcu so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA.

7. Splnomocnenec žalobcu sa na pojednávania nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil, súhlasil konať v jeho neprítomnosti. Nedostavila sa riadne a včas predvolaná žalovaná, opakovane ako v predchádzajúcich ospravedlneniach uvádzala, že jej zdravotné ťažkosti bránia dostaviť sa na pojednávanie, správu od lekára predloží, čo sa nestalo ani v jednom prípade, keď súd z tohto dôvodu pojednávania odročoval. Súd v zmysle § 180 C.s.p. rozhodol, že bude konať v neprítomnosti splnomocnenca žalobcu a žalovanej.

8. Súd vykonal dokazovanie Žiadosťou/Zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty zo dňa 8.4.2008, oboznámil sa so Všeobecnými podmienkami CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru a vydanie úverovej karty, odstúpením od úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX s doručenkou, sadzobníkmi poplatkov, potvrdením o odfinancovaní peňažných prostriedkov odporkyni, potvrdením o prijatí splátok od odporkyne, prehľadom transakcií odporkyne, podaním navrhovateľa zo dňa 6.11.2013, výsluchom odporkyne a zistil tento skutkový stav veci:

9. Zo Žiadosti/ Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty zo dňa 8.4.2008 súd zistil, že je v nej uvedená výška úverového rámca 331,94 eur (10 000 Sk). V zmluve bola uvedená výška mesačnej splátky minimálne 5 % úverového rámca, termín splatnosti splátky 10. deň v mesiaci. Úroková sadzba platná ku dňu podpisu zmluvy 1,89 % mesačne, RPMN 30,76 %, ročná úroková sadzba 22,68 %.

10. Podľa III.-3.-1. Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru a vydanie úverovej karty účinných od 15.1.2006 (ďalej len „VOP“), klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok, ak nie je dohodnuté inak. Cetelem splátku použije na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa zmluvy o úvere, prípadne podľa sadzobníka poplatkov platného v deň čerpania úveru, vrátane čiastky určenej na úhradu poistného, pokiaľ je klient poistený a splátku príslušnej časti úverovej istiny. Podľa článku IV.-3. ak klient poruší svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas je Cetelem oprávnený požadovať od klienta, aby zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac ako 30 dní.

11. Podľa písomnosti označenej „Odstúpenie od úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX“ zo dňa 24.2.2011 pôvodný žalobca CETELEM SLOVENSKO a.s. oznamuje žalovanej, že v celom rozsahu nastala splatnosť úveru dňa 31.3.2011 a vyzýva na úhradu dlžnej sumy 466,81 eur, zloženej z úverovej istiny 414,42 eur, z dlžných úrokov, poplatkov a poistného 47,59 eur, zo zmluvnej pokuty za omeškanie so splácaním úveru 4,80 eur. Súčasne upozornil žalovanú na to, že počínajúc dňom 1.4.2011 jej bude účtovaný úrok z omeškania. Žalovaná prevzala zásielku dňa 28.2.2011.

12. Z potvrdenia o prijatí splátok od žalovanej zo dňa 19.12.2012 doručeného pôvodným žalobcom CETELEM SLOVENSKO a.s. súd zistil, že pôvodný žalobca evidoval od žalovanej prijatie splátok vo výške 997,57 eur a to v období pred odstúpením od zmluvy, t.j. od 17.6.2008 do 12.11.2010.

13. Podľa prehľadu transakcií žalovanej doručeného súdu pôvodným žalobcom CETELEM SLOVENSKO a.s. žalovaná uhradila celkom sumu 997,57 eur a vybrala sumu 698,72 eur, postupne sa jej vykazujú aj poplatky za upomienky, poplatky za správu úveru a poplatky za omeškanie.

14. Súdu boli predložené viaceré sadzobníky poplatkov, platné od 1.1.2008, od 1.7.2008, od 1.8.2008, od 1.9.2008, od 1.1.2009, od 2.2.2009, od 1.7.2009, od 1.8.2009, od 1.4.2010, od 11.6.2010, od

15.11.2010, kde v časti Ostatné poplatky bol uvedený poplatok za vstup pohľadávky do vymáhania vo výške 16,60 eur, poplatok za 1. upomienku 3,32 eur a za 2. upomienku 6,64 eur, a zmluvná pokuta za omeškanie sa s úhradou splátky 8 % z dlžnej splátky.

15. Žalovaná pri výsluchu uviedla, že aj napriek tomu, že uznala v podaní pred súdom nárok, domnieva sa, že úver preplatila. Nemá žiadny dlh voči žalobcovi, má všetko zaplatené. Ďalej uviedla, že s kartou vyberala hotovosť z bankomatu, neplatila s ňou u predajcu, neurobila nákupy cez kartu ako uvádza žalobca v potvrdení, že za ňu odfinancoval. Žalobca z jej splátok odrátaval najskôr úroky až potom istinu, nemala možnosť dohodnúť započítavanie najskôr na istinu a potom na úroky. Nevedela o tom, že jej bol povolený zvýšený rámec a stanovená vyššia splátka, takéto skutočnosti jej neboli oznámené. Odstúpenie od zmluvy prevzala. V zmluve nedohadovala výšku úroku, ani poistenie, ani poplatok za vedenie úveru, ani zmluvnú pokutu, všetky údaje boli vypísané v tlačive zmluvy.

16. Pôvodný žalobca CETELEM SLOVENSKO a.s. sa podaním zo dňa 25.2.2015 vyjadril tak, že celkovú sumu ani dátum splatnosti úveru nie je možné vopred určiť s ohľadom na možnosť čerpania finančných prostriedkov pri pravidelnom splácaní.

17. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení do 31.12.2008 zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. Podľa § 52 ods. 1, 2,3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení do 31.10.2008 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 4 spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného od 1.4.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

20. Podľa § 53 ods. 1,2,3 a 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah, ods. 3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané, ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté, ods. 2 odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

23. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

24. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

25. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení do 31.7.2008 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

26. Podľa § 3 ods. 1, 2, 6, 7 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci, ods. 2 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ods. 6 pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch, ods. 7 ak veriteľ ponúka spotrebiteľské úvery tomu istému spotrebiteľovi za rôznych podmienok, ročná percentuálna miera nákladov musí byť uvedená na výpočte podľa prílohy č. 1 vo forme príkladu výpočtu podľa prílohy č. 2.

27. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

28. Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský

úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

29. Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

30. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

31. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení, ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

32. Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. účinného do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

33. Súd sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu uplatnenej pohľadávky v tomto konaní a právneho vzťahu vzniknutého medzi stranami. Súd zastáva názor, že vzťah medzi žalovanou a pôvodným žalobcom je spotrebiteľský. Je nesporné, že právnym základom tohto záväzkového vzťahu je zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v konkrétnostiach súdeného prípadu v znení ku dňu uzavretia zmluvy. Nejedná sa iba o právnu úpravu osobitného typu úverovej zmluvy a teda o absolútny obchod podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, ale ide o právny predpis, upravujúci osobitný typ zmluvy vo všeobecnosti. Pôvodný žalobca v zmluvnom vzťahu vystupoval a konal ako dodávateľ, lebo poskytoval služby, ktoré mal v obchodnom registri zapísané ako predmet činnosti, čo je skutočnosť známa z údajov verejne dostupných v obchodnom registri (www.orsr.sk). Žalovaná v zmluvnom vzťahu vystupovala ako spotrebiteľ, lebo konala pre svoju osobnú potrebu, opak preukázaný nebol a ani zo zmluvy nevyplýva. Zákon o spotrebiteľských úveroch definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa dodávateľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. a) a b) zákona). Súd posudzoval vzťah strán nielen podľa Obchodného zákonníka, ale pri právnom posúdení veci aplikoval aj ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy a to aj s prihliadnutím na znenie § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka účinné od 1.4.2015, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Uvedené zákonné ustanovenie neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by obmedzovali jeho účinnosť iba na zmluvy uzavreté po 1.4.2015. Uvedené použitie zákonného ustanovenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou konštatoval vo svojom rozsudku aj Najvyšší súd Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014. Toto ustanovenie je potrebné aplikovať aj na právny vzťah žalobcu a žalovanej z toho dôvodu, aby žalovaná nebola znevýhodnená v porovnaní so spotrebiteľmi, ktorých záväzkový vzťah vznikol za účinnosti tohto znenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka.

34. Za zistenia, že vo veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere, z titulu ktorej žalobca žiada od žalovanej zaplatenie žalovanej sumy 466,81 eur, ktorá pozostáva z neuhradenej úverovej istiny 414,42 eur, z dlžných zmluvných úrokov 45,79 eur, z poplatkov za poistenie úveru 1,80 eura z neuhradených zmluvných pokút za omeškanie so splácaním úveru v sume 4,80 eur. V žalovanej istine sú teda zahrnuté okrem istiny aj úroky, poplatky a zmluvná pokuta. Na základe potvrdenia predloženého súdu právnym predchodcom žalobcu bol žalovanej na základe zmluvy o revolvingovom úvere poskytnutý revolvingový úver vo výške 698,72 eur, ktorá suma predstavuje

vyčerpanú hotovosť žalovanou výbermi z úverového účtu, podľa ďalšieho potvrdenia, predloženého súdu právnym predchodcom žalobcu, žalovaná uhradila 997,57 eur. Pokiaľ ide o tvrdenie právneho predchodcu žalobcu v jeho vyjadrení z 6.11.2013 o tom, že žalovaná prečerpala ešte aj sumu 344,25 eur ako sumu platieb kartou za nákup tovaru a služieb v obchodných miestach, uvedené tvrdenie nebolo preukázané súdu žiadnymi dôkazmi a žalovaná počas výsluchu túto skutočnosť fakticky poprela, keď uviedla, že kartou vyberala väčšinou z bankomatu, určite neurobila toľko nákupov cez kartu, ako uvádzal žalobca v potvrdení, že na ňu odfinancoval. Súd preto ustálil, že žalovaná prečerpala úver vo výške 698,72 eur a zaplatila splátky celkom vo výške 997,57 eur. Právny predchodca žalobcu podaním zo dňa 24.2.2011 urobil jednostranný právny úkon odstúpenia od zmluvy podľa čl. III.-5.-2. VP s tým účinkom, že zmluva o revolvingovom úvere sa podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka od počiatku zrušila. V zmysle § 457 Občianskeho zákonníka ak bola zmluva zrušená, každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Žalovanej bol poskytnutý úver v sume 698,72 eur, ktorý splatila. Tým zanikli žalobcovi nároky na úrok a poplatky, o ktorých žalobca tvrdil, že sú jeho pohľadávkou a vznikli žalovanej ako jej záväzok zo zmluvy. Zánikom zmluvy zanikli žalobcovi akékoľvek nároky, ktoré mu prípadne aj mohli vyplývať zo zmluvy o revolvingovom úvere. Podľa ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyvoláva sa právnym úkonom odstúpenia od zmluvy zánik zmluvného vzťahu a zmluva sa ruší od začiatku, zánikom zmluvy (odstúpením) zanikajú všetky aj vedľajšie záväzky, ktoré boli od existencie hlavného záväzku závislé, preto nemožno žalobcovi priznať žiadne nároky zo zaniknutej zmluvy. Preto súd žalobu zamietol, a to vrátane požadovaného úroku z omeškania, keďže žalobcovi nepatrí príslušenstvo pohľadávky, t.j. podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, pre tieto dôvody je žaloba zamietnutá aj o zaplatenie 9% ročne zo sumy 462,01 eur od 1.4.2011 do zaplatenia.

35. Žalobca v žalovanej sume 466,81 eur uplatnil aj zmluvnú pokutu v sume 4,80 eur. Dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 8% z každej sumy, so splácaním ktorej sa dostal do omeškania viac ako 30 dní, je obsiahnuté v záverečných ustanoveniach VP v čl. IV.- 3. V spotrebiteľských zmluvách dojednanie zmluvnej pokuty zásadne nemôže byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale iba samotnej spotrebiteľskej zmluvy (I. ÚS 3512/11 zo dňa 11. 11. 2013). Zmluvná pokuta ako zabezpečovací inštitút je upravená v § 544 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zmluvnej pokute je dvojstranným právnym úkonom, prejavom vôle jej účastníkov a záväzku zaplatiť určenú peňažnú sumu buď dlžník veriteľovi alebo opačne pre prípad, že nastane porušenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového vzťahu, ktorý zmluvná pokuta zabezpečuje. V dohode musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa uvedeného ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zákon pre platnosť dohody medzi inými náležitosťami vyžaduje, aby dohoda mala písomnú formu. Dohoda o zmluvnej pokute nie je súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere, podpísanej právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, ale je súčasťou zmluvných dojednaní, t.j. určitých všeobecných podmienok, ktoré majú slúžiť k tomu, aby sa do každej zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú uzatváral právny predchodca žalobcu s rôznymi dlžníkmi nemuseli prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, pričom tieto zmluvné dojednania nie sú ani jednou stranou dohody o zmluvnej pokute, právnym predchodcom žalobcu ani žalovanou podpísané. Nakoľko žalobcom predložené VP nie sú podpísané ani jednou zmluvnou stranou, žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou došlo k uzatvoreniu písomnej dohody o zmluvnej pokute, nie je splnená podmienka dodržania písomnej formy dohody o zmluvnej pokute podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto je dohoda o zmluvnej pokute absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, odporujúcim zákonu pre nedostatok písomnej formy, vyžadovanej v § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v ustanovení § 40 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka. Peňažné plnenie zo zmluvnej pokuty možno priznať iba z platnej dohody a vzhľadom na uvedené súd žalobcovi z absolútne neplatného právneho úkonu zmluvnú pokutu nepriznal.

36. Súd sa v konaní zaoberal písomným podaním žalovanej z 9.7.2014, doručeným súdu dňa 12.6.2014, ktorým sa vyjadrila k žalobe. Z obsahu podania žalovanej je možné vyvodiť, že sa jednalo o uznanie dlhu, nakoľko uviedla, že uznáva dlh voči spoločnosti CETELEM SLOVENSKO vo výške 466,81 eur a navrhla splácať túto sumu v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur. Súd k uznaniu dlhu žalovanou neprihliadol z toho dôvodu, že by vo veci nebolo možné v prípade návrhu schváliť zmier, nakoľko si žalobca uplatňuje v konaní úroky a poplatky za poistenie, na ktoré nemá nárok, keďže zmluva o revolvingovom úvere odstúpením právneho predchodcu žalobcu zanikla od počiatku (ex tunc) s následkom, že každý z účastníkov zmluvy je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal, čo žalovaná splnila, keď získala úver vo výške 698,72 eur a zaplatila 997,57 eur. Pokiaľ ide o dojednanie

o zmluvnej pokute, ktorá bola tiež súčasťou žalovanej sumy, súd považuje toto dojednanie v rámci VP za neplatné v zmysle odôvodnenia v bode 35. Z uvedených dôvodov by teda schváleniu zmieru bránila skutočnosť, že nemožno spotrebiteľa zaviazať na zákonom nedovolené plnenie.

37. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. Žalovaná bol v konaní stranou úspešnou. O náhrade trov konania súd preto rozhodol s použitím ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C. s.p. tak, že priznal žalovanej oproti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

40. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

41. Súd nepriznal Združeniu na ochranu spotrebiteľov OBRANA, ktoré malo v konaní do 30.6.2016 postavenie vedľajšieho účastníka, nárok na náhradu trov konania z nasledovných dôvodov: Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, podaním zo dňa 12.5.2014, doručeným súdu elektronickými prostriedkami, súdu oznámilo jeho vstup ako vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovanej za účelom ochrany práv žalovanej ako spotrebiteľa, pričom uviedlo, že predmetom konania sú nároky žalobcu vyplývajúce z hromadne uzatváraných spotrebiteľských zmlúv, ktorých obsah nemohol spotrebiteľ podstatným spôsobom ovplyvniť a ktorý v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie ako bežný spotrebiteľ nie je schopný posúdiť neprijateľné zmluvné podmienky v týchto zmluvách a procesne sa pred súdom voči nim efektívne brániť. Súd zastáva názor, že Združeniu na ochranu spotrebiteľov OBRANA, môže byť priznaná náhrada trov konania v tom prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tej strane, na ochranu ktorej v konaní vystupovalo, a len v tom prípade, ak trovy konania sa poskytujú za úkony, ktoré boli v konaní vykonané účelne. Podaním, doručeným súdu dňa 6.7.2014 elektronicky, Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA oznámilo svoje vystúpenie ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej z tohto konania. 42. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 43. Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. 44. Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 45. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj to, že strana konania, ktorá v konaní uspela, má podľa § 255 ods. 1 C.s.p. zásadne právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením svojho práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku náležite odôvodniť. Základným predpokladom, za splnenia ktorého vznikne nárok na náhradu trov konania je podľa § 251 C.s.p. i účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť sa dá v zásade stotožniť s nevyhnutnosťou vynaloženia trov, pričom trovy konania sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo obranu práva, sa pritom neposudzujú ako celok, ale každé plnenie trov je potrebné posudzovať samostatne. 46. Hoci vo veci bol naplnený stav, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania, v súdenej veci strán trovy Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA za obdobie od vstupu do konania po jeho vystúpenie nie je možné považovať za účelne vynaložené. Súd je povinný ex offo skúmať neprijateľné podmienky v zmluvách. Súd zastáva názor, že konanie Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA nemohlo prispieť k nepriznaniu nároku žalobcu uplatneného žalobou. Podľa názoru súdu konanie Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA nebolo účelným bránením práva žalovanej, na podporu ktorej vstúpilo do konania, trovy, ktoré mu v tejto súvislosti vznikli, neboli vynaložené účelne. Súdu je tiež z rozhodovacej činnosti známe, že Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA si uplatňuje právo na náhradu trov konania za opakujúce sa, takmer identické podania, bez hlbšieho oboznámenia sa s predmetom konania, do ktorého vstupuje a bez kontaktovania sa so žalovanými ako spotrebiteľmi, z čoho tiež vyplýva neúčelnosť takto vynaložených trov, o ktorých prípad ide aj v konaní o danej veci.

Poučenie:

Proti rozsudku môžu podať odvolanie žalobca a žalovaná písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, trojmo. Proti rozsudku môže podať odvolanie združenie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica iba proti výroku pod IV, trojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie na príslušný súd, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .