Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-322-2017.pdf
PDF · 103.55 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/322/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého P. T. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava dieťaťa rodičov J. T. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v U. na U. XXX a X. X. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v U. na E. XX zastúpeného advokátkou JUDr. Viktóriou Kerekešovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Rožňave na Čučmianskej dlhej 7 v konaní o zmene úpravy styku o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 11.7.2017 č.k. 7P 379/2016-80 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 11.7.2017 č.k. 7P 379/2016-80 zmenil rozsudok Okresného súdu Rožňava z 3.11.2014 č.k. 5P 158/2013-140 vo výroku o úprave styku otca s maloletým P. T. nar. XX.X.XXXX tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny týždeň v sobotu od 13:00 hod. do 17:00 hod. a v nedeľu od 13:00 hod. do 17:00 hod., každý nepárny týždeň v stredu od 16:00 hod. do 18:00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok 24.12. od 9:00 hod. do 18:00 hod. a každý nepárny rok 25.12. od 9:00 hod. do 18:00 hod., počas zimných prázdnin každý deň od 31.12. do 5.1. od 9:00 hod. do 18:00 hod., počas jarných prázdnin prvú polovicu prázdnin od pondelka do stredy každý deň od 9:00 do 18:00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok Veľkonočnú nedeľu od 9:00 hod. do 18:00 hod. a Veľkonočný pondelok od 9:00 hod. do 18:00 hod. a počas letných prázdnin prvý týždeň v mesiaci júl a prvý týždeň v mesiaci august každý deň od 9:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že otec je oprávnený a povinný prevziať maloleté dieťa na styk pred bytom matky a po skončení styku na tom istom mieste dieťa odovzdať matke. Uložil matke povinnosť maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť, odovzdať a prevziať ho od otca v súdom stanovenom čase a mieste. Zaviazal otca zaplatiť polovicu nákladov za znalecké dokazovanie 242,36 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet konajúceho súdu s tým, že druhú polovicu nákladov v sume 242,36 Eur hradí štát.
2. Rozhodnutie založil na tom základe, že podstatná zmena pomerov od rozhodnutia okresného súdu z 3.11.2014 sp. zn. 5P 158/2013-140 o úprave styku otca s maloletým P. odôvodňuje novú úpravu styku v užšom rozsahu a frekvencii. Pri rozhodovaní vychádzal z prejavenej vôle maloletého stretávať sa s otcom len v priebehu dňa, t.j. bez toho, aby u otca nocoval a znaleckého posudku súdom ustanovenej znalkyne PhDr. T. W. PhD., ktorý vzhľadom na výsledky psychologického vyšetrenia maloletého a jeho rodičov doporučil upraviť styk v súlade s prejavenou vôľou maloletého s dôrazom na záujem dieťaťa. Konštatoval, že matkou uvedené dôvody v návrhu na zmenu úpravy styku boli preukázané, najmä správanie sa otca voči matke, ktoré má negatívny dopad na maloletého a jeho vzťah, ako aj citovú väzbu na otca. Dospel k záveru, že je v záujme maloletého, aby sa pravidelne stretával s otcom v širšom rozsahu, ale bez toho, aby u neho nocoval. Súd prvej inštancie v súlade s doporučením
znalkyne, aby otec upustil od správania, ktoré narušuje zdravý psychický a fyzický vývin maloletého, vyzval otca k povinnosti zdržať sa správania, ktorým by znevažoval matku dieťaťa, aby sa predišlo ďalšiemu ohrozovaniu zdravého vývinu maloletého. V súlade so súdnou praxou uložil otcovi povinnosť dieťa prevziať a po skončení styku odovzdať matke v mieste bydliska dieťaťa. Zistený skutkový stav posúdil a rozhodol podľa § 25 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine. S poukazom na to, že otec maloletého je zamestnaný s pravidelným príjmom a nespĺňa podmienky pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, zaviazal ho zaplatiť polovicu nákladov z titulu znaleckého dokazovania 242,36 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet konajúceho súdu a nakoľko príjem matky tvorí len rodičovský príspevok, teda spĺňa podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, rozhodol, že druhú polovicu nákladov z titulu znaleckého dokazovania je povinný hradiť štát. O trovách konania medzi účastníkmi rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s odôvodnením, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, neúplne zistil skutočný stav veci, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 e/, f/, h/ CSP a § 62 ods. 1 CMP). Je presvedčený o tom, že prvostupňový súd nedostatočne prihliadol na záujmy maloletého najmä tým, že nedostatočne prešetril pomery na strane dieťaťa ale i matky, nezaoberal sa rozpormi v správach obce a správach kolízneho opatrovníka a nevenoval pozornosť ani skutočnosti, že matka je v súčasnosti v skúšobnej dobe podmienečného zastavenia trestného stíhania za spáchanie prečinu krádeže a jej druh G. E., ktorý je zároveň otcom jej najmladšieho dieťaťa, je v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za spáchanie prečinu, ktorý matka bližšie neuviedla a súd túto skutočnosť neskúmal. Vyjadril názor, že prostredie, v ktorom maloletý vyrastá, nie je adekvátne a vhodné na výchovu dieťaťa, čo potvrdzuje aj správa obce U. zo 7.11.2016. Nesúhlasil s názorom vyjadreným v správach kolízneho opatrovníka a odlišne od nich si myslí, že matka nie je schopná zabezpečiť náležitú starostlivosť o dieťa. V tejto súvislosti uviedol, že matka nedostatočne dbá o plnenie školských povinností maloletého, ktorému sa výrazne zhoršil prospech v druhom polroku školského roku 2016/2017, má vymeškaných viac ako 60 neospravedlnených vyučovacích hodín a preto bola matka riešená Komisiou verejného poriadku a riešenia podnetov obyvateľov obce U.. Snaží sa tieto nedostatky matky pri výchove maloletého svojim prístupom kompenzovať, ale omnoho účinnejšie by bolo, ak by matka pochopila význam vzdelávania a spolupracovala pri tom s ním. Poukázal aj na nedôveryhodnosť výpovedí matky vo vzťahu k požívaniu alkoholických nápojov a skúšobnej dobe podmienečného zastavenia jej trestného stíhania. Je nepochybné, že dokáže zabezpečiť vhodnejšie prostredie pre výchovu maloletého a dohliadnuť na to, aby z neho vyrástol slušný a zodpovedný človek, ale na to je potrebné, aby s ním mohol tráviť viac času a mohol sa medzi nimi rozvíjať vrúcny vzťah otca a syna. Vytkol konajúcemu súdu, že sa opieral výlučne o výpoveď matky a znalecký posudok, pričom vzhľadom na vek dieťaťa a neustály vplyv matky na dieťa je zrejmé, že maloletý v snahe nesklamať matku tvrdil to, čo mu matka povedala. V opačnom prípade si nevie predstaviť, prečo by maloletý tvrdil jemu, že chce u neho zostať, mnohokrát aj plakal, keď musel ísť domov a sťažoval sa, že sa nevie vyspať, pretože všetci doma spia v jednej izbe. Zdôraznil, že svojho syna má rovnako rád, ako jeho matka a rovnako mu chýba, keď s ním nie je a teší sa na neho, keď má k nemu prísť. Rozdiely v názoroch na spôsob výchovy a potrebu vzdelania však prirodzene vyvolávajú konflikt, ktorý nie je jednoduché riešiť, pretože povahy oboch rodičov sú výbušné na úkor dosiahnutia kompromisu. V priebehu konania si uvedomil, že nie je namieste, aby bolo dieťa vťahované, či už priamo alebo nepriamo, do týchto konfliktov, preto navrhol aj spôsob odovzdávania dieťaťa napriek ustálenej judikatúre súdov prostredníctvom tretej osoby, a to jeho manželky Z. X., aby čo najviac eliminoval možnosť vzniku konfliktov. Poukázal aj na tú závažnú skutočnosť, že dvojizbový dom, v ktorom býva matka, jej druh, maloletý a jeho ďalší dvaja súrodenci, ako aj stará matka maloletého a jej druh, je predmetom rôznych exekučných konaní, z čoho mu vyplýva opodstatnený strach, že matka nebude vedieť zabezpečiť v budúcnosti domov pre maloletého, ani pre samú seba. Z týchto dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie.
4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že trvá na svojich písomných a ústnych vyjadreniach v priebehu súdneho konania. Spisovú dokumentáciu maloletého P. vedie úrad od 10.7.2013 a od uvedenej doby boli v domácnostiach matky a otca vykonané opakované šetrenia, pohovory s rodičmi a vykonávané aj opatrenia SPODaSK v záujme maloletých detí. Návštevy boli prevažne neohlásené a ani v jednom prípade úrad nezistil zanedbávanie potrieb a starostlivosti o maloletého P. a jeho brata W.. Je pravdou, že v jednom prípade v súčinnosti s OOPZ Rožňava sa preukázalo požitie alkoholických nápojov matkou (mala návštevu a deti boli zabezpečené), v žiadnom inom prípade
pod vplyvom alkoholu zastihnutá nebola. Stotožňuje sa so záverom znaleckého dokazovania, ktorý korešponduje aj s jeho záverom, akozáverom kolízneho opatrovníka. Poukázal na obsah znaleckého posudku, že „optimálnejšie osobnostné predpoklady, ako aj vzťahové dispozície k výchove maloletého má matka aj v podmienkach, v ktorých rodina v súčasnosti žije a matka má lepšie východiskové postavenie vo vzťahu, ako otec. Emocionálne väzby matka - dieťa je vysoko fixovaná, preto je možné povedať, že matka bude vedieť do budúcnosti pre dieťa zabezpečiť zdravý psychický a fyzický vývin“. Vyjadril názor, že rozsudok zohľadňuje aj samotné želanie dieťaťa, v zmysle ktorého bol upravený styk, a to bez prespávania, zrejme pod vplyvom správania sa otca ku matke a pretrvávajúcim konfliktom medzi nimi. Konflikty, ktorými je dieťa vystavované, ho negatívne ovplyvňujú, najmä jeho vzťah k otcovi, ku ktorému sa v minulosti tešil a prespával u neho bez problémov. Ako bezpečnejšie prostredie aktuálne vníma prostredie u matky, pričom neodmieta krátkodobé stretnutia s otcom. Navrhol rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť a odvolanie otca v celom rozsahu zamietnuť.
5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka nesúhlasil s jeho stanoviskom, ktoré oprel o konštatovanie znalkyne s poukazom na evidentné zanedbávanie povinnej školskej dochádzky, školskej prípravy a neprijateľné správanie maloletého k učiteľom a spolužiakom, pričom vzory takéhoto správania v žiadnom prípade nemôže vidieť v rodine otca, ktorý so svojou manželkou vychoval aj ďalšie deti, ktoré v súčasnosti vedú riadny a slušný život. Naopak, kolízny opatrovník sa nijako ani počas pojednávaní, ani vo svojich vyjadreniach nepozastavil nad trestným stíhaním matky a jej druha a skutočnosť, že bolo preukázané požitie alkoholických nápojov na strane matky priznáva až v tomto štádiu konania, preto je nepochopiteľné zľahčovanie tejto situácie. Je presvedčený, že v dnešnej dobe nestačí zabezpečiť dieťaťu zdravý fyzický a psychický vývin, ale rodičia sú spoluzodpovední za to, akého človeka z dieťaťa vychovajú. Je síce na mieste názor, že pravdepodobne maloletý P. bude v budúcnosti zdravý a psychicky vyrovnaný, ale jemu leží na srdci toho oveľa viac. Chcel by, aby z maloletého vyrástol čestný a charakterný človek, ktorý sa bude vedieť zaradiť do spoločnosti a dosiahne v rámci svojich možností čo najvyšší stupeň vzdelania, aby nemusel žiť v rovnakých pomeroch, ako v súčasnosti žije jeho matka. V závere uviedol, že bolo pre neho poučením, že kvôli konfliktom s matkou mu môže byť zúžený styk s maloletým, preto žiadny konflikt mu nestojí za to, aby prišiel o možnosť tráviť so synom čas v maximálnom možnom rozsahu.
6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniu otca trval na svojom písomnom stanovisku, t.j. vyjadrení k odvolaniu.
7. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka, ktorý iba zotrval na svojom predošlom písomnom stanovisku k odvolaniu a tiež preto, že nie sú v súčasnosti dané nové skutočnosti, nepovažoval za potrebné sa v tomto štádiu konania ďalej vyjadrovať.
8. Matka maloletého sa k odvolaniu otca nevyjadrila.
9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 383 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pretože starostlivo prihliadal na všetky podstatné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dospel k presvedčeniu, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o úprave styku otca s maloletým, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Úvahy súdu prvej inštancie vychádzajú zo správnych skutkových zistení a na nich nadväzujúce právne závery, zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.
12. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci a rovnako zdôrazňuje, že záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda z ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Odvolací súd konštatuje, že z podaní rodičov je zrejmé, že ich vzťahy sú problematické, ich podania sú protichodné, odlišne hodnotiace tie isté situácie a zdôrazňuje, že je v záujme maloletého P. nevyhnutná úprimná snaha obidvoch rodičov o nápravu tohto stavu, najmä, aby rodičia boli voči sebe ústretoví pri riešení eventuálnych problémov, ktoré objektívne nemožno vylúčiť na strane dieťaťa, ani na strane rodičov. Rodičia sú povinní naučiť sa kooperovať a všetkými možnými spôsobmi sa pokúsiť odstrániť svoje negatívne emócie v záujme najlepšieho vývoja maloletého, ktorý v prípade konfliktného až nenávistného vzťahu medzi rodičmi sa stáva nástrojom na vyporiadanie tohto vzťahu medzi nimi. V tejto súvislosti poznamenáva, že účelom konania vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa je čo najrýchlejšia efektívna ochrana záujmov maloletého dieťaťa, ktorým je aj nastolenie určitého režimu výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu a práve rozhodnutím súdu sa eliminuje eventuálny škodlivý dopad z hľadiska osobnostnej a morálnej ujmy na strane maloletého dieťaťa v dôsledku ukončenia dlhodobého dohadovania, osočovania a neúcty medzi rodičmi, t.j. vylúči sa faktor traumatizujúceho prežívania na strane maloletého dieťaťa. Odvolací súd tiež poznamenáva, že ak nie sú rodičia (rodič) schopný zvládnuť záťažové situácie súvisiace s realizáciou styku, rozhodne by sa mali obrátiť na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny za účelom realizácie odborného poradenstva so zameraním na zlepšenie komunikácie medzi nimi a harmonizáciu ich názorov, predovšetkým v otázkach výchovy dieťaťa. Odvolací súd tiež dodáva, že rozsudok je iba právnym základom a jeho úspešnosť, t.j. realizácia styku bude ťažko predstaviteľná v prípade, ak otec neupustí od svojich doterajších verbálnych útokov voči matke dieťaťa, ktoré dieťa zraňujú a nepodriadi svoje správanie najlepšiemu záujmu maloletého, pretože nová právna úprava vykonávacieho konania vyplývajúca z CMP v spojení s vyhláškou NS SR č. 207/2016 Z.z. pre postup súdu v rámci vykonávacieho konania zdôrazňuje ochranu maloletého dieťaťa pred ujmou, ktorá by mohla vzniknúť núteným výkonom rozhodnutia a ukladá súdu povinnosť zohľadňovať nielen správanie sa povinného pri plnení povinností, ale aj správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia súdu o úprave styku.
13. Odvolací súd poukazuje na znalecký posudok znalkyne PhDr. T. W. PhD. z 24.5.2017 č. 33/2017 a výsledky vyšetrenia rodičov, že u matky ide o neurostabilnú osobnosť, nemá tendencie k impulzivite, má nízke L-lži skóre a je vysoko empatická, kým otec je mierne neurolabilná osobnosť, javí známky sociálnej žiadúcnosti, má vysoké L-lži skóre, výraznú snahu javiť sa v lepšom svetle, jeho výpoveď je tendenčná a s vysokou pravdepodobnosťou má aj prvky konfabulácií - zámerného skresľovania udalostí a vo faktore empatie má nízke skóre, čo je prejavom nedostatočnej empatie a schopnosti vcítiť sa do
pocitov a problémov iných ľudí. Otec v afektívnej oblasti dosiahol vysoké skóre vo faktore paranoidných a impulzívnych tendencií, čo predstavuje možnosť vysokopatologického správania sa v praktickom živote, a to v porovnaní s populačnou normou. Je pozoruhodné zistenie znalkyne, že pri interakcii si otec nespomenul, ako sa maloletý volá, ich dialóg bol o tom, ako ho otec presviedčal, že vie, kde má u neho dom, čisto a hračky a či nechce ísť s ním, že mu niečo kúpi. Ich vzájomnosť hodnotila znalkyňa situačne s tým, že dieťa sa k otcovi nespráva otvorene a rovnako ani otec k nemu. Z interakcie vyplynulo, že dieťa nemá k otcovi vytvorené také pozitívne citové väzby, ako k matke. Otec v roli otca si háji svoje skôr „postavenie“, materiálno-technické vybavenie, ako aj príslušnosť k majoritnému obyvateľstvu a spoločnosti, ako ozajstný záujem a cit voči dieťaťu. Zo správania rodičov je cítiť nevysporiadané citové zážitky, najmä zo strany otca, u ktorého sú prítomné prvky latentnej agresivity vo vzťahu k matke, neprimeraná reč tela a mimika tváre, vystupovanie k osobe matky útočne, hanlivo a pokus otca pred dieťaťom matku verbálne zosmiešniť, čo mu v priebehu znaleckého vyšetrenia nebolo dovolené. Ako rodina nekomunikujú, nefunguje kooperácia, vzájomný rešpekt, konštruktívny dialóg, ako ani úcta, otec vystupuje ako agresor, ponižuje matku a nadáva na ňu. Zo záveru znaleckého posudku rovnako vyplýva, že maloletý prejavil záujem stretávať sa s otcom a jeho manželkou, ale iba tak, že k nemu pôjde a nebude u neho spať. Znalkyňa doporučila poučiť otca, ako sa má pri prevzatí a odovzdaní maloleté dieťaťa správať, aby svojim správaním nenarušoval zdravý psychický a fyzický vývin maloletého dieťaťa a to tým, že znevažuje a dehonestuje osobu matky.
14. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii otca, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie výlučne na výpovedi matky a znaleckého posudku, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý má rovnakú dôkaznú silu ako ostatné dôkazy, nie je možné ho priorizovať a ako každý dôkaz je potrebné hodnotiť ho jednotlivo, ako aj v súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi. Súd v rámci hodnotenia dôkazov nie je oprávnený posudzovať znalecký posudok z hľadiska jeho odborných záverov, pretože k tomu nemá požadované odborné znalosti, ale nemusí ho akceptovať v prípade, ak by závery znalca nezodpovedali skutkovým zisteniam, resp. by boli v rozpore so zásadami logiky, prípadne prekračovali rámec odborného posúdenia. Otázka vhodnosti konkrétnej úpravy styku z hľadiska frekvencie, rozsahu, či obmedzení, nie je otázkou odbornou, ale právnym posúdením veci a tieto skutočnosti súd hodnotí z hľadiska ostatných dôkazov vykonaných v rámci konania. Závery znaleckého posudku sú v tomto prípade logické a presvedčivé v častiach týkajúcich sa vyšetrenia osobnostnej štruktúry rodičov, citových väzieb maloletého k rodičom, zisťovania negatívnych vplyvov na výchovu maloletého, skúmania psychologického vývinu a emotívneho prežívania maloletého a posudok neobsahuje žiadne rozpory, ale podáva vyčerpávajúce odpovede na položené otázky a jeho závery korešpondujú aj s ďalšími dôkazmi vykonanými vo veci, preto o jeho objektívnosti ani odvolací súd nemal pochybnosti. Znalecký posudok dáva dostatok podkladov pre zákonné rozhodnutie v merite veci a z odbornej diagnostiky vzájomných vzťahov nepochybne vyplýva, že zúženie styku je v záujme maloletého, ktorý jednoznačne prejavuje vôľu stretávať sa s otcom, ale bez toho, aby u neho nocoval, nota bene rozhodnutím súdu prvej inštancie sa vylúči negatívne prežívanie dieťaťa čo do rozsahu styku s otcom, keďže nová úprava styku korešponduje s vôľou maloletého. Odvolací súd tiež poznamenáva, že maloletý P. je vo veku, v ktorom sa stabilita jeho zásadných názorov a vôle ešte len formuje a mení v závislosti od aktuálnych vonkajších vplyvov a krátkodobých subjektívnych pocitov, môže podliehať zmene v závislosti od týchto faktorov a pripomína, že rozhodnutia súdu o výkone rodičovských práv a povinností sú zásadne zmeniteľné tak, aby ich úprava korešpondovala s aktuálnymi potrebami maloletého dieťaťa, preto aj terajšiu úpravu styku otca s maloletým je potrebné vnímať ako úpravu dočasnú. K ostatnej odvolacej argumentácii otca odvolací súd dodáva, že ide o námietky týkajúce sa nedostatočnej starostlivosti matky o maloleté dieťa, nota bene sú relevantné pre konanie o výchove dieťaťa.
15. Pretože súd prvej inštancie vo veci správne a zákonne rozhodol, odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).