Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/85/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s. r. o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, P. O. Box 205, proti žalovanej: E. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., C. XXX, o zaplatenie 186,43 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 17. októbra 2017, č. k. 18C/36/2015-141 a proti Dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 14. decembra 2017, č. k. 18C/36/2015-149, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 17. októbra 2017, č. k. 18C/36/2015-141 ako aj Dopĺňací rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 14. decembra 2017, č. k. 18C/36/2015-149, z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP) rozsudkom zo dňa 17. 10. 2017, č. k. 18C/36/2015-141 žalobu zamietol, konanie v časti zaplatenia sumy 25,58 eura a sumy 50 eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 1. 8. 2011 do zaplatenia zastavil. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 14. decembra 2017, č. k. 18C/36/2015-149 rozhodol, že štát má právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 9 ods. 1, 2, § 19 ods. 1, 2, 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 52 ods. 1, § 54 ods. 1, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 64/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31. 01. 2013.

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa písomne podanou žalobou zo dňa 22. 07. 2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 186,43 eura istiny s príslušenstvom. Na pojednávanie sa nedostavil žalobca, právny zástupca žalobcu, preto súd podľa § 180 pojednával v ich neprítomnosti. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že je ochotná zaplatiť predmetnú sumu, ale v dvoch splátkach. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že dňa 09. 06. 2010 bola medzi stranami sporu uzatvorená Zmluva o bezúčelovej pôžičke číslo 7073571, predmetom ktorej bola pôžička vo výške 350 eur, celková suma pôžičky bola 465,60 eura, ktorá mala byť zaplatená v 12 mesačných splátkach, mesačná splátka vo výške 39,93 eura. Priemerná hodnota RPMN bola určená vo výške 48,39 %, ročná úroková sadzba 73,31 %, RPMN 73,31 %, konečná splatnosť 12 mesiacov. Žalovaná do podania žaloby uhradila sumu vo výške 319,44 eura.

4. Žalobca vzal pred otvorením pojednávania žalobu v časti zaplatenia sumy 25,58 eura a 50 eur s 9,50 % úrokom z omeškania ročne od 01. 08. 2011 do zaplatenia späť, preto súd prvej inštancie s poukazom na § 145 konanie v tejto časti zastavil.

5. Prvoinštančný súd poukázal na to, že žalobca si v podanej žalobe uplatňuje žalované plnenie na základe právneho vzťahu, ktorý mal vzniknúť podľa príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z., teda na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa v zmysle ust. § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z.z. hľadí ako na spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú taxatívne vymenované v ustanovení § 9 ods.2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Okrem iného, zákonodarca v tomto ustanovení zakotvil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k/ cit. zákona), pričom uzatvorená zmluva obsahuje výšku splátky, nie je však uvedené, koľko z tejto splátky ide na splátku úveru a koľko z tejto splátky ide na úrok, prípadne poplatky. Taktiež nie je uvedená konečná splatnosť úveru, zmluva neobsahuje pri konečnej splatnosti úveru konkrétny dátum, pretože tak ako je uvedená splatnosť úveru (12 mesiacov), nemožno definovať konečnú splatnosť úveru. Pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje tieto náležitosti, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z. z.), a žalobca má právo len na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru. V konaní bolo preukázané, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 350 eur, žalovaná do dňa podania žaloby uhradila sumu 319,44 eura, v priebehu konania zaplatila sumu 50 eur, teda spolu zaplatila sumu 369,44 eura, a keďže žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 350 eur a žalovaná žalobcovi uhradila sumu 369,44 eura, súd žalobu ako nedôvodne podanú zamietol.

6. V konaní úspešnej žalovanej síce vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s poukazom na § 255 ods. 1 CSP, avšak keďže jej žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol, že žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva. Uviedol, že síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 súdny úradník, bolo však zrejmé, že žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 rozhodol, že žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

7. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o zamietnutí žaloby a v časti výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok v napadnutej časti zmenil a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 110,85 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 160,85 eura od 01. 08. 2011 do 24. 02. 2017, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 110,85 eura od 25. 02. 2017 do dňa zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach v sume 50 eur splatných k 25. dňu v mesiaci pod stratou výhody splátok s tým, že prvá splátka je splatná do 25. dňa v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia podľa pomeru úspechu v spore.

8. Namietal, že súd prvej inštancie rozhodol v predmetnom spore v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania a ust. § 282 CSP. Prvoinštančný súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 110,85 eura s príslušenstvom z dôvodu bezúročnosti úveru, pričom pri rozhodovaní neprihliadol na uznávací prejav žalovanej a návrh na rozhodnutie sporu rozsudok pre uznanie nároku. Žalovaná nárok žalobcu nerozporovala a prejavila záujem ho uhradiť v dvoch splátkach. Poukazujúc na uvedený prejav žalovanej možno konštatovať, že svoj záväzok voči žalobcovi uznala a v tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/660/2014 a č. k. 24Co/345/2016-67. V podaní zo dňa 13. 10. 2017 navrhol žalobca rozhodnúť pre uznanie nároku podľa § 282 z dôvodu uznania nároku žalovanou. Vzhľadom k tomu, že boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku, súd prvej inštancie mal na základe uznávacieho prejavu žalovanej o tomto spore rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku podľa § 282 tak, ako to navrhol bez toho, aby súd skúmal skutkový stav veci a predložené dôkazy. Záverom dal do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3 Obo 38/2009 zo dňa 25. 03. 2010.

9. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal rozsudok v napadnutej časti, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ,

prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v časti výroku o zamietnutí žaloby a v časti trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ v spojení s § 391 ods. 1 zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V spojení s napadnutým rozsudkom odvolací súd dospel k záveru o potrebe zrušenia aj Dopĺňacieho rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách štátu, keďže rozhodnutie o trovách štátu je výrok súvisiaci a závislý od rozhodnutia súdu vo veci samej.

10. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade s § 473 k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

Podľa § 391 ods. 1 CSP, k odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

12. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo 4/2009).

13. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 22. 07. 2014 sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 186,43 s príslušenstvom titulom nezaplatenia dlžných splátok. Návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu súd prvej inštancie nevyhovel s poukazom na to, že žalobca svoj nárok odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Dňa 26. 05. 2016 žalobca doručil súdu prvej inštancie čiastočné späťvzatie žaloby v časti sumy 25,58 eura, ktorú si žalobca uplatňoval titulom dlžných pokút. Dňa 18. 04. 2017 doručil žalobca súdu prvej inštancie návrh na zmenu petitu z dôvodu, že žalovaná dňa 24. 02. 2017 realizovala na účet žalobcu platbu vo výške 50 eur. O tomto návrhu súd rozhodol uznesením zo dňa 09. 05. 2017, č. k. 18C/36/2015-131, ktorým zmenu žaloby nepripustil. Dňa 24. 07. 2017 doručil žalobca súdu prvej inštancie podanie označené ako Vyjadrenie žalobcu, Návrh na vydanie rozsudku pre uznanie nároku, Súhlas so splácaním pohľadávky, poukazujúc pritom na prejav žalovanej ohľadom uznania záväzku voči žalobcovi a žiadosť o možnosť zaplatiť dlh v splátkach. Dňa 16. 10. 2017 žalobca opätovne doručil súdu prvej inštancie podanie označené ako Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, Súhlas s rozhodnutím vo veci bez účasti žalobcu, Návrh na vydanie rozsudku pre uznanie nároku, súhlas s uhradením pohľadávky vo forme splátok vo výške 50 eur mesačne. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že zamietol žalobu a konanie v časti zaplatenia sumy 25,58 eura

a sumy 50 eur s 9,50 % úrokom z omeškania ročne od 01. 08. 2011 do zaplatenia zastavil. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Dopĺňacím rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie tak, že štát má právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100 %.

14. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania žalobcu v časti zamietnutia žaloby a v časti náhrady trov konania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, pretože súd prvej inštancie zaťažil konanie vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj odňatím možnosti konať strane sporu v konaní pred súdom, keď sa súd prvej inštancie nevysporiadal s prejavom žalovanej ohľadom uznania dlhu a vôle dlžnú sumu uhradiť v splátkach. Súd prvej inštancie sa taktiež nevysporiadal ani s návrhu žalobcu na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškania práve s poukazom na prejav vôle žalovanej. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd o podanom odvolaní rozhodol procesným postupom v zmysle § 396 ods. 1 písm. b/ a c/ v spojení s § 391 ods. 1 a vec vrátil súdu prvej inštancie v napadnutej časti na ďalšie konanie.

15. Podľa § 282 CSP, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

16. Do občianskeho procesného práva boli v dôsledku potreby, ktorá vyplynula zo súdnej praxe, zavedené inštitúty rozsudkov na základe uznania a vzdania sa nároku. Ide o druh rozsudkov založených na hmotnoprávnych úkonoch, ktoré majú funkciu zabezpečenia záväzku alebo význam dôvodu jeho zániku. Uskutočnenie týchto úkonov počas konania umožňuje súdu redukovať činnosť, pokiaľ jej predmetom je vecná opodstatnenosť žaloby, na preskúmanie platnosti úkonov z hľadiska hmotného práva a v prípade kladného záveru na ich základe spor meritórne rozhodnúť: v prípade uznania nároku žalobe vyhovieť, v prípade vzdania sa nároku žalobu zamietnuť (ak zároveň nedošlo k účinnému späťvzatiu žaloby).

17. Spoločným znakom oboch úkonov je, že sú dispozičnými úkonmi nárokom typicky realizovateľným v dvojstranných záväzkových vzťahoch. Preto uskutočniť ich s uvedenými procesnými dôsledkami bude možné len v sporovom konaní, teda nie vo veciach riešených v nesporovom konaní. Obidvoma úkonmi možno disponovať nárokom aj čiastočne; preto nie je vylúčené ďalšie konanie o časti nároku nedotknutými úkonmi.

18. V tomto smere odvolací súd poznamenáva, že rozsudok pre uznanie je procesný rozsudok. Neopiera sa o zistený skutkový stav (ktorý sa ostatne ani nezisťuje), ale opiera sa o uznávací prejav žalovaného. Toto jeho uznanie plne stačí na to, aby súd nárok v zmysle uznania tiež priznal. Rozsudok sa teda opiera nie o zistenie a posúdenie skutkového stavu veci, ale o procesný úkon - uznanie žalovaného. Ak sú splnené podmienky pre jeho vydanie, nie sú potrebné ani prednesy účastníkov a ich skutkové tvrdenia, nevykonáva sa dokazovanie a dokonca by súd zrušil aj dôkaz, ktorý už bol nariadený.

19. Súd nemá v zmysle Civilného sporového poriadku v prípade uznania nároku právo skúmať skutkový stav (ako došlo k určeniu výšky úroku z omeškania, ktorú žalovaný uznal), pretože sa musí uspokojiť s uznávacím prejavom žalovaného. Vyplýva to z direktívneho „rozhodne" namiesto „môže rozhodnúť", kde by bola súdu daná možnosť posúdiť vec aj inak, než znie uznávací prejav. Podobne súd nemá právo rozhodnúť sa, či rozsudok pre uznanie vydá alebo nevydá. Splnenie zákonných podmienok stačí na to, aby bol rozsudok pre uznanie vydaný. V prípade rozsudku pre uznanie súd nemá ani možnosť zistiť, či je uznanie ako právny úkon v rozpore s právnymi predpismi, keďže v časti, v ktorej žalovaný uzná nárok žalobcu, nie je oprávnený skúmať skutkový stav.

20. Navyše, aj keby súd zistil, že žalovaný uznáva neexistujúci nárok, nemá zákonnú možnosť do uznania zasiahnuť, pretože nemôže poučovať strany o ich hmotnoprávnych nárokoch, len o ich procesných právach, aj to len v prípade, ak nie sú zastúpení advokátom. Ak by tak súd urobil, porušil by tým vážnym spôsobom zásadu rovnosti strán sporu, čo by odôvodňovalo sťažnosť zo strany druhej strany sporu.

21. V novej právnej úprave sa ponechal inštitút rozsudku pre uznanie nároku. Rozhodnutie súdu rozsudkom pre uznanie nie je vylúčené ani v spotrebiteľských sporoch - na rozdiel od rozsudku pre zmeškanie. Ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, súd je povinný rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku, ak žalobca navrhol tento osobitný procesný postup. Ak k uznávaciemu

prejavu žalovaného, resp. žalovaných došlo na pojednávaní alebo počas predbežného prejednania sporu a zároveň súd disponuje návrhom žalobcu na tento osobitný procesný postup, súd rozhodne rozsudkom pre uznanie nároku na predbežnom prejednaní alebo na pojednávaní. Súd však v zmysle § 167 pri doručovaní žaloby v rámci postupu súdu po začatí konania žalovaného vyzýva, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, aby uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Z uvedeného vyplýva, že nárok uplatnený žalobcom môže byť uznaný aj písomným prejavom žalovaného. V takomto prípade súd nemusí nariaďovať pojednávanie. V zmysle § 219 je však súd povinný rozsudok vždy verejne vyhlásiť a v takom prípade súd postupuje podľa § 219 ods. 3 CSP. Proti rozsudku vydanému na základe uznania nároku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, ale len z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

22. Odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s prejavom vôle žalovanej na pojednávaní dňa 26. 01. 2017, kde pred súdom prvej inštancie jednoznačne uviedla, že je ochotná žalovanú sumu zaplatiť a je ochotná sa so žalobcom dohodnúť. Ďalej sa pokúsi skontaktovať s právnym zástupcom žalobcu. V nadväznosti na tento prejav vôle žalovanej doručil žalobca dňa 18. 04. 2017 podanie označené ako Návrh na vydanie rozsudku pre uznanie nároku, Súhlas so spracovaním pohľadávky. Dňa 27. 07. 2017 navyše žalovaná doručila súdu prvej inštancie podanie, v ktorom uviedla okrem iného, že sa pokúsi v čo najkratšom čase splatiť svoj dlh voči žalobcovi, a to aj napriek tomu, že je nezamestnaná a v súčasnosti žije iba z výživného. Na pojednávaní dňa 17. 10. 2017, na ktorom súd prvej inštancie aj vyhlásil rozsudok, žalovaná opäť uviedla, že je ochotná zaplatiť predmetnú sumu, avšak žije iba z výživného. Taktiež v záverečnej reči žalovaná uviedla, že „Ja to chcem zaplatiť“. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia taktiež nevysporiadal s tým, že žalobca doručil súdu prvej inštancie opakovane Návrh na rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku. Z uvedeného dôvodu sa odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie javí ako nedostatočné, keď navyše v bode 3. písomného odôvodnenia uviedol, že žalovaná prejavila vôľu svoj záväzok voči žalobcovi, ktorého zaplatenia sa v tomto konaní domáha, zaplatiť a to v dvoch splátkach. Uvedené nasvedčuje tomu, že súd prvej inštancie v písomnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia nereflektoval na všetky skutočnosti, ktoré boli pre rozhodnutie v predmetnej veci podstatné.

23. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je potrebné, aby sa súd prvej inštancie v ďalšom konaní zaoberal splnením podmienok pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku a je potrebné posúdiť aj prejav vôle žalovanej, a to rovnako tak ústny prejav prezentovaný na pojednávaní pred súdom prvej inštancie ako aj jej písomný prejav doručený súdu prvej inštancie, že chce dlh zaplatiť a chce ho zaplatiť v splátkach, či je tento prejav spôsobilý vyvolať účinky v zmysle § 282 Civilného sporového poriadku. Odvolací súd v tomto smere poznamenáva, že procesný úkon žalovaného, ktorým nepochybne prejavuje nielen vedomosť o svojom dlhu vyplývajúcim zo žalobného nároku, ale navyše aj vôľu, teda ochotu, nárok nepodmienečne uspokojiť, je treba vždy považovať za uznanie nároku s účinkami podľa ust. § 282 CSP. Vzhľadom k tomu bolo potrebné procesný úkon žalovanej v ústnej forme na pojednávaní pred súdom prvej inštancie, ako aj písomný prejav v podaní dourčenom súdu prvej inštancie dňa 27. 07. 2017, posúdiť ako uznanie nároku. Poukazujúc na uvedené súd prvej inštancie vec opätovne právne posúdi najmä s ohľadom na formálne a obsahové náležitosti uznania nároku žalovanej. V nadväznosti na uvedené je potrebné sa následne vysporiadať aj s povinnosťou súdu prvej inštancie ohľadom skúmania skutkového stavu veci a následného právneho posudzovania neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je právnym základom vzťahu medzi žalobcom a žalovanou.

24. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré žalobca napadol odvolaním v časti zamietnutia žaloby a v časti trov konania je zaťažené vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, čo odvolací súd primälo postupovať procesným postupom v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ v spojení s § 391 ods. 1 a vec vrátiť súdu prvej inštancie v napadnutej časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreným v tomto zrušujúcom uznesení (§ 391 ods. 2 .

25. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách štátu, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol Dopĺňacím rozsudkom zo dňa zo dňa 14. decembra 2017, č. k. 18C/36/2015-149, je výrok závislý od rozhodnutia

vo veci samej, odvolací súd dospel k záveru o potrebe zrušenia aj dopĺňacieho rozsudku a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci samej v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .