Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Csp-114-2017.pdf
PDF · 132.76 KB
Case nature
Area
Subarea
23Csp/114/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovanej Y. J.Á., W.. XX.XX.XXXX, M. F. Q. XXX/X, XXX XX Ž. W. Q., štátny občan SR, o zaplatenie 23.377,88 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 23.377,88 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 23.377,88 Eur od 07.02.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti o zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 6,59 % ročne zo sumy 22.356,85 Eur od 07.02.2017 do zaplatenia z a m i e t a.
III. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03.08.2017 domáhal voči žalovanej zaplatenia dlžnej sumy vo výške 23.377,88 Eur, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny 22.356,85 Eur, neuhradených zmluvných úrokov vo výške 876,03 Eur, neuhradených poplatkov za poistné vo výške 50,-Eur a nezaplatených poplatkov vo výške 95,-Eur, spolu s 6,59 % -ným ročným úrokom z nezaplatenej istiny 22.356,85 Eur od 07.02.2017 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo žalovanej sumy 23.377,88 Eur od 07.02.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č.2922680101 bola so žalovanou a jej manželom Vendelínom Gajdošíkom, nar. 19.10.1940, ktorý zomrel dňa 24.06.2016, uzatvorená zmluva o úvere č. 2922680101 zo dňa 15.03.2013, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej a jej manželovi ako spoludlžníkom medziúver vo výške 25.000,-Eur. Žalovaná a spoludlžník sa zaviazali splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami prvé tri roky vo výške 189,91 Eur a po uplynutí tejto doby vo výške 210,75 Eur. Do pridelenia cieľovej sumy sa zaviazali splácať prvé tri roky 5,59 % ročne úroky medziúveru mesačnou splátkou vo výške 116,46 Eur a po uplynutí tejto doby 6,59 % ročne úroky medziúveru mesačnou splátkou vo výške 137,30 Eur splatnou do 15. dňa v mesiaci. Zároveň sa zaviazali platiť poplatok za poistenie vo výške 10,-Eur a vkladať pravidelné mesačné vklady vo výške 63,45 Eur. Po pridelení cieľovej sumy sa spoludlžníci zaviazali splácať stavebný úver, vrátane úrokov vo výške 4,75 % ročne, pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 200,75 Eur. Žalobca ďalej uviedol, že spoludlžník dňa 24.06.2016 zomrel bez zanechania závetu a dedičské konanie bolo uznesením zo dňa 15.11.2016 zastavené. Žalovaná porušila zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestala splácať, preto žalobca listom zo dňa 11.01.2017 vyzval žalovanú na doplatenie omeškaných splátok s upozornením na možnosť požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom. Nakoľko k doplateniu omeškaných splátok nedošlo, žalobca dňa 06.02.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť
zostatku úveru a ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru zúčtoval nasporenú sumu vo výške 2.643,15 Eur so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 25.000,-Eur, čo po započítaní predstavuje zostatok neuhradenej istiny vo výške 22.356,85 Eur. Žalobca svoju pohľadávku voči žalovanej ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vyčíslil sumou 23.377,88 Eur, ktorá pozostávala z nezaplatenej istiny vo výške 22.356,85 Eur, nezaplatených úrokov vo výške 876,03 Eur, poplatkov za poistenie vo výške 50,-Eur a neuhradených poplatkov vo výške 95,-Eur. Od nasledujúceho dňa po vyhlásení mimoriadnej splatnosti, t.j. od 07.02.2017 uplatnil žalobca aj nárok na zaplatenie úrokov za úver vo výške 6,59 % ročne a nárok na úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne.
2. Podľa § 167 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd dňa 05.10.2017 doručil žalovanej žalobu s prílohami do vlastných rúk spolu s uznesením zo dňa 21.09.2017, ktorým súd žalovanú v súlade s ustanovením § 167 ods. 2 CSP vyzval, aby sa k doručenej žalobe písomne vyjadrila. Súd žalovanú zároveň poučil o jej procesných právach a povinnostiach uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
3. Žalovaná sa k doručenej žalobe osobitne písomne nevyjadrila.
4. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 27.04.2018, na ktoré sa žalobca nedostavil, doručenie predvolania na pojednávanie mal riadne vykázané dňom 08.03.2018, pričom podaním doručeným súdu dňa 20.04.2018 svoju neúčasť ospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal a súhlasil, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti na základe predložených dôkazov. Keďže dôvody na odročenie pojednávania podľa § 183 CSP splnené neboli, súd podľa § 180 CSP rozhodol o pojednávaní v neprítomnosti žalobcu a podanú žalobu prejednal za osobnej účasti žalovanej.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby, predloženou zmluvou o úvere, všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, tarifou sporenia, sadzobníkmi poplatkov, amortizačnou tabuľkou, upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s doručenkami, výpismi z účtu, výsluchom žalovanej a ostatnými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a právny stav.
6. Z predložených a vykonaných dôkazov súd zistil, že dňa 15.03.2013 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovanou a jej manželom Vendelínom Gajdošíkom ako spoludlžníkmi zmluvu o úvere č.2922680101, na základe ktorej žalobca poskytol spoludlžníkom medziúver vo výške 25.000,-Eur pri zvýhodnenej úrokovej sadzbe za prvé tri roky vo výške 5,59 % ročne. Po troch rokoch bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 6,59 % ročne. Žalovaná a spoludlžník sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 151 splátkami, v prvých troch rokoch vo výške 5,59 % ročne vo výške 126,46 Eur a po troch rokoch do pridelenia cieľovej sumy vo výške 6,59 % ročne vo výške 147,30 Eur, pri RPMN 6,41 % ročne. Zároveň do pridelenia cieľovej sumy sa zaviazali vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 63,45 Eur. Celková splátka do pridelenia cieľovej sumy bola dohodnutá v prvých troch rokoch vo výške 189,91 Eur, po troch rokoch vo výške 210,75 Eur. Po pridelení cieľovej sumy sa žalovaná a spoludlžník zaviazali splácať stavebný úver vo výške 15.079,43 Eur, vrátane úrokov vo výške 4,75 % ročne, 89 pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 210,75 Eur, splatnými k 15. dňu v mesiaci, pri RPMN 6,41 % ročne a priemernej RPMN 20,48 % ročne. Konečná splatnosť úveru bola do 15.03.2033, pričom celkové náklady, ktoré musia spoludlžníci zaplatiť boli v zmluve vyčíslené sumou 50.718,82 Eur. Podľa zmluvy o úvere bola dohodnutá výška úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne. Podľa bodu 5.3 sa žalovaná a spoludlžník zaviazali platiť v splátke poplatok za poistenie typu A vo výške 10,-Eur. Z predložených výpisov z účtu súd zistil, že žalovaná so spoludlžníkom poskytnutý úver čerpali vo výške 25.000,-Eur, ktorý až do smrti spoludlžníka splácali. Dňa 06.02.2017 došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a zúčtovaniu nasporenej sumy vo výške 2.643,15 Eur s výškou poskytnutého úveru 25.000,-Eur a vzniknutý rozdiel vo výške 22.356,85 Eur predstavuje zostatok neuhradenej istiny. Z predloženého výpisu z účtu zo stavebného sporenia a prepočtov súd zistil, že žalovaná so spoludlžníkom uhradili v období od 06.03.2013 do 06.02.2017 celkovú sumu 2.643,15 Eur. Z predloženého výpisu súd ďalej zistil, že ku dňu zosplatnenia boli vyúčtované neuhradené úroky vo výške 876,03 Eur, neuhradené poplatky za poistné v sume 50,-Eur a neuhradené poplatky vo výške 95,-Eur.
7. Z upozornenia na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 11.01.2017 súd zistil, že týmto upozornením bola žalovaná vyzvaná na uhradenie omeškaných splátok v termíne do 20.01.2017 s upozornením na možnosť predčasného zosplatnenie úveru. Z priloženej doručenky súd zistil, že
upozornenie bolo žalovanej doručené dňa 17.01.2017. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 06.02.2017 súd zistil, že žalobca úver ku dňu 06.02.2017 zosplatnil a bol vyzvaný na predčasné splatenie celého úveru vo výške 23.377,88 Eur. Z priloženej doručenky súd zistil, že oznámenie bolo žalovanej doručené dňa 14.02.2017.
8. Z uznesenia tunajšieho súdu sp.zn. 18D/61/2016-17, Dnot 142/2016 zo dňa 15.11.2016 súd zistil, že dedičské konanie po poručiteľovi Vendelínovi Gajdošíkovi, nar. 19.10.1940, zomrelom dňa 24.06.2016 bolo zastavené a majetok nepatrnej hodnoty, ktorý pozostával z vkladu na osobnom účte vo výške 10,25 Eur bol vydaný žalovanej manželke poručiteľa.
9. Z výsluchu žalovanej súd zistil, že žalovaná si je vedomá dlhu, ktorý však nebola po smrti manžela schopná splácať, keďže je už starobnou dôchodkyňou s dôchodkom vo výške 480,-Eur. Žalovaná vo výpovedi uviedla, že po podaní žaloby neuhradila žiadnu sumu.
10. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
11. Súd má za to, že právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou úverovou zmluvou podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“), je spotrebiteľským vzťahom, preto je ho potrebné posúdiť aj podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) o spotrebiteľských zmluvách a zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy o úvere. Tzv. spotrebiteľské zmluvy, i keď sú upravené v Občianskom zákonníku, totiž nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len výlučne na občianskoprávne vzťahy, ale príslušné ustanovenia je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, a to bez ohľadu na to, či je uzavretá zmluva ako zmluvný typ upravená v Občianskom alebo Obchodnom zákonníku. Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať v súlade s obsahom smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice, podľa ktorého súd je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli sledované touto smernicou - táto sa nevzťahuje len na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ako to vyplýva z uvedeného § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale na všetky zmluvy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ.
12. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:
Podľa § 497 ObchZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 prvá veta ObchZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom, alebo na základe zákona.
Podľa § 503 ods. 3 ObchZ, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
Podľa § 504 ObchZ, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do 1 mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 ObchZ, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený do zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 369 ods. 1 ObchZ v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. , na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru sa považuje za fixnú iba na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti uvedené v tomto zákonnom ustanovení.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva OZ.
Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 511 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
13. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
14. Podľa § 215 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
15. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
16. Po preskúmaní obsahu zmluvy má súd za to, že uzavretá zmluva o úvere spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. Nakoľko poskytnutý úver nie je možné podľa ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. považovať za bezúročný a bez poplatkov, žalobca má nárok na vrátenie poskytnutého úveru spolu s neuhradenými úrokmi a poplatkami.
17. Na základe vykonaného dokazovania a po právnom posúdení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovanej je v rozsahu uplatnenej sumy 23.377,88 Eur dôvodná, preto súd podanej žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie tejto sumy, ktorá predstavuje sumu neuhradenej istiny vo výške 22.356,85 Eur, sumu neuhradených zmluvných úrokov vo výške 876,03 Eur vyčíslených do dátumu predčasnej splatnosti (t.j. do 06.02.2017), sumu neuhradených poplatkov za poistenie vo výške 50,-Eur a sumu neuhradených poplatkov vo výške 95,-Eur vyčíslených za obdobie do dátumu predčasnej splatnosti úveru (t.j. do 06.02.2017), spolu sumy 23.377,88 Eur (22356,85+876,03+50+95), ktorej výšku žalovaná nespochybnila a súd ju má preukázanú z predloženého výpisu zo stavebného sporenia. Súd zároveň priznal žalobcovi uplatnený nárok na úrok z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo žalovanej sumy 23.377,88 Eur za obdobie omeškania od 07.02.2017 do zaplatenia. V časti o zaplatenie pokračujúcich zmluvných úrokov za obdobie omeškania, t.j. nárok na zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 6,59 % ročne z nezaplatenej istiny 22.356,85 Eur od 07.02.2017 do zaplatenia, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
18. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovanou a jej vtedajším manželom ako solidárnymi spoludlžníkmi dňa 15.03.2013 zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol spoludlžníkom úver vo výške 25.000,-Eur, z ktorého spoludlžníci na istene uhradili sumu 2.643,15 Eur. Neuhradená tak zostala istina vo výške 22.356,85 Eur. Potom, ako spoludlžník, manžel žalovanej dňa 24.06.2016 zomrel, žalovaná sa dostala opakovane do omeškania, vzhľadom na čo žalobca úver dňa 06.02.2017 predčasne zosplatnil. Žalovaná skutkové tvrdenia žalobcu nepoprela. Vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že svojho dlhu si je vedomá, no po smrti manžela nebola schopná úver splácať. Výšku žalovanej sumy nespochybnila, súd preto s poukazom na § 151 ods. 1 CSP považoval skutkové tvrdenia žalobcu o uzavretí zmluvy, o čerpaní finančných prostriedkov, o
predčasnom zosplatnení úveru dňom 06.02.2017, o výške zaplatenej sumy ako aj o výške nesplateného zostatku úveru za nesporné.
19. Z predloženého upozornenia na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s priloženými doručenkami má súd preukázané, že zosplatnenie úveru žalobca realizoval v súlade s § 53 ods. 9 OZ, ktoré súd aplikoval s poukazom na skutočnosť, že sa jednalo o spotrebiteľský právny vzťah. Súd preto pri posudzovaní dôvodnosti žaloby ohľadne uplatneného nároku na úroky z omeškania posudzoval úver ako zosplatnený dňom 06.02.2017. Podľa § 369 ods. 1 ObchZ v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. V danom prípade výšku úrokov z omeškania osobitne upravovala zmluva, a to v bode I sadzbou 5 % p.a. Takto stanovená výška úrokov z omeškania neprekračuje výšku úrokov z omeškania upravenú vykonávacím predpisom, ktorým je nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 ods. 1 v spojení s § 10c nariadenia je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, t.j. k 07.02.2017 bola vo výške 0,00 % ročne. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 07.02.2017 do zaplatenia. Žalovaná je preukázateľne v omeškaní so zaplatením, pričom toto omeškanie stále trvá, preto žalobca má nárok voči žalovanej aj na zaplatenie úrokov z omeškania zo žalovanej sumy.
20. Súd nevyhovel žalobe v časti o zaplatenie pokračujúcich zmluvných úrokov vo výške 6,59 % ročne z nezaplatenej istiny 22.356,85 Eur uplatnených za obdobie omeškania od 07.02.2017, t.j. po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru do jeho zaplatenia a tento uplatnený nárok zamietol ako nedôvodný, a to s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, v zmysle ktorej zmluvné úroky z úveru patria veriteľovi len do splatnosti úveru (rozhodnutie NS SR č.k. 4 Obo 143/98, resp. nález US SR IV. 476/2012 z 18.9.2012, rovnako posledné rozhodnutia odvolacieho súdu - rozsudky KS v Banskej Bystrici, sp.zn. 15Co/52/2016 zo dňa 10.05.2017, sp.zn. 15Co/243/2015 zo dňa 25.01.2017 a sp.zn. 16Co/264/2017 zo dňa 19.04.2018). Súd má za to, že zmluvné (štandardné) úroky si veriteľ nemôže dôvodne uplatňovať za obdobie po zosplatnení úveru. Ako dovodila súdna prax zmluvný úrok síce predstavuje cenu peňazí, no len za obdobie, keď dlžník peniaze veriteľa užíva v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami za stavu „lege artis“, t.j. za obdobie v súlade s právom do dohodnutého termínu splatnosti. Ak však dlžník poruší svoje povinnosti, v dôsledku čoho veriteľovi vznikne právo požadovať jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia a veriteľ toto svoje právo aj využije a úver zosplatní, navodí tým stav, keď už dlžník nie je oprávnený poskytnuté prostriedky užívať. Niet preto dôvodu na to, aby veriteľ popri úrokom z omeškania inkasoval naďalej aj zmluvné úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov veriteľa. Počnúc prvým dňom omeškania dlžníka s jednorazovým vrátením poskytnutých prostriedkov vzniká veriteľovi nárok na úroky z omeškania, ktoré predstavujú „cenu“ peňazí za obdobie omeškania. S protiprávnym stavom omeškania sa tak spájajú prirodzene a logicky výhradne sankcie v podobe úroku z omeškania. Bolo by nelogické, aby sa s protiprávnym stavom omeškania spájali aj nároky, ktoré patria veriteľovi za stavu „lege artis“, teda za stavu oprávnenej držby peňažných prostriedkov. Ak by aj v spotrebiteľskom právnom vzťahu napriek tomu existovala zmluvná úprava, ktorá by s protiprávnym stavom stotožňovala aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, bolo by takéto zmluvné dojednanie na škodu spotrebiteľa (ktorý by bol v prípade omeškania duplicitne zaťažený okrem úroku z omeškania aj dohodnutým zmluvným úrokom) neprijateľne odchylné od zákona, nakoľko skutočná výška úrokov za obdobie omeškania by prekračovala zákonom prípustnú maximálnu výšku úroku z omeškania podľa § 369 ods. 1 ObchZ v spojení s § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č.87/1995 Zb. v príslušnom znení, v dôsledku čoho by bolo takéto zmluvné dojednanie podľa § 52 ods. 2 OZ, resp. § 53 ods. 1 a 5 OZ absolútne neplatným (rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015; obdobne rozsudky KS v Prešove sp.zn. 6Co/12/2014 zo dňa 30.06.2014, sp.zn. 3Co/79/2014 zo dňa 13.08.2014, 4Co/83/2013 zo dňa 07.05.2014, sp.zn. 1Co/29/2014 zo dňa 19.03.2014, sp. zn.3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013, rozsudok KS v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp. zn. 5Co/223/2014, rozsudky KS v Banskej Bystrici, sp.zn. 15Co/52/2016 zo dňa 10.05.2017, sp.zn. 15Co/243/2015 zo dňa 25.01.2017). Hoci
existuje aj odlišný názor, podľa ktorého dispozitívna norma neobsahuje dobu na poskytnutie finančných prostriedkov, a kým úroky z omeškania sú sankciou, tak úroky sú odmenou za užívanie peňazí, a preto ich treba platiť až do ich vrátenia (napr. NS ČR z 27.06.2007 sp. zn. 33Odo/657/2005), súd sa s týmto názorom nestotožňuje, nakoľko tento právny názor opomína skutočnosť, že zmluvné úroky sú vždy medzi veriteľom a dlžníkom dojednané vždy len na určitú dobu (do dohodnutej splatnosti záväzku), nikdy nie však až do jeho skutočného zaplatenia. Zásadný posun v uvedenej otázke však predstavuje v spotrebiteľských právnych veciach judikatúra Súdneho dvora Európskej únie. Výkladom smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách súdny dvor stanovil zásadné pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odkláňa od dispozičných noriem zákona v neprospech spotrebiteľa (napr. C-416/11,AZI), čl. 3 ods. 1 uvedenej smernice sa má vykladať tak, že pojem „značná nerovnováha“ (poškodiť spotrebiteľa) treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych právnych predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie, než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve; a na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe napriek požiadavke dôvery treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom dojednaní. Bez pochýb je to, že za úver možno dohodnúť úroky, a že možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov, t. j. úverové obdobie. Zákon teda umožňuje dodávateľovi na určitú dobu, teda do splatnosti podľa jeho predstáv poskytnúť úver a žiadať si za to dohodnuté úroky. Od počiatku sú v záujme dodávateľa úroky na dohodnutú dobu, a to až do splatnosti úveru. Rovnako so zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ právo splatnosť posunúť. Niet však zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania aj po dobe splatnosti. Ak úrok nie je zaplatený do splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie, a to či už zákonné napr. úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. dohodnutú zmluvnú pokutu). Je nepochybné, že prípadná dohoda o úrokoch po splatnosti popri ďalších úrokoch za omeškania a ďalších sankciách indikuje neprimeraný nárast dlhu v neprospech spotrebiteľa. Je potom nevyhnutná otázka vykonania súdnej kontroly prijateľnosti takejto dohody ohľadom úrokov popri úrokoch z omeškania a prípadných ďalších sankciách. Takýto odklon od dispozície právnej normy, ktorý sleduje úroky popri úrokoch z omeškania či iných sankciách, je v neprospech spotrebiteľa. Zákon totiž priznáva po splatnosti úroky z omeškania vo výške v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Kým dohodnutý úrok predstavuje cenu za ktorú veriteľ poskytuje dlžníkovi istinu k dispozícii. Tento zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Takýto úrok predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Teda zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca nárok veriteľ na úroky za požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Ak teda spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov. Inak by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Išlo by teda o stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by nemal žiadne garantované práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Navyše došlo by k hrubej nadváhe veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky, a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potenciálnej nečinnosti. Takéto správanie dodávateľa nemôže byť podporované a nemôže požívať právnu ochranu. Niet kogentnej úpravy, podľa ktorej by bolo možné priznať úroky dohodnuté popri rokoch z omeškania. Dohodnuté úroky za úver zákon reguluje do splatnosti, a preto prípadná dohoda o takýchto úrokoch bez časového obmedzenia, je odklonom od dispozitívnej úpravy a je v neprospech spotrebiteľa a tiež vyvoláva hrubú nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany. Žalobcovi preto nepatrí nárok na dohodnutý úrok zo zmluvy po zosplatnení úveru. Dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania platiť ďalšie sankcie aj po splatnosti pohľadávky, a to aj úroky za poskytnutie úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, a tým zhoršuje postavenie spotrebiteľa
oproti zákonnej úprave, ktorá chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu vo vzťahu k výške úveru. Je preto viac než nepravdepodobné, aby si spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý by zaobchádzal so spotrebiteľom čestne a rovnocenne.
21. Súd s poukazom na vyššie uvedené nepovažoval žalobu v časti zaplatenia zmluvných úrokov za obdobie po zosplatnení úveru za dôvodnú. Súd zároveň poukazuje na to, že pre posúdenie dôvodnosti žaloby ohľadne uplatnených zmluvných úrokov nie je rozhodujúce výlučne zmluvné dojednanie uvedené v uzavretej zmluve a obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, hoci v prípade §§ 502-506 ObchZ sa v zmysle § 263 ObchZ jedná o dispozitívne zákonné ustanovenia. Zároveň však nemožno opomenúť skutočnosť, že v prejednávanom prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah a dispozitívne zmluvné dojednanie umožňujúce uplatňovať zmluvné úroky popri úrokom z omeškania po zosplatnení úveru až do jeho skutočného zaplatenia by nebolo ničím iným ako faktickým zvýšením výšky úrokov z omeškania v neprospech spotrebiteľa v rozpore s ustanoveniami smerujúcimi k ochrane spotrebiteľa, najmä §§ 369 ods. 1 ObchZ a 53b OZ. Súd poukazuje zároveň na to, že ustanovenia §§ 502 a 503 ObchZ upravujú povinnosti strán za stavu „lege artis“, keď dlžník užíva prostriedky veriteľa v zmysle dohodnutých podmienok. Nemožno z nich preto automaticky odvodzovať rovnaké závery aj pre stav, keď už dlžník nie je oprávnený poskytnuté prostriedky užívať. Ustanovenie § 503 ods. 3 ObchZ je celkom jednoznačne koncipované na ochranu dlžníka, keďže upravuje situáciu, keď sa dlžník rozhodne vrátiť prostriedky pred dojednanou splatnosťou, čo vyplýva z právnej normy „Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté prostriedky pred dobou určenou v zmluve.“ Úroky je však v takom prípade povinný zaplatiť len za dobu do vrátenia peňažných prostriedkov veriteľovi, ku ktorému dochádza skôr, t.j. pred pôvodne dohodnutou dobou splatnosti. Hoci je toto ustanovenie dispozitívne a v praxi často veriteľmi upravené v neprospech dlžníkov, povinnosť dlžníka platiť zmluvné úroky aj po dobe splatnosti záväzku až do skutočného vrátenia peňažných prostriedkov v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru zo strany veriteľa, z neho nevyplýva. Toto dispozitívne zákonné ustanovenie totiž neupravuje následky v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru zo strany veriteľa pre porušenie záväzkových povinností dlžníkom, ale len prípady kedy sa dlžník rozhodne úver predčasne dobrovoľne vrátiť pred dobou určenou v zmluve. Následky pre protiprávny stav zákonná úprava výslovne neupravuje, no súdna prax vo vyššie uvedených rozhodnutiach správne v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa dovodila, že s protiprávnym stavom sa spájajú výlučne úroky z omeškania, ktoré majú sankčný charakter a prípadné dispozitívne dojednania v neprospech spotrebiteľa nie sú v spotrebiteľských vzťahoch prípustné. Takáto súdna prax je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR IV. 476/2012-14 z 18.9.2012. Zmluvné dojednanie umožňujúce uplatňovať zmluvné úroky popri úrokom z omeškania po zosplatnení úveru až do jeho skutočného zaplatenia nie je totiž ničím iným ako faktickým zvýšením dohodnutej výšky úrokov z omeškania nad zákonom prípustnú výšku.
22. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenie súd uložil žalovanej, aby súdom uloženú povinnosť splnila v lehote 3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že po smrti manžela nebola schopná úver splácať, nakoľko jej to finančne nevychádzalo. Keďže je starobnou dôchodkyňou a jej starobný a vdovský dôchodok predstavuje sumu 480,-Eur, požiadala súd, aby jej povolil splácanie dlžnej sumy v mesačných splátkach po 50,-Eur. Vzhľadom na celkovú výšku záväzku, ako aj výšku pôvodne dohodnutých splátok, keďže požadovaná splátka predstavuje len jednu štvrtinu z pôvodne dohodnutej anuitnej splátky, súd plnenie v splátkach v rozsudku nepovolil. Zároveň však súd dodáva, že uzavretie dohody o plnení súdom uloženej povinnosti v splátkach medzi stranami sporu je možné aj kedykoľvek po tomto rozhodnutí.
23. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255. Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu (s výnimkou pokračujúcich zmluvných úrokov), preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
26. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).