Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_14P-51-2018.pdf
PDF · 87.82 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/51/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Matej OKÁLY, v právnej veci maloletej Q. S., N.. XX.XX.XXXX, A. T. XXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Obcou Rudňany, dieťa rodičov, matky V. S., N.. XX.XX.XXXX a otca H. S., N.. XX.XX.XXXX, obaja bytom T. XXX, o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, za účasti Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves, o nariadení ústavnej starostlivosti, takto
rozhodol:
I. N a r i a ď u j e sa u mal. Q. S.C., N.. XX.XX.XXXX ústavná starostlivosť a na jej výkon sa umiestňuje maloletá do Detského domova Š., Š. Č.. XXX, XXX XX Š..
II. Z a v ä z u j ú sa rodičia mal. Q., a to matka V. S., N.. XX.XX.XXXX a otec H. S., N.. XX.XX.XXXX, a to každý z nich samostatne prispievať na výživu mal. Q. mesačne minimálnym zákonným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré výživné je každý z týchto rodičov povinní uhrádzať na mal. Q. na účet F. F. Š..
odôvodnenie:
1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, ako navrhovateľ, podal dňa 20.02.2018 na tunajšom súde návrh na nariadenie ústavnej starostlivosti u maloletej Q. S., N.. XX.XX.XXXX.
2. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že spisovú dokumentáciu dieťaťa vedú od 15.2.2018, kedy nám detské oddelenie NsP Spišská Nová Ves písomne oznámilo, že ide o ťažko hypotrofické, slabo prospievajúce dieťa, vo veku 7 mesiacov váži 3700 g. s kongenitálnym laryngeálnym stridorom, opakovane hospitalizované na oddelení s respiračnými infektami. Toho času opakovane prijaté týždeň po prepustení s hmotnostným úbytkom 420 g, aspiračnou pneumóniou. Rodičia nie sú schopní poskytnúť dieťaťu potrebnú základnú starostlivosť, preto žiadajú umiestnenie do ústavného zariadenia. Terénnou sociálnou prácou v prirodzenom rodinnom prostredí bolo zistené, že rodičia žijú v družobnom pomere a majú ešte vyživovaciu povinnosť k maloletej K. S., N.. X.X.XXXX, ktorá je v ich starostlivosti. Vyživovaciu povinnosť majú k dcére V., N., X.X.XXXX. Rozhodnutím OS Spišská Nová Ves č. 5P 215/2017 boli rodičia pozbavení výkonu rodičovských práv a povinnosti vo vzťahu k maloletej V.. Ďalej súd nariadil u maloletej ústavnú starostlivosť, ktorá sa realizuje v Detskom domove Gelnica. Rodina býva v murovanom dome, kde je jedna miestnosť zariadená najnutnejším nábytkom, bez prívodu vody. Hygiena domácnosti a kultúra bývania sú na veľmi nízkej úrovni. Obaja rodičia uviedli, že svojej dcére Q. nevedia zabezpečiť riadnu starostlivosť. Majú obavy z jej zdravotného stavu, pretože je často chorá a hospitalizovaná. Majú strach, že im už jedna dcéra zomrela a podľa ich vyjadrenia má dcéra Q. rovnaké ochorenie ako dcéra M.. Oslovení boli starí rodičia zo strany matky a otca, ktorí tiež nie sú schopní zabezpečiť starostlivosť dieťaťu a ani nikto blízky z rodiny. Šetrení pomerov bolo zistené, že dieťa nemá v prirodzenom rodinnom prostredí vytvorené podmienky na zabezpečenie potrebnej celodennej starostlivosti. Rodičia
si uvedomujú, že dcéra v ich starostlivosti sa ocitá v ohrození a preto obaja rodičia súhlasia, aby bola umiestnená v ústavnej starostlivosti. Vzhľadom na celkovú sociálnu situáciu na strane rodičov, ako aj skutočnosť, že maloletá sa po prepustení z nemocnice ocitne bez akejkoľvek starostlivosti a preto úrad navrhol nariadiť uvedené neodkladné opatrenie.
3. Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 14P/51/2018-6 zo dňa 23.02.2018 bola maloletá dočasne zverená do starostlivosti Detského domova Š., Š. Č.. XXX, XXX XX Š..
4. Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 14P/51/2018-12 zo dňa 23.02.2018 bola maloletej Q. ustanovená na zastupovanie v konaní ako kolízny opatrovník Obec Rudňany.
5. Maloletá bola umiestnená do Detského domova Š., Š. Č.. XXX, XXX XX Š. dňa 01.03.2018.
6. Dňa 23.04.2018 bola tunajšiemu súdu doručená správa Detského domova Š., na základe ktorej sa súd oboznámil so zdravotným stavom maloletej, jej psychomotorickým vývinom a o nezáujme o maloletú zo strany jej rodičov a ostatných príbuzných.
7. Súd na pojednávaní dňa 30.04.2018 vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, kolízneho opatrovníka a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, pričom zistil tento skutkový stav veci:
8. Navrhovateľ na uvedenom pojednávaní zotrval na podanom návrhu, s poukázaním na správu Detského domova vedenej v súdnom spise pod č.l. 41, z ktorej vyplýva že mal. Q. má vážne zdravotné problémy od umiestnenia 1.3.2018 v zariadení. Rodičia neprejavili o dieťa žiaden záujem, ani telefonicky ani osobne. Na základe uvedených skutočností preto navrhovateľ navrhol nariadiť ústavnú starostlivosť, pretože v domácom prostredí život a zdravie dieťaťa by bol ohrozený, nakoľko rodičia mu nevedia zabezpečiť riadnu starostlivosť. Zároveň navrhovateľ navrhol určiť výživné zo strany rodičov a to podľa predloženého písomného návrhu.
9. K návrhu sa na pojednávaní vyjadril kolízny opatrovník, ktorý súhlasil s nariadením ústavnej starostlivosti.
10. K návrhu sa na uvedenom pojednávaní vyjadril tiež prítomný zástupca Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves, ktorý uviedol, že v súvislosti s podaným návrhom ÚPSVaR na vydanie neodkladného opatrenia a nariadenie ústavnej starostlivosti mal. Q. S. súd opätovne oboznámil s návrhom a listinami, ktoré sú jeho súčasťou. Z vykonaného dokazovania na pojednávaní vyšlo, že nariadením ústavnej starostlivosti mal. Q. umiestením do detského domova je dôvodné a sú splnené podmienky na toto nariadenie.
11. Rodičia maloletej sa k návrhu navrhovateľa nevyjadrili písomne, pojednávania sa nezúčastnili, pričom predvolanie na pojednávanie im bolo doručené dňa 16.04.2018 cestou Obvodného oddelenia Policajného zboru v Markušovciach.
12. Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti.
13. Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka, uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv.
14. Podľa § 54 ods. 4 Zákona o rodine súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.
15. Podľa § 54 ods. 5 Zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavná starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov.
16. Podľa § 55 ods. 1 Zákona o rodine súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
17. Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
18. Podľa § 81 ods. 2 Zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa.
19. Podľa § 61 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
20. Podľa § 61 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
21. Podľa § 61 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
22. Podľa § 61 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
23. Podľa § 61 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
25. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
26. Podľa § 76 ods. 2 Zákona o rodine proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
27. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
28. Podľa § 77 ods. 2 Zákona o rodine práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
29. V zmysle citovaných zákonných ustanovení je súd povinný skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti (napr. starým rodičom alebo iným príbuzným) alebo do pestúnskej starostlivosti a tak predísť nariadeniu ústavnej starostlivosti. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy ak výchova maloletého je vážne ohrozená alebo jeho výchova je vážne narušená. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že rodičom v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka, ktorá je v tom, že rodičia od jeho narodenia sa o maloletého nestarajú (matka maloletú ponechala v pôrodnici), nechcú ju, neprejavujú o ňu žiaden záujem (od momentu umiestnenia do Detského domova v Š. maloletú nenavštívili, nekontaktovali pracovníkov, neposielali jej žiadne veci), a to napriek jej zdravotným problémom a nie je možné momentálne dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti.
30. V tomto konkrétnom prípade súd s poukazom na vyššie uvedený skutkový stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami nariadil maloletej ústavnú starostlivosť pretože mal zato, že nariadenie ústavnej starostlivosti je v jej záujme, najmä s poukazom na skutočnosti vyplývajúce z návrhu navrhovateľa a správy detského domova po jej umiestnení.
31. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd zároveň určil povinnosť otcovi a matke prispievať na výživu maloletého dieťaťa v minimálnej zákonom stanovej výške po 30 % zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené, neplnoleté dieťa, keďže otec a matka nie sú zamestnaní.
32. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach . ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 CMP) .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. . ( § 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( § 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.