Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cpr/7/2021

Rozhodnutie

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobcu: Tatranská mliekareň a.s., so sídlom Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 654 363, právne zastúpený: JUDr. Oldrich Lejnar, LL.M., advokát, so sídlom Pri zastávke 940/1, 060 01 Kežmarok, IČO: 37 113 801 proti žalovanej: U. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX X., právne zastúpená: Advokátska kancelária Berčo s.r.o., so sídlom J. Hanulu 19, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 54 329 281, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou elektronicky dňa 25.6.2021 na tunajšom súde domáhal určenia, že skončenie pracovného pomeru žalovanej u žalobcu okamžitým skončením pracovného pomeru žalovanej zo dňa 4.4.2021, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 10.6.2021, je neplatné. Zároveň žiadal náhradu trov konania.

2. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 21.1.2018 uzavrel ako zamestnávateľ so žalovanou ako zamestnankyňou pracovnú zmluvu. V pracovnej zmluve si zamestnávateľ so zamestnancom dohodli, že žalovaná bude pracovať na pozícii mzdová účtovníčka s miestom výkonu práce Tatranská mliekareň a.s., Nad traťou 26, Kežmarok. Deň nástupu do práce bol dohodnutý 1.2.2018, ktorým vznikol pracovný pomer. V pracovnej zmluve bolo dohodnuté, že pracovný čas zamestnanca je 37,5 hodín týždenne. Do pracovného času sa nezapočítavajú prestávky na odpočinok a jedenie. Zamestnanec je povinný v prípade potreby zamestnávateľa pracovať nad stanovený pracovný čas, v rozsahu max. 150 hodín ročne. Žalovaná uzatvorila s odborovou organizáciou Kolektívnu zmluvu na r. 2021 - 2022, v ktorej bol dohodnutý pracovný čas tak, že pre všetkých zamestnancov je najviac 37,5 hodinový týždenný pracovný čas, že zamestnávateľ sa dohodol s odborovou organizáciou na nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času tak, že priemerný týždenný pracovný čas zamestnancov v priebehu 4 týždňov neprekročí ustanovený týždenný pracovný čas. Základný pracovný čas pre technicko-hospodárskeho pracovníka, ktorý pracuje v administratíve a nie vo výrobe (ďalej len pracovník THP), kedy je zamestnanec povinný byť na pracovisku, je od 8.00 hod. do 14.00 hod.. Úseky voliteľného pracovného času sú len pre zamestnancov THP od 6.00 hod. do 8.00 hod. a od 14.00 hod. do 16.00 hod.. Zamestnanec musí dodržať fond pracovného času za mesiac. Žalovaná z titulu jej pracovnej pozície ako mzdový účtovník mala v pracovnej náplni a zodpovedala za riadne spracovanie miezd pre cca 300 zamestnancov žalobcu, vrátane vlastnej mzdy a tak, aby zamestnancom žalobcu boli mzdy vyplatené vždy k 12. dňu kalendárneho mesiaca. V prípade, ak tento deň pripadal na deň pracovného voľna, tak mzdy museli byť zamestnancom vyplatené najbližší pracovný deň, ktorý predchádzal výplatnému dňu. Z povahy druhu práce, ktorý žalovaná vykonávala, mala na spracovanie miezd vždy v priemere prvých 11 kalendárnych

dní, v priemere 9-10 pracovných dní, kedy mala zvýšený objem práce, pričom po výplatnom termíne od 12. dňa mesiaca až do konca mesiaca žalovaná mala znížený objem práce. Žalovaná mala pružnú pracovnú dobu a musela vždy odpracovať 150 hodín za štyri po sebe idúce týždne. To pre žalovanú znamenalo ako administratívneho pracovníka, že v prípade, ak v jeden týždeň žalovaná odpracovala viac ako 37,5 hodiny, tak nasledujúce týždne bola povinná si znížiť pracovné smeny tak, aby jednak na pracovisku bola vždy od 8.00 hod. do 14.00 hod., t.j. 6 hodín a po sebe nasledujúce 4 týždne odpracovala 150 hodín. Poukázal na výpis dochádzky žalovanej za mesiac máj 2021 s tým, že žalovaná bola naposledy na pracovisku dňa 12.5.2021. Dňa 10.6.2020 (zrejme správne má byť 10.6.2021 - poznámka súdu) bola žalobkyni doručená poštová zásielka na doručenku do vlastných rúk, ktorej odosielateľom bola žalovaná. Žalovaná zásielku odoslala na prepravu dňa 8.6.2020 (zrejme správne má byť 2021

- poznámka súdu) o 10.35 hod., teda po celodennom vyšetrení so svojou matkou. Obsahom bolo oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa (ďalej len ) v znení: „Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.1.2018 v znení neskorších zmien, uzatvorenej s Vašou spoločnosťou ako zamestnávateľom, pracujem u Vás ako zamestnanec na pracovnej pozícii mzdová účtovníčka. Podľa čl. V., bod 5.2. Pracovnej zmluvy splatnosť mzdy bola dohodnutá pozadu za mesačné obdobie a to v najbližšom výplatnom termíne v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po uplynutí prísl. kalendárneho mesiaca, za ktorý sa mzda alebo náhrada mzdy vypláca. Výplatným termínom sa rozumie 12. deň prísl. mesiaca kalendárneho mesiaca. Ak tento deň pripadne na deň pracovného pokoja, zamestnávateľ sa zaväzuje vyplatiť zamestnancovi mzdu a náhradu mzdy najbližší predchádzajúci pracovný deň. Poukázala na . Dňa 1.4.2021 mi bol zo strany zamestnávateľa nariadený výkon práce nadčas na dni 5.4.2021 - 8.4.2021 z dôvodu dvoch štátnych sviatkov počas spracovania miezd. V súlade s pokynom zamestnávateľa som takto vykonávala prácu nadčas v rozsahu 23 hodín, za čo mi mala byť spolu s výplatou za mesiac apríl 2021 vyplatená mzda za prácu nadčas a to v lehote do 12.5.2021. V tejto lehote mi však zo strany zamestnávateľa mzda za prácu nadčas v mesiaci apríl 2021 nebola vyplatená a nebola mi vyplatená ani v lehote 15 dní po uplynutí jej splatnosti, teda do 27.5.2021. Na základe ust. týmto okamžite ukončujem pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 29.1.2018 z dôvodu nevyplatenia mzdy za prácu nadčas za mesiac apríl 2021 v zákonom stanovenej lehote po uplynutí jej splatnosti. Pracovný pomer sa končí dňom prevzatia tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru. Zároveň Vás týmto žiadam o vyplatenie všetkých finančných nárokov plynúcich z ukončenia pracovného pomeru vrátane tarifného zvýšenia mzdy podľa čl. 21 platnej kolektívnej zmluvy, náhrady za nevyčerpanú dovolenku a ostatných nárokov a to v najbližšom výplatnom termíne.“ K prílohe k tomuto oznámeniu žalovaná priložila Povolenie na výkon práce, v ktorom je uvedené nasledovné: „Nariaďujem výkon práce nadčas U. Q., mzdovej účtovníčky na deň 5.4.2021 - 8.4.2021 z dôvodu dvoch štátnych sviatkov počas spracovania miezd“. Na tento prípis žalovanej žalobca odpovedal prípisom zo dňa 14.6.2021, v ktorom uviedol, že jej oznámenie o okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 4.6.2021, ktoré im bolo doručené dňa 10.6.2021, považujú za neplatné z dôvodov, že ako ich informoval Ing. Z., predmetný dokument si pripravila žalovaná osobne a dala ho H.. Z. len k podpisu a to z dôvodu, že v mesiaci apríl 2021 boli začiatkom tohto mesiaca dva sviatky, ktoré pripadali na dva pracovné dni, t.j. na deň 2.4. a 5.4.2021, preto nebola údajne schopná vo svojej riadnej pracovnej dobe, t.j. dňom 1.4., 6.4. až 9.4., čiže za 5 pracovných dní pripraviť mzdy tak, aby boli vyplatené dňa 12.4.2021, t.j. v pondelok. H.. Z. len umožnil prácu nadčas, pričom z Povolenia na výkon prác absolútne vôbec nevyplýva, že by išlo o nariadenie práce nadčas v rozsahu 23 hodín. Uviedol, že „...v mesiaci apríl 2021 ste mali z dôvodu dvoch sviatkov, ktoré pripadli na pracovné dni namiesto 7 pracovných dní len 5 pracovných dní na spracovanie miezd tak, aby mzdy boli vyplatené vo výplatnom termíne, t.j. dňa 12.4.2021. V prípade, ak by sme aj uznali, že 5 pracovných dní nie je dostatočne dlhá doba na to, aby mzdový účtovník bol objektívne schopný za túto dobu riadne a včas spracovať mzdy, tak v danom prípade v zmysle Vašej pracovnej zmluvy Vám mohla vzniknúť práca nadčas v rozsahu dvoch pracovných dní, čiže v maximálnom rozsahu 15 hodín. (práca za 2.4.2021 a 5.4.2021). Z dochádzky za mesiac apríl 2021 v období od 1.4.2021 do 12.4.2021 ste pracovali v dňoch 1., , čiže spolu bolo odpracovaných 6 dní a z toho len 1 deň, t.j. dňa 5.4.2021 pracovala žalovaná počas sviatkov. Následne nato v dňoch 23.4. a 27.4.2021 bolo čerpané náhradné voľno“ . Z výplatnej pásky vyplýva, že za mesiac apríl 2021 z celkového počtu 22 pracovných dní, z toho 2 sviatky, bola vyplatená mzda za 19 dní. Za 1 deň bola vyplatená náhrada mzdy za osobnú prekážku v práci

- návšteva lekára zo dňa 14.4.2021, 2 dni dovolenky, 19.4. a 20.4.2021 a bol vyplatený príplatok za prácu vo sviatok za 11 hodín. Žalobca uviedol, že za mesiac apríl 2021 bola žalovanej riadne vyplatená mzda, pričom za prácu vo sviatok, t.j. dňa 5.4.2021 čerpala náhradné voľno a zároveň bol za túto prácu vyplatený aj príplatok za prácu v sviatok.

3. Z vyššie uvedených dôvodov považovali Okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné z dôvodu, že žalovaná za mesiac apríl 2021 nevykonala prácu nadčas a žalobca nenariadil a ani neodsúhlasil žalovanej prácu nadčas, preto trval na pokračovaní pracovného pomeru. Zároveň žiadal, aby žalovaná nastúpila do práce. Uviedol, že v prípade administratívneho pracovníka THP, ktorý má pružný, nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas, by šlo o prácu nadčas jedine v prípade, ak by odpracoval po sebe idúce 4 týždne viac ako 150 hodín a zároveň by mu musela byť táto práca nadčas zamestnávateľom nariadená alebo odsúhlasená. Z fondu pracovného času pre r. 2021 bol celkový počet pracovných dní za mesiac apríl 2021 v počte 20 a celkový počet pracovných hodín pri 7,5 hodinovom pracovnom čase 165 hodín, čiže THP pracovník bol povinný za mesiac apríl 2021 odpracovať 165 hodín. Z výplatnej pásky žalovanej za mesiac apríl 2021 vyplýva, že odpracovala v rámci 19 pracovných dní, 142,5 hodín, čiže v priemere odpracovala 7,5 hodiny. Ďalej čerpala 2 dni dovolenku a za 1 deň jej bola vyplatená náhrada mzdy za návštevu lekára. Poukázal na základnú mzdu žalovanej vo výške 901,- eur s tým, že žalobca priznal žalovanej aj odmenu vo výške 40 %, čiže sumu vo výške 311,26 eur, čo je nenárokovateľná zložka mzdy, ktorá jej nemusela byť priznaná. Žalovanej bol za 5.4.2021 za Veľkonočný pondelok vyplatený príplatok za prácu vo sviatok v sume 101,71 eur. Celkovo za mesiac apríl 2021 bola vyplatená mzda so všetkými mzdovými náhradami vo výške 1.399,15 eur v hrubom, čiže netto 1.026,42 eur. Žalobca argumentoval, že žalovaná za mesiac apríl nevykonala žiadnu prácu nad rozsah prevádzkového času v určenom pružnom pracovnom období, ktorým sú po sebe idúce 4 týždne, v rámci ktorých je THP pracovník povinný odpracovať 4 x 37,5 hodín, čiže 150 hodín a zároveň žalovaná čerpala 2 dni náhradného voľna v dňoch 23.4. a 26.4.2021. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovanej nevznikol nárok na preplatenie nadčasových hodín za mesiac apríl 2021, keďže žalovaná nadčas neodpracovala. Žalobca ďalej argumentoval, že žalovaná vykonávala prácu nadčas nie na príkaz zamestnávateľa, ale so súhlasom H.. Z., ktorého požiadala z dôvodu, že pre skrátený čas z dôvodu sviatkov nebola schopná svoju prácu spraviť v rámci pracovnej doby. Žalobca ďalej uviedol, že podľa dĺžka pracovnej zmeny pri uplatnení pružného pracovného času môže byť najviac 12 hodín. Žalovaná odpracovala 5.4. sviatok 11 hodín, 6.4. 11 hodín, 7.4. 11 hodín 15 minút, 8.4. 12 hodín 30 minút, 9.4. 10 hodín, z čoho vyplýva, že žalovaná presiahla v tomto období len raz dĺžku svojej pracovnej zmeny 8.4.2021, kedy pracovala o 30 minút dlhšie.

4. Právny zástupca žalovanej sa písomne vyjadril, že nesúhlasí s procesným útokom žalobcu, že žalovaná v apríli 2021 nevykonávala prácu nadčas a žalobca nenariadil, ani neodsúhlasil žalovanej prácu nadčas. Zo žaloby vyplýva, že pracovná náplň žalovanej bola nárazová tak, aby 12. deň v mesiaci mohli byť zamestnancom žalobcu vyplatené mzdy za predchádzajúci kalendárny mesiac. Pravidelne sa stávalo, že v dôsledku sviatkov alebo počas dní pracovného pokoja nebol dostatok času na to, aby v riadnej pracovnej dobe žalovaná stihla spracovať mzdy pre približne 400 zamestnancov a osôb pracujúcich na dohodu. V mesiaci apríl 2021 reálne na spracovanie agendy miezd pripadlo iba 5 pracovných dní - 1.4. a 6.4. - 9.4.2021, čo bolo nedostačujúce, keďže v pondelok 12.4. už museli byť mzdy pripísané na účtoch zamestnancov. Uvedená situácia nebola ničím výnimočná. Nevykonanie práce načas nemožno odôvodniť tým, že žalovaná mala v kolektívnej zmluve dohodnutý pružný pracovný čas. Týmto výkladom žalobca účelovo popiera svoj dlhodobo zaužívaný systém práce. U žalovanej sa v mesiaci apríl nejednalo o výnimočnú situáciu, keď vykonávala prácu nadčas, ale jednalo sa o celkom bežný a často opakujúci sa jav. Nemožno zamieňať pružný pracovný čas s prácou nadčas. Pružný pracovný čas znamená, že z týždenného pracovného času v trvaní 37,5 hodín musí zamestnanec odpracovať 30 hodín tak, že ich odpracuje každý pracovný deň v základnom pracovnom čase od 8.00 hod. do 14.00 hod. a zvyšných 7,5 hodín musí odpracovať vo voliteľnom pracovnom čase od 6.00 hod. do 8.00 hod, alebo od 14.00 hod. do 16.00 hod., podľa vlastnej úvahy. Priemerný týždenný pracovný čas v priebehu 4 týždňov neprekročí ustanovený týždenný pracovný čas. Pracovná časť naopak je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa, alebo so súhlasom zamestnávateľa nad určený týždenný pracovný čas, vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien. Príkaz zamestnávateľa vykonávať prácu nadčas, resp. súhlas je poňatý priamo do čl. VI ods. 2 Pracovnej zmluvy, v zmysle ktorého je zamestnanec povinný v prípade potreby zamestnávateľa pracovať nad stanovený pracovný čas a to v rozsahu maximálne 150 hodín ročne. Z pracovnej zmluvy nevyplýva, aby dohodnutá mzda zahŕňala aj mzdu za prácu nadčas, teda je zjavné, že za prácu nadčas patrí zamestnancovi mzda a mzdové zvýhodnenie v zmysle . Argumentoval, že niet pochýb o tom, že Ing. Z., ktorý v rozhodnom období bol ekonomickým riaditeľom žalobcu, písomne udeľoval žalovanej povolenie na výkon práce nadčas. Takáto prax bola u žalobcu zavedená dlhodobo vrátane sporného mesiaca apríl 2021. Nie je podstatné, kto tlačivo na počítači pripravil, či žalovaná alebo ktokoľvek iný, ale že bolo podpísané H.. Z. tak, ako to robievali obvykle.

Výnimočne, ak nebol H.. Z. dosiahnuteľný, tlačivo podpisoval aj Ing. B., generálny riaditeľ žalobcu a člen predstavenstva. Povolenia na výkon práce nadčas za r. 2018 od vzniku pracovného pomeru až do r. 2021 predložili ako listinný dôkaz, ktorým preukázali, že u žalovanej sa nejednalo o jednorazovú okolnosť, ale že to bolo bežnou praxou. Ing. Z. obvykle podpisoval tlačivo, ktoré pripravila žalovaná a to ako Návrh na preplatenie nadčasov, až na základe podpisu mohla žalovaná svoje nadčasy zúčtovať do svojej mzdy. Keďže za apríl 2021 H.. Z. tento Návrh nepodpísal, preto si ani náhradu mzdy za prácu nadčas nemohla žalovaná sama svojvoľne do svojej výplatnej pásky za mesiac apríl zúčtovať. Preto je argument žalobcu absurdný, že žalovaná si svoju výplatnú pásku vyhotovila sama, preto by za ňu mala sama zodpovedať, či mala, alebo nemala náhradu mzdy za prácu nadčas uhradenú. Argumentoval, že návrhom žalovanej, žalobca prostredníctvom ekonomického riaditeľa H.. Z. dňa 1.4.2021 nariadil žalovanej výkon práce na deň 5.4. a 8.4.2021, z dôvodu dvoch štátnych sviatkov počas spracovania miezd. Žalovaná pracovala nadčas 23 hodín a to dňa 5.4.2011 (zrejme správne má byť 2021 - poznámka súdu) - Veľkonočný pondelok v trvaní 11 hodín dňa 6.4. až 8.4. spolu v trvaní 12 hodín nad ustanovený týždenný pracovný čas. Keďže návrh na preplatenie práce nadčas pripravený žalovanou H.. Z. nepodpísal a v e-mailovej správe zo dňa 10.5.2021 v odpovedi na žiadosť žalovanej o preplatenie náhrady za prácu nadčas uviedol, že nemôže schváliť preplatenie nadčasov, nadčasy žiada prioritne riešiť čerpaním náhradného voľna. Za danej situácie teda nebola iná možnosť, iba žalovanej mzdu za prácu nadčas preplatiť. To sa nestalo a preto je okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 10.6.2021 platné a dôvodné. Náhradné voľno v trvaní dvoch pracovných dní v mesiaci apríl čerpala žalovaná za nadčasy v mesiacoch január a február 2021, teda určite nie za nadčasy za mesiac apríl 2021. Uvedené vyplýva z interného dokladu potvrdeného H.. Z.. Žalovanej boli pravidelne preplácané nadčasy.

5. Na pojednávaní dňa 13.4.2022 právny zástupca žalobcu uviedol, že Okamžité skončenie pracovného pomeru považujú za predčasné. Zotrval na tvrdení, že žalovaná neodpracovala 23 hodín nadčas a od r. 2018 bola zvyknutá, že sa jej účelovo preplácalo 25 hodín, čím si umelo navyšovala príjem. Aj keď mala napr. v novembri 2020 osem pracovných dní na spracovanie miezd, napriek tomu mala nadčas 25 hodín, v apríli potrebovala menej hodín nadčasov ako v novembri 2020. Po odchode žalovanej bola prijatá nová mzdová účtovníčka p. C., ktorá stíha prácu mzdovej účtovníčky bez nadčasov a stačí jej maximálne 5 pracovných dní. Predložil mzdové listy, aby preukázal nadčasové hodiny u žalovanej, kde mala pravidelne nadčasy bez ohľadu na to, koľko mala pracovných dní na spracovanie miezd. Žalovaná vždy chodila do práce v nedele, cez štátne sviatky a bola jediný zamestnanec, ktorý mal mzdu 800,- eur ako základ a dokázala ju vytiahnuť až na 1.300,- eur netto. Uviedol, že nie je reálne, aby niekto mal nadčasy každý mesiac 25 hodín, ktoré sa týkali miezd a vždy účelovo čerpala nadčasy. Na otázku súdu, či pracovala pre žalobcu len jedna mzdová účtovníčka po celé obdobie prac. pomeru žalovanej, uviedol, že bola jedna. Poukázal na konflikt na pracovisku medzi žalobcom a žalovanou v marci, apríli, od ktorého sa zhoršili vzťahy. Na otázku súdu, prečo žalobca toľké roky toleroval takéto nadčasy, právny zástupca uviedol, že pozícia žalovanej bola kľúčová a pokiaľ by odmietla, bol by ohrozený chod žalobcu a mali obavy, aby nepodávala podnety na Inšpektorát práce a pod.. Žalovaná trvá na dvojmesačnom odstupnom. Poukázal, že nešlo o reálne nadčasy, ale o vysedávanie v práci. K uvedenému navrhol vypočuť p. R. a C., ktorá mala dosvedčiť, že na prácu žalovanej nie je nutné vykonávať žiadne nadčasy.

6. Právny zástupca žalovanej uviedol, že je nesporné, že odpracovala v apríli 15,5 hodín nadčasu so súhlasom zamestnávateľa a nedostala zaplatenú mzdu, preto je dôvodné okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej. Žalovanej nikdy nebolo vytknuté počas pracovného pomeru, že pracuje nadčasy, nestíha svoju prácu urobiť v základnej pracovnej dobe. Naopak, zamestnávateľ pravidelne mesačne odsúhlasoval vopred potrebu nadčasov, lebo to považoval za potrebné. Žalovaná na to, aby dokázala spracovať mzdy zamestnancov včas, musela mať k dispozícii podklady od jednotlivých vedúcich oddelení a tie pravidelne nedostávala ani v tretí deň, ale kompletne ich dostala najskôr až v 5. deň v mesiaci. Reálne na spracovanie mzdovej agendy jej ostávalo toľko času, že nebola schopná to zrealizovať v základnej pracovnej dobe. Nemali vedomosť o tom, aby existoval vnútropodnikový predpis alebo nariadenie, príp. norma, ktorá by hovorila o tom, že nadčasy sa primárne nepreplácajú, čo by bolo aj v rozpore so .

7. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že k ,,dohodárom“, ktorí pracovali u žalobcu, dostávala podklady pre spracovanie miezd napr. až k 4. dňu, ktorých bolo 50 - 60 mesačne a k 5. dňu dostávala podklady k zamestnancom zamestnaným na základe pracovnej zmluvy. Popritom vykonávala ešte inú prácu u dohodárov, ktorú žalobca naschvál chce zamlčať. Spracovávala podklady aj pre pracovníkov laboratórií. Spracovávala mzdy pre 350 pracovníkov, 6 pracovníkov IK Trans, ide o firmu bioplynov a to na pokyn

zamestnávateľa a pre 50 - 60 dohodárov. Poukázala napr., že v januári boli 2 dni sviatky, vo februári sa robili žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania dane u všetkých zamestnancov, v marci vykonávala ročné zúčtovanie dane, v apríli boli veľkonočné sviatky, v máji boli taktiež 2 sviatky, v júli takisto 2 sviatky, v septembri boli sviatky v čase uzávierky. Nebola upozornená od žalobcu, že po 12. dni v mesiaci má pracovať skrátený pracovný čas od 8.00 do 14.00 hod., aby sa tým kompenzovali predošlé nadčasy. Po 12. dni v mesiaci si plnila aj iné pracovné povinnosti, keďže spracovávala štatistiky, rozbory miezd, rozúčtovala mzdy pre učtáreň, robila prihlášky, odhlášky do poisťovní atď..

8. Vykonaným dokazovaním výsluchom žalovanej, listinnými dôkazmi - pracovná zmluva, dohoda o zmene prac. podmienok, kolektívna zmluva, prac. poriadok, potvrdenia o vyšetrení za mesiac máj 2021, jún 2021, okamžité skončenie prac. pomeru, vyjadrenie žalobcu, oznámenie žalovanej k vyjadreniu, dochádzka žalovanej, výplatná páska žalovanej za 4/2021, mailová komunikácia, povolenia na výkon práce z dôvodu uzávierky a k nim návrhy na preplatenie nadčasov za r. 2018, 2019, 2020, 2021, výplatná páska žalovanej za 1/2021, popis prac. funkcie, mailová komunikácia medzi P. Z. a žalovanou, rozhodnutie gen. riaditeľa pre stanovenie termínov na predkladanie podkladov na spracovanie miezd, odpoveď žalobcu na sťažnosť žalovanej z 15.11.2019, mailová komunikácia na vykonávanie práce home office u žalovanej, mzdové listy Y. O. na r. 2022, 2021, 2020, 2019, 2018, výsluchom žalovanej, súd zistil nasledovný skutkový stav vo veci:

9. Dňa 29.1.2018 bola uzavretá Pracovná zmluva medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou ako zamestnankyňou. Z obsahu pracovnej zmluvy vyplynulo, že žalovaná bola zaradená na pozíciu mzdovej účtovníčky so špecifikovanou pracovnou náplňou, dohodnutým miestom výkonu práce, s dohodnutým dňom nástupu do práce 1.2.2018 s tým, že pracovný pomer bol dohodnutý na určitý čas do 31.7.2018 so skúšobnou dobou v dĺžke 3 mesiace. V čl. V. si dohodli mzdové podmienky s tým, že mesačná mzda predstavovala sumu 672,- eur, zaradenie v tarifnej triede 3 a prémie vo výške od 0 % do 40 %. Splatnosť mzdy a náhrady mzdy si dohodli pozadu za mesačné obdobie v najbližšom výplatnom termíne v kalendárnom mesiaci a výplatným termínom sa rozumie 12. deň každého kalendárneho mesiaca. V čl. VI. si žalobca so žalovanou dohodli týždenný pracovný čas v rozsahu 37,5 hodín s tým, že zamestnanec je povinný v prípade potreby zamestnávateľa pracovať nad stanovený pracovný čas a to v rozsahu maximálne 150 hodín ročne.

10. Z Kolektívnej podnikovej zmluvy na r. 2021 - 2022 vyplýva, v čl. 15 práca nadčas - práca nadčas nesmie u zamestnanca presiahnuť v priemere 8 hodín týždenne v období najviac štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich, ak sa zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov nedohodne na dlhšom období, najviac však 12 mesiacov po sebe nasledujúcich. V kalendárnom roku možno nariadiť zamestnancovi prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín. Z vážnych dôvodov môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť výkon práce nadčas nad túto hranicu v rozsahu najviac 250 hodín.

11. Z potvrdení o vyšetrení predložených žalovanou vyplynuli vyšetrenia u lekára s príbuzným alebo samotnou žalovanou v dňoch 13.5.2021, 14.5.2021, 31.5.2021, 1.6.2021, 2.6.2021, 3.6.2021, 4.6.2021, 7.6.2021, 8.6.2021, 9.6.2021, 10.6.2021.

12. Z Okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplynulo, že žalovanej dňa 1.4.2021 bol zo strany zamestnávateľa nariadený výkon práce nadčas na dni 5.4.2021 - 8.4.2021 z dôvodu dvoch štátnych sviatkov počas spracovania miezd. V súlade s pokynom zamestnávateľa žalovaná takto vykonávala prácu nadčas v rozsahu 23 hodín, za čo jej mala byť spolu s výplatou za mesiac apríl 2021 vyplatená mzda za prácu nadčas a to v lehote do 12.5.2021. V tejto lehote jej však zo strany zamestnávateľa mzda za prácu nadčas v mesiaci apríl 2021 nebola vyplatená a nebola jej vyplatená ani v lehote 15 dní po uplynutí jej splatnosti, teda do 27.5.2021. Na základe ust. týmto okamžite ukončila pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 29.1.2018 z dôvodu nevyplatenia mzdy za prácu nadčas za mesiac apríl 2021 v zákonom stanovenej lehote po uplynutí jej splatnosti.

13. Z písomného vyjadrenia žalobcu k okamžitému skončeniu pracovného pomeru vyplýva nesúhlas za prácu nadčas v rozsahu 23 hodín za dni 5.- 8.4.2021. Uviedli, že z povolenia na výkon prác absolútne nevyplýva, že by nariadili žalovanej prácu nadčas v rozsahu 23 hodín. Uviedol, že práca nadčas mohla vzniknúť v rozsahu dvoch pracovných dní, čiže v maximálnom rozsahu 15 hodín za prácu apríl 2021 a 5.4.2021.

14. Z písomného Oznámenia k vyjadreniu k okamžitému skončeniu pracovného pomeru napísanej žalobkyňou zo dňa 17.6.2021 vyplynulo, že dňom 10.6.2021 sa pracovný pomer žalovanej u žalobcu skončil a považovala okamžité skončenie pracovného pomeru za platné. Opätovne poukázala na nadčasy v rozsahu 23 hodín s tým, že náhradné voľno za túto prácu nadčas mohla čerpať iba v prípade, ak by to bolo so zamestnávateľom dohodnuté a keďže nebolo dohodnuté čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas a s čerpaním náhradného voľna nesúhlasil, z uvedeného toto náhradné voľno žalovaná nečerpala za apríl 2021.

15. Z listinného dôkazu dochádzky žalovanej v mesiaci apríl 2021 vyplýva, že 1.4. vo štvrtok žalovaná bola na pracovisku od 5.59 hod. do 16.04 hod. s tým, že odpracovala nadčas 2 hodiny, keďže na pracovisku bola 10 hodín a 5 minút. Dňa 2.4.2021 v piatok žalovaná prišla do práce o 7.00 hod. do 15.00 hod., v tento deň bol sviatok, 3.4. a 4.4.2021 bola sobota, nedeľa, 5.4.2021 žalovaná prišla o 5.51 hod., zotrvala v práci do 17.30 hod. s tým, že jej nadčas vznikol 3 hodiny 30 minút, 6.4.2021 žalovaná prišla do práce 5.56 hod., zotrvala v nej do 17.30 hod. s nadčasom 3,30 hodiny. Dňa 7.4.2021 príchod do práce 5.57 hod., odchod 17.45 hod., nadčas 3,45 hodiny. Dňa 8.4.2021 príchod 5.53 hod., odchod 18.54 hod., nadčas 5 hodín. Dňa 9.4.2021 príchod 5.37 hod., odchod 16.09 hod., nadčas 2,30 hodiny. Sumárum za mesiac apríl žalovaná čerpala dovolenku 2 dni (19.4. a 20.4.2021), návšteva u lekára 1 deň (14.4.2021), sviatok platený v základe 1 deň (2.4.2021), náhradné voľno 2 dni (23. a 27.4.2021).

16. Z výplatnej pásky za mesiac apríl 2021 vyplýva, že žalovaná bola v pracovnom úväzku v rozsahu 37,5 týždeň, 7,5 hodín/ deň, odpracovaných dní mala v počte 19, odpracovaných hodín mala 142,5, pracovný fond v mesiaci zaznamenaný 165 nadčasy od začiatku roka v počte 57, pracovné dni 22, z toho 2 sviatky, s vyplatenou mzdou na účet vo výške 1.026,42 eur.

17. Z mailovej komunikácie medzi žalovanou a Ing. Z. zo dňa 10.5.2021 od 9.53 hod. do 11.54 hod. vyplynulo: „Dobrý deň, pán ekonóm, v mesiaci apríl 2021 som s vaším súhlasom vykonávala prácu nadčas z dôvodu dvoch štátnych sviatkov v čase uzávierky, t.j. 2.4. a 5.4.2021. Z toho dôvodu som dostala podklady k výplate 6.4.2021 okolo obeda a prevodné príkazy som musela odoslať dňa 9.4.2021, aby boli na účte zamestnancov od pondelka 12.4.2021. Spracovanie miezd pre cca 400 zamestnancov vrátane ,,dohodárov“ sa pre skrátený čas z dôvodu sviatkov za 3 dni nedá stihnúť v rámci pracovnej doby. Z toho dôvodu Vás žiadam o preplatenie tejto nadčasovej práce za apríl 2021.“ H.. Z. odpísal žalovanej: „Dobrý deň, ako som Vám už povedal, nemôžem schváliť preplatenie nadčasov, nadčasy žiadam prioritne riešiť čerpaním náhradného voľna“ s tým, že žalovaná odpísala H.. Z.: „Nesúhlasím s čerpaním náhradného voľna, požadujem preplatenie nadčasovej práce, ktorú som Vám doložila. Považujem to za nerovnaké zaobchádzanie so všetkými zamestnancami z dôvodu, že napr. zamestnanci kuchyne, ak majú sanitárny deň, majú nadčas preplatený, nemajú nariadené náhradné voľno. Taktiež zamestnanci v laboratóriu a upratovačky majú nadčas preplatený“.

18. Z listinných dôkazov ,,Povolenie na výkon práce“ zo dňa 4.5.2018 bol nariadený výkon práce pre U. Q., mzdovú účtovníčku na deň 6.5.2018 a 8.5.2018 z dôvodu mzdovej uzávierky. V danom mesiaci boli v čase uzávierky 2 dni sviatkov, ktoré pripadli na pracovné dni. G. bol predložený H.. Z. ,,Návrh na preplatenie nadčasov ,,za máj 2018 v rozsahu 25 hodín s odôvodnením, že nadčas bol nutný z dôvodu mzdovej uzávierky, pretože v tomto mesiaci boli v čase uzávierky 2 pracovné dni sviatky. Dňa 7.6.2018 predloženie ,,Povolenia na výkon práce“, ktoré bolo schválené, následne bol podaný ,,Návrh na preplatenie nadčasov“ za jún 2018 v rozsahu 23 hodín dňa 28.6.2018. Dňa 2.7.2018 bolo podpísané H.. Z. ,,Povolenie na výkon práce“ na dni sviatkov a zároveň bol podpísaný ,,Návrh na preplatenie nadčasov“ za júl 2018 v rozsahu 23 hodín dňa 30.7.2018. Dňa 1.8.2018 bolo podpísané Ing. Z. ,,Povolenie na výkon práce“ s tým, že nariadil výkon práce na dni z dôvodu mzdovej uzávierky a dňa 3.9.2018 bol podpísaný ,,Návrh na preplatenie nadčasov“ za august 2018 v rozsahu 22,5 hodín. Dňa 14.8.2018 bolo podpísané ,,Povolenie na výkon práce“ na dni 1. a 9.9.2018 s následným podpísaným ,,Návrhom na preplatenie nadčasov“ za september 2018 v rozsahu 20,5 hodín. Dňa 1.10.2018. Dňa 1.10.2018 bol nariadený výkon práce, nadčas žalovanej na dni 1., 3., 7.10.2018 z dôvodu množstva práce. Dňa 29.10.2018 bol nariadený výkon práce nadčas pre žalovanú na 31.10.2018 s následným ,,Návrhom na preplatenie nadčasov“ za október 2018 v rozsahu 22,5 hodín, podpísaný dňa 2.11.2018. Dňa 31.10.2018 bol nariadený výkon práce žalovanej na dni 1., 3., 4.11.2018 s následným ,,Návrhom na preplatenie nadčasov“ za november 2018 v rozsahu 25 hodín, podpísaný dňa 3.12.2018. Dňa 4.12.2018 bol nariadený výkon práce nadčas na dni 8., 9.12.2018 s následným ,,Návrhom na preplatenie nadčasov“ v rozsahu 24 hodín, podpísaný 2.1.2019. Dňa 4.1.2019 bol nariadený výkon práce nadčasov žalovanej

na dni 5., 6.1.2019 s následným ,,Návrhom na preplatenie nadčasov“ za január 2019 v rozsahu 24 hodín, podpísaný 4.2.2019. Dňa 25.1.2019 bol nariadený výkon práce nadčasov pre žalovanú na deň 26.1.2019, dňa 8.2.2019, 8.3.2019, 1.4.2019, 5.4.2019, 30.4.2019, 3.6.2019, 7.6.2019, 3.7.2019, 2.8.2019, 5.9.2019, 4.10.2019, 8.11.2019, 6.12.2019, 2.1.2020, 7.2.2020, 2.4.2020, 4.5.2020, 5.6.2020, 3.7.2020, 7.8.2020, 4.9.2020 s následnými ,,Návrhmi na preplatenie nadčasov“. Dňa 4.1.2021 bol nariadený výkon práce nadčasov na 6. a 10.1.2021 s následným schválením ,,Návrhu na preplatenie nadčasov“ v rozsahu 27 hodín, ako aj za mesiac február 2021.

19. Dňa 5.2.2021 bol nariadený výkon práce nadčas pre žalovanú na deň 7.2.2021.

20. Z listinného dôkazu na č.l. 134 súdneho spisu vyplýva, že žalovaná čerpala náhradné voľno za mesiac január a február 2021 a žiadala náhradné voľno 23.4.2021 a 27.4.2021, teda 2 pracovné dni, ktoré boli schválené žalobcom.

21. Podľa , účinného k 4.4.2021, v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi. Vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.

22. Podľa , povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme, alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

23. Podľa , pracovný pomer možno skončiť dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe.

24. Podľa , , zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak a) podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu, b) zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti, c) je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie. Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.

25. Podľa , okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

26. Podľa , neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

27. Podľa , ak dal zamestnanec neplatnú výpoveď alebo ak skončil neplatne pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a zamestnávateľ mu oznámil, že trvá na tom, aby naďalej vykonával prácu, jeho pracovný pomer sa nekončí.

28. Podľa - 6 , pružný pracovný čas je spôsob rovnomerného alebo nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý zamestnávateľ môže zaviesť kolektívnou zmluvou alebo po dohode so zástupcami zamestnancov. Základný pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku. Voliteľný pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku v takom rozsahu, aby odpracoval prevádzkový čas. Prevádzkový čas je celkový pracovný čas, ktorý je zamestnanec povinný odpracovať v pružnom pracovnom období určenom zamestnávateľom. Pružné pracovné obdobie sa uplatní ako pracovný deň, pracovný týždeň, štvortýždňové pracovné obdobie alebo iné pracovné obdobie. Dĺžka pracovnej zmeny pri uplatnení pružného pracovného času môže byť najviac 12 hodín.

29. Podľa - 5 , dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni, a sviatky, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. V deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni možno zamestnancovi nariadiť len tieto nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch: a) inventúrne a uzávierkové práce, Vo sviatok možno zamestnancovi nariadiť len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni, práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa.

30. Podľa 97 ods. 3 , práca nadčas pri pružnom pracovnom čase je práca vykonávaná zamestnancom na základe príkazu zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad rozsah prevádzkového času v určenom pružnom pracovnom období.

31. Podľa , za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 % jeho priemerného zárobku.

32. Podľa , za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni.

33. Podľa (ďalej len ), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

34. Podľa , súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

35. Podľa , individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov.

36. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru podľa je podľa žalobou o určení právnej skutočnosti. Predmetom súdneho preskúmania v spore bolo určenie, či okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanou zo dňa 4.4.2021 podľa je neplatné. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru. Jedná sa o výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca, ktorý na rozdiel od výpovede danej zamestnancom, ktorú zamestnanec podľa môže dať zamestnávateľovi z akéhokoľvek dôvodu (alebo aj bez uvedenia dôvodu), je viazaný na zákonom taxatívne vymedzené dôvody prezumované v . Podľa zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti. Ako dôvod neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalovaná v liste označenom ako Okamžité skončenie

pracovného pomeru uviedla, že jej neboli vyplatené nadčasy za mesiac apríl 2021 v rozsahu 23 hodín a nebola vyplatená ani v lehote 15 dní po uplynutí jej splatnosti, teda do dňa 27.5.2021.

37. V konaní nebolo sporným, že pracovný pomer medzi procesnými stranami vznikol a trval do doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovanou. Žalovaná v mesiaci apríl 2021 vykonala prácu v prospech žalobcu ako zamestnávateľa a preto jej vznikol nárok na mzdu. Sporným v konaní bola skutočnosť, či žalovaná vykonala nadčasy, pokiaľ ich vykonala, či na to mala súhlas zamestnávateľa, alebo jej bola práca nariadená, za akých okolností a či za tieto nadčasy mala čerpať náhradné voľno na základe dohody so zamestnávateľom, alebo jej mali byť vyplatené nadčasy. Z nasledujúcich skutkových zistení potom súd mohol dospieť k právnemu záveru, či Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo zákonne dôvodné a teda, či existoval dôvod nevyplatenia nadčasov zamestnávateľom, pre ktorý sa pracovný pomer platne ukončil.

38. Pre posúdenie platnosti právneho úkonu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca bolo irelevantné z hľadiska prílišného formalizmu, aký rozsah nevyplatených nadčasov žalovaná uviedla v zrušovacom úkone. Teda, či išlo o nadčasy v rozsahu 23 hodín, 15 hodín, 15,15 hodín alebo 30 minút. Uvedený nesprávny rozsah nadčasov nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu.

39. Úlohou súdu bolo zistiť, či bol daný zákonný dôvod na strane žalovanej v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru, nevyplatenie nadčasov bez ohľadu, o aký rozsah išlo. Preto skutkovým dokazovaním bolo potrebné zistiť, či došlo k reálnemu nadčasu na strane žalovanej a či za tento nadčas bola zaplatená mzda. Uvedené preto súd zdôrazňuje, pretože po doručení písomnej repliky a dupliky, žalovaná upravila rozsah uvádzaných nadčasov tak, že nedopatrením nešlo o nadčasy v rozsahu 23 hodín, ale iba v rozsahu 15,5 hodín. Uvedené odôvodnila tak, že za deň 2.4.2021, kedy bol štátny sviatok, jej bola vyplatená náhrada mzdy a teda nešlo o nadčas. Súd mal za to, že v tomto smere nešlo o zmenu skutkového dôvodu pri okamžitom skončení pracovného pomeru ( ). Súd pri preskúmavaní rozsahu nadčasov na strane zamestnankyne poukazuje na dôkaz písomné vyjadrenie žalobcu po tom, čo žalovaná okamžite skončila pracovný pomer, keď sám priznal, že žalovanej mohla vzniknúť práca nadčas, avšak iba v rozsahu dvoch pracovných dní za 2.4. a 5.4.2021 v maximálnom rozsahu 15 hodín. Z uvedeného vyplýva, že odpracovaný nadčas, jeho existenciu žalobca nepochybne priznal. Žalovaná odôvodnila, že vzhľadom na rozsah jej nadčasov u žalobcu nemala vyčerpanú ani dovolenku z predošlého roka a preto nebol dôvod si čerpať za vykonané nadčasy náhradné voľno. Preto žiadala stále preplatenie nadčasov, čo jej zamestnávateľ umožnil po celý čas pracovného vzťahu a v konaní to bezpochyby preukázala. Išlo o zaužívanú prax u žalobcu, s ktorou súhlasil a teda aj v mesiaci apríl 2021. Súd poukazuje na listinné dôkazy Kolektívnu zmluvu, (na čl. 15 súdneho spisu) bod 1, ktorá upravuje, že práca nadčas nesmie u zamestnanca presiahnuť v priemere 8 hodín týždenne v období najviac 4 mesiacov po sebe nasledujúcich, ak sa zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov nedohodne na dlhšom období, najviac však 12 mesiacov po sebe nasledujúcich. V kalendárnom roku možno nariadiť zamestnancovi prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín. Z predložených listinných dôkazov žalovanou nepochybne vyplýva, že žalovanej bola nariaďovaná zamestnávateľom práca nadčas, v podstate pre jeho prospech, aby boli výplaty začiatkom mesiaca poukázané na účty zamestnancov. Žalovaná doručila súdu písomné povolenia na výkon práce od r. 2018 do apríla 2021 počas trvania pracovného pomeru u žalobcu. Spolu s týmito povoleniami predložila aj Návrhy na preplatenie nadčasov, ktoré jej za žalobcu podpísal priamy nadriadený Ing. Z., ekonomický riaditeľ. Z týchto listinných dôkazov je zrejmé, koľko práce nadčas bolo žalovanej počas jej trvania pracovného pomeru povolených (nariadených) a koľko z nich bolo následne zo strany zamestnávateľa kompenzovaných tým, že jej bola vyplatená náhrada za prácu nadčas. Pre posúdenie uvedeného prípadu neexistuje relevantnejší dôkaz na zaužívanú prax pri preplácaní nadčasov ako predložené listinné dôkazy žalovanou. Žalovaná v konaní preukázala, že počas trvania pracovného pomeru u žalobcu pravidelne vykonávala prácu nadčas, pričom tento nadčas bol čiastočne kompenzovaný finančnou náhradou a čiastočne náhradným voľnom. Žalovaná preukázala ako mzdový účtovník, že nemohla sama svojvoľne bez povolenia na preplatenie nadčasov si tieto nadčasy nechať preplatiť a teda, že všetky nadčasy, ktoré jej počas trvania pracovného pomeru boli preplatené, boli preplatené s povolením ekonomického riaditeľa, resp. generálneho riaditeľa, teda so súhlasom žalobcu. Je síce zrejmé, že Ing. Z. prioritne žiadal nadčasy riešiť čerpaním náhradného voľna, avšak žalovaná mailovou komunikáciou s uvedeným vyslovila nesúhlas a uvedené aj riadne odôvodnila tým, že nemala kedy čerpať náhradné voľno, keď nemala vyčerpanú ešte starú dovolenku. A teda dohoda iba o čerpaní náhradného voľna za nadčasy neexistovala. Ak teda neexistovala dohoda na čerpaní náhradného

voľna za prácu nadčas, potom bolo povinnosťou žalobcu vyplatiť žalovanej náhrady za prácu nadčas s poukazom na . Jednoznačne zamestnanec nemôže byť s nárokom na náhradu za prácu nadčas odkázaný na „dobrú vôľu“ zamestnávateľa, ale má ex lege nárok v prípade, ak preukázateľne nedôjde k dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom o čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas. Tento zmysel uvedeného ustanovenia nemožno oprieť s odkazom na údajnú zaužívanú prax u zamestnávateľa. V prípade výkladu žalobcu by tak zamestnanec nemal žiadnu možnosť domôcť sa náhrady za prácu nadčas.

40. Právne úkony medzi zamestnávateľom a zamestnancom je potrebné prioritne v zmysle vykladať tak, že so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom. Za daných okolností nemožno uvažovať o tom, že by bolo medzi žalobcom a žalovanou dohodnuté čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas. Počas trvania pracovného pomeru bola žalovanej práca nadčas aj preplácaná, za inú prácu nadčas čerpala náhradné voľno. Rozhodujúca je však právna úprava a konkrétna skutková situácia, z ktorej je zjavné, že žalovaná prácu nadčas v mesiaci apríl 2021 vykonala, že nebola uzatvorená dohoda na čerpaní náhradného voľna a za túto prácu nadčas jej náhrada nebola vyplatená. Preplatenie nadčasov nemôže byť viazané na to, či to generálny riaditeľ schváli, keďže na ich preplatenie má zamestnanec právny nárok, ak sa explicitne výslovne nedohodne so zamestnávateľom na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas. Žalovaná mala vedomosť z pozície mzdovej účtovníčky, že aj THP pracovníkom bola vyplácaná náhrada za prácu nadčas, pracovníčkam v laboratóriu, ako aj pracovníčkam v jedálni.

41. Žalovaná v konaní preukázala predloženým dochádzkovým listom (na čl. 79 súdneho spisu) ako pracovala u žalobcu od 5. apríla do 8. apríla 2021, kedy vznikol sporný nadčas. Pracovala pri dennom pracovnom fonde 7,5 hod.. Tento listinný dôkaz nebol spochybnený žalobcom. Dňa 1.4. bol pracovný deň a žalovaná odpracovala 9,5 hodín, a nadčas mala 2 hodiny, ktoré si nežiadala preplatiť. Dňa 2.4. bol štátny sviatok. Dňa 5.4. bol taktiež štátny sviatok, kedy žalovaná spracovávala mzdy dohodárov a odpracovala 11 hodín, nadčas zostal 3,5 hod.. Mzdy dohodárov dostala dňa 1.4. o 15.00 hod, spracovávala PN, paragrafy, neprítomnosti v práci, dovolenky, náhradné voľná a žiadosti o zmenu údajov v dochádzke. Dňa 6.4. dostala podklady od ostatných zamestnancov, o nadčasov a vyplácania prémií a to vykonávala od 6.4. do 8.4.. Odpracovala za deň 6.4. 11 hodín, s nadčasom 3,5 hodín. Dňa 7.4. odpracovala 11,25 hod. s nadčasom 3,75 hodín, ale žiadala o preplatenie 3,5 hod.. Dňa 8.4. odpracovala 12,5 hodín, s nadčasom 5 hodín. Dňa 9.4. odpracovala 10 hodín, s nadčasom 2,5 hodiny, ktorý si nežiadala preplatiť. Pracovala aj dňa 9.4., kedy už museli odísť prevodné príkazy na účet zamestnancov, lebo 12.4. už museli byť na účte. V súhrnne mala 15,5 hodín nadčasov od 5.4.do 8.4.2021. Povolenie od žalobcu na vykonanie nadčasov bolo udelené v dňoch od 5.4. do 8.4. vrátane. Nepochybne žalovaná mala vyrobené nadčasy v rozsahu 15,5 hodín so súhlasom zamestnávateľa, za neexistencie vyššie uvádzanej dohody o čerpaní náhradného voľna.

42. Ku koncu mesiaca apríl 2021 mala žalovaná evidovaných už 107 nadčasových hodín, ktoré nemala preplatené a za ktoré mala čerpať náhradné voľno. Uvedené vyplýva zo stavu dochádzky za mesiac apríl 2021. Preto nemala žalovaná záujem pracovať nadčasy, ak by sa jej mal navýšiť stav nadčasových hodín, ktoré už nemala šancu vyčerpať formou náhradného voľna. V dňoch 19.4. a 20.4.2021 čerpala žalovaná dovolenku ešte za r. 2020 a teda nemala vyčerpanú starú dovolenku. Žalovaná akceptovala výhradu žalobcu spočívajúcu v tom, že za bežných okolností je pondelok pracovným dňom a teda, ak v danom prípade dňa 5.4.2021 bol Veľkonočný pondelok, teda štátny sviatok, tak sa pracovná doba 7,5 hodín pripadajúca na tento pondelok započítala do mesačného fondu pracovného času za mesiac apríl, spolu 165 hodín. Keďže žalovaná vo Veľkonočný pondelok pracovala, bol jej okrem mzdy vyplatený aj príplatok 100 % za prácu vo sviatok, teda nešlo o prácu nadčas, ak žalovaná vo Veľkonočný pondelok odpracovala 7,5 hodiny, ktoré sú súčasťou pracovného fondu. Aj keď žalovaná vo Veľkonočný pondelok pracovala 11 hodín, o prácu nadčas z týchto odpracovaných hodín sa jedná iba o 3,5 hodiny, ktoré odpracovala nad rámec fondu pracovného času pripadajúceho na tento deň. Celková práca nadčas, ktorú žalovaná vykonala v mesiaci apríl 2021, tak nebola v rozsahu 23 hodín (keďže 7,5 hodiny z toho pripadá na fond pracovného času za Veľkonočný pondelok), ale iba v rozsahu 15,5 hodín.

43. Súd poukazuje aj na situáciu u žalobcu, že žalovaná bola na každomesačnú nárazovú prácu sama a žalobca ako zamestnávateľ nemal vyriešenú ani situáciu, keby žalovaná vypadla z práce pre práceneschopnosť, alebo inú situáciu, čo svedčilo aj o zodpovednosti voči svojim zamestnancom.

44. Čo sa týka argumentácie žalobcu týkajúca sa popierania práce nadčas, že bolo povinnosťou žalovanej si po výplatnom termíne skrátiť pracovnú dobu, keďže mala pružný pracovný čas, súd uvádza, že uvedená argumentácia nemá oporu v a ani nebolo v konaní preukázané, že by sa žalobca so žalovanou takýmto spôsobom dohodol. Žalovaná mala za bežných okolností plnú pracovnú náplň aj po výplatnom termíne a do výplatného termínu boli také podmienky, aké boli, nie vinou zamestnankyne.

45. Keďže žalovanej za mesiac apríl 2021 vznikol nárok na náhradu za prácu nadčas a v konaní bolo tvrdené a zároveň preukázané, že jej vznikol nárok na náhradu mzdy, súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca prezumované a z uvedených dôvodov preto súd žalobe nevyhovel.

46. Súd nemal dôvod vykonávať ďalšie dokazovanie, keďže po skutkovej stránke bolo preukázané schválenie výkonu práce nadčas pre žalovanú pre mesiac apríl 2021 a žalovaná taktiež preukázala, že takáto situácia sa opakovala každý mesiac počas celého pracovného pomeru a následne po nariadení výkonu práce nadčas bol neustále podávaný aj návrh zo strany žalovanej na preplatenie nadčasov v určitom rozsahu, s čím žalobca súhlasil. Pre prijaté závery boli irelevantné skutočnosti týkajúce sa toho, že zamestnávateľ mal obavy, že bude žalovaná podávať podnety na Inšpektorát práce, keďže samotným svojím postojom a to iba jednou zamestnankyňou pre spracovanie miezd pre 400 zamestnancov mal zamestnanú iba jednu osobu. Taktiež bolo irelevantné dokazovanie týkajúce sa tvrdenia žalobcu o vytváraní nadčasov umelo žalovanou a vysedávania v práci. Preto ďalšie dokazovanie zamietol ako nehospodárne.

47. Súd taktiež ex offo posúdil včasnosť podania žaloby v prekluzívnej lehote 2 mesiacov v zmysle ust. s tým, že žaloba bola podaná na súd dňa 25.6.2021, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 10.6.2021. Je zrejmé, že žaloba bola na súd podaná včas.

48. Taktiež súd zistil, že žalovaná po tom, čo sa oboznámila so skutočnosťou nevyplatenia mzdy za nadčasy ku dňu 27.5.2021- 27.6.2021, do jedného mesiaca, dňa 10.6.2021 účinne okamžite skončila pracovný pomer, teda včas. Podľa čl. V., bod 5.2. Pracovnej zmluvy splatnosť mzdy bola dohodnutá pozadu za mesačné obdobie a to v najbližšom výplatnom termíne v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po uplynutí prísl. kalendárneho mesiaca, za ktorý sa mzda alebo náhrada mzdy vypláca. Výplatným termínom sa rozumie 12. deň prísl. mesiaca kalendárneho mesiaca. Ak tento deň pripadne na deň pracovného pokoja, zamestnávateľ sa zaväzuje vyplatiť zamestnancovi mzdu a náhradu mzdy najbližší predchádzajúci pracovný deň. Spolu s výplatou za mesiac apríl 2021 mala byť vyplatená mzda za prácu nadčas a to v lehote do 12.5.2021. V tejto lehote žalovanej zo strany zamestnávateľa mzda za prácu nadčas v mesiaci apríl 2021 nebola vyplatená a nebola jej vyplatená ani v lehote 15 dní po uplynutí jej splatnosti, teda do 27.5.2021.

49. Žaloba preto nebola dôvodná.

50. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

51. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. V konaní bola úspešná žalovaná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu, preto súd rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

53. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.