Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-1-2011.pdf
PDF · 157.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-10Ro/1551/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobcu KOSIT a.s. so sídlom Rastislavova 98, Košice, IČO: 36 205 214, zastúpený IURISTICO s.r.o. Cimborkova 13, Košice, proti žalovanému P. A.Q., J.. X.X.XXXX, G. J. S., Q. XX zastúpeného JUDr. Ivanom Jurčišínom, advokátom, Mlynská 26, Košice, v konaní o zaplatenie 2.260,04 eur s prísl.
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.260,04 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 25.7.2009 do zaplatenia, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca má voči žalovanému právo na plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.10.2010 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 2.260,04 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 25.7.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako jeho zamestnanec - vodič dňa 6.11.2008 počas pracovnej zmeny utrpel závažný pracovný úraz. K tomuto došlo v areáli prevádzky triedenia odpadov, kedy pri prejazde ľavotočivou zákrutou sa žalovaným vedené vozidlo IVECO STRALIS s naloženým kontajnerom prevrátilo na pravú stranu, v dôsledku čoho žalovaný utrpel poranenia hlavy a pravého ramena a zároveň došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu. Kabína vozidla bola poškodená v takom rozsahu, že bola nutná jej výmena. Udalosť bola prešetrená inšpektorátom práce v Košiciach, ktorý aj na základe názoru súdneho znalca Ing. Z. S., K.. vyjadreného v znaleckom posudku č. 119/2008 v protokole konštatoval, že zo strany žalobcu - zamestnávateľa nebolo zistené porušenie bezpečnostných predpisov. Zo strany žalovaného došlo k porušeniu § 12 ods. 1 písm.a) zákona č. 124/2006 Z.z. o zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v nadväznosti na 7.27 - „nebezpečenstvo návodu na obsluhu zdvíhacieho zariadenia MULTILIFT LHZ 260. 56“ v tom, že žalovaný neskontroloval, či je kontajner dobre umiestnený a či sú zámky zaistené. Súdny znalec vyslovil záver, že kontajner nebol na nosič pripevnený v plnej miere, preto došlo k pohybu kontajnera a k uvoľneniu pravého profilu I zo zadnej pravej príchytky. Bolo povinnosťou žalovaného ako vodiča skontrolovať správnosť umiestnenia a zaistenia kontajnera. Opravu vozidla vykonala spoločnosť S. N..V..Q.., ktorá za opravu vyúčtovala sumu 19.079,06 eur. Žalobca poukázal na § 186 ods. 1, ods. 2 Zákonníka práce a nakoľko priemerný mesačný zárobok žalovaného pred škodovou udalosťou činil 565,01 eura, požadoval titulom náhrady škody štvornásobok tejto mzdy, čo predstavuje 2.260,04 eur. Žalobca si nárok na náhradu škody voči žalovanému uplatnil listom zo dňa 9.7.2009. Žalovaný zodpovednosť za škodu neuznal a škodu odmietol uhradiť. Z dôvodu omeškania žalovaného so splnením peňažného záväzku tiež žalobca požadoval zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení listu žalovaného, ktorým žalobcovi oznámil, že škodu odmieta uhradiť.
2. Na preukázanie tvrdení v žalobe žalobca predložil pracovnú zmluvu zo dňa 21.8.2017 a dodatky k nej, protokol Inšpektorátu práce Košice č. IKO-26-40-2.3/P-J3-08 zo dňa 23.1.2009, znalecký posudok č. 119/ 2008 súdneho znalca F.. Z. S., K.. zo dňa 10.12.2008, faktúru spoločnosti MAŠAT s.r.o. č. 900012, potvrdenie mzdovej učtárne za dňa 17.6.2009 a uplatnenie nároku na náhradu škody - korešpondencia za žalovaným.
3. Pracovnoprávny pomer žalovaného a žalobcu v čase dopravnej nehody vyplýva z predloženej pracovnej zmluvy zo dňa 21.8.2007 a dohôd o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.11.2007 a 22.2.2008. Žalovaný bol zamestnancom žalobcu od 22.8.2007, pracoval ako vodič s miestom výkonu práce H.. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 29.2.2008 a následne do 31.3.2009.
4. Z protokolu Inšpektorátu práce Košice č. F.-XX-XX-X.X/P-Z.-XX zo dňa 23.1.2009 vyplýva, že dňa 6.11.2008 približne v čase o 13:30 hodine došlo v areáli žalobcu na prevádzke triedenia odpadov H.-G. k závažnému pracovnému úrazu zamestnanca - žalovaného. Postihnutý dňa 6.11.2008 v čase o 05:48 hod. nastúpil v sídle firmy do práce, u dispečera si prevzal rozpis s denným rozvrhom práce a prevzal si vozidlo značky IVECO STRALIS, ev. č. H. XXX P., ktorého súčasťou je nadstavba na prepravu kontajnerov MULTILIFT LHZ XXX.XX P.-Q.-J. (ďalej len „kontajnerový nosič“) a prázdny oceľovoplechový kontajner typu Abroll - otvorený. Postihnutý začal vykonávať pridelenú prácu. Približne v čase o 12.50 hod. sa s naloženým kontajnerom presúval z nakládky na Bielocerkevskej ulici v Košiciach do prevádzky triedenia odpadov H. - G., kde mal kontajner vyložiť. Tesne pred vykládkou kontajnera už v areáli prevádzky triedenia odpadov pri prejazde ľavotočivou zákrutou došlo k prevráteniu motorového vozidla, ktoré sa s naloženým kontajnerom prevrátilo na pravú stranu vozidla. Pri prevrátení vozidla došlo k nárazu postihnutého o kabínu vozidla, pričom si poranil hlavu a pravé rameno. Vyšetrovaná udalosť bola závažným pracovným úrazom v zmysle § 17 ods. 4 písm.a) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zdrojom úrazu bolo motorové vozidlo IVECO STRALIS D..Č.. H. XXX P.. Príčinou úrazu bolo porušenie predpisov a zásad bezpečnej práce. Pracovná zmena, v ktorej sa stal úraz, začína o 6.00 hod. a končí o 18.30 hod., postihnutý odpracoval celkom 7,30 hod. Postihnutý utrpel viacnásobné poranenia. Výsledok merania hladiny alkoholu v krvi bol 0,00MG/L. Miestom úrazu bola spaľovňa odpadov Košice, prevádzka H.-G., pri nerizikovom charaktere práce. Postihnutý uviedol, že sa nepamätá na okolnosti, ktoré sa v deň nehody stali, priamym svedkom udalosti nikto nebol. Postihnutý absolvoval vstupné školenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a následne periodické školenie pre obsluhovateľov ZZ
- ramenné a hákové nakladače KO. Postihnutý je podľa posudku o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na výkon činnosti vodiča zo dňa 27.8.2008 spôsobilý na výkon tejto činnosti. Motorové vozidlo IVECO STRALIS, D..Č.. H. XXX P., bolo dňa 16.6.2008 podrobené technickej aj emisnej kontrole so záverom, že vozidlo je na premávku na pozemných komunikáciách spôsobilé. Zdvíhacie zariadenie MULTILIFT LHZ 260.56 FP-O-N podľa záznamu o odbornej prehliadke/ skúške zdvíhacieho zariadenia zo dňa 17.12.2007 je spôsobilé prevádzky. Kontajner v čase udalosti bol naložený odpadom dreva a hliny s hmotnosťou cca 14,22 ton, nosnosť nebola prekročená. Podľa návodu na obsluhu kontajnerového nosiča sa kontajner na vozidlo zaisťuje úchytným hákom na prednom čele kontajnera a hydraulickým zámkom, ktorý blokuje kontajner proti posunu do strán, ovláda sa spínačom z kabíny vozidla, pričom ak nie je hydraulický zámok kontajnera zatvorený, svieti červené svetlo - kontrolka . Povinnosťou vodiča je, predtým ako naštartuje a odíde, skontrolovať či kontajner je dobre umiestnený a či sú zámky uzatvorené. Z fotodokumentácie, ktorá bola zhotovená zamestnávateľom bezprostredne po prevrátení vozidla, vidieť, že kontajner bol oddelený od hydraulického zámku, kontajner bol zaistený len úchytným hákom na prednom čele kontajnera. Na spodnej strane kontajnera (profil I) vidieť farebne odlišný odtlačok vrchnej časti konštrukcie hydraulického zámku. (farba odpovedajúca farbe konštrukcie hydraulického zámku
- červená).
Zamestnávateľ po nehode zabezpečil vykonanie odbornej prehliadky a skúšky zdvíhacieho zariadenia MULTILIFT LHZ 260.56 FP-O-N, podľa záznamu o odbornej prehliadke / skúške zdvíhacieho zariadenia zo dňa 14.11.2008 bolo zistené poškodenie ovládača pre hydraulickú ruku (ovládač v kabíne vozidla), zdvíhacie zariadenie je spôsobilé prevádzky.
Podľa sledovacieho systému GPS nainštalovaného v motorovom vozidle, žalovaný v čase 12:44:56 vykonával manipuláciu s nadstavbou H., koniec manipulácie bol v čase 12:47:06 hod. (snímač sníma polohu ramena nadstavby, nie hydraulický zámok). Žalovaný sa potom s vozidlom presunul do areálu žalobcu, prevádzky triedenia odpadov H.-G.. Rýchlosť vozidla v čase nehody pri prejazde ľavotočivou zákrutou t.j. približne o 13:30:51 hod. bola 16 km/hod. Vnútropodniková komunikácia, po ktorej šiel žalovaný s vozidlom, je asfaltová a v mieste, kde prechádzal ľavotočivou zákrutou, je ľavá časť povrchu vozovky v jazdnom koridore vyššia o 25 - 30 cm. Protokol poukazuje na závery znaleckého posudku vypracovaného Ing. Z. S., PhD. na žiadosť žalobcu. Zo záveru znaleckého posudku, na základe analýzy nehodového deja a technicky prijateľných simulácií pohybu vozidla vyplýva, že:
- v prípade, ak by sa nosič kontajnerov pohyboval v nehodovom úseku vozovky s naloženým kontajnerom podľa uvedených skutočností t.j. počiatočnou rýchlosťou medzi 22,0 až 24,0 km/h, ktorá by bezprostredne pred prevrátením bola 17,0 až 19,0 km/h a pokiaľ by kontajner, ktorý viezol, nebol pripevnený, je technicky prijateľné, že by došlo k prevráteniu vozidla následkom pohybu kontajnera pri prejazde ľavotočivou zákrutou na naklonenej vozovke
- v prípade, ak by sa nosič kontajnerov pohyboval v nehodovom úseku vozovky s naloženým kontajnerom podľa uvedených skutočností t.j. počiatočnou rýchlosťou medzi 22,0 až 24,0 km/h, ktorá by sa v priebehu jeho pohybu ani neznížila, pokiaľ by kontajner, ktorý viezol bol pripevnený, je technicky prijateľné, že by nedošlo k prevráteniu vozidla následkom pohybu kontajnera pri prejazde ľavotočivou zákrutou na naklonenej vozovke
- na základe vyhodnotenia stôp na kotviacich prvkoch nosiča a kontajnera súdny znalec pokladá za technicky prijateľný záver, že kontajner nebol na nosič pripevnený v plnej miere, nakoľko jeho ľavá zadná príchytka nebola zachytená v profile I kontajnera; v dôsledku toho došlo k pohybu kontajnera a k uvoľneniu pravého profilu I zo zadnej pravej príchytky. Žalovaný pri prerokovaní obsahu protokolu dňa 23.1.2009 uviedol, že so závermi znalca nesúhlasí, nakoľko s vozidlom prešiel trasu cca 20 km bez závad a vozidlo bolo zaistené, čo kontroloval. Znalecký posudok považoval za účelový. Podľa inšpektorátom práce zistených nedostatkov zo strany žalovaného došlo v príčinnej súvislosti s udalosťou k porušeniu § 12 ods.1 písm.a) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v nadväznosti na bod 7.27 - „Nebezpečenstvo“ návodu na obsluhu zdvíhacieho zariadenia MULTILIFT LHZ 260.56 v tom, že neskontroloval, či je kontajner dobre umiestnený a či sú zámky zaistené. Zo strany žalobcu ako zamestnávateľa nebolo zistené porušenie bezpečnostných predpisov.
5. Znalec Ing. Z.Á. S., K.. v znaleckom posudku č. 119/2008 za bezprostrednú príčinu vzniku dopravnej nehody považoval pohyb neupevneného kontajnera následkom pohybu vozidla pri prejazde ľavotočivou zákrutou a šikmej vozovke, ktorej uhol sklonu smeroval k vonkajšej strane zákruty. Závery znaleckého posudku sú súčasťou protokolu inšpektorátu práce a sú uvedené v predchádzajúcom bode odôvodnenia.
6. Faktúrou č. 900012 zo dňa 17.6.2009 vyúčtovala spoločnosť MAŠAT s.r.o. žalobcovi náklady za prekládku kabíny na poškodenom vozidle vo výške 19.079,06 eur. Zaplatenie uvedenej sumy žalobca preukázal výpisom z účtu zo dňa 24.6.2009.
7. Z potvrdenia oddelenia PaM žalobcu zo dňa 17.6.2009 vyplýva, že žalovaný dosiahol za obdobie od 1.7.2008 do 30.9.2008 priemerný hrubý mesačný zárobok v sume 565,01 eur.
8. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Odmietol zodpovednosť za uvedenú nehodu, keďže ku škode nedošlo v dôsledku porušenia jeho pracovných povinností, ale z dôvodu technickej vady vozidla resp. prepravovaného kontajnera, ktorú nemohol ovplyvniť. So závermi znaleckého posudku Ing. Z. S., PhD. nesúhlasil a považoval ho za účelový, pretože bol vypracovaný na žiadosť zamestnávateľa. Závery znalca považoval za značne nelogické. Pretože inšpektorát práce vychádzal z uvedeného znaleckého posudku, bez bližšieho preskúmania okolností nehody, nie je možné akceptovať ani jeho závery. Poukázal na ust. § 191 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá. O škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, sa mal zamestnávateľ dozvedieť najneskôr zo znaleckého posudku zo dňa 10.12.2008, no k výzve na náhradu škody došlo až listom zo dňa 9.7.2009. Uplatnený nárok považoval za neodôvodnený a žalobu navrhol zamietnuť.
9. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 24.3.2011, v ktorom poukázal na výsledky vyšetrovania Inšpektorátu práce a znalecký posudok súdneho znalca Ing. Z. S., PhD., z ktorých mal za preukázané, že ku škode na vozidle došlo výlučne v dôsledku porušenia predpisov o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany žalovaného. Závery inšpektorátu práce a súdneho znalca sú podľa žalobcu jednoznačné a žiadna technická vada vozidla resp. prepravovaného kontajnera nebola vyšetrovaním príčin nehody potvrdená. K tvrdeniu žalovaného, že závery súdneho znalca sú nelogické, pretože s kontajnerom prešiel trasu viac ako 30 km a až pred ukončením jazdy asi v rýchlosti 45 km/hod. sa vozidlo prevrátilo nabok a že k takému prevráteniu by určite došlo skôr, žalobca uviedol, že v predmetnom znaleckom posudku sú uvedené všetky skutočnosti, ktoré spôsobili prevrátenie vozidla, konkrétne to bol pohyb nepripevneného kontajnera pri prejazde ľavotočivou zákrutou na naklonenej vozovke. Tvrdenie žalovaného o riadnom skontrolovaní vozidla pred jazdou a pevnom uchytení kontajnera nebolo preukázané a nezodpovedajú tomu ani závery súdneho znalca. Ďalej žalobca zdôraznil, že inšpektorát práce vykonal na mieste samom dostatočné šetrenie. Uznal, že vyhotovenie znaleckého posudku si objednal žalobca, ale táto skutočnosť žiadnym spôsobom neovplyvnila vyšetrenie nehody a závery znalca. Žalobca vzhľadom na závažnosť úrazu a rozsah škôd na vozidle považoval za potrebné, aby boli dôkladne zistené príčiny nehody, čo bolo možné len na základe objektívneho posúdenia súdneho znalca z oblasti dopravy. K námietke žalovaného, že nedošlo k prerokovaniu požadovanej náhrady škody a oznámeniu do jedného mesiaca od zistenia škody a kto za ňu zodpovedá v súlade s § 191 ods. 2 Zákonníka práce, uviedol, že neprejednanie požadovanej náhrady v lehote ustanovenej v zákone nie je postihované preklúziou, nakoľko toto ustanovenie nie je uvedené v § 36 ods. 1 Zákonníka práce, a preto nedošlo k zániku práva žalobcu na náhradu škody. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 5.10.2011 žalobca uviedol, že k prejednaniu školy priamo so žalovaným nedošlo, nakoľko tento bol od úrazu práceneschopný a jeho práceneschopnosť trvala aj po skončení pracovného pomeru u žalobcu. Nárok na náhradu škody si žalobca uplatnil písomnou výzvou zo dňa 9.7.2009.
10. Žalovaný pred súdom dňa 26.10.2011 vypovedal, že u žalobcu bol zamestnaný ako vodič v rokoch 2007 - 2008. Dennodenne vykonával nakládku, ako aj nakládku kontajnerov a odvoz nakládky do spaľovne. Aj dňa 6.11.2008, kedy utrpel závažný pracovný úraz, bol v ranných hodinách u dispečera, ktorý mu zadal prácu. Mal ísť naložiť kontajner na ulicu G. I. H.. Keď tam prišiel, naložil naložený kontajner na nákladné motorové vozidlo, vyšiel z motorového vozidla a skontroloval správnosť umiestnenia a zaistenia kontajnera, všetko bolo v poriadku. Išiel do spaľovne v H. - G.. Keď tam došiel, odvážil náklad a šiel ho vysypať. Počas cesty sa nákladné motorové vozidlo s ním prevrátilo a naložený náklad sa vysypal. Tak utrpel závažný pracovný úraz a podľa žalobcu mu spôsobil škodu. S týmto ale nesúhlasil, nakoľko on si svoje povinnosti splnil, naložený náklad skontroloval a zaistenie kontajnera sa muselo uvoľniť počas jazdy. Jedine takto si vie vysvetliť túto situáciu, keďže k prevráteniu vozidla nedošlo počas jazdy, kedy mal 60 - 70 km rýchlosť za hodinu, ale až pred vykládkou. Popieral zavinenie na vzniku škody, ako aj jeho zodpovednosť, nakoľko z jeho strany neboli porušené žiadne predpisy, nemá o tom vedomosť. S nákladným motorovým vozidlom, s ktorým mal spôsobiť nehodu a škodu žalobcovi, jazdil od roku 2007. Počas doby zamestnania u žalobcu na motorovom vozidle nezistil žiadne technické vady, keďže sa ako vodič vždy zaujímal o technický stav motorového vozidla. Pri pracovnom úraze utrpel poranenie pravej ruky, v čase výpovede bol opäť zamestnaný ako vodič nákladného motorového vozidla. Žalovaný bol oboznámený s obsahom protokolu o vyšetrení príčin závažného pracovného úrazu zo dňa 23.1.2009. Pri pracovnom úraze si žalovaný poranil aj hlavu a mal výpadky pamäte, a to po dobu 2 - 3 týždne po úraze. Žalovaný nemal vedomosť, že by u žalobcu došlo k takejto pracovnej nehode. Žalovaný tiež uviedol, že bol poučený o bezpečnostných predpisoch zo strany žalobcu pri nástupe do zamestnania s tým, že bolo ešte viacej školení o bezpečnosti pri práci, presne si však nepamätá, kedy to bolo. Žalovaný bol tiež zo strany žalobcu poučený o zaobchádzaní s nákladným motorovým vozidlom a o upevňovaní kontajnera na nákladné motorové vozidlo, a to pri nástupe do zamestnania, ako aj v rámci školení absolvovaných a organizovaných zo strany žalobcu.
11. Podľa uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v H. zo dňa 4.2.2009 bolo trestné stíhanie začaté za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona zastavené, lebo tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že z vykonaných dôkazov, a to z výpovede svedka, poškodeného (žalovaného), ako aj z Protokolu
inšpektorátu práce v Košiciach bolo zistené, že zranenie, ktoré utrpel poškodený, nebolo zapríčinené cudzou osobou, a teda že skutok nie je trestným činom.
12. Žalovaný nesúhlasil so záverom vypracovaného znaleckého posudku, nakoľko podľa jeho názoru k poškodeniu a k uvoľneniu úchytu došlo, prípadne mohlo dôjsť až pri prevrátení nákladného motorového vozidla, keďže bol naložený nákladom o hmotnosti 12,5 tony. Z technického hľadiska namietal záver vypracovaného znaleckého posudku zo strany žalobcu a navrhol v konaní vykonať nové znalecké dokazovanie na zistenie príčiny nehody a vzniku pracovného úrazu s tým, že podľa žalovaného vznik pracovného úrazu spôsobilo naloženie kontajnera do plna, ktorý má výšku 3 metre, naklonená rovina terénu, následný posun ťažiska a preklopenie vozidla s tým, že dopravná nehoda nastala nerovnosťou terénu, na ktorý žalovaného poslal žalobca.
13. Na základe uznesenia súdu bolo v konaní nariadené znalecké dokazovanie z odboru cestná doprava, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave a za znalca bol ustanovený Ing. Z. V., ktorý v znaleckom posudku č. 12/2012 zo dňa 7.2.2012 v plnej miere súhlasil so závermi znalca Ing. Z. S., K.. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že príčinou vzniku dopravnej nehody z technického hľadiska bolo prevrátenie prevážaného kontajnera do pravej strany v ľavotočivej zákrute s opačným spádom vozovky v dôsledku zaisťovacím hydraulickým mechanizmom neupevneného ľavého I nosného profilu kontajnera. Do pravej strany padajúci kontajner vo svojej prednej časti pevne spojený s nákladným vozidlom hákom zdvíhacieho zariadenia stiahol na pravú stranu taktiež nákladné motorové vozidlo. Správne osadený kontajner na nosnom podvozkovom ráme nákladného vozidla za účelom prepravy je správne uchytený v troch pevných bodoch:
- hákom zdvíhacieho zariadenia v centre prednej hornej časti kontajnera
- ľavou príchytkou zaisťovacieho hydraulického mechanizmu vozidla o nosný I profil kontajnera
- pravou príchytkou zaisťovacieho hydraulického mechanizmu vozidla o nosný I profil kontajnera. Na nosnom podvozkovom ráme nákladného vozidla osadený a na ľavej strane chybne zabezpečený kontajner bol k vozidlu upevnený len v dvoch bodoch - predným hákom zdvíhacieho zariadenia a pravou príchytkou zaisťovacieho hydraulického mechanizmu. Predný hák zdvíhacieho zariadenia zabezpečoval pri preprave kontajner predovšetkým proti jeho posunutiu v pozdĺžnom smere. Pravá príchytka zaisťovacieho hydraulického mechanizmu vozidla zabezpečovala stabilnú pozíciu pre pravý nosný profil kontajnera, aby nedošlo k bočnému posunutiu kontajnera do pravej strany resp. prevráteniu kontajnera do pravej strany pri miernejších ľavotočivých zákrutách na rovnom povrchu priečneho profilu vozovky, ktoré sa na trase nachádzali. Nakoľko na celom zaznamenanom úseku trasy z ulice G. I. H. do spaľovne odpadov sa nenachádza ľavotočivá zákruta s tak nízkym polomerom ako je v mieste dopravnej nehody, ktorá by súčasne vykazovala tak výrazný opačný priečny sklon vozovky, z mohlo uvedené nákladné motorové vozidlo prejsť celú pôvodnú trasu bez toho, aby na ľavej strane príchytkou nezaistený kontajner zostal na pôvodnom mieste nosného rámu podvozkovej časti nákladného vozidla. Bez toho, aby nebol kontajner riadne zachytený multifunkčným zdvíhacím zariadením vozidla nie je vôbec technicky možné, aby bol kontajner na nosný rám vozidla vyzdvihnutý a uložený. O tom, že kontajner bol riadne zachytený multifunkčným zdvíhacím zariadením vozidla svedčí aj skutočnosť, že v ľavotočivej zákrute v mieste dopravnej nehody sa na pravú stranu neprevrátil len kontajner, ale práve cez riadne zachytený hák multifunkčného zdvíhacieho zariadenia vozidla tento stiahol a prevrátil na pravú stranu aj samotné nákladné motorové vozidlo. Ak by bol kontajner na nosný rám vozidla aj ľavou príchytkou zaisťovacieho hydraulického mechanizmu správne zachytený, za rovnakých adhéznych podmienok suchej vozovky, za priečneho sklonu vozovky, aký sa nachádzal na mieste dopravnej nehody, pri rovnakom polomere ľavotočivej zákruty by rýchlosť pri ktorej sa vozidlo začne prevracať bola v rozmedzí 32,2 km/hod. až 35,4 km/hod. Z technického hľadiska by nebolo prijateľné tvrdenie, že miesto vzniku dopravnej nehody neovplyvnilo prevrátenie vozidla do pravej strany. V akejkoľvek zákrute vznikajú odstredivé sily, ktoré však sú pri technicky primeranej rýchlosti prejazdu vozidla zákrutou menšie ako adhézne sily vznikajúce medzi vozovkou a pneumatikami, ktoré udržia vozidlo v priamom smere prejazdu zákrutou bez vzniku šmyku, resp. bez snahy vozidla o prevrátenie sa. Taktiež opačný priečny sklon vozovky mal čiastočný vplyv na počiatok prevracania sa nezaisteného kontajnera, ktorý stiahol aj nákladné vozidlo do pravej strany. Vodič je však povinný prispôsobiť vedenie vozidla stavu a povahe vozovky. Znalec súčasne poznamenal, že nedeliteľnou časťou priestoru, ktorým sa mal možnosť vodič s vozidlom pohybovať, je za 6,5 m širokou asfaltovou vozovkou s opačným priečnym sklonom vpravo
ďalšia asfaltová plocha, ktorá je vodorovná t.j. bez spádových pomerov, ktorá bola v čase dopravnej nehody voľná. Prejazdom do ľavej strany cez uvedenú vodorovnú asfaltovú plochu by sa čiastočne zväčšil polomer ľavotočivej zákruty a pri nízkej prejazdovej rýchlosti v rozmedzí 16 km/hod. je technicky prijateľné, že aj na ľavej strane nezabezpečenej ľavej príchytke zaisťovacieho hydraulického mechanizmu by nebolo došlo k prevráteniu kontajnera a následne nákladného vozidla. Na mieste trasy vozidla podľa záznamu GPS sa ďalšie miesto s vyšším (opačným) sklonom vozovky a súčasne s obdobne malým polomerom ľavotočivej zákruty nenachádzalo. Prvky bezpečnostnej signalizácie multifunkčného zdvíhacieho zariadenia nesignalizujú, či je kontajner zachytený. Prvky bezpečnostnej signalizácie na ovládači ovládanom vodičom signalizujú len vysunutie prvkov slúžiacich k zachyteniu kontajnera. Na preverenie, či je kontajner riadne zachytený zdvíhacím zariadením nepostačujú len prvky bezpečnostnej signalizácie multifunkčného zdvíhacieho zariadenia, ale je tiež nevyhnutne nutné fyzickou obhliadkou zistiť, či došlo aj k správnemu zachyteniu kontajnera.
14. Žalovaný so závermi znalca ustanoveného súdom nesúhlasil. Považoval ich za nepreskúmateľné a neakceptovateľné. Tvrdil, že znalec sa slepo pridržiaval znaleckého posudku Ing. Z. S., PhD. a názormi žalovaného ohľadom vzniku a príčin dopravnej nehody sa nezaoberal. Žiadal preto o vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania.
15. Súdom ustanovený znalec Ing. Z. V. v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 12.2.2015 dôrazne poprel “slepé pridržiavanie sa“ predchádzajúceho znaleckého posudku. Bolo jeho povinnosťou vyjadriť sa k uvedenému znaleckého posudku, avšak ním vykonané šetrenie na trase jazdy, lokalizácia a obhliadka na mieste dopravnej nehody, ako aj stavba ním podaného znaleckého posudku svedčí o spôsobe, akým dospel k technickým záverom uvedeným v ním podanom znaleckom posudku. Základný dôkaz o príčine a vzniku dopravnej nehody - prevrátení nákladného motorového vozidla s kontajnerom bol zabezpečený priamo na mieste dopravnej nehody, a to detailnou fotodokumentáciou výrazného oteru červenej farby na vonkajšej ploche zaoblenia ľavej príchytky zaisťovacieho hydraulického mechanizmu a tiež výraznej oterovej stopy červenej farby na spodnej časti ľavého I profilu
- ľavého nosníka kontajnera.
16. Uznesením súdu zo dňa 17.4.2012, v spojení s uzneseniami zo dňa 10.5.2012 a 11.2.2014 bolo na návrh žalovaného nariadené kontrolné znalecké dokazovanie. Zo záverov ustanoveného znalca Ing. Q. E. v znaleckom posudku č. 4/2014 zo dňa 29.2.2014 vyplýva, že príčinou prevrátenia vozidla s kontajnerom bol nesprávne uchytený kontajner vo vodiacich I profiloch na vozidle, konkrétne na ľavej strane v smere jazdy vozidla. Príchytka neprichytila I profil z hornej časti, ale spodná hrana I profilu na kontajnery ležala na hornej časti príchytky, o čom svedčia stopy po červenej farbe, ktorou je nalakovaný rám na vozidle. Riešenia a závery znalcov v predchádzajúcich znaleckých posudkoch považoval za správne. Tvrdenie žalovaného, že príčinou nehody je, že vozidlo malo vysoko naložený kontajner a pri odbočovaní vľavo, keďže rozdiel medzi ľavou a pravou stranou vozidla je 30 cm, došlo k porušeniu ťažiska, je podľa znalca technický neprijateľné. Sklon v inkriminovanom úseku je 6% a z toho vyplýva rozdiel medzi ľavou stranou kolies a pravou stranou pri rozchode kolies 2,5 m a 15 m, a nie 30 cm. Neprijateľné je aj tvrdenie, že vplyvom vjazdu do sklonu sa porušilo ťažisko. Ak bude správne upevnený kontajner, ťažisko bude stále v pomyselnom bode ako na rovnej podložke, ale pribudne tam v dôsledku rozkladu síl aj sila, ktorá pôsobí axiálne. Tým, že kontajner nebol správne upevnený a jeho uloženie umožňovalo pohyb smerom vpravo v smere jazdy vozidla, tak vplyvom presunu kontajnera sa presunie vpravo aj jeho ťažisko.
17. Predložený kontrolný znalecký posudok považoval žalovaný za nepresvedčivý, nedôveryhodný a nepreskúmateľný. Uviedol, že podľa technického preukazu havarovaného vozidla IVECO STRALIS je výška vozidla 2555 cm a výška havarovaného kontajneru je 2400 cm, z čoho vyplýva, že výška vozidla s naloženým kontajnerom je 3600 cm. Ani jeden zo súdom ustanovených znalcov však podľa žalovaného s takouto výškou neuvažuje. Z oboch znaleckých posudkov nie je preskúmateľný údaj o váhe plne naloženého motorového vozidla s kontajnerom. Chýba tiež vážny lístok k tomuto motorovému vozidlu, ktorý je nutný pre výpočet ťažiska motorového vozidla. Ak znalci nemali zistenú váhu nákladu, ako aj celkovú váhu motorového vozidla s nákladom, nemohli správne určiť ťažisko havarovaného vozidla s kontajnerom. Znalci si pre výpočet výšky ťažiska nezabezpečili hodnoverný údaj o váhe nákladu, o výške kontajneru, o technickom zabezpečení kontajnera počas prepravy, o spôsobe jeho zaistenia, o signalizačnom zariadení a o ostatných technických pomôckach slúžiacich na bezpečnú prepravu naloženého
kontajnera. Tvrdil, že ak by kontajner nebol riadne uchytený, v kabíne vozidla by musela svietiť kontrolka o nesprávnom uchytení kontajnera a kontajner vzhľadom na jeho veľkú váhu by sa len zosunul a neprevrátil by celé auto. Keby ľavá zadná poistka kontajnera nebola zabezpečená, tak ako to tvrdia znalci, tým väčší by bol predpoklad, že spadne len kontajner a neprevráti sa celé vozidlo. Podľa jeho názoru k poškodeniu príchytky došlo pri prevrátení vozidla s kontajnerom, nakoľko príchytky byli namáhané na strih a ohyb. To, že vodič údajne riadne nezabezpečil uchytenie kontajnera, je podľa názoru žalovaného len domnienka znalcov. Ak by totiž bol kontajner na motorovom vozidle nesprávne prichytený, pri tak dlhej trase, ktorú vodič od miesta nákladky kontajnera do miesta nehody prešiel, by sa kontajner uvoľnil. Závery znalcov o nesprávnom uchytení považoval za nesprávne a technicky neprijateľné.
18. Žalovaný zdôraznil, že zamestnávateľ zodpovedá za stopercentný stav motorového vozidla a naloženého kontajnera. Podľa neho sa nedá vo veci urobiť seriózny znalecký posudok, keď chýba vážny lístok k plne naloženému kontajneru. Tiež podotkol, že znalec Ing. Juraj Regenda pri výpočte (strana 8 ZP) vychádzal z nízkeho kontajnera, t.j. z iných hodnôt, aké mal v skutočnosti hodnotiť, nakoľko podľa prílohy č.3 išlo o vysoký kontajner. Podľa teórie znalcov, že bola uvoľnená zadná ľavá príchytka, ktorá prichytávala kontajner k motorovému vozidlu, ak pravá príchytka by bola nefunkčná, náklad by sa musel zosunúť v prvej pravotočivej zákrute. Žalobca prešiel s týmto vozidlom s kontajnerom terén s mnohými zákrutami a náklad, kontajner sa mu nezošmykol. Tiež uviedol, že vozidlo má signalizáciu v kabíne motorového vozidla, ktorá signalizuje správne uchytenie kontajnera v motorovom vozidle, ak kontajner nie je uchytený, svieti červená kontrolka. Zo záznamu o dopravnej nehode i zo znaleckých posudkov nie je zrejmé, či pri prehliadke vozidla bola skontrolovaná spomínaná kontrolka, či bola funkčná a či svietila.
19. Vzhľadom na žalovaným uvedené námietky žalobca poukázal na skutočnosť, že vážny lístok (č.203761) bol súčasťou znaleckého posudku Ing. Z. S., PhD., a teda tento údaj mali k dispozícii všetci traja znalci. K namietanej výške kontajnera uviedol, že príloha č.3 znaleckého posudku Ing. Z. V. s kontajnerom Č..M. je fotodokumentáciou dopravnej nehody a príloha č.8 obsahujúca fotodokumentáciu vozidla slúži len ako ukážka ozrejmenia technológie správneho vytiahnutia a zaistenia kontajnera prostredníctvom zaisťovacieho hydraulického mechanizmu na nákladné vozidlo pre účel prepravy kontajnera, čo vyplýva aj z časti 3.3, str.5 znaleckého posudku. Znalec pri výpočte vychádzal z výšky kontajnera A56, čo predstavuje 2,40 m.
20. Žalovaný dňa 16.6.2016 predložil súdu odborné vyjadrenie - vyjadrenie prof. Ing. Š. N., U.. zo dňa 8.6.2016 k znaleckému posudku Ing. Z. V. M. F.. Q. Hybena. Podľa predmetného vyjadrenia znalec Ing. Z. V. nevzal do úvahy, že pri nezabezpečenom ľavom I profile kontajnera hrozilo posunutie kontajnera doľava (pri pohľade v smere jazdy) v pravotočivej zákrute. Mohlo by tak dôjsť k zosunutiu kontajnera z nosiča vozidla prípadne i k jeho prevráteniu spolu s vozidlom. Znalcovo tvrdenie, že oter na spodnej časti ľavého I profilu sa nachádza na mieste zodpovedajúcom polohe ľavej príchytky v zasunutej polohe, nezodpovedá skutočnosti. Obe miesta oteru si podľa názoru prof. N. neodpovedajú a svedčia skôr o ich dodatočnom vytvorení. Aby poloha miesta oteru na hornej časti príchytky odpovedala miestu oteru na spodnej časti I profilu, musela by byť poloha oteru na hornej zaoblenej ploche ľavej príchytky na jej najvyššej časti. Namietal tiež, že interval rýchlostí, pri ktorých sa vozidlo začne prevracať, je pre dve hodnoty polomeru zákruty R a výšky ťažiska HT odlišný od intervalu uvedeného v znaleckom posudku. Pri výpočte minimálnej rýchlosti, pri ktorej sa vozidlo s riadne zaisteným kontajnerom začne prevracať, je dôležitým parametrom výška HT spoločného ťažiska vozidla a kontajnera s nákladom v ňom. Táto však nie je v znaleckom posudku zdôvodnená. K znaleckému posudku Ing. Q. E. K.. N. uviedol, že tvrdenie znalca na str. 7 ZP, že: „K prevráteniu vozidla s kontajnerom došlo preto, že došlo vplyvom odstredivej sily k presunu ťažiska súpravy vľavo, a to preto, že bol nesprávne uchytený kontajner v ľavom I profile v smere jazdy vozidla príchytkou na ľavej strane“ , je nesprávne. K nehode došlo v ľavotočivej zákrute a vplyvom odstredivej sily by mohlo dôjsť len k posunu ťažiska vpravo. K tomu však dôjsť nemohlo, lebo príchytka na pravej strane bola podľa znalcov funkčná. Okrem toho upresnil, že by došlo len k posunu ťažiska posúvajúceho sa kontajnera, pričom ťažisko samotného automobilu (bez kontajnera) by sa neposúvalo. Aj ďalšie tvrdenie, že: „V pravotočivom oblúku by k tomu javu nedošlo“, je nesprávne. Práve v pravotočivej zákrute by sa kontajner pri nezabezpečenom ľavom I profile mohol posunúť doľava (po tom, čo by veľkosť odstredivej sily pôsobiacej na kontajner prekonala vplyv trecích síl medzi kontajnerom a vozidlom).
21. Prof. Ing. Š. N., CSc. je podľa zistenia súdu profesorom Katedry aplikovanej mechaniky a strojného inžinierstva, Technická univerzita Košice, s vedeckou orientáciou na modelovanie, numerickú simuláciu, analýzu a optimalizáciu mechanických a mechatronických sústav, modelovanie a optimalizáciu pasívnych, semiaktívnych a aktívnych sústav odpruženia a na kinematickú a dynamickú analýzu a optimalizáciu mechanizmov, robotov a manipulačných zariadení a na modelovanie a optimalizáciu riadených pohonových sústav.
22. Na podané odborné vyjadrenie reagoval žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 26.9.2016, v ktorom uviedol, že prof. N. síce namieta určité nepresnosti, avšak sám nepodáva žiadne iné relevantné vysvetlenia pre vznik dopravnej nehody, najmä nie také, ktoré by vylučovali zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu. Sám uvádza, že k posunu kontajnera môže dôjsť až potom, čo veľkosť odstredivej sily pôsobiacej na kontajner prekoná vplyv trecích síl medzi kontajnerom a vozidlom (nosičom). Počas jazdy mohlo dôjsť k čiastočnému posunu kontajnera smerom vľavo, a teda aj k uvoľneniu pravej príchytky, pričom tento záver robí Ing. S., K.. vo svojom znaleckom posudku. Ľavá príchytka má v hornej časti zaoblený tvar, pričom jej výbežok doprava, ktorým sa zachytáva ľavý I profil kontajnera, je o čosi kratší ako je hĺbka ľavého I profilu kontajnera. Zároveň ľavý I profil kontajnera je umiestňovaný tak, že nezasahuje cez ľavú príchytku, ale dosahuje sotva do jej polovice. Pri zaoblenom tvare ľavej príchytky je potom zrejmé, a to aj z fotodokumentácie znalcov, že ľavý I profil kontajnera presahoval nevyhnutne len nad zvažujúcu sa časť pravého výbežku ľavej príchytky (nepresahoval cez celú príchytku). Pri naklonenej rovine ľavého a pravého I profilu kontajnera oproti oblúku ľavej príchytky nikdy nedochádza (a nemôže dôjsť) k styku na najvyššom bode oblúka príchytky. Taká situácia by mohla nastať iba v prípade, ak by rovina ľavého a pravého I profilu kontajnera bola rovnobežná s rovinou príchytiek. Prevýšenie ľavej strany zdôraznené nesprávnym uložením kontajnera na ľavú príchytku, t.j. vyššie, než tomu má byť pri správnom uložení a jeho zistení, čo mohol a mal zabezpečiť a skontrolovať žalovaný, boli spolu so žalovaným spôsobenou nestabilitou sústavy jej neprepojením do jedného celku príčinou prevrátenia vozidla s kontajnerom. Podotkol, že pre zdôvodnenie výšky HT spoločného ťažiska vozidla a kontajnera sú v znaleckých posudkoch dostupné vstupné údaje. Tiež uviedol, že posun ťažiska kontajnera vpravo bol možný, a to napríklad po tom, ako sa kontajner najskôr mohol posunúť na vozidle (nosiči) vľavo v pravotočivej zákrute. Podľa znaleckého posudku vypracovaného Ing. Z.J. S., PhD. prebiehala dopravná nehoda komplikovanejšie. Kontajner bol z ľavej strany umiestnený vyššie než mal byť, ak by bol ukotvený ľavou príchytkou. Ľavotočivá zákruta, kde sa stala dopravná nehoda, bolo opačne klopená, pričom jej uhol smeroval k vonkajšej strane zákruty. Vozidlo bolo pri prechode zákrutou výrazne naklonené doprava, pričom vzhľadom na riadne neukotvenie kontajnera s vozidlom mali obe časti sústavy inú výšku ťažiska a nesený kontajner bol bez pevného spojenia s nosičom veľmi nestabilným prvkom sústavy. Po celý čas jazdy kontajner nebol pripevnený v plnej miere, nakoľko jeho ľavá zadná príchytka nebola zachytená v I profile kontajnera, v dôsledku čoho došlo k pohybu kontajnera a k uvoľneniu pravého profilu I zo zadnej pravej príchytky. Pravá príchytka bola vplyvom odstredivých síl pôsobiacich na kontajner, výrazne zvýšených naklopením vozidla a neukotvením kontajnera, deformovaná a pravá príchytka v čase uvoľnenia kontajnera vypáčila pravý I profil kontajner. Žalobca považoval predložené odborné vyjadrenie za nespôsobilé vyvrátiť závery troch súdnych znalcov.
23. Vzhľadom na skutočnosti zistené odborným vyjadrením mal žalovaný za to, že tieto nemožno odstrániť inak než kontrolným znaleckým posudkom, ktorý by vypracoval znalecký ústav. Navrhol preto nariadiť ďalšie znalecké dokazovanie a ustanoviť vo veci znalecký ústav. Najprv uviedol, že zloží preddavok na trovy znaleckého dokazovania, neskôr žiadal, aby tento zložil žalobca, pretože majetkové pomery žalovaného mu to neumožňujú.
24. S takýmto návrhom žalobca nesúhlasil, pričom poukazoval na závery troch podaných znal. posudkov, ktoré si neodporujú. Zo všetkých znaleckých posudkov vyplývajú vecne totožné závery. Predložené odborné vyjadrenie nie je znaleckým posudkom a prípadná rozpornosť medzi ním na jednej strane a znaleckými posudkami na druhej strane neumožňuje nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom. Nejde tiež o tak závažný prípad, ktorý by odôvodňoval potrebu osobitného
vedeckého posúdenia. Nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom je podľa jeho názoru právne neprípustné. Tiež uviedol, že z doteraz vykonaného znaleckého dokazovania vyplýva, že a) bezprostrednou príčinou dopravnej nehody bolo porušenie povinnosti žalovaného zabezpečiť riadne uchytenie kontajnera k nosiču a uskutočniť kontrolu tohto uchytenia b) k odtrhnutiu kontajnera od ťahača resp. prevráteniu vozidla s naloženým kontajnerom po trase od miesta nakládky až po vyskladnenie kontajnera nedošlo z dôvodu, že k dopravnej nehode došlo na mieste ľavotočivej zákruty, pričom táto zákruta bola opačne klopená a jej uhol smeroval k vonkajšej strane zákruty; vozidlo bolo pri prechode zákrutou výrazne naklonené doprava, pričom vzhľadom na riadne neukotvenie kontajnera s vozidlom mali obe časti sústavy inú výšku ťažiska a nesený kontajner bol bez pevného spojenia s nosičom veľmi nestabilným prvkom sústavy c) rozhodujúcou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo porušenie povinnosti žalovaným, d) bezpečnostný systém uchytenia kontajnera signalizoval iba vysunutie príchytiek na ťahači, nie však ich správne zapadnutie k profilom I kontajnera, čo mal vizuálne skontrolovať žalovaný Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že nie je ani vecne dôvodné nariaďovanie ďalšieho znaleckého dokazovania.
25. Žalovaný trval na nariadení znaleckého dokazovania znaleckým ústavom, pretože podľa jeho názoru prof. Segľa presne popísal závažné pochybenia znalcov Ing. Z. V. a Ing. Q. E., ktoré boli vypracované v nadväznosti na znalecké posudky Ing. Jána S., K.., ktoré sú nezlučiteľné s právom žalobcu na spravodlivý proces, nakoľko tieto posudky sú zavádzajúce, nedôveryhodné, z technického hľadiska neprijateľné, a teda nemôžu byť ani použité ako základ pre rozhodnutie sporu v predmetnej veci.
26. S účinnosťou od 1.7.2016 sa na konanie sporových strán pred súdom vzťahuje zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd podľa tohto predpisu postupuje aj v konaniach začatých pred účinnosťou tohto zákona (§ 470 ods.1 CSP).
27. Podľa ust. § 207 ods.1 veta prvá CSP ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca.
28. Návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom je prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore (§ 207 ods.3 CSP).
29. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie a kontrolné znalecké dokazovanie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Z.z., účinný do 30.6.2016, ďalej len „OSP“), a to v zmysle ust. § 127 OSP.
30. Súčasná právna úprava konania pred súdom (CSP) umožňuje nariadiť znalecké dokazovanie znaleckým ústavom len výnimočne, a to za podmienok uvedených v § 207 ods.3 CSP (obzvlášť závažný prípad vyžadujúci si osobitné vedecké posúdenie alebo ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore). V prejednávanej veci boli v konaní predložené tri znalecké posudky (dva nariadené súdom) z odboru cestná doprava, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, pričom závery znalcov si nerozporujú. Tieto závery síce boli sčasti spochybnené predloženým odborným vyjadrením, avšak závery znaleckých posudkov neboli vyvrátené. Nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania, a to znaleckým ústavom, ako to navrhoval žalovaný, je preto s poukazom na vyššie cit. ust. CSP neprípustné.
31. Súd má za to, že zistený skutkový stav je dostatočným pre rozhodnutie súdu vo veci samej, a to aj s poukazom na skutočnosť, že ide o individuálny pracovnoprávny spor, kde súd podľa § 319 CSP môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že od rozhodnutia v tejto veci sú závislé aj ďalšie nároky žalobcu z pracovného úrazu.
32. Pri vyhodnocovaní dôkazov súd v súlade s ust. § 191 ods.1 CSP postupuje podľa svojej úvahy a hodnotí každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo.
33. Súd v konaní skúmal, či je daná zodpovednosť žalovaného na náhradu škody tak, ako to vo svojom žalobnom návrhu tvrdil žalobca.
34. Podľa ust. § 179 ods.1 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z.z. v platnom znení) zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.
35. Podľa ust. § 186 ods.1, ods.2 veta prvá Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu.
36. Pri určení škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase vzniku škody (§188 Zákonníka práce).
37. Predpokladmi vzniku všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu je kumulatívne splnenie týchto predpokladov, a to 1. existencia pracovnoprávneho vzťahu, 2. protiprávny úkon, 3. vznik škody ako majetkovej, či nemajetkovej ujmy a 4. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 5. zavinenie Všetky tieto podmienky musia byť splnené súčasne, preto o vzniku zodpovednosti nemožno hovoriť, ak chýba ktorýkoľvek z týchto predpokladov.
38. Pracovnoprávny pomer žalovaného u žalobcu bol preukázaný pracovnou zmluvou a dodatkami k nej, pričom táto okolnosť nebola medzi stranami sporná. Ku škodovej udalosti došlo pri plnení pracovných úloh žalovaného u žalobcu.
39. Protiprávny úkon je také konanie, ktoré je v rozpore s povinnosťami vyplývajúcimi z pracovnoprávneho vzťahu a v rozpore s právnymi predpismi, ktoré sa na pracovnoprávny vzťah vzťahujú. Protiprávny úkon spočíva nielen v konaní, ale aj v opomenutí (zdržaní sa konania) tam, kde sa určité konanie vyžadovalo.
40. Existenciu protiprávneho úkonu a jeho zavinenie žalovaným mal súd za preukázanú znaleckými posudkami a závermi Inšpektorátu práce Košice, podľa ktorých žalovaný porušil § 12 ods.1 písm.a) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v nadväznosti na bod 7.27 - „Nebezpečenstvo“ návodu na obsluhu zdvíhacieho zariadenie MULTILIFT LHZ 260.56, pretože neskontroloval, či je kontajner dobre umiestnený a či sú zámky zaistené. Zo záverov všetkých troch znaleckých posudkov vyplýva, že bezprostrednou príčinou dopravnej nehody bolo nesprávne uchytenie kontajnera k nosiču, pripevnenie ktorého bol povinný skontrolovať žalovaný. Zo strany žalobcu nebolo zistené porušenie právnych predpisov. Motorové vozidlo i zdvíhacie zariadenie boli technicky spôsobilé prevádzky a žalobca si splnil svoju povinnosť voči žalovanému ohľadom školenia o zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
41. Podľa ust. § 12 ods.1 písm.a) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v neskoršom znení je zamestnanec povinný dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený.
42. Škoda je majetková ujma, ktorá je vyčísliteľná v peniazoch. Výšku spôsobenej škody žalobca zdokladoval predloženou faktúrou o oprave vozidla a dokladom o jej úhrade.
43. Nakoľko išlo o nedbanlivostné zavinenie škody zo strany zamestnanca - žalovaného, žalobca má v zhode s vyššie cit. ust. § 186 ods.2 Zákonníka práce nárok na náhradu škody maximálne vo výške štvornásobku priemerného mesačného zárobku žalovaného pred spôsobením škody, čo podľa potvrdenia žalovaného o príjme zodpovedá sume 2.260,04 eur, vychádzajúc z priemerného mesačného zárobku žalovaného pred škodovou udalosťou 565,01 eur.
44. Príčinná súvislosť predstavuje vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, čiže následkom určitého protiprávneho konania alebo opomenutia je škoda. Príčina súvislosť znamená priamy, bezprostredný vzťah príčiny a následku, pričom musí ísť o hlavnú, priamu a bezprostrednú príčinu škody. V danom prípade bolo nepochybne príčinou vzniku škody spôsobená dopravná nehoda.
45. V prejednávanej veci bolo sporným zavinenie žalovaného na dopravnej nehode. Súd vychádzal predovšetkým zo záverov vypracovaných znaleckých posudkov, ktoré považoval za dostatočne odôvodnené a presvedčivé. Znalec je osoba odborne spôsobila na zodpovedanie konkrétnych odborných otázok, preto súd, aj napriek určitému spochybneniu ich záverov predloženým odborným vyjadrením, považoval závery znalcov za jednoznačné a rozhodujúce pre určenie subjektu zodpovedného za škodovú udalosť. Žalovaný porušil svoju povinnosť skontrolovať upevnenie kontajnera. Opakované námietky žalovaného o nedostatočnej technickej dokumentácii, absencii vážneho lístka, rýchlosti motorového vozidla, nesignalizácii nesprávneho uchytenia kontajnera, nemožnosti prejsť s nesprávne uchyteným kontajnerom vzdialenosť, ktorú žalovaný prešiel, nesprávnom vypočítaní ťažiska vozidla atď. súd považoval za účelové v snahe oddialiť rozhodnutie súdu na základe záverov znaleckého dokazovania. Namietané okolnosti boli vysvetlené znalcami v predložených znaleckých posudkoch resp. z nich priamo vyplývajú. K prevráteniu vozidla s kontajnerom prispela aj povaha vozovky v mieste nehody, avšak vodič je povinný prispôsobiť svoju jazdu stavu a povahe vozovky (§ 3 ods.2 písm.a), § 15 ods.1 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, účinný v čase dopravnej nehody). Prípadné ďalšie znalecké dokazovanie by bolo v rozpore s hospodárnosťou konania a konaním súdu bez zbytočných prieťahov (čl.48 ods.2 Ústavy SR, čl.17 CSP).
46. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná. V konaní boli preukázané všetky podmienky zodpovednosti za škodu zamestnanca - žalovaného. Súd ho preto zaviazal nahradiť žalobcovi škodu v zákonom stanovenom limite t.j. vo výške 22.260,04 eur.
47. Žalovaný namietal, že žalobca neprerokoval so žalovaným náhradu škody tak ako mu to ukladá ust. § 191 Zákonníka práce.
48. Podľa ust. § 191 ods.1, ods.2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ. Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.
49. Aj keď nedošlo k prerokovaniu náhrady škody v zákonom stanovenej lehote, nesplnenie uvedenej povinnosti nespôsobuje zánik tohto práva, teda práva žalobcu na náhradu škody voči zamestnancovi,
nakoľko uvedené ustanovenie nie je uvedené v § 36 ods.1 Zákonníka práce taxatívne vymedzujúce prípady, kedy dôjde k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo.
50. Právo žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania z priznanej sumy vyplýva z ust. § 517 Občianskeho zákonníka.
51. V zmysle ust. § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní a ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
52. Listom zo dňa 9.7.2009 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie škody v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovaný žalobcovi listom zo dňa 22.7.2009 oznámil, že požadovanú náhradu škody neuhradí. Vychádzajúc z prevzatia uvedeného listu žalobcom dňa 24.7.2009, je zrejmé, že žalovaný bol v omeškaní so zaplatením škody dňa 25.7.2009, od kedy žalobca požaduje úroky z omeškania.
53. Výška úrokov z omeškania je určená ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom do 31.1.2013) , podľa ktorého je táto o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, čo v danom prípade činí 9 % z dlžnej sumy ročne (8 % + 1%).
54. Podľa § 232 ods. 2 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. V súlade so žalobným návrhom, v zhode s ust. § 232 ods. 3 CSP súd určil lehotu na plnenie 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
55. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.1 CSP).
56. Nakoľko žalobca bol úspešný v celom rozsahu žalovanej pohľadávky, bola mu priznaná náhrada trov konania v celom rozsahu odôvodnených, účelných a preukázaných výdavkov.
57. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§355 ods.1, § 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods.1 CSP). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).