Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-484-2017.pdf
PDF · 144.87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-18C/484/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Máriou Benkovou v spore žalobcu: Bytové spoločenstvo I so sídlom Ruskov 90, IČO: 35 526 475 práv. zast. JUDr. Gabrielou Jablonskou, advokátkou so sídlom Letná 47, Košice proti žalovanému: D. P., nar. X.X.XXXX, bytom S. XX, práv. zast. JUDr. Jánom Spišiakom, advokátom so sídlom Idanská 17, Košice o zaplatenie 1351,69 € s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi 1351,69 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 %, ktorá bude vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.5.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu sumy 1351,69 € titulom vyúčtovania nákladov spojených s užívaním a správou bytu za obdobie rokov 2013 - 2016. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je vlastníkom bytu č. 9 na prvom poschodí obytného domu S. XX a žalobca je spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov zapísaným v registri spoločenstiev OÚ OVVS4-2013/11148 z 25.4.2013, ktorý spravuje byty v obytnom dome. Najvyšším orgánom spoločenstva vlastníkov bytov je Zhromaždenie 12-tich vlastníkov bytov, ktoré hlasovaním rozhoduje o nakladaní s finančnými prostriedkami, stanovuje zálohové predpisy, ako aj vyúčtovanie nákladov. Na základe týchto rozhodnutí žalovanému za obdobie roka 2013 t.j. od. 1.5.2013 do 30.4.2014 vznikol nedoplatok vo výške 143,91 € (predpísaná záloha 1056 €, uhradené platby 240 €, skutočné náklady 383,97 €, rozdiel 143,91 €); za obdobie roka 2014, t.j. od 19.8.2013 do 31.12.2014 vznikol nedoplatok vo výške 631,69 € (predpísaná záloha 624 €, uhradené platby 43 €, skutočné náklady 674,693 € rozdiel 631,19 €); za obdobie roka 2015, t.j. od 1.1.2015 do 31.12.2015 vznikol žalovanému nedoplatok vo výške 410,36 € (predpísaná záloha 624 €, uhradené platby 288 €, skutočné náklady 698,364 €, rozdiel 410,36 €); za obdobie roka 2016, t.j. od 1.1.2016 do 31.12.2016 vznikol nedoplatok vo výške 165,73 € (predpísaná záloha 820 €, uhradené platby 676 €, skutočné náklady 841,129 €, rozdiel 165,73 €). Celkový nedoplatok činí teda 1351,69 € a výzvou z 8.5.2017 bol žalovaný vyzvaný na jeho úhradu, čo neurobil. Žalobca uzatvára, že žalovaný neuznáva tieto náklady z dôvodu, že dňom 1.10.2002 vykonal odpojenie od odberu teplej vody a dňom 1.10.2004 aj od odberu tepla zo spoločného vykurovacieho systému, avšak k týmto zásahom nemal súhlas vlastníkov bytov ani stavebného úradu.
2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril tak, že ju považuje za nedôvodnú, pretože žalobca sa domáha plnení, ktoré mu neposkytol. Žalovaný nadobudol byt č. 9 v roku 2005 v stave, keď predchádzajúci vlastník E. P. po predchádzajúcom upozornení žalobcu, že v dome sa riadne nekúri a nedodáva teplá voda, vykonal prostredníctvom odborne spôsobilej osoby odpojenie bytu od odberu tepla a teplej vody. Žalobca teda neposkytuje žalovanému dodávku tepla a teplej vody a napriek tomu mu účtuje za to náklady. Ďalej žalovaný poukázal na znenie § 8a ods. 2 a 3 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov a uviedol, že žalobca v rozpore s vyššie uvedeným zákonným ustanovením ako správca domu mu nepredložil vyúčtovanie skutočných nákladov za skutočné plnenia poskytované na ich byt č. 9 s uvedením skutočne nameraných hodnôt vrátane vyúčtovania ich platieb na fond prevádzky, údržby a opráv a iných plnení a za ďalšie obdobie nestanovil žalovanému ako majiteľovi bytu výšku mesačného preddavku vychádzajúcu zo skutočných nákladov. Ďalej poukázal na § 7 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, podľa ktorého je účtovná jednotka povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a z predložených listín žalobcom je zrejmé, že jeho účtovníctvo je nepreukazné a tým aj nepravdivé.
3. Súd vykonal dokazovanie vyjadrením právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní, oboznámením listinných dôkazov predložených sporovými stranami a zistil nasledujúci skutkový stav.
4. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že kotolňa, ktorá vykuruje dom je v podielovom spoluvlastníctve všetkých vlastníkov, aj žalovaného, v spoluvlastníctve sú nielen spoločné časti, ale aj spoločné zariadenia tohto domu. Na schôdzi vlastníkov v roku 2014 bolo odsúhlasené, že sa náklady v bytoch, ktoré nie sú pripojené na vykurovanie bude platiť zo sumy 10% z nákladov, voči tomuto uzneseniu sa žalovaný nebránil, teda ho musí rešpektovať. Doplnila, že zo zápisnice zo zhromaždenia vlastníkov bytov z 29.3.2014 bola odsúhlasená základná zložka pre vykurovanie 25% a pre ohrev vody 10% a následne sa vlastníci rozhodli, že tieto položky sa budú účtovať vo výške 10% za vykurovanie a ohrev vody sa nebude účtovať vôbec. Toto bolo žalovanému oznámené vo vyjadrení k reklamácii listom z 7.7.2014. Na dotaz súdu uviedla, že rozdeľovače tepla ani určené meradlá tepla v zmysle vyhlášky 630/2005 Z.z. v spornom období v bytoch namontované neboli.
5. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že pri rozúčtovaní postupuje žalobca podľa § 5 ods. 2 vyhlášky č. 630/2005 Z.z. avšak uvedená vyhláška obsahuje aj § 7 ods. 3, kde je spomínaný buď nulový koeficient alebo koeficient 0,25 a nie je zrejmé, či tieto koeficienty vzal žalobca do úvahy. Tiež nesúhlasí s účtovaním el. energie pre čerpadlo, ktorým sa dodáva studená voda do kotolne, pretože tam vyrábanú teplú vodu žalovaný nepoužíva. Jeho byt má dokonca zaizlované spoločné potrubia v byte, teda ani teplo nespotrebováva. Žalovaný u žalobcu viackrát reklamoval vyúčtovania a podľa neho sú v rozpore s ust. § 7b ods. 3, § 7c ods. 2 písm. g) a ods. 9c zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Navyše vyúčtovania za rok 2013 a 2014 sa prelínajú a tiež namieta premlčanie nároku za rok 2013 až 2014, konkrétne obdobie vo vyúčtovaní od 19.8.2012 do 31.12.2012. K týmto námietkam právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že § 7 ods. 3 písm. a) vyhlášky 630/2005 Z.z. teda nulový koeficient sa na byt žalovaného nevzťahuje, pretože cez jeho byt vykurovacia sústava prechádza, navyše vlastníci bytov odsúhlasili svoj spôsob rozúčtovania, preto sa rozpočítavanie podľa vyhlášky neuplatní. K námietke premlčania právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že ide o platby, ktoré musia byť uplatnené u druhej strany, toto uplatnenie nastalo vyhotovením vyúčtovania, ktoré malo byť vyhotovené najneskôr 31.5.2014, toto vyúčtovanie žalovanému bolo doručené a s poukazom na deň podania žaloby 31.5.2017 k premlčaniu nedošlo.
6. Z predložených dôkazov súd zistil, že žalovaný je vlastníkom bytu č. 9 na prvom poschodí v bytovom dome súp. č. XX stojaceho na parcele reg. „C“ č. XXX/X zapísaného na LV č. XXX, okres P. - Z., obec S., k.ú. S.. Žalobca je evidovaný v registri spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov Okresného úradu Košice.
7. Podľa zápisnice zo zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov Bytového spoločenstva I v S. XX z 29.3.2014 (č.l. 13-14 spisu) vyplynulo že v dňoch 22.2.2014, 1.3.2014 a 15.3.2014 sa konali predbežné zhromaždenia vlastníkov okrem iného z dôvodu riešenia odsúhlasenia rozúčtovania nákladov na plyn pre ohrev úžitkovej vody a vykurovanie v odpojených bytoch. Na zhromaždení dňa 1.3.2014 sa vlastníci dohodli, že nakoľko osvetlenie spoločných priestorov nie je možné samostatne účtovať, pretože je na spoločnom elektromere aj čerpadlo bude účtované vlastníkom bytov v položke SV
- čerpadlo, osvetlenie spol. priest./osoba. Pri týchto predbežných zhromaždeniach k dohode vlastníkov ohľadom účtovania nákladov na kúrenie a teplú úžitkovú vodu pre odpojené byty nedošlo, preto vlastníci 29.3.2014 rozhodli, že rozpočítanie nákladov pre ústredné kúrenie a ohrev vody sa bude rozpočítavať podľa vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z.z. v znení vyhl. 358/2009 Z.z. podľa § 5 ods. 2 tak, že pre užívateľov bytov z individuálnym vykurovaním sa náklady za teplo rozdelia na základnú zložku 10% a spotrebnú zložku 90% a náklady zo základnej zložky sa budú počítať odpojeným
bytom podľa podlahovej plochy bytu a celková spotrebná zložka sa ostatným konečným spotrebiteľom bude počítať podľa podlahovej plochy. Rozpočítavanie nákladov na prípravu teplej úžitkovej vody sa vykoná podľa § 9 ods. 1 a 2 tak, že náklady sa rozdelia na základnú 10% a spotrebnú zložku 90%, základná zložka sa rozdelí medzi konečných spotrebiteľov rovnakým dielom na každý byt (aj pre odpojené byty) a spotrebná zložka sa rozúčtuje konečným spotrebiteľom.
8. Žalovaný doručil žalobcovi reklamáciu k vyúčtovaniu za obdobie 1.5.2013 až 30.4.2014 a k predpisu zálohovej platby (č.l.46 spisu) v ktorej uviedol, že s vykázaným nedoplatkom 5732,26 € nesúhlasí, neuhradí ho a žiada o položkovitú špecifikáciu a nerozpočítavanie plynu a teplej vody pre jeho odpojený byt.
9. Na túto reklamáciu doručenú žalobcovi 2.7.2014, žalobca odpoveďou odoslanou právnemu zástupcovi žalovaného dňa 15.7.2014 (č.l. 9-11 spisu) zaslal opravené vyúčtovanie za obdobie 1.5.2013 do 30.4.2014 a opravený predpis zálohových platieb (č.l.12 spisu) a uviedol, že na základe rozhodnutia vlastníkov bytov, 5 členného výboru dňa 5.7.2014 bola prijatá dohoda upraviť pre byty s individuálnym vykurovaním počnúc vyúčtovacím obdobím 1.5.2013 spôsob vyúčtovania pre dodávku tepla pre vykurovanie na základnú zložku 10% a náklady tepla na prípravu teplej úžitkovej vody nepočítať vôbec. Uvedené dohodli aj pre nasledujúce vyúčtovania a tiež dohodli doúčtovanie nákladov na dodávku elektriny pre čerpadlo na dodávku SV a osvetlenie spoločných priestorov. Z uvedenou odpoveďou súhlasilo osem vlastníkov bytov ako vyplýva z pripojenej podpisovej listiny.
10. Podľa opraveného vyúčtovania nákladov spojených s užívaním a správou bytu za obdobie od 1.5.2013 do 30.4.2014 označené aj ako vyúčtovanie roka 2013 (č.l.12 spisu) boli žalovanému vyúčtované položky: fond opráv 20 € mesačne, spolu 240 €; ohrev vody neúčtovaný; vodné, osvetlenie spol. priest. - spotreba EO 1,642 na osobu a mesiac, spolu 59,112 €; plynové vykurovanie základná zložka 10% 0,855 na m2 podlahovej plochy, spolu 66,545 €; spotrebná zložka 90% neúčtovaná; VVaK
- SV 9,500 € na byt, spolu 9,500 €; Voda - OÚ Ruskov 8,750 € na byt, spolu 8,750 €. Súčet uvedených skutočných nákladov je 383,907 €, z čoho žalovaný uhradil 240 €, teda nedoplatok činí 143,91 €.
11. Podľa vyúčtovania nákladov spojených s užívaním a správou bytu za obdobie od 19.8.2013 do 31.12.2014 označené aj ako vyúčtovanie roka 2014 (č.l.15 spisu) boli žalovanému vyúčtované položky: fond opráv 38 € mesačne, spolu 456 €; ohrev vody neúčtovaný; EO/osvetlenie spol. priest. a pre čerpadlo 2,850 na osobu a mesiac, spolu 102,60 €; plynové vykurovanie základná zložka 10% 1,030 na m2 podlahovej plochy, spolu 80,165 €; spotrebná zložka 90% neúčtovaná; VVaK - SV 0,301 € na osobu a mesiac, spolu 10,836 €; VVaK odpočty 0,336 € na byt mesačne, spolu 4,032 €; poistka domu 1,755 € na byt mesačne, spolu 21,06 €. Súčet uvedených skutočných nákladov je 674,693 €, z čoho žalovaný uhradil 43 €, teda nedoplatok činí 631,69 €.
12. Žalovaný bol vyzvaný žalobcom listom z 7.6.2015 (č.l. 16 spisu) na úhradu nedoplatku 1261,31 € a to za rok 2014 - 631,59 €, rok 2013 - 146,24 € a opravné vyúčtovanie za roky 2010, 2011, 2012 - 483,38 €.
13. Zo zápisnice z mimoriadnej domovej schôdze Bytového spoločenstva I konanej dňa 26.9.2015 (č.l. 17-18 spisu) vyplynulo, že 9 prítomných vlastníkov bytov rozhodlo, že pre byt žalovanému budú rozpočítavať náklady dodávky plynu pre ústredné kúrenie a ohrev vody podľa vyhlášky 630/2005 Z.z. a to tepla pre ústredné kúrenie podľa § 5 ods. 2 tak, že základná zložka 10% sa rozpočíta na celkovú vykurovaciu plochu všetkých bytov, t.j. aj na plochu bytov z individuálnym vykurovaním, spotrebná zložka 90% sa rozpočíta na plochu bytov zmenšenú o plochu bytov z individuálnym vykurovaním a za dodávku tepla pre teplú úžitkovú vodu podľa § 9 ods. 1 a 2 tak, že celkové náklady na prípravu / ohrev vody za dom sa rozdelí na základnú zložku 10% z celkových nákladov sa rozdeľuje rovnakým dielom na všetky byty bez ohľadu na spotrebu a spotrebná zložka 90% z celkových nákladov z dôvodu nemeranej spotreby studenej vody sa konečným spotrebiteľom v jednotlivých bytoch rozdelí podľa počtu osôb mimo osôb z odpojených bytov.
14. Podľa zápisnice zo zhromaždenia vlastníkov bytov Bytového spoločenstva I konaného dňa 23.1.2016 (č.l.19-20 spisu) vyplynulo, že rozúčtovanie tepla pre ústredné kúrenie a ohrev vody pre rok 2015 a rok 2016 odsúhlasili vlastníci (prítomných 9 vlastníkov) spôsobom ako v predchádzajúcom období (ako na zhromaždení 26.9.2015).
15. Podľa vyúčtovania nákladov spojených s užívaním a správou bytu za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015 (č.l.21 spisu) boli žalovanému vyúčtované položky: fond opráv 38 € mesačne, spolu 456 €; ohrev vody základná zložka 10% 25,46 €; EO/osvetlenie spol. priest. a pre čerpadlo 3,548 € na osobu a mesiac, spolu 127,728 €; plynové vykurovanie základná zložka 10% 0,844 na m2 podlahovej plochy, spolu 65,689 €; spotrebná zložka 90% neúčtovaná; VVaK - SV neúčtované; VVaK odpočty 2,427 € na byt, spolu 2,427 €; poistka domu 1,750 € na byt mesačne, spolu 21,058 €. Súčet uvedených skutočných nákladov je 698,364 €, z čoho žalovaný uhradil 288 €, teda nedoplatok činí 410,36 €.
16. Žalobca výzvou zo dňa 16.1.2017 (č.l. 22 spisu) oznámil žalovanému, že jeho dlh je 1305,96 € (roky 2013, 2014, 2015) žiadal o jeho úhradu a tiež mu oznámil, že s poukazom na zvýšenie fondu opráv o 20 € od 1.8.2016, vznikol žalovanému k 31.1.2017 ďalší nedoplatok 120 €.
17. Listom z 9.3.2017 (č.l. 23 spisu) žalovaný podal reklamáciu proti vyúčtovaniu nákladov za obdobie 1.5.2013 - 30.4.2014, 19.8.2013 - 31.12.2014, 1.1.2015 - 31.12.2015, k predpisu zálohovej platby z 15.6.2015, k výzve na úhradu dlhu z 16.1.2017 v ktorej uviedol, že tam uvedené údaje o podlžnostiach sú nesprávne, a nie sú v súlade so skutočným stavom z dôvodu, že spoločenstvo mu dlhodobo nedodáva teplo a teplú vodu, preto nedoplatky neuhradí.
18. K uvedenej reklamácii žalobca v odpovedi z 25.3.2017 (č.l.24 spisu) uviedol, že na základe zhromaždenia vlastníkov konaného 12.3.2017 zaujíma stanovisko, že vyúčtovanie skutočných nákladov bolo spracované na základe dohody vlastníkov bytov prijatej nadpolovičnou väčšinou dňa 29.3.2014 a 26.9.2015, a nakoľko na zhromaždení vlastníkov dňa 4.6.2016 bolo rozhodnuté aj o zvýšení poplatku do fondu opráv o 20 € mesačne od 1.8.2016 trvá na úhrade celej dlžnej sumy 1305,96 €.
19. Podľa vyúčtovania nákladov spojených s užívaním a správou bytu za obdobie od 1.1.2016 do 31.12.2016 (č.l.27 spisu) boli žalovanému vyúčtované položky: fond opráv 38 € mesačne, spolu 456 €; obnova fasády od 1.8.2016 po 20 €, spolu 100 €; ohrev vody základná zložka 10% 28,672 €; EO/ osvetlenie spol. priest. a pre čerpadlo 3,794 € na osobu a mesiac, spolu 136,584 €; plynové vykurovanie základná zložka 10% 0,950 na m2 podlahovej plochy spolu 73,939 €; spotrebná zložka 90% neúčtovaná; VVS stočné 0,691 € na osobu, spolu 24,876 €; poistka domu 21,058 € na byt, spolu 21,058 €. Súčet uvedených skutočných nákladov je 841,129 €, z čoho žalovaný uhradil 676 €, teda nedoplatok činí 165,73 €.
20. Výzvami z 6.5.2017 a 8.5.2017 (č.l. 26 a 28 spisu) žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlhu vo výške 1351,69 € z vyúčtovaní za roky 2013-2016. Výzvy odoslané žalovanému 15.5.2017.
21. Zo zápisnice zo zhromaždenia vlastníkov bytov z 6.5.2017 (č.l. 29 spisu) vyplynulo, že prítomní vlastníci schválili vymáhanie nedoplatkov z vyúčtovania za roky 2013 až 2016 na byte žalovaného súdnou cestou.
22. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení platnom v spornom období (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.“) , na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „spoločenstvo“), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len „správca“), najmä s bytovým družstvom.
23. Podľa § 7b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z., spoločenstvo môže vykonávať len činnosti vymedzené týmto zákonom. Hospodári s úhradami vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru okrem úhrad za tie služby a práce, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi (ďalej len „úhrady za plnenia"), a s fondom prevádzky, údržby a opráv, ktorý sa tvorí z príspevkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj s majetkom získaným svojou činnosťou. Do majetku spoločenstva nepatria byty a nebytové priestory v dome. Spoločenstvo nemôže nadobúdať do vlastníctva byty, nebytové priestory alebo iný nehnuteľný majetok. Spoločenstvo môže v mene vlastníkov bytov prenajímať spoločné nebytové priestory, spoločné časti domu a zariadenia domu, príslušenstvo a priľahlý pozemok.
24. Podľa § 7b ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z., spoločenstvo uzatvára zmluvy v rozsahu svojej činnosti podľa tohto zákona, najmä o dodávke plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov, o
poistení domu alebo o prenájme podľa odseku 1. Spoločenstvo rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za plnenia na jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak to nevylučuje osobitný predpis12aa). Pri rozúčtovaní je spoločenstvo povinné zohľadniť mieru využívania spoločných častí a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo môže vo vlastnom mene vymáhať plnenie povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa tohto zákona.
25. Podľa § 7b ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z., spoločenstvo je povinné najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinné vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Ak spoločenstvo končí svoju činnosť, je povinné 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia novému správcovi. Zároveň je povinné previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na nový účet domu zriadený v banke novým správcom.
26. Podľa § 7b ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z., vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia. Spoločenstvo zodpovedá za záväzky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktoré vznikli pri výkone správy, až do výšky splatených úhrad za plnenia alebo do výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome. Zodpovednosť za úhradu záväzkov voči dodávateľom služieb a tovaru, ktoré obstaráva spoločenstvo v rámci zmluvy o spoločenstve, nesie vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, iba ak nie sú kryté úhradami za plnenia alebo úhradami preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv spoločenstvu.
27. Podľa § 10 ods. 1, prvá veta zák. č. 182/1993 Z.z., vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu.
28. Podľa § 10 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z.z., úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd.
29. Podľa § 14 ods. 1, 2 a 4 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení platnom do 30.9.2014, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým. (2) Pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených; to neplatí, ak ide o
hlasovanie podľa odseku 3, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i), § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4. (4) Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.
30. Podľa § 14 ods. 3 a 8 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení platnom od 1.10.2014, schôdza vlastníkov je uznášaniaschopná, ak sú prítomní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí majú aspoň dve tretiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Na prijatie rozhodnutia na schôdzi vlastníkov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak odseky 4 a 5 neustanovujú inak. Ak schôdza vlastníkov nie je ani hodinu po oznámenom začatí schôdze vlastníkov uznášaniaschopná, je na prijatie rozhodnutia potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome; to neplatí, ak sa hlasuje podľa odsekov 4 a 5, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i), § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4. (8) Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu.15a) Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa uznášaniaschopná väčšina podľa odsekov 3 a 4 nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome súd. Platné rozhodnutia sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluvy a ich zmeny schválené vlastníkmi sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak ich za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podpísala nimi splnomocnená osoba.
31. Podľa § 2 ods. 4, 5 zák. č. 182/1993 Z.z., spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie. Spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočíkarne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.
32. Podľa § 2 písm. f) vyhlášky ÚRSO č. 630/2005 Z.z. ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla v znení platnom do 31.12.2016 (ďalej len „vyhláška č. 630/2005 Z.z. “), na účely tejto vyhlášky sa rozumie spoločnými priestormi objektu rozpočítavania miestnosti alebo súbor miestností objektu, ktoré sú vybavené vykurovacími telesami a sú určené na spoločné užívanie konečnými spotrebiteľmi, najmä práčovne, sušiarne, kočikárne, chodby, schodištia a podobne.
33. Podľa § 5 ods. 2 a 6 vyhlášky č. 630/2005 Z.z., ak sú v objekte rozpočítavania aj byty alebo nebytové priestory s individuálnym vykurovaním, náklady za dodané teplo na vykurovanie sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku, pričom základná zložka tvorí 10 % a spotrebná zložka 90 % z celkových nákladov. Obidve zložky sa rozpočítavajú konečným spotrebiteľom v pomere podlahovej plochy bytu, nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov v objekte rozpočítavania, pričom základná zložka nákladov sa rozpočítava aj medzi užívateľov bytov a nebytových priestorov s individuálnym vykurovaním okrem prípadov, keď byt alebo nebytový priestor s individuálnym vykurovaním má polohu podľa § 7 ods. 3 písm. a).
6) Ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú podľa osobitného predpisu inak, rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovanie podľa odsekov 1 až 5 sa neuplatňuje.
34. Podľa § 7 ods. 3 písm. a) vyhlášky č. 630/2005 Z.z., základná zložka na dodané teplo podľa odseku 2 sa rozpočítava aj medzi užívateľov bytov a nebytových priestorov, ktorí majú individuálne vykurovanie, pričom podlahová plocha bytu alebo nebytového priestoru s individuálnym vykurovaním sa vynásobí koeficientom a) 0,0 pri bytoch a nebytových priestoroch v nadstavbách a vstavbách do podkrovia, pri bytoch a nebytových priestoroch alebo ich častiach, ktoré sa nachádzajú na najvyššom podlaží alebo nad priestormi, ktoré nie sú vykurované, alebo v tých bytoch a nebytových priestoroch s individuálnym vykurovaním, cez ktoré neprechádzajú rozvody vykurovacej sústavy centrálneho zásobovania teplom.
35. Podľa § 9 ods. 1, 2 a 8 vyhlášky č. 630/2005 Z.z., (1) Náklady na prípravu teplej úžitkovej vody na objekt rozpočítavania určené podľa § 4 ods. 3 a § 8 sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku. Základná zložka tvorí 10 % a spotrebná zložka 90 % nákladov na prípravu teplej úžitkovej vody v objekte rozpočítavania. (2) Základná zložka sa rozpočítava medzi konečných spotrebiteľov rovnakým dielom na každý byt a nebytový priestor v objekte rozpočítavania, ak sú zabezpečené technické podmienky na odber teplej úžitkovej vody z centrálneho rozvodu u konečného spotrebiteľa. (8) Ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú podľa osobitného predpisu inak, rozpočítavanie množstva dodaného tepla v teplej úžitkovej vode podľa odsekov 2 až 7 sa neuplatňuje.
36. Poznámka 7) odkazuje na § 14 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
37. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
38. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
39. K vyúčtovaniu za rok 2016 žalobca predložil predpis mesačnej zálohovej platby žalovaného 60 € z 15.5.2016, prevzatý žalovaným 18.5.2016, platobný príkaz na úhradu poistky domu 252,70 €, faktúru SPP za plyn na rok 2016 na 11.468,69 €, faktúru VSE za spotrebu elektriny na rok 2016 na 1130,51 €, tri faktúry VVS za vodné a stočné za obdobia od 8.3.2016 do 27.12.2016 spolu 78,60 €.
40. K vyúčtovaniu za rok 2015 žalobca predložil platobný príkaz na úhradu poistky domu 252,70 €, dve faktúry SPP za plyn na rok 2015 na 5020,50 € a 5164,43 €, faktúru VSE za spotrebu elektriny na rok 2015 na 1057,14 €, faktúru VVS za službu diaľkového odpočtu stavu vodomera za rok 2016 spolu 24 € a doklad o zaplatení 4,72 € pre VVS.
41. K vyúčtovaniu za rok 2014 žalobca predložil predpis mesačnej zálohovej platby žalovaného 52 € z 7.7.2014, faktúru SPP za plyn za obdobie 19.8.2013-18.8.2014 na 8602,12 €, faktúru SPP za plyn za obdobie 19.8.2014-31.12.2014 na 3832,24 €, faktúru VSE za spotrebu elektriny za obdobie 7.9.2013-27.6.2014 na 367,38 €, faktúru VSE za spotrebu elektriny za obdobie 28.6.2014-31.12.2014 na 516,58 €, dve faktúry VVS za vodné a stočné za obdobia od 5.3.2014 - 9.6.2014 na 12,58 € a od 5.9.2014 - 5.12.2014 na 94,32, € faktúru VVS za službu diaľkového odpočtu stavu vodomera za rok 2015 spolu 24 € a doklad o zaplatení 11,00 € pre VVS.
42. K vyúčtovaniu za rok 2013 žalobca predložil faktúru SPP za plyn za obdobie 19.8.2012-31.12.2012 na 3771,25 €, faktúru SPP za plyn za obdobie 1.1.2013-18.8.2013 na 6544,79 €, faktúru VSE za spotrebu elektriny za obdobie 6.9.2012-6.9.2013 na 532,05 €, príkaz na úhradu z 26.7.2013 pre VVV na 10 € za prenájom zariadenia na odpočet vody, príkaz na úhradu z 26.3.2013 pre VVS na 53,22 € za montáž zariadenia na odber vody, príjmový pokladničný doklad z 18.12.2013 o zaplatení 105,01 € pre Obec Ruskov za vodu, poštový peňažný poukaz o zaplatení 14.10.2013 26,72 pre VVS a 28.2. 24 € pre VVS.
43. Právna zástupkyňa žalobcu k námietke prelínania sa období vyúčtovania uviedla, že vyúčtovanie sa vykonávalo od septembra jedného roka do septembra nasledujúceho roka z dôvodu, že takto bola dohodnutá fakturácia s dodávateľmi médií SPP a VSE, avšak mienili prejsť na fakturáciu od 1.1 do 31.12., preto s dodávateľmi dohodli nový spôsob fakturácie. Preto vyúčtovania za roky 2012, 2013, 2014 budia dojem prekrývania sa.
44. Z uvedeného vyjadrenia a predložených faktúr SPP a VSE je zrejmé, že žalobca mal vyúčtovacie obdobie prispôsobené faktúrovacím obdobiam dodávateľov, a preto vyúčtovanie za rok 2013 zahŕňalo aj obdobia spotreby z roku 2012 a nakoľko fakturovacie obdobie pri SPP končilo až 18.8.2013 a u VSE až 6.9.2013, tieto nemohli byť vyúčtované do 31.5.2013, ale až v nasledujúcom roku a vyúčtovaní. Podobne vyúčtovanie za rok 2014 obsahovalo spotrebu plynu od 19.8.2013 do 18.8.2014 a spotrebu elektriny od 7.9.2013 do 31.12.2014. Z uvedeného je zrejmé že nejde o duplicitu vo vyúčtovaniach.
45. Ďalej súd dospel k záveru, že je pravdou, že vlastníci bytov na zhromaždení 29.3.2014 upravili spôsob rozúčtovania nákladov na vykurovanie a dodávku teplej úžitkovej vody pre odpojené byty, akým bol aj žalovaného byt tak, že pre užívateľov bytov z individuálnym vykurovaním sa náklady za teplo rozdelia na základnú zložku 10% a spotrebnú zložku 90% a náklady zo základnej zložky sa budú počítať odpojeným bytom podľa podlahovej plochy bytu a celková spotrebná zložka sa ostatným konečným spotrebiteľom bude počítať podľa podlahovej plochy, rozpočítavanie nákladov na prípravu teplej úžitkovej vody sa vykoná podľa § 9 ods. 1 a 2 tak, že náklady sa rozdelia na základnú 10% a spotrebnú zložku 90%, základná zložka sa rozdelí medzi konečných spotrebiteľov rovnakým dielom na každý byt (aj pre odpojené byty) a spotrebná zložka sa rozúčtuje konečným spotrebiteľom. Tento spôsob rozúčtovania však zmenili v prospech žalovaného tým, že po reklamácii žalovaného mu listom z 7.7.2014 zaslali opravené vyúčtovanie podľa nového postupu rozúčtovania prijatého výborom 5.7.2014 so súhlasom 8 vlastníkov, teda možno konštatovať, že bola prijatá nová dohoda pre byty s individuálnym vykurovaním spôsobom vyúčtovania pre dodávku tepla pre vykurovanie na základnú zložku 10% a náklady tepla na prípravu teplej úžitkovej vody nepočítať vôbec. Uvedené dohodli aj pre nasledujúce vyúčtovania a tiež dohodli doúčtovanie nákladov na dodávku elektriny pre čerpadlo na dodávku SV a osvetlenie spoločných priestorov (o tomto vlastníci rozhodli už na zhromaždení 1.3.2014). Skutočnosť, že vlastníci v rozhodnutí o spôsobe rozúčtovania spomínajú konkrétne ustanovenia vyhlášky č. 630/2005 Z.z. napovedá, že tam uvedený spôsob rozúčtovania bol pre nich návodom, ako postupovať, avšak podľa názoru súdu, keďže rozhodnutie zhromaždenia vlastníkov je presne vyslovené v zápisniciach, treba takto vyslovený spôsob rozúčtovania považovať za dohodu podľa § 5 ods. 6 a § 9 ods. 8 vyhlášky č. 630/2005 Z.z.
46. K námietke žalovaného, že žalobca mal postupovať podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 630/2005 Z.z. a použiť koeficienty, k tomuto súd uvádza, že § 5 ods. 2 vyhlášky č. 630/2005 Z.z. odkazuje len na písmeno a) § 7 ods. 3, a to len v súvislosti s polohou bytu s individuálnym vykurovaním (nepoukazuje na použitie písmena b)) a byt žalovaného svojou polohou nespadá do kategórie tam uvedených bytov pretože je na 1. poschodí, pod jeho bytom sú byty na prízemí.
47. Ďalej sa žalovaný bránil tým, že žalobca pri vyúčtovaní nevychádzal zo skutočných nákladov, preto žalobca predložil všetky faktúry a doklady o platbách za sporné obdobie, z ktorých vyúčtovanie vychádzalo.
48. Podľa týchto listín a na základe prijatej dohody o rozúčtovaní súd preskúmal postup žalobcu pri vyúčtovaní za rok 2013 a zistil, že žalovaný pri vyúčtovaní vychádzal zo skutočnej spotreby plynu od 19.8.2012 - 18.8.2013 za 10316,04 €, z ktorej na spotrebu na vykurovanie bolo použitých 70% t.j. 7221,228 € a z tejto sumy vypočítal základnú zložku 10% (722,123€) vydelil podlahovou plochou všetkých bytov (722,123 /844,88 m2) čím zistil platbu za jeden m2 0,855 €, ktorú vynásobil podlahovou plochou bytu žalovaného (0,855x77,83 m2) a tak zistil skutočný ročný náklad základnej 10% - nej zložky na plynové vykurovanie na byt žalovaného - 66,545 €. Čo sa týka vyúčtovania položky: vodné, osvetlenie spol. priest - spotreba EO žalobca vychádzal zo skutočných nákladov na spotrebu elektriny za obdobie 6.9.2012-6.9.2013 532,05 €, ktorú vydelil počtom osôb v bytoch za 12 mesiacov (27osôbx12mes.) t.j. 532,05/324, čím získal spotrebu na osobu a mesiac 1,642 € a túto vynásobil počtom osôb v byte žalovaného a počtom mesiacov (1,642 x3x12) čím dospel k skutočnej spotrebe pre byt žalovaného na rok: 59,112 €. Obe tieto položky teda žalobca správne vyúčtoval žalovanému. Ostatné položky vyúčtovania žalovaný síce nenapádal, súd ich však preskúmal: príspevok do fondu opráv 20 € mesačne,
t.j. 240 € ročne - túto položku žalovaný uhradil; položka VVaK - SV pod touto položkou sú platby pre vodárne za prenájom zariadenia na odpočet vody 10€, montáž zariadenia na odber vody 53,22 €, platby vodárňam 26,72 € a 24 €, čo je spolu 113,94 € a táto suma bola rozpočítaná na počet bytov (113,94 €/12), preto na každý byt ročná platba činila 9,50 €. Posledná položka voda - OÚ Ruskov je platba vykonaná obci za dodanú vodu vo výške 105,01 €, ktorá bola rozpočítaná na počet bytov (105,01/12), teda ročná platba na byt činila 8,75 €. Na základe uvedeného mal žalovaný podľa vyúčtovania za rok 2013, ktoré súd považuje za správne uhradiť žalobcovi sumu 383,907 €, uhradil však len 240 €, preto žalobca sa správne domáha doplatenia sumy 143,91 €.
49. Rovnaký spôsob rozúčtovania použil žalobca aj pri vyúčtovaní za rok 2014, keď vychádzal zo skutočnej spotreby plynu od 19.8.2013 - 31.12.2014 za 12.434,36 €, z ktorej na spotrebu na vykurovanie bolo použitých 70% t.j. 8704,052 € a z tejto sumy vypočítal základnú zložku 10% (870,41€) vydelil podlahovou plochou všetkých bytov (870,41/844,88 m2), čím zistil platbu za jeden m2 1,030 €, ktorú vynásobil podlahovou plochou bytu žalovaného (1,030x77,83 m2) a tak zistil skutočný ročný náklad základnej 10% - nej zložky na plynové vykurovanie na byt žalovaného - 80,165 €. Čo sa týka vyúčtovania položky: EO/osvetlenie spol. priest. a čerpadlo žalobca vychádzal zo skutočných nákladov na spotrebu elektriny za obdobie 7.9.2013-31.12.2014 spolu 883,96 €, ktorú vydelil počtom osôb v bytoch za 12 mesiacov t.j. 883,96/309,06 čím získal spotrebu na osobu a mesiac 2,86 € a túto vynásobil počtom osôb v byte žalovaného a počtom mesiacov (žalobca použil len sumu 2,85 €x3x12), čím dospel k skutočnej spotrebe pre byt žalovaného na rok 102,60 €. Obe tieto položky teda žalobca správne vyúčtoval žalovanému. Ostatné položky vyúčtovania žalovaný nenapádal, súd ich však preskúmal: príspevok do fondu opráv 38 € mesačne, t.j. 456 € ročne; položka VVaK - spotreba SV pod touto položkou sú platby pre vodárne za prenájom zariadenia na diaľkový odpočet vody 24 €, platby vodárňam s poplatkom za prevod 11,40 € a platby za vodné a stočné 12,58 € + 94,32 €, čo je spolu 142,30 €, spotrebovaná voda za 94,32 € bola rozpočítaná na počet osôb bytoch za rok (94,32 €/312), čím získal spotrebu na osobu a mesiac, a túto vynásobil počtom osôb v byte žalovaného a počtom mesiacov (žalobca použil len sumu 0,301 €x3x12), čím dospel k skutočnej spotrebe pre byt žalovaného na rok 10,836 €. Pri VVaK odpočtoch pri nákladoch na byt 0,336 €, ročná platba na byt činila 4,032 €. Okrem toho žalobca uhradil poistku domu, ktorej skutočný ročný náklad na byt žalovaného činil 21,06 €. Na základe uvedeného mal žalovaný podľa vyúčtovania za rok 2014, ktoré súd považuje za správne uhradiť žalobcovi sumu 674,693 €, uhradil však len 43 €, preto žalobca sa správne domáha doplatenia sumy 631,69 €.
50. Na zhromaždení vlastníkov bytov konanom dňa 26.9.2015 títo rozhodli, že rozúčtovanie nákladov za rok 2015 bude vykonávané novým spôsobom, a to tak, že pri vykurovaní sa náklady rozdelia na základnú zložku 10%, ktorá sa rozpočíta na celkovú plochu všetkých bytov a spotrebnú zložku 90%, ktorá sa rozpočíta na plochu bytov zmenšenú o plochu bytov s individuálnym vykurovaním a pri ohreve vody sa základná zložka 10% z celkových nákladov rozdelí rovnakým dielom na všetky byty a spotrebná zložka vo výške 90% z celkových nákladov sa rozdelí podľa počtu osôb v jednotlivých bytoch mimo osôb z odpojených bytov. Rovnaké rozhodnutie bolo prijaté aj na zhromaždení vlastníkov dňa 23.1.2016.
51. Pri vyúčtovaní za rok 2015 vychádzal žalobca zo skutočnej spotreby plynu od 1.1.2015 - 31.12.2015 za 10.184,93 €, z ktorej na spotrebu na vykurovanie bolo použitých 70% t.j. 7129,45 € a z tejto sumy vypočítal základnú zložku 10% (712,95€) vydelil podlahovou plochou všetkých bytov (712,95/844,88 m2), čím zistil platbu za jeden m2 0,844 €, ktorú vynásobil podlahovou plochou bytu žalovaného (0,844x77,83 m2), a tak zistil skutočný ročný náklad základnej 10% - nej zložky na plynové vykurovanie na byt žalovaného - 65,689 €. Zo spotreby plynu 30% počítal na ohrev vody t.j.3055,48 €, z tejto sumy vypočítal 10% základnú zložku (305,55 €), ktorú vydelil počtom bytov (305,55/12) čím zistil náklady na jeden byt 25,462 €. Čo sa týka vyúčtovania položky: EO/osvetlenie spol. priest. a čerpadlo žalobca vychádzal zo skutočných nákladov na spotrebu elektriny za obdobie 1.1.2015 - 31.12.2015 spolu 1057,14 €, ktorú vydelil počtom osôb v bytoch za 12 mesiacov t.j. 1057,14/297,96 čím získal spotrebu na osobu a mesiac 3,548 € a túto vynásobil počtom osôb v byte žalovaného a počtom mesiacov (3,548 €x3x12), čím dospel k skutočnej spotrebe pre byt žalovaného na rok 127,728 €. Všetky tieto položky teda žalobca správne vyúčtoval žalovanému. Ostatné položky vyúčtovania žalovaný nenapádal, súd ich však preskúmal: príspevok do fondu opráv 38 € mesačne, t.j. 456 € ročne; položka VVaK - odpočty pod touto položkou sú platby pre vodárne za službu diaľkového odpočtu vodomera 24 €, platby vodárňam s poplatkom za prevod 5,12 € bola rozpočítaná na počet bytov (29,12€/12), čím získal ročný náklad na byt 2,427 €. Okrem toho žalobca uhradil poistku domu, ktorej skutočný ročný náklad na byt žalovaného činil 21,058 €. Na základe uvedeného mal žalovaný podľa vyúčtovania za rok 2015, ktoré súd považuje za
správne uhradiť žalobcovi sumu 698,364 €, uhradil však len 288 €, preto žalobca sa správne domáha doplatenia sumy 410,36 €.
52. Rovnaký spôsob rozúčtovania nákladov použil žalobca aj pre vyúčtovanie na rok 2016, keď vychádzal zo skutočnej spotreby plynu od 1.1.2016 - 31.12.2016 za 11.468,69 €, z ktorej na spotrebu na vykurovanie bolo použitých 70% t.j. 8028,22 € a z tejto sumy vypočítal základnú zložku 10% (802,82€) vydelil podlahovou plochou všetkých bytov (802,82/844,88 m2), čím zistil platbu za jeden m2 0,950 €, ktorú vynásobil podlahovou plochou bytu žalovaného (0,950x77,83 m2) a tak zistil skutočný ročný náklad základnej 10% - nej zložky na plynové vykurovanie na byt žalovaného - 73,939 €. Zo spotreby plynu 30% počítal na ohrev vody t.j.3.440,67 €, z tejto sumy vypočítal 10% základnú zložku (344,07 €), ktorú vydelil počtom bytov (344,07/12), čím zistil náklady na jeden byt 28,672 €. Čo sa týka vyúčtovania položky: EO/osvetlenie spol. priest. a čerpadlo žalobca vychádzal zo skutočných nákladov na spotrebu elektriny za obdobie 1.1.2016 - 31.12.2016 spolu 1.130,51 €, ktorú vydelil počtom osôb v bytoch za 12 mesiacov t.j. 1130,51€/297,96, čím získal spotrebu na osobu a mesiac 3,794 € a túto vynásobil počtom osôb v byte žalovaného a počtom mesiacov (3,794 €x3x12), čím dospel k skutočnej spotrebe pre byt žalovaného na rok 136,584 €. Všetky tieto položky teda žalobca správne vyúčtoval žalovanému. Ostatné nenapádané položky vyúčtovania súd tiež preskúmal: príspevok do fondu opráv 38 € mesačne, t.j. 456 € ročne a od 1.8.2016 po 20 € mesačne na opravu fasády, spolu 100 €; položka VVaK - stočné náklad 0,691 €, prepočítaný na počet osôb v byte žalovaného a mesiace (0,691x3x12), činí ročne 24,876 €. Okrem toho žalobca uhradil poistku domu, ktorej skutočný ročný náklad na byt žalovaného činil 21,058 €. Na základe uvedeného mal žalovaný podľa vyúčtovania za rok 2016, ktoré súd považuje za správne uhradiť žalobcovi sumu 841,129 €, uhradil však len 576 € plus v máji 2017 100€ viď poznámka na č.l. 27 spisu, preto žalobca sa správne domáha doplatenia sumy 165,73 €.
53. Žalovaný vzniesol námietku premlčania vyúčtovania za rok 2013 s poukazom na to, že obsahuje aj spotrebu za rok 2012. K tomu to súd uvádza, že dôvody prečo vyúčtovanie za rok 2013 obsahuje aj spotrebu plynu a elektriny za rok 2012 je spôsob fakturácie praktizovanej v tom období medzi dodávateľmi a žalobcom. Ročné fakturačné obdobie pre plyn začalo 19.8.2012 a skončilo 18.8.2013 a pre odber elektriny začalo 6.9.2012 a skončilo 6.9.2013, teda po 31.5 príslušného roka, preto bolo podkladom pre vyúčtovanie nasledujúceho roka 2013. Obdobne to bolo aj vo vyúčtovaní za rok 2014, ktoré obsahuje aj spotrebu za rok 2013. Až následne došlo k zmene fakturačného obdobia od 1.1. do 31.12, a preto nasledujúce vyúčtovania 2015 a 2016 sú už len zo spotrebou za jeden predchádzajúci rok. Vyúčtovanie nazvané žalobcom za rok 2013 bolo vyhotovené 18.5.2014 a žalovaný podal voči nemu reklamáciu z 25.6.2014, ktorej bolo čiastočne vyhovené listom z 7.7.2014, odoslaným žalovanému 15.7.2014. Zároveň bolo žalovanému doručené nové opravené vyúčtovanie, s nedoplatkom len 143,91€. Vzhľadom na uvedené žalovanému vznikol záväzok uhradiť pohľadávku z vyúčtovania za rok 2013 až po prevzatí opraveného vyúčtovania, teda po 15.7.2014 a vzhľadom na to, že žaloba bola podaná 31.5.2017, bola podaná pred uplynutím trojročnej premlčacej lehoty a k premlčaniu nedoplatku z opraveného vyúčtovania za rok 2013 nedošlo.
54. Žalovanému ako vlastníkovi bytu v bytovom dome vznikla podľa zák.č. 182/1993 Z.z. povinnosť uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia. Keďže rozhodnutia o spôsobe rozúčtovania boli vlastníkmi bytov prijaté na zhromaždeniach, žalovaný mal právo brániť sa voči nim v prekluzívnych lehotách 15 resp. 30 dní podanou žalobou na súde, čo neurobil. Týmto sa stali tieto rozhodnutia pre neho záväznými. Súd preskúmal predložené vyúčtovania za roky 2013-2016 a nezistil žiadne pochybenia žalobcu pri výpočtoch ani pri nárokoch tam uplatnených. Napriek tomu, že žalovaný trvá na tom, že nie je vôbec povinný prispievať na úhradu nákladov bytového domu na spotrebu plynu na vykurovanie ani na prípravu teplej úžitkovej vody a na spotrebu elektriny na osvetlenie spoločných priestorov a pre čerpadlo súd dospel k záveru, že táto povinnosť mu vznikla rozhodnutím zhromaždenia vlastníkov bytov. Nakoľko žalovaný si neplnil povinnosti platiť preddavky na náklady za služby spojené s užívaním a správou za byt, ktorý má vo vlastníctve, ani následne po doručení ročných vyúčtovaní skutočných nákladov tak neučinil a žalobca preukázal existenciu a správnu výšku uplatnených pohľadávok voči žalovanému súd v plnom rozsahu žalobe ako dôvodnej vyhovel. Súd zamietol návrh žalovaného na dokazovanie znalcom z odboru energetika na účelom posúdenia správnosti vyúčtovaní žalobcu, nakoľko takéto dokazovanie považoval za nepotrebné a nadbytočné, z predložených listín súd sám vedel posúdiť správnosť výpočtov a rozúčtovaní žalobcu.
55. Podľa § 251 C.s.p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
56. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
57. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
58. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 262 C.s.p., keďže žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto súd zaviazal žalovaného nahradiť mu trovy konania v rozsahu 100%. O ich výške sa rozhodne v samostatnom uznesení po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom Okresného súdu Košice - okolie (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.