Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7C-70-2021.pdf
PDF · 90.1 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/70/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobkyne: R. H., D.. X.X.XXXX, N. XXX XX F. XXX, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o. so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 46 66 40, proti žalovanému: Ľ. Z., D.. X.X.XXXX, N. X. X.O. XXX/XX, XXX XX Z., právne zastúpený Mgr. Rastislav Čerevka, advokát so sídlom Krížna 44, Bratislava, IČO: 58 197 381, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
Súd podielové spoluvlastníctvo sporových strán k nehnuteľnosti zapísanej na Liste vlastníctva XXXX pre katastrálne územie Z. ako parcela CKN XXX-orná pôda o výmere 49m2 z r u š u j e a vyporiadava tak, že
- parcelu KNC XXX/X-orná pôda o výmere 19m2 vytvorená Geometrickým plánom SYKO s.r.o. Žilina (ZPM 1409) zo dňa 25.8.2021, úradne overený Správou katastra v Žiline dňa 3.9.2021 pod číslom XXXX/ XXXX prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne,
- parcelu KNC XXX/X-orná pôda o výmere 30m2 vytvorená Geometrickým plánom SYKO s.r.o. Žilina (ZPM 1409) zo dňa 25.8.2021, úradne overený Správou katastra v Žiline dňa 3.9.2021 pod číslom XXXX/ XXXX prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného.
Súd priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.10.2021 proti v žalobe označenému žalovanému domáhala súdneho výroku, ktorým by súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán konania k nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXX pre k.ú. Z. ako parcela KNC XXX-orná pôda o výmere 49m2 a vykonal vyporiadanie a to reálnym rozdelením v súlade s predloženým geometrickým plánom tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikáže parcelu KNC XXX/X-orná pôda o výmere 19m2 vytvorenú geometrickým plánom SYKO s.r.o. Žilina (ZPM 1409) zo dňa 25.8.2021 úradne overený Správou katastra v Žiline dňa 3.9.2021 pod č. XXXX/XX a do výlučného vlastníctva žalovaného prikáže parcelu KNC XXX/ X-orná pôda o výmere 30m2 vytvorená geometrickým plánom SYKO s.r.o. Žilina (ZPM 1409) zo dňa 25.8.2021 úradne overený Správou katastra v Žiline dňa 3.9.2021 pod číslom XXXX/XXXX. Zároveň navrhla, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania. 2. Svoj návrh žalobkyňa odôvodňovala tým, že sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti KNC parcely XXX-orná pôda o výmere 49m2 zapísaného na LV XXXX pre k.ú. Z., žalobkyňa v podiele 2/5 a žalovaný v podiele 3/5. Predmetnú nehnuteľnosť nie je možné užívať v podielovom spoluvlastníctve. Žalobkyňa vo vzťahu k žalovanému prejavila skutočný záujem o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou, pokúšala sa kontaktovať so spoluvlastníkom za účelom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, resp. reálneho rozdelenia nehnuteľnosti dohodou, pričom ho oslovila ústne, písomne, či písomným návrhom cestou práv. zástupcu. Nakoľko
sa nepodarilo pristúpiť k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva dohodou, je nútená domáhať sa rozhodnutia súdu. Žalobkyňa navrhla nehnuteľnosť vyporiadať tak, že nehnuteľnosť sa reálne rozdelí v závislosti na výške podielov tak, aby aj do budúcnosti bolo zabezpečené nerušené užívanie rozdelených nehnuteľností jej vlastníkmi a za účelom reálneho rozdelenia dala vyhotoviť vyššie uvedený geometrický plán. 3. Žalovaný sa na výzvu súdu k podanej žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 31.12.2021, v ktorom uviedol, že s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak ako bol predložený zo strany žalobkyne v princípe súhlasí. Zdôraznil, že žalobkyňa nemala záujem na vyporiadaní, naopak, dlhodobo spochybňovala jeho vlastnícke právo, čím vznikol medzi stranami zbytočný spor, ktorý bolo možné riešiť jednoduchou mimosúdnou dohodou. Žalovaný zároveň poukázal, že vzhľadom na sviatočné obdobie, kedy nemá možnosť vec podrobne prejednať s jeho práv. zástupcom, požiadal o poskytnutie dodatočnej lehoty do 20.1.2022 na doplňujúce vyjadrenie k žalobe, tak aby mohol podrobne v teréne preskúmať návrh geometrického plánu na rozdelenie dotknutej parcely. Rovnako nesúhlasil s návrhom žalobkyne, aby ho súd zaviazal na náhradu trov konania, pretože išlo práve o konanie žalobkyne, ktorá spochybňovala jeho vlastnícke právo k dotknutej parcele. 4. Súd uznesením č.k. 7C/70/2021-39 zo dňa 17.1.2022 predĺžil žalovanému lehotu na doplnenie vyjadrenia k žalobe do 20.1.2022. Žalovaný v uvedenej lehote svoje pôvodné vyjadrenie nedoplnil. 5. K vyjadreniu žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 9.2.2022, v ktorom uviedla, že žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva podľa jej žaloby súhlasí a v tomto smere sú pozície sporových strán nesporné, nemôže však súhlasiť s tvrdením žalovaného o tom, žeby nemala záujem ona alebo jej práv. predchodkyňa na vysporiadanie pred podaním žaloby. Z bohatej korešpondencie, ktorá medzi sporovými stranami jestvuje a ktorá bola doložená aj do súdneho spisu vyplýva, že či už jej práv. predchodkyňa, alebo aj ona, mali záujem spor riešiť mimosúdnou dohodou, pretože mimosúdnou dohodou jednoducho riešiteľná bola. Vzhľadom k tomu, že vo veci bola nútená vinou žalovanej strany podať žalobu, bude vhodné aby súd vo veci rozhodol meritórne a jej žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania. 6. K vyjadreniu žalobkyne sa žalovaný vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 9.3.2022, v ktorom rozporoval tvrdenia žalobkyne, že sa s ním ako so spoluvlastníkom snažila mimosúdne dohodnúť, pričom osobitne poukázal na tú skutočnosť, že žiadny písomný návrh čo zo strany žalobkyne alebo jej práv. zástupcu predložený nebol. Medzi stranami prebiehala neformálna komunikácia ohľadom rozdelenia, ktorá nebola ukončená, pričom je pre neho nepochopiteľné, prečo neboli mimosúdne rokovania dotiahnuté do konca ale došlo rovno k podaniu žaloby. Žalobkyňa predložila čiastkovú mailovú komunikáciu s jeho pôvodným práv. zástupcom, z ktorej jednoznačne vyplýva ochota dohodnúť sa, kedy jeho práv. zástupca sám predložil návrh rozdelenia, kde a prečo komunikácia ustála mu nie je zrejmé, avšak bol ochotný sa dohodnúť sa mimosúdne, o čom svedčí aj jeho vyjadrenie k žalobe samotnej. Ako vyplýva z doloženej výzvy jeho práv. zástupcu zo dňa 16.10.2020 je toho presvedčenia, že žalobkyňa vydržala vlastnícke právo v rozpore s platnými predpismi, t.j. nikdy nebola u nej dobromyseľná držba, pričom činnosť jeho pôvodného práv. zástupcu smerovala predovšetkým k zisteniu podmienok vydržania (žiaľ nie je legitimovaný žalobkyňu žalovať). Medzitým prebehla aj neformálna komunikácia ohľadne vyporiadania, osobne oficiálnu ponuku na vyporiadanie neobdržal. Ako uviedol už vo svojom vyjadrení k žalobe, žalobkyňa nemala záujem na vyporiadaní, naopak, dlhodobo spochybňovala jeho vlastnícke právo, čím vznikol medzi nimi zbytočný spor. Žalobkyňa sa snažila získať celú spornú parcelu až keď zistila, že jej postup nie je právne konformný pristúpila (neformálne) k deleniu. Vzhľadom na tieto osobitné okolnosti, ako aj jeho kladný prístup k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva nesúhlasil s návrhom žalobkyne aby ho súd zaviazal na náhradu trov konania, pretože išlo práve o konanie žalobkyne, ktorá spochybňovala jeho vlastnícke právo k dotknutej parcele. 7. Na pojednávaní zotrvala žalobkyňa prostredníctvom svojho práv. zástupcu na podanej žalobe, pričom poukazovala na to, že sa pokúšala so žalovaným na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva dohodnúť, avšak bezvýsledne a až po podaní žaloby na súd sa žalovaný vyjadril, že so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva v zmysle podanej žaloby súhlasí. 8. Žalovaný prostredníctvom svojho práv. zástupcu súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva v zmysle návrhu žalobkyne a to reálnou deľbou na základe predloženého geometrického plánu, zotrval na námietke o náhrade trov konania s poukazom na to, že práve žalobkyňa dlhodobo spochybňovala vlastnícke právo žalovaného k predmetnej parcele a preto rokovania stáli a kvôli tomu nedošlo k vyporiadaniu mimosúdnou cestou. 9. Z listinných dôkazných prostriedkov predložených žalobkyňou, ktorých obsah žalovaný nenamietal súd zistil skutkový stav tak ako ho svojej žalobe preukazovala žalobkyňa.
10. Sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX pre k.ú. Strečno ako parcela KNC XXX-orná pôda o výmere 49m2. Žalobkyňa v podiele 2/5 ako titul nadobudnutia je uvedená darovacia zmluva, vklad povolený dňa 7.9.2021 pod V XXXX/XXXX a žalovaný v podiele 3/5, ako titul nadobudnutia je uvedený kúpna zmluva so zrušením vecného bremena, vklad povolený dňa 7.11.2018 pod V XXXX/XXXX (dôkaz produkovaný žalobkyňou na č.l. 9, LV č. XXXX pre k.ú. Z.). 11. Medzi stranami konania nebolo sporné, že v období od 27.4.2021 do 10.6.2021 na úrovni práv. zástupcov žalovaného a práv. predchodkyne žalobkyne prebehla mailová komunikácia za účelom reálneho rozdelenia predmetnej nehnuteľnosti. Medzi stranami konania k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedošlo. 12. Žalobkyňa predložila do konania Geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XX21 spoločnosti SYKO s.r.o. zo dňa 25.8.2021 úradne overený Správou katastra v Žiline dňa 3.9.2021 pod č. XXXX/XXXX, ktorý predmetnú parcelu č. XXX rozdelil na novovytvorenú parcelu č. XXX/X-orná pôda o výmere 30m2, ktorú žiadala žalobkyňa prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného a novovytvorenú parcelu č. XXX/X-orná pôda o výmere 19m2, ktorú žiadala prikázať do svojho výlučného vlastníctva, pričom poukazovala na to, že takéto rozdelenie je najúčelnejšie, vychádza z výšky spoluvlastníckych podielov. 13. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vysporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. 14. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 15. Súd v konaní postupoval v zmysle ust. § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 16. Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva právna úprava vychádza zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku podielového spoluvlastníctva je dohoda spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní. Tejto forme zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva dáva Občiansky zákonník prednosť pred jeho zrušením a vyporiadaním na základe súdneho rozhodnutia. 17. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti v podieloch tak ako sú tieto zapísané na LV č. XXXX pre kat. územie Z. a že k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi nimi nedošlo. 18. Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkmi podľa výšky podielov prichádza do úvahy tam, kde predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný. Ak je predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálne deliteľný pozemok, jeho rozdelenie treba uskutočniť na základe geometrického plánu, ktorý musí byť overený príslušným katastrálnym úradom. Žalobkyňou predložený geometrický plán rešpektuje zásady ustanovené v § 142 ods. 1 OZ, pričom reálne rozdeľuje predmetný pozemok na novovzniknuté pozemky tak, že oddeľuje a vytvára pozemok parc.č. XXX/ X, ktorý plochou zodpovedá spoluvlastníckemu podielu žalobkyne a zároveň vytvára novovzniknutý pozemok par.č. XXX/X, ktorý plochou zodpovedá spoluvlastníckemu podielu žalovaného, keď zároveň predmetnú parcelu rozdeľuje na rovnocenné samostatné parcely, pričom je rešpektované aj hľadisko účelného využitia veci. Súd preto zrušil podielové spoluvlastníctvo strán konania k predmetnej nehnuteľnosti a vyporiadal reálnym rozdelením v zmysle návrhu žalobkyne, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, novovzniknutú parcelu č. XXX/X prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne a novovzniknutú parcelu XXX/X prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného aj vzhľadom k tomu, že žalovaný s takýmto rozdelením súhlasil. 19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom. Súd v konaní nezistil dôvody osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania úspešnej
žalobkyni tak ako tieto tvrdil žalovaný. V konaní mal súd za preukázané, že už právna predchodkyňa žalobkyne s pokúšala so žalovaným dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, medzi stranami prebehla neformálna komunikácia avšak k dohode nedošlo. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobkyňa spochybňovala jeho vlastnícke právo a z uvedeného dôvodu nedošlo k uzatvoreniu dohody, toto tvrdenie jednak nepreukázal, avšak súd videl aj logický rozpor v tomto tvrdení, keď žalobkyňa mala záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline. Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).