Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3C/175/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v súkromnoprávnom spore žalobcu: Q. X., nar. XX. X.. XXXX, A. XX, občan SR, právne zast. JUDr. Justínou Lajčákovou, advokátkou, Štúrova 131/16, Poprad proti žalovaným: 1. Q. O., nar. X. XX. XXXX, Z. XXX, občianka SR, 2. E. Q., nar. XX. X. XXXX, bytom Z. XXX, žalované v 1. a 2. rade právne zast. JUDr. Jozefom Mačugom, advokátom AK so sídlom 17. novembra 31, Stará Ľubovňa, v konaní o učenie vlastníctva takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný uhradiť žalovaným trovy konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že je vlastníkom nehnuteľnosti, a to parcely CKN č. 539 o výmere 802 m2 TTP, parcely KNC č. 540 o výmere 718 m2 TTP v jednej polovici k celku.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že je vlastníkom pozemku CKN 539 a 540, na ktorom je postavený rodinný dom, ktorý vlastnia žalované, každá v jednej štvrtine, vedených na LV XXX. Žalobca sa vlastníctva domu nedomáha. V súčasnej dobe je na LV XXXX vedená ako vlastníčka v celosti matka žalovaných, ktorá zomrela v júni roku XXXX a žalobkyne v dedičskom konaní po nej nadobudli sporné nehnuteľnosti. Žalobca nadobudol vlastnícke právo k sporným parcelám v dedičskom konaní po svojom otcovi dedením v konaní D 80/88, vtedy vedených na LV č. XXX a týkalo sa nehnuteľnosti, ktoré boli vedené v pozemnoknižnej vložke č. 210 a pod poradovým číslom 3 bola pozemnoknižná parcela mpč. 490/18/8. Túto parcelu nadobudol právny predchodca žalobcu kúpnopredajnou zmluvou ČD 2577/27 zo dňa 9.12.1927. V prebiehajúcich konaniach ROEB v KÚ A. právna predchodkyňa žalovaných bez vedomia a súhlasu žalobcu vyporiadala vlastníctvo k sporným pozemkom titulom vydržania a takto má zapísané vlastníctvo predmetných pozemkov na LV XXXX, kde ako titul nadobudnutia je uvedené rozhodnutie VY 190/HŠ-5 zo dňa 1.10.2012. Žalobca po zistení tejto skutočnosti vyzval právnu predchodkyňu k vydaniu jeho vlastníctva prostredníctvom starostu obce, ale bezvýsledne. Následne došlo k jej úmrtiu. V súčasnej dobe sa vedie dedičské konanie po matke žalovaných, ale nevie uviesť jeho číslo. Právna zástupkyňa navrhla pripojiť dedičský spis k tejto veci. Žalobca nemá inú možnosť, iba domáhať sa na súde, aby súd určil vlastnícke právo ku sporným nehnuteľnostiam v jeho prospech v podiele jedna polovica, pretože tieto v takom podiele vlastnil, kým si ich osvedčením neprivlastnila matka žalovaných, pričom on sa nikdy svojho dedičstva nevzdal.

3. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní dňa 10.2.2016 požiadala súd, aby jej, ako aj sestre bol ustanovený advokát, pretože nie sú schopné hájiť svoje práva. Nevie sa kvalifikovane vyjadriť k predmetu sporu. Z toho dôvodu bolo pojednávanie odročené s možnosťou poskytnúť žalovaným kvalifikované právne zastúpenie.

4. Taktiež z prítomnosti žalovaných na pojednávaní súd usúdil, že správanie žalovanej v 2. rade je neadekvátne, pretože nevedela reagovať na žiadnu súdom položenú otázku, z toho dôvodu bol daný podnet na začatie konania o obmedzení spôsobilosti na právne úkony E. Q. a toto konanie bolo prerušené do doby, kým súd nerozhodne o jej spôsobilosti, resp. obmedzení na právne úkony. Následne rozhodnutím tunajšieho súdu v konaní 4Ps/2/2016-82 zo dňa 17.10.2017 bolo vydané rozhodnutie, ktorým súd obmedzil spôsobilosti na právne úkony E. Q., teda žalovanú v 2. rade. Súčasne jej bol ustanovený opatrovník a vymedzený rozsah práv a povinnosti. Taktiež rozhodnutím sp.zn. 4N 5442/16- Kapo zo dňa 4.10.2016 bolo určené zastupovanie pre obe žalované z radu advokátov Centrom právnej pomoci Prešov, a to pre JUDr. Jozefa Mačugu.

5. Súd po následných procesných krokoch pokračoval vo vykonaní dokazovania, a to výsluchom žalobcu, právnej zástupkyne žalobcu, ako aj právneho zástupcu žalovaných, listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, Správou katastra v V. N., ako aj obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav.

6. Žalobca sa podanou žalobou domáha, aby súd určil, že je vlastníkom žalovaných pozemkov v podiele jednej polovice ku parcele CKN 539 a 540 na tom skutkovom základe, že tieto nehnuteľnosti mal zdediť po svojom nebohom otcovi F. Q. v dedičskom konaní č.k. D 80/88, a to parcelu mpč. 490/18/8, ktorá bola zapísaná v pozemnoknižnej zápisnici č. 210 KÚ A.. Po zdedení bola táto parcela vedená na LV XXX. Sporné nehnuteľnosti si dala osvedčiť matka žalovaných v rámci komisie ROEP. Bol vyhotovený geometrický plán a z neho je zrejmé, že tak parcela 539, ako aj 540 sú vytvorené z pôvodnej mpč. 490/18/8 a bol podkladom pre vydanie rozhodnutia. Svedkovia F. Q. a starosta obce učinili vyhlásenie, že právna predchodkyňa žalovaných spĺňa podmienky vydržania spornej nehnuteľnosti. Tá sa nachádza pod jej rodinným domom a na základe GP, vyhlásenia a návrhu na potvrdenie vlastníckeho práva bolo vydané rozhodnutie Správou katastra a spornú nehnuteľnosť nadobudla ako výlučná vlastníčka matka žalovaných, ktorá pred podaním žaloby zomrela a po nej do konania vstúpili jej dcéry, a to žalovaná v 1. a žalovaná v 2. rade. V roku 1954, ale spornú parcelu predal dedo žalobcu otcovi žalovaných, o čom predložil právny zástupca žalovaných súdu relevantné dôkazy.

7. Žalobca v konaní pred súdom uviedol, že on sporné nehnuteľnosti zdedil po nebohých rodičoch. Tie predtým patrili starým rodičom. Z nich prešli na jeho otca a z otca na neho, preto sa cíti byť vlastníkom sporných nehnuteľností. Na žalovaných nehnuteľnostiach mali postavené žalované starý rodinný dom a na jeho mieste si postavili nový, ale on si nepamätá, ako to bolo. Nevie, či pozemok na výstavbu domu dali, požičali alebo iným spôsobom ho nadobudli žalované od jeho právnych predchodcov. Nevedel sa vyjadriť, či žalované pozemky v minulosti užívali jeho právni predchodcovia, pretože to bolo dávno, ale vie, že pred smrťou mu povedala mama, že pozemok v Z. ešte nie je vyplatený. Ani po nahliadnutí do GP č. 430/2001 nevedel uviesť, či vlastní nejaké susedné parcely súvisiace s tým, ktoré tvoria predmet sporu a sú vytvorené z pôvodnej mpč. 490/18/8, resp. uviedol, že takéto nevlastní. Predtým, kým došlo ku vyhodnoteniu tohto GP boli žalované zavolané na obecný úrad, ale tam sa nedostavili. Boli za ním mnohokrát s tým, aby sa im vypísal, ale on s tým nesúhlasil a nedohodli sa. V minulosti žalované, ani ich matku neoslovil s tým, že si robí nejaké nároky na sporné nehnuteľnosti.

8. Z výpovede právnej zástupkyne žalobcu vyplýva, že žalobca je ochotný sa dohodnúť so žalovanými aj tým spôsobom, že je ochotný prijať kompenzáciu za sporné pozemky výmenou za iné, ktoré vlastnia žalované a ktorých vlastníctvo nadobudli pod rodinným domom. Teda, je ochotný sa dohodnúť na zámene tohto pozemku v primeranej hodnote. Ďalej poukázala na to, že z pozemnoknižnej zápisnice č. 210 je zrejmé, že radové číslo 1 a 3, následne 5 až 15 boli predmetom dedenia v dedičskom konaní vedenom na Štátnom notárstve v Starej Ľubovni č.k. D 80/88 po nebohom otcovi žalobcu a pod poradovým číslom 3 je vedená parcela 490/18/8, ktorú v tomto konaní nadobudol v jednej polovici žalobca. Otec žalobcu nadobudol spornú nehnuteľnosť v dedičskom konaní po svojom otcovi O. Q., č.k. D 262/73. Pokiaľ ide o výhradu žalovanej strany, že výmera pozemku je rozdielna, treba poukázať na to, že v tomto prípade výmera nie je záväzná a údaje z pozemkovej knihy boli len orientačné. Záväznou sa stala až po vyhotovení GP. Pokiaľ žalovaná strana tvrdí, že v pozemnoknižnej zápisnici 210 bola parcela KNP 490/18/8 odpísaná, táto skutočnosť je pravdivá až ku dňu 28.6.2013, kedy bola ukončená ROEP v katastri A., ale dovtedy táto parcela stále figurovala v pozemnoknižnej zápisnici č. 210, pod poradovým číslom 3. Nevie uviesť, z akého dôvodu v dedičskom spise č.k. D 80/88 na čl. 6 sporná nehnuteľnosť je zakrúžkovaná a podčiarknutá, ale je nesporné, že táto parcela bola predmetom dedenia. Na základe

dedenia bol vyhotovený žalobcovi LV č. XXX. a z tejto parcely boli vytvorené nové parcely pod číselným označením 540 a 539 tak, ako to konštatuje vytvorený GP na ne. Žalobca, keď zistil, že po REOP parcela, ktorú zdedil nebola prejednaná, tak nekompletnosť svojho vlastníctva namietal tak na Správe katastra, aj pred komisiou a tí mu odporučili, aby sa svojho nároku domáhal súdnou cestou. Pred podaním tejto žaloby bolo zo strany obce aj zvolané jednanie dňa 29.1.2004, ktorého sa, ale právna predchodkyňa žalovaných nezúčastnila, a preto žalovaný nemal inú možnosť, len domáhať sa svojho nároku žalobou na súde. Keďže žalovaná strana namieta skutočnosť, že sporná parcela bola odpísaná v roku 1954 z pozemnoknižnej vložky a pri odpise je poznámka ČD 141/1954, navrhla, aby súd si toto ČD vyžiadal zo Správy katastra. Pokiaľ ide o skutočnosť, že parcely KN 540 a 539 neexistovali na LV žalobcu, je to z toho dôvodu, že oni boli vytvorené až geometrickým plánom, ktorý tvorí podklad tejto žaloby, ale dôkazom, že sú vytvorené z pôvodnej mpč. 490/18/8 je odpoveď Správy katastra adresovaná žalobcovi z 2.4.2015. V závere poukázala na to, že žalobca sa stále cítil a cíti byť vlastníkom sporných nehnuteľnosti. Keď zistil, že došlo ku zmene vlastníctva, tak oslovil zodpovedných na zjednanie nápravy. Vlastnícke právo nadobudol dedičským konaním po otcovi. Nikdy nebol oslovený žalovanými, že im vlastníctvo k týmto pozemkom patrilo, aby im ich vrátil, z toho dôvodu trvá na tom, že je vlastníkom sporných parciel v podiele jedna polovica, tak ako ich nadobudol v dedičskom konaní.

9. Súd na základe návrhu právnej zástupkyne žalobcu uložil právnemu zástupcovi žalovaných povinnosť predložiť súdu listinu zapísanú pod ČD 141 z roku 1954 tak, ako sa poznámka o tomto dôkaze nachádza v pozemnoknižnej vložke č. 210 pod B5 Správy katastra v V. N..

10. Právny zástupca žalovaných písomným podaním z 30.1.2018 doložil požadované listiny, z ktorých je zrejmé, že 20.7.1954 došlo ku písomne uzavretej kúpnej zmluve medzi E. Q. ako predávateľom z jednej strany a F. Q. ako kupiteľom na strane druhej, pričom v bode 1. Kúpnej zmluvy sa konštatuje, že odpredávateľ predáva kupcovi vnútornosť zapísanú v pozemnoknižnej zápisnici KÚ A. č. XXX A.1. radové č. 3 mpč. 490/18/8 pod B3 za kúpnu cenu 700,- Kčs, ktorú kúpnu cenu kupec odpredávateľovi v hotovosti aj zaplatil. Táto kúpna zmluva je opatrená aj pečiatkou Miestneho národného výboru v A., z toho istého dňa, kde sa konštatuje, že MNV potvrdzuje, že mu osoby známe, a to E. Q. túto listinu vlastnoručne podpísal. Taktiež bol vyhotovený návrh adresovaný Ľudovému súdu v V. N., kde navrhovateľ F. Q. zastúpený Advokátskou poradňou JUDr. Alexandra Dobaya predložil žiadosť o vklad vlastníckeho práva, ktorá bola prijatá na Ľudový súd 19.10.1954. Ľudový súd uznesením zo dňa 14.10.1954 povolil zápis zmeny z pôvodného vlastníka E. Q. na kupujúceho F. Q.. V ňom sa zároveň konštatuje, že ku prevodu bol daný súhlas ONV V. N. dňa 15.8.1954.

11. Právny zástupca žalovaných vo svojej výpovedi pred súdom poukázal na to, že podľa jeho právneho názoru ide o zle formulovanú žalobu, ktorá mala znieť, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva. Žalobca, ani jeho právny predchodca, po ktorom mal nehnuteľnosti dediť nikdy neboli vlastníkmi týchto nehnuteľnosti, čoho dôkazom je pozemnoknižná vložka č. 210 z 28.6.2013 v časti B, ktorá sa nachádza v súdnom spise na čl. 53, kde pod položkou B5 sa konštatuje, že sa poznamenáva na žiadosť F. Q., ktorý bol otcom žalovaných odpísanie mpč. 490/18/8 a vlastnícke právo pre žiadateľa. To je dôkaz, že sporná parcela bola v roku 1954 prevedená na otca žalovaných. Preto žaloba ako taká je nedôvodná, navyše nesedí ani výmera žalovaných parciel, pretože pozemnoknižná parcela mala 143 siah, čo je v prepočte 514 m2 a žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva vo väčšej výmere. Sporná parcela bola prejednaná v dedičskom konaní po otcovi žalobcu, hoci prejednaná nemala byť. Spoluvlastník žalobcu F. Q., ktorý bol vedený na LV XXX pred komisiou ROEP vyhlásil, že vlastníkom žalovaných nehnuteľnosti je matka žalovaných, ktorej plynutie vydržacej lehoty uplynulo v roku 1960. Prehlásenie je vyhotovené dňa 18.5.2011, ako aj rozhodnutie Správy katastra z 1.10.2012. Právny zástupca žalovaných ďalej poukázal na to, že medzi právnym predchodcom žalobcu E. Q. a F. Q. bola uzavretá kúpna zmluva na nehnuteľnosti tvoriace predmet sporu. Zároveň bola doručená aj listina preukazujúca, že bola podaná žiadosť o vklad vlastníckeho práva, ako aj uznesenie o vklade zo dňa 14.10.1954. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ by nebola táto nehnuteľnosť zapísaná v katastri, tak v tom čase už 10-ročná vydržacia doba uplynula najneskôr v roku 1964, teda 10 rokov po uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy a F. Q. sa stal vlastníkom tejto nehnuteľnosti, preto nemohla byť predmetom dedičského konania po neb. O. v roku 1973. Počas celej doby užívania tieto boli užívané právnymi predchodcami, ako aj žalovanými, nerušene, pokojne až do podania tejto žaloby. Aplikácia ust. § 486, na ktorú poukázala právna zástupkyňa žalobcu nemôže byť použitá na daný prípad. V závere poukázal na skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti nemohli byť predmetom dedenia, nakoľko právny predchodca žalobcu tieto nehnuteľnosti preukázateľne predal otcovi žalovaných a ten zaplatil kúpnu cenu, podal aj žiadosť na vklad vlastníckeho práva.

Vzhľadom na uvedené žiadal žalobu zamietnuť, a keďže ide o zastupovanie cez Centrum právnej pomoci, tak si uplatnil aj náhradu trov tohto konania.

12. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný.

13. Podľa § 137 písm. c/ žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

14. Z citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe musí žalobca preukázať. Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem logicky znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný. Na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy.

15. Žalobca na preukázanie dôvodnosti naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva ku žalovaným nehnuteľnostiam predložil listiny svedčiace o tom, že sporné nehnuteľnosti mal zdediť v dedičskom konaní a dôkazom toho je rozhodnutie Štátneho notárstva z 30.5.1988 v konaní D 80/88, kde v zápisnici č. II bod. 1 sa konštatuje, že nadobúda vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré patrili nebohému otcovi F. Q. a boli zapísané na LV XXX, ktorá sa týka aj zápisnice 210 mpč. 490/18/8. Ako dôkaz tvrdenia bola ku žalobe doložená fotokópia pozemnoknižnej zápisnice, ktorá sa nachádza v súdnom spise na čl. 7, ale tá je vyhotovená z 15.5.1929, a to iba prvá strana, ktorá tvorí zoznam parciel v tejto zápisnici, ale žiadne iné údaje. Na druhej strane v časti B tohto listinného dôkazu z uvedeného dňa je len dôkazom o tom, že O. Q., teda dedo žalobcu mal spornú nehnuteľnosť nadobudnúť kúpnou zmluvou v roku 1927. Avšak od roku 1929 sa vykonali zmeny, ktoré preukázali žalované prostredníctvom svojho právneho zástupcu predložením novej pzkn vložky č. 210 z 28.6.2013.

16. Žalované po zabezpečení kvalifikovanej právnej pomoci sa začali v tomto konaní brániť a v rámci využitých procesných prostriedkov obrany doložil právny zástupca žalovaných listinný dôkaz, ktorý je zaznamenaný aj v pozemnoknižnej vložke č. 210 pod bodom 5B, že na základe žiadosti F. Q. sa poznamenáva vklad vlastníckeho práva na základe listiny ČD 141 z roku 1954. Z neho je zrejmé, že pod týmto ČD sa na Správe katastra nachádza písomne uzavretá kúpna zmluva medzi predchádzajúcim vlastníkom E. Q. a F. Q., otcom žalovaných a predmetom tohto prevodu je práve parcela mpč. 490/18/8, ktorú touto kúpnou zmluvou mal v úmysle predávajúci, dedo žalobcu a otec žalovaných kúpiť. Za túto kúpu aj bola zaplatená kúpna cena, ktorá mala byť vyplatená v hotovosti tak, ako sa to konštatuje v predmetnej kúpnej zmluve na čl. 84. Následne na tejto kúpnej zmluve boli overené podpisy na bývalom MNV, podaný návrh na vklad vlastníckeho práva a vydané uznesenie súdu o povolení vlastníckeho práva. Možno konštatovať, že predmetnou kúpnou zmluvou v roku 1954 mal v úmysle predávajúci, teda starý otec žalobcu a kupujúci otec žalovaných spornú parcelu kúpiť, čo je nesporné a jednoznačné. Učinili všetky potrebné procesné úkony, aby formálne tento úkon bol perfektný. Kúpna zmluva bola zaevidovaná pod položkou B5 a je riadne archivovaná, ale nevedno, z akého dôvodu sa tento stav nepremietol do nového právneho stavu v evidencii nehnuteľnosti na strane vlastníka, teda prečo nedošlo ku výmazu pôvodného vlastníka, ako predávajúceho O. Q. a zápisu nového vlastníka ako nadobúdateľa F. Q., ktorý predmetnou zmluvou mal spornú nehnuteľnosť kúpiť a zaplatiť kúpnu cenu. V súčasnej dobe už túto skutočnosť nevie ozrejmiť ani žalobca, ani žalované, ale z týchto listín je jednoznačne nesporné a preukázané, že úmyslom predávajúceho a kupujúceho bol predaj tejto nehnuteľnosti.

17. Zmluva o prevode vlastníckeho práva bola uzavretá medzi právnymi predchodcami strán sporu v roku 1954, teda za účinnosti vtedy platného č. 141/1950 Zb. Ku uzavretej zmluve bolo dané aj privolenie bývalého ONV V. N. zo dňa 15.8.1954 v súlade so zákonom č. 65/1951 Zb. Už samotná táto zmluva bola podkladom na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Zápis nadobudnutia vlastníckeho práva v pozemkovej knihe totiž už nebol v období od 1.1.1951 do 1.4.1964 podmienkou prevodu vlastníckeho práva, ale mu zostal iba deklaratórny význam v zmysle § 10 ods. 2 zákona č. 22/64. Teda s poukazom na hore uvedené, bez ohľadu na to, či kúpna zmluva sa premietla do evidencie vlastníctva v novších zápisoch po uzavretí pzkn vložky 210 alebo nie, vlastníkom žalovaných nehnuteľnosti sa stal kupujúci F. Q., otec žalovaných.

18. Keďže dedo žalobcu spornú parcelu predal perfektnou kúpno-predajnou zmluvou, nemala už táto nehnuteľnosť tvoriť predmet dedenia a žalobcovi nevzniklo k nej vlastnícke právo. Z toho dôvodu súd nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 tak, že žalovanej v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania priznal v celom rozsahu. Žalobca bol v spore v plnom rozsahu neúspešný, a teda má žalovaným povinnosť nahradiť trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 . Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 .

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.